V ďalšom živote 04

 

„Nuž, zdá sa že nateraz je môj palác vaším domovom,“ povedala Winter zúčastneným rezignovane. „Radím vám prísť s riešením rýchlo. Nemôžeme viesť vojnu tohto typu.“

Sophie pevne zovrela Sachielovu dlaň, akoby sa cítila vinná. Ona to všetko spustila. Ona vyprovokovala Belphegor a tú druhú slečnu. Ako im len vysvetliť, že ona a ani Sachiel nechcú nič len kúsok pokoja?

Sachiel na ňu zmierlivo pozrel a pohladil jej zápästie.

Winter sa nad nimi zľutovala. „Vaša izba je pripravená hneď vedľa mojich komnát,“ povedala a nasmerovala ich na schodisko. „Pohovoríme si zajtra, keď sa všetci vyspíme a upokojíme.“

Skormútený pár jej pohľadmi poďakoval a s úľavou zdrhol. Aj ostatní sa začali rozchádzať.

„Vy dvaja!“ zvolala Winter podráždene a ukázala na Vasilyho so Stefanom. „Nie tak rýchlo.“

Upíri sa zháčili a zvedavo pozreli na stoickú vládkyňu.

„Vy máte komnaty na opačných stranách. Jeden vo východnom krídle, druhý v západnom. Na samom konci,“ oboznámila ich Winter.

Obaja nevinne zamrkali. Ostatní zhromaždení potláčali smiech.

„Čo sme urobili?“ ohradil sa Stefan.

Winter vyvrátila očami. „Vážne? Čo ste urobili? Kvôli vašim hádkam  mi popraskali steny, rozbili ste mi dve fontány, traumatizovali služobníctvo a jeden z vás idiotov mi hackol počítač!“ vymenovala.

Vasily so Stefanom zružoveli. To hacknutie bolo súčasťou hádky o to, kto je lepší v kódovaní.

„Opačné strany paláca. Okamžite!“ prikázala im vládkyňa zimy a poslala ich preč ako neposlušné deti. Upíri nespokojne poslúchli.

V miestnosti zostali len vládkyne a Jazdci. Winter si len povzdychla. „No?“ Stisla si koreň nosa. „Nejaké kreatívne nápady ako sa nenechať zabiť?“

Rebecca ju súcitne objala. Na rozdiel od ostatných vládkyň, ona bola zvyknutá na stres z interakcie s inými bytosťami. „Som na teba hrdá, že si im pomohla, sestrička.“

„Prejav mi tú vďačnosť tým, že ma ich zbavíš,“ zafrflala Winter.

 

***

 

Stefan bol neskutočne rád, že sa konečne môže vyspať na mieste, ktoré má namiesto ľadu skutočné steny. Posledných štyridsaťosem hodín strávil s Vasilym na telefóne s Kazachstanským kráľovstvom, kam poslali celú armádu agentov a mágieschopných jedincov na zaistenie Bajkonuru – ľudia už síce do vesmíru nepocestujú, ale o túto infraštruktúru nesmú prísť za žiadnych okolností. Obzvlášť ak budú nesmrteľní chcieť na orbitu poslať vlastné technológie.

Agent sa ponoril do ríše snov len čo sa jeho hlava dotkla vankúša, avšak pokoj mu dopriaty nebol. Podvedomie mu vyčistilo spomienku na bezvedomie, do ktorého upadol po odseknutí ruky, a na delírium ktoré nasledovalo.

Ako kričal. Ako prosil o smrť.

Ako ho ten mizerný Rus musel pridržiavať!

Stefan sa s trhnutím prebudil a škrípal zubami. Na svete je jediná osoba ktorá o jeho neľahkej smrti vie. Nepáčilo sa mu, že by sa tento počet zmenil. Rozkazy z najvyššieho dvora však zneli jasne – nezabiť Vasilyho Ruského. Za žiadnych okolností.

A tak Stefan vstal, hodil na seba tričko a nohavice a vkradol sa do Vasilyho komnát. Ruského kráľa našiel mierumilovne spinkať v jeho megalomanskej posteli. Bohovia, ako tohto chlapa nenávidí!

Vasily sa strhol z hlbokého spánku, keď na krku pocítil chladnú čepeľ dýky. Chcel sa pohnúť, ale zistil že mu na bedrách sedí stokilový otravný agent a ohrozuje ho zbraňou.

„Dobré ránko, súdruh,“ pozdravil ho Stefan nebezpečne hlbokým hlasom.

Vasilyho podrezaný jazyk mu nedovolil neodvrávať. „Nie sú ani dve ráno. Stále je hlboká noc a tvoja prítomnosť ma otravuje.“

Stefan dýku len viac pritlačil. „To je ale nešťastie. Zdá sa, že si sa o mne dozvedel zaujímavý fakt, Veličenstvo. Bola by neskutočná škoda sa oň podeliť a krátko na to mať nešťastnú... nehodu.“

Vasily si spomenul na Stefanove zúfalé prosby o smrť. Zovrel pery.

Stefan sa k nemu naklonil. „Sú veci, ktoré by nikdy nemali uzrieť svetlo sveta,“ zašepkal kráľovi do ucha ako maniak. „Už som nechal zmiznúť množstvo šľachticov. Pokús sa nebyť ďalším.“

Vasily by to nikdy nahlas nepriznal, ale trochu, trošičku, sa vydesil (prakticky dostal panický záchvat). „Naozaj si myslíš, že by som niečo takéto použil proti tebe?“ ohradil sa.

Stefan sa hrozivo zasmial. „Nemám o tom najmenšie pochybnosti.“

Nuž, pozná ho dobre. Rus starostlivo volil slová. „Nech to bolo čokoľvek, Stefan, nech to na tebe zanechalo akúkoľvek ranu... ja ju neotvorím. Máš moje slovo.“

„V to dúfam.“ Stefan sa opäť narovnal. „Inak sa celý svet dozvie že máš fetiš na chápadlá.“

Vasily ho zo seba v momente zhodil a z celej sily kopol. „Bol som ožratý ako doga a prestaň mi hackovať vyhľadávač!“ okríkol špióna, ktorý ho len pred chvíľou ohrozoval na živote.

Stefan vyskočil na nohy a skazene sa usmial. „Sladké sny, Veličenstvo. Tento rozhovor sa nikdy neudial.“ A tak nenápadne ako prišiel, sa aj vytratil.

Vasily od zúrivosti rozmlátil vankúš.

***

Vasily Ruský, kráľ ruských upírov a pod nátlakom aktívny koordinátor Tajnej polície založenej na riešenie medzidruhových problémov, bez zaklopania vošiel do pracovne šéfa tejto iritujúcej organizácie a hodil mu na stôl tablet. „Informácie ktoré máme o Ellinor,“ povedal sucho.

Čiernovlasý upír sediaci v pohodlnom kresle znudene vzhliadol, zvyknutý na Vasilyho nechuť k jeho osobe a práci obecne. „Papierová zložka bola príliš ťažká na transport?“ opýtal sa sarkasticky. Neznášal tablety, na ktorých funguje prakticky celý dvor. Nemá k dispozícii ani len jeden poznámkový blok alebo, chráňte bohovia, pero!

Blonďatý kráľ vystrúhal extrémne falošný úsmev. „Šetríme papier a lesy.“ Plus s pádom ľudstva padli aj veľkovýrobcovia. Dostať sa k takému luxusu ako papier je extrémne náročné. A nie, nebudeme sa ani baviť o tom, ako to vo svete vyzerá bez toaleťáku.

Stefan ani brvou nemihol a pozrel na záznamy, ktoré sa kráľovi hackerov a špehovania podarilo nazhromaždiť. „Veľa toho nie je.“

Vasily zovrel pery. „A čo si čakal? Až tak dlho ešte nežije a dekádu z toho bola v base.“

Áno, a tam bola viac než aktívna. „Na akom základe sú podložené dohady, že prešla zo Škandinávie na juh?“

Vasily si povzdychol a posadil sa. „Chabom,“ priznal a odložil nevraživosť, pretože toto je práca a je v záujme ich oboch dolapiť Ellinor už len z morálnych dôvodov. „Pravidelne dostávam správy o pohybe ľudí. Európa začala kočovať a masy sa presúvajú. Približne v čase jej úteku sa zo Švédska vydala na cestu skupina, ktorá je prekvapivo odolná. Aspoň podľa klebiet. Napadlo mi, či za ich úspechom v prežívaní nie je práve ona.“

Stefan odložil tablet. „To by naznačovalo, že im pomáha.“

Vasily si dal načas, kým odpovedal. „Je to možné.“

Špión nebral jeho slová na ľahkú váhu, ale musel mu pripomenúť základné fakty. „Ellinor je radikálka. Ubližovala vlastnej rodine.“

Kráľ pozrel na kolegu veľavýznamným pohľadom. „Naozaj? Chceš sa baviť o tomto?“

Bohovia, prečo musí byť všetko tak komplikované? Stefan si prehrabol husté vlasy a zaklonil hlavu. „Najvyšší dvor mi jej dolapenie stanovil ako prioritu.“

„Samozrejme. A my ju musíme nájsť. Radšej my než dvor.“

V tom má pravdu. Obzvlášť ak sa Ellinor skutočne priučila mágii. V knižnici bola veľmi cenná literatúra pre niekoho ako ona. Nielen severská mágia, ale aj pohanská a juhoamerická. Ellinor nie je hlúpa, na to už prišli. Maskuje sa. Zahladzuje stopy. Otázne je, či je sama o sebe nebezpečná a čo je horšie, či chce pomstu. A ak áno... či zamieri priamo na najvyšší dvor. „Možno by sme do Verony mali poslať zopár agentov navyše,“ rozhodol nakoniec. „Pre istotu.“

Vasily prikývol. „A ďalej?“

Stefan sa uškrnul. „A ďalej si zbaľ svoju ušanku, súdruh, pretože my dvaja ideme do terénu.“

 

***

 

Stefan s Vasilym dorazili k hraniciam mesta a dali si pauzu na vycucnutie posledných zásob krvi. Nové im zabezpečia miestni upíri.

Ako tak sedeli oproti sebe neďaleko útesov a počúvali šum vĺn, Stefan si premeral svetlovlasého kráľa. „Prečo si stále tu, Vasily?“ opýtal sa vážne. „Vieme že Ellinor je v Barcelone, o zvyšok sa postarajú moji spiaci agenti. Nemusíš so mnou pokračovať.“

Vasily pozrel do diaľky a snažil sa o vyrovnaný výraz. „Keď už si ma zatiahol do vyšetrovania, dotiahnem to.“

Stefan nemusel byť ani expertom na čítanie v tvári aby rozoznal lož. „Cítiš sa vinný, nemám pravdu? Za Ellinor. Za Linneu.“

Vasily zovrel päste. „Premýšľam nakoľko som zodpovedný za ich osud.“

„Nulovo. Nemal si s ich prípadom nič spoločné, len si robil svoju prácu ktorú ti odobril aj najvyšší dvor a za ktorú si dostal zaplatené,“ pokúšal sa uľaviť jeho svedomiu špión.

Vasily to tak jednoducho nevidel. „Hovorí sa, že zbrane nezabíjajú ľudí. Ľudia zabíjajú ľudí. A tak sa dodávatelia necítia vinní.“ Odhodlal sa pozrieť na Stefana. „Ja nie som ako oni. Dodal som technológie, ktoré boli využité zlým spôsobom. A mne to ani len nebolo podozrivé.“

Stefan sa zhlboka nadýchol. „Každá technológia sa dá využiť na zlo. Preto musíme vzdelávať. Učiť a dopriať slobodu myslenia.“

„Minulosť sa už ale neodstane. Môj podiel na tejto katastrofe sa neodstane.“ Vasily si prehrabol vlasy a odhodil náhodný kameň do mora.

Špión kráľa chvíľu pozoroval. „Sme nesmrteľní. Každý z nás urobil v živote hlúposť. Ver mi, ja som na ne odborník. Ale to neznamená, že všetko ostatné čo robíš na pomoc iným má menšiu váhu.“

Vasily zaklonil hlavu a pozoroval hviezdy nad nimi. Je skutočne nahovno mať na krku špióna, ktorý vie všetko. „Myslíš, že sa zmenila? Ellinor. Myslíš, že je pre ňu ešte nádej začleniť sa do spoločnosti?“

Na to Stefan odpoveď nemal. Preferoval by, keby tomu tak nebolo, pretože najvyšší dvor nikdy nedovolí, aby bola oslobodená.

*** 

Stefan nahodil svoj najlepší španielsky prízvuk a z majiteľov hotela vymámil, že akási mladá slečna s Ellinorinými črtami sa u nich ubytovala, ale odišla pred necelou polhodinou. Vasilymu sa ale podarilo zachytiť jej pach a tak ju nasledovali kamsi do lesa ešte ďalej za mestom. Stefan dal echo miestnym agentom, aby sa pripravili. Nechcel ich zbytočne naháňať, obzvlášť keď si bol istý, že oni dvaja Ellinor zvládnu. Ovládajú mocnejšiu mágiu a sú trénovaní. Ona je ešte len dievčatko, pár mesiacov na slobode v rozbitom svete.

Dobehli ju v hlbokom lese, kde už nevládala s dychom. Jej svetlé vlasy odrážali mesačný svit a keď začula, že ju niekto prenasleduje, otočila sa k nim.

Než však Stefan stihol vykríknuť, že ju zatýkajú, dievča lusklo prstami a čosi sa mu zapichlo do zadku. Súdiac podľa Vasilyho výkriku, aj jeho kráľovské pozadie bolo zasiahnuté. Uvidel uspávaciu šípku a svet okolo neho sa ponoril do temnoty.

 

 ***

 

Ellinor stála nad dvoma bezduchými telami a prezerala si kráľa, ktorého by najradšej zbavila života, a neznámeho čiernovlasého chlapíka. Z tieňov sa k nej pridali Faris s Fabianou.

Ellinor zacmukala. „Kedy majitelia penisu prestanú konečne podceňovať majiteľky vagíny?“

Fabiana neobratne zhrabla Stefana za nohy a začala ho ťahať hlbšie do lesa. „Keď majiteľky vagíny doženú do takého extrému, že nebudeme mať čo stratiť a potom ich bohovia chráňte!“ fučala.

Spoločnými silami odtiahli dvoch upírov na náhodne vybrané miesto v lese a zahladili za sebou stopy. Ellinor sa dala do prehľadávania vreciek a vylovila špeciálne putá pre nesmrteľných, mobily, zbrane a jej fotografiu.

Hlad deaktivoval mobily, porozbíjal ich o skaly a odhodil ich do rokliny. Ellinor si privlastnila zbrane a potom so záujmom pozrela na putá. Zdvihla ich na úroveň očí a nadvihla kútik pier.

Fabiana po jej boku uznanlivo prikývla. Keď sa pohrali s putami, Ellinor sa opýtala princeznej, či pri sebe náhodou nenosí šminky.

Hlad mohol len ohromene civieť, ako po polhodine upírky vstali od plne nalíčených, spútaných a zviazaných upírov.

Bohovia, skutočne by ich nikdy nemal nasrať!

Krátko pred úsvitom slnka sa vynorili z lesa pri ďalšom útese a Fabiana objala Ellinor na rozlúčku. „Musím sa vrátiť do Portugalska, aby ma nespájali s touto šlamastikou.“ Zložila si batoh a vybrala z neho niekoľko sáčkov krvi a fľaše striebristej tekutiny. „Zober si to. Ja si zaobstarám ďalšie.

„Ďakujem. A Fabiana?“

„Hm?“

Ellinor jej pozrela do očí. „Ja Linneu dostanem von.“

Fabiana len melancholicky zažmurkala. „Prečo neutiekla s tebou?“

Ellinor smrkla. „Nemala odvahu. Bála sa. V base sa už naučila prežiť, držať hlavu vzpriamene. Našla svoje sebavedomie, ale zľakla sa sveta. Tak som jej sľúbila, že pre nás nájdem bezpečné miesto a prídem si po ňu.“ A vďaka bohom, že tak urobila. Linnea by sa tohto nového sveta zľakla ešte viac.

„Ak by si čokoľvek potrebovala...“

Ellinor pokrútila hlavou. „Nie. Neohrozím tvoje postavenie. Neriskuj viac, prosím.“

Fabiana vzala jej ruky do svojich. „Ellinor, mne je moje postavenie ukradnuté,“ vysvetlila jej zvláštne zraniteľným tónom. „Všetko mi je ukradnuté. A v momente by som to vymenila slobodu teba a Linney.“

Svetlovlasá upírka smrkla a znovu ju objala. „Opatruj sa, dobre?“

Fabiana prikývla a zazrela na Hlad. „Daj mi na ňu pozor,“ zavrčala.

Jazdec to mal v pláne. Plus ho malá portugalská princezná začala desiť. Len dúfal, že sa v nej a v Ellinor nemýli.

 

***

Vasily ospalo otvoril oči. V spánkoch cítil bolestivý tlak a potreboval krv. Zastonal a zistil, že sa nemôže pohnúť. Nie pre to, že by jeho telo nespolupracovalo, ale pre to, že je priviazaný o strom! Ako v zlom filme sedel na zemi a celé torzo mal omotané lanom, pričom jeho chrbát sa bolestivo trel o kôru. Čuchom zaznamenal, že nie je sám.

„Stefan?“ zastonal.

Nič.

„Stefan! Stefan!“

„Hm?!“ Rovnako omámený upír sa s trhnutím prebral a tiež zistil, že je priviazaný o ten istý strom, len na jeho opačnej strane od kráľa. „Do riti!“

Vasily sa pomrvil. „Dokážeš sa oslobodiť?“

Špión sa tiež chvíľu šuchtal, než si povzdychol. „Vzala mi nôž z vrecka. Budeme to musieť urobiť po starom.“

Upíri sú extrémne silní. Pretrhnúť povrazy nie je nič neobvyklé, ale námaha im zaberie čas a prídu o energiu. Pätnásť minút fučali a napínali svaly, než sa im podarilo vyslobodiť, len aby zistili, že na Vasilyho ľavej a Stefanovej pravej ruke sú zaklapnuté putá pre nesmrteľných, ktoré nejdú pretrhnúť žiadnou silou. Než však túto informáciu spracovali, uvideli si tváre a zvrieskli. Zistili, že im niekto namaľoval očné linky, viečka a pery. Je nutné dodať, že šlo o vskutku kvalitnú prácu.

Zvrieskli ešte raz.

A znovu.

„Čo do pekla to s nami urobila?!“ zdesil sa Vasily. Potom nadvihol ich spojené ruky. „Povedz mi, že máš kľúč!“

Stefan sa dal do prehľadávania vreciek a tajných priezorov vo svojich topánkach, ale po piatich minútach prišiel k hrozivému záveru. Nemusel nič hovoriť, Vasily to vyčítal z jeho tváre. Prišli o mobily. Nemajú ako zavolať o pomoc a keď sa obzreli, zistili že sú v neznámej časti lesa a keďže Ellinor zahladila stopy, nemajú sa ako po čuchu dostať späť do mesta.

 

*** 

Vasily so Stefanom narazili na malý potok. Obaja boli podráždení, nafučaní a frustrovaní zo spútaných rúk. Kráľa nanajvýš iritovalo, že je neustále blízko nenávideného upíra, ktorého vraždu plánoval prakticky každý týždeň a už mal preňho pripravený aj vak na mŕtvoly a pre seba alibi.

„Pri troche šťastia nás privedie k pobrežiu alebo aspoň k nejakému osídleniu,“ teoretizoval Stefan.

„Pri troche šťastia narazíme na hladného medveďa a zožerie nás skôr než zapadne slnko,“ mrmlal Vasily nespokojne.

Stefan trhol putami, len aby kráľa vytočil. Vasily sa zapotácal a stúpil mu na nohu. „Hlboko sme Ellinor podcenili. Zdá sa, že voči tebe rozhodne cíti zášť.“

Vasily sa zamračil. „S mejkapom a putami sme skončili dvaja,“ pripomenul mu. „Som si istý, že vie aj o tebe.“

Stefanom trhlo. Pootvoril pery. „Vasily... ak vie o mne...“

„Niekto jej donáša informácie,“ dokončil kráľ skleslo. „A zrejme nejednala sama. Áno, napriek tomu že som blond, mi občas mozgové závity fungujú. Otázne je kto, prečo a ako sa vôbec s niekým skontaktovala.“

Stefan sa triasol bezmocnosťou. Mal by varovať agentov, preveriť možné kontakty, zistiť kto ju v base navštívil, znovu vypočuť Linneu... Namiesto toho je na vyhliadkovej vychádzke pripútaný k idiotovi, ktorý si úmyselne sťahuje porno z tých najnebezpečnejších serverov, aby zavíril Stefanovu sieť.

„Poďme,“ povedal nakoniec špeh a trhol Vasilym smerom po prúde.

„Nie som pes!“ štekol Rus.

Stefan našľapoval po kamenistom teréne. „Isteže nie, to by si bol aspoň poslušný a nepapuľoval,“ šomral.

„Stále som z nás dvoch kráľom ja!“ zreval Vasily autoritatívne, pretože nech už je Stefan akokoľvek cenený, je poddaný. Aj keď nikto vlastne nevie odkiaľ pochádza, či je premenený alebo nie, alebo hoci aký je vôbec starý. O týchto informáciách sa vedú medzinárodné stávky.

Stefan zovrel pery, akoby sa ho ten fakt vôbec nedotýkal. Len sa nadýchol a počítal do desať. „A momentálne máš ruku pripútanú k mojej. Takže pokiaľ tvoja pomyslená koruna na hlave neotvára magické okovy, nemáš sa čím vyťahovať,“ uzemnil vládcu, čo si ešte nikto nedovolil.