V ďalšom živote 01

 

Po odchode Helia s Opal na Hyperboreu sa najvyšší dvor pustil do vyriešenia problému, s ktorým bojoval už niekoľko mesiacov. Persefona prišla z pekla dohliadnuť na celý proces a džinovia dopravili do Mininej pracovne Vasilyho Ruského, aby s ním prekonzultovali svoje plány.

Kráľ si s najvyššou kráľovnou podal ruku, naučený že poklony nie sú vyžadované, a posadil sa do kresla vedľa Persefony, ktorá ho krátko objala. „Ako sa máš, Vasily?“

„Dobre. Čo ťa privádza na Zem?“

„Persefona, ako už pravdepodobne vieš, pretože máš uši a oči všade,“ začala Mina pokojne, „nám donedávna viedla Tajnú políciu.“

Svetlovlasý Rus nadobudol anjelsky nevinný výraz. O Tajnej polícii nevie takmer nikto. Túto štruktúru založili upíri s vlkolakmi ešte v časoch, keď vzťahy medzi nimi boli dosť vlažné, na riešene medzidruhových problémov. Aby sa predišlo otvoreným konfliktom. Vasily sa o nej dozvedel len pre to, že má monopol na špiónsku techniku medzi nesmrteľnými a takmer každému kráľovstvu dodáva aj iné pokrokové technológie. A možno kde-tu inštaloval nejaké tie ploštice. Čisto z nudy. „Netuším o čom hovoríš.“

Mina mu venovala znudený pohľad.

Vasily rozhodil rukami. „Fajn. Čo s tým mám spoločné ja?“

Persefona sa zasmiala. „Ako ti je asi jasné, túto pozíciu už viac zastávať nemôžem. A najvyšší dvor má plné ruky práce s koordináciou prác na Hyperborey.“

„No a? Ja políciu nepovediem, s tým nepočítajte.“ Aj on má svoje kráľovstvo a to ho zamestnáva dostatočne.

„To po tebe nebudeme žiadať,“ uistila ho Mina. „Rozhodli sme sa však dohľad nad touto organizáciou delegovať. Stále bude spadať pod nás, ale jej pôsobisko a centrum operácií sa zmení,“ vysvetlila mu trpezlivo. „Mali sme niekoľko kandidátov. Britániu, Francúzsko alebo Rusko. Salvator Anglický je však zamestnaný všetkými spojencami, ktorí uňho žijú a má politiky až nad hlavu, než aby sme mu ešte pridali medzidruhové ťahanice. Francúzsko by bolo ideálne, ale...“ zaksichtila sa.

„Nechcete zveriť Tajnú políciu puritánskemu psychopatovi ako je Michel Francúzsky?“ domyslel si Vasily.

„Tak nejako,“ pritakala Mina. „Tvoje kráľovstvo je ideálne, Vasily. Máš poruke všetky technológie a polícia by operovala omnoho efektívnejšie keby nemusela neustále posielať žiadosti o modifikácie a nakupovať cez prostredníka. Samozrejme, finančne všetko vykompenzujeme.“

Peniaze nie sú niečo, čo by Vasilymu chýbalo, ale nemal v pláne ich odmietnuť. Napriek tomu si doprial niekoľko minút, aby si túto myšlienku prebral sám so sebou. „Kto teda Tajnú políciu povedie? Moji agenti nie sú trénovaní na tento druh záležitostí.“

„Už sme vymenovali nového vodcu,“ oznámila mu Persefona. „Pevne verím, že nájdete spoločnú reč a budete spolupracovať.“

„O koho ide?“ Intuícia Vasilymu napovedala, že môžu nastať problémy.

Dvere sa v tej chvíli otvorili a ako boh sa v nich zjavil vysoký, tmavovlasý upír s olivovou pokožkou. „Súdruh!“ pozdravil Vasilyho veselo. „Odteraz sme kolegovia!“ Uvoľnene za sebou zavrel a hodil sa do posledného voľného kresla.

Vasily diskrétne zaškrípal zubami.

„Vasily, toto je Stefan,“ predstavila ich Mina, aj keď to skutočne nebolo potrebné. Stefan má svoju... povesť, ktorá ho predchádza.

Rus sa pomrvil a ani na chvíľu nestratil svoj dôstojný výraz. „Chceš mi na dvor nasáčkovať nepriateľa Valhally číslo jeden?“

Mina si odkašľala, aby potlačila smiech. „Valkýry sa o nič nepokúsia pokiaľ znovu nevstúpi na ich územie.“

Stefan ani len nemal snahu tváriť sa pokorne.

„V Moskve mám dom valkýr,“ pripomenul jej Vasily.

„V pohode, tam sluhov nemajú,“ ozval sa Stefan.

Vasily pohoršene pozrel na dve ženy, ktoré si prekryli ústa rukami, aby nebolo badať úsmevy. „Vážne? Chcete mi zavesiť na krk tohto tu?“

„Tento tu,“ zvýšil hlas Stefan, „má aj meno a je prítomný v miestnosti.“

„Áno, to si bol aj vo Valhalle, ako sme sa dozvedeli,“ odsekol Vasily hladko.

„Ak ťa to upokojí, tvoj palác som tajne navštívil niekoľkokrát, takže Valhalla nie je jediná. Dokonca som mal trojku s tvojím hlavným inžinierom a-“

„Nepotrebujem detaily, Stefan,“ zastonal Vasily. „Moment. Môj hlavný inžinier je ženatý!“

„Nenechal si ma dokončiť s kým tá trojka bola.“

Kráľ sa plesol po čele. „Som ochotný zaplatiť, ak Tajnú políciu presuniete do Francúzska.“

Mina pokrútila hlavou. „To nepripadá do úvahy. Michela sa chceme zbaviť, nie mu dať viac moci.“

Vasily vedel, že je prehlasovaný. Opatrne zazrel na vysmiateho špióna a vopred vedel, že ho čakajú ťažké roky.

 

*** 

Michel sa dopotácal do svojho paláca a trel si ubolené svaly na krku. Amira teda má silu! Zastonal a dovolil sluhom vyzliecť mu kabát.

Potrebuje horúci kúpeľ. A Whisky. A balík nulky negatív. V akomkoľvek poradí.

Rozrazil dvere do súkromného krídla paláca, kde v obývacej miestnosti sedel Vasily a hral sa na jeho Xboxe, akoby bol doma. Svetlovlasý Rus mal vedľa seba na pohovke popcorn, nohy vyložené na drahom stolíku a popíjal Colu.

Michel zastonal. „Tvoje kráľovstvo je o tri krajiny ďalej,“ informoval ho o očividnom fakte. „Prečo oxiduješ v mojom?“

Vasily odložil ovládanie konzoly, ale nechystal sa nikam odísť. „Sme v dvadsiatom prvom storočí. Všetko zvládam na diaľku,“ zamával vo vzduchu mobilom.

Michel vyvrátil oči k nebesiam, ale odtiaľ žiadna pomoc neprišla. „Pozri, súdruh,“ masíroval si plece. „Som vytočený, vypadol som zo štvrtého poschodia, všetci ma serú a mám na svojom území Lucifera so ženskou, ktorá ma reálnu kapacitu prejsť mu cez rozum. Mohol by si láskavo ísť otravovať niekoho iného?“

Rus sa len spokojne usmial. „Nie, baví ma to tu.“

„Nonsens. Bojíš sa vrátiť do Moskvy, čo?“

Vasily zovrel pery.

Michel už nevládal stáť a tak sa hodil do masážneho kresla a zapol ho. „Ako ťa môže z vlastného paláca vyšachovať nejaký špión odnikiaľ?“

„Nevyšachoval ma!“ bránil sa Vasily. „Len mi okupuje priestor, z ktorého som obvykle vládol.“ Zamyslel sa nad vlastnými slovami. „Nenávidím ho!“

Michel sa dobre bavil. Upírsky najvyšší dvor totiž spolu s ostatnými rasami založil Tajnú políciu – skupinu agentov, ktorá má riešiť mier ohrozujúce medzirasové záležitosti. Pôvodne im velila Lydia – Persefona, ale odkedy sa vrátila do pekla, nemôže zastávať túto pozíciu. Veľkráli sa preto rozhodli delegovať túto právomoc a pocta padla na Vasilyho. Jeho kráľovstvo je technicky najlepšie vybavené a on sám vyvíja technológie pre celý svet nesmrteľných, ktoré sú desaťročia pred ľuďmi. Je to raj špiónov ako Stefan, nový vodca polície. Sebavedomý agent nie celkom jasného pôvodu je rozhodne.... osobnosť. A zdá sa, že si s Vasilym nesadli.

„Čo vyviedol?“

„Čo vyviedol? Vykopol ma z vlastných priestorov, zhabal experimentálne vybavenie, prebral polovicu mojich agentov vrátane ochranky a mám podozrenie, že si to rozdal s tou druhou polovicou,“ vymenovával kráľ rozhorčene. „A vymazal mi porno!“

Michel mal pocit, že ho najviac trápi tá posledná vec. „Vládneš v tom kráľovstve stáročia a necháš sa šikanovať jedným drzým špehom?“ posmieval sa mu.

Vasily sa urazene narovnal. „Nenechám sa šikanovať. Preto som tu.“

„Aha, ušiel si z domu ako tínedžer. Prepáč, že som to nepochopil skôr.“ Michel odklopil operadlo a vybral z ukladacieho priestoru nulku negatív. Upíri pomaly prechádzajú z krvi na tekutinu nájdenú na Hyperborey, ich pôvodnom domove, ktorá má lepšie nutričné hodnoty, ale ešte nemajú domyslenú distribúciu, preto stále cuckajú sáčky z nemocníc. Nulku negatív je zakázané brať, ale Michel nie je práve z tých poslušných. Nalial si hustú tekutinu do pohára a lenivo ju popíjal. „Nemáš príbuzných, ktorí by ťa prichýlili?“

Ruský kráľ prepaľoval svojho kolegu pohľadom. „Ty mi celkom postačíš. Si ako úchylný, otravný strýko, pred ktorým ma každý varoval, ale ja som ich nepočúval.“

Michel absolútne nebol urazený. Vlastne sa zdal byť... poctený? „Urob mi láskavosť a nikdy sa neožeň, pretože keď nezvládaš Stefana, nechcem ani vedieť pod akou papučou by si skončil po svadbe.“

Vasily po ňom hodil ovládač. „Ja Stefana zvládam. Len som sa rozhodol, že mi nestojí za každodennú námahu.“ Vstal, aby viac nemusel počúvať Michelovo ponosovanie. „A keď sme pri tom, aspoň mám tú slušnosť nespomínať koncentráky osobám, ktoré v nich prišli o rodiny.“

Michel vyvalil oči.

„Klebety cestujú rýchlo,“ vysvetlil mu Vasily a odporúčal sa. Zamieril do hosťovských komnát, ktoré sú jeho prechodným domovom už nejaký ten čas. S Michelom sa nikdy nemali práve v láske, ale keďže sú dvaja z troch najmocnejších európskych kráľov, ich cesty sa často skrížia. Naučili sa jeden druhého tolerovať.

Len čo sa za ním zavreli dvere, unavene zaklonil hlavu a niekoľkokrát si ju udrel o stenu. Znášať Michela nie je jednoduché. Jeho jediným rozptýlením je pátranie po Ráde. Tajné kódy boli konečne rozlúštené, ale je na ňom a jeho agentoch, aby dali dohromady súvislé informácie pre ďalší postup. Asi by sa do toho mal pustiť. Zapol si päticu monitorov v rohu prijímacieho salónika a prešiel cez spálňu do sprchy. Zhodil zo seba oblečenie a nadšene sa postavil pod luxusnú sprchu, ktorá imitovala padanie dažďa. Michel má rozhodne vkus.

Horúca voda mu zmáčala blond vlasy, ktoré si odhrnul z tváre a nastavil ju jemným kvapkám. Bol taký ponorený do vlastných myšlienok, že si nevšimol tichého návštevníka, ktorý do kúpeľne prikvitol z vetracej šachty v strope.

Dve teplé dlane ho odrazu zovreli za pás a než sa spamätal, bol vytrhnutý spod vody a pritlačený o chladnú stenu vedľa dverí.

„Čo do pekla-“

„Šššš,“ zahriakol ho tichý hlas. Sekundu na to pocítil na krku dych jeho majiteľa. Ktorý ho stále držal pri stene.

Vasily otvoril sivé oči, ktoré vrhali blesky. Vyceril zuby. „Prečo ma oňuchávaš, Stefan?“ povedal pokojne a to ani nebola tá najpodivnejšia veta, ktorú kedy pri tomto chlapíkovi vyslovil.

Čiernovlasý špión ho odmietol pustiť. Prehrabol mu vlasy, ku ktorým si tiež priňuchol. Celým telom mu bránil v pohybe. Keď bol spokojný s tým, čo cítil, urobil krok dozadu a očuchal aj Vasilyho odhodené tričko.

„Nepreháňaš to?“ Kráľ siahol po uteráku a omotal si ho okolo bokov.

„Buď si istý, že mám na to racionálne vysvetlenie,“ uistil ho vysoký agent v čiernom oblečení mierne zaprášenom po plazení sa ventiláciou.

„Rád by som si ho vypočul.“ Chystal sa vypnúť sprchu, ale Stefan ho zastavil.

„Čo zase-“

Čiernovlasý špión ho opäť prekvapil tým, že si vyzliekol tričko, odhalil vytrénovanú hruď a stiahol kráľa naspäť do sprchy. Teraz sa v odrazu malom priestore tlačili obaja. „Špľachot vody maskuje náš rozhovor, ktorý by mohli zachytiť ploštice,“ vysvetlil mu s kamennou tvárou, akoby túto činnosť robil bežne.

Vasily si nerobil ilúzie o Michelovej posadnutosti kontrolou. Bol si istý, že v jeho komnatách sú ploštice, ale bolo mu to ukradnuté. Vedel si dávať pozor na ústa. „Nemohol si mi jednoducho poslať správu?“ ponosoval sa a upravil si kompletne mokrý uterák okolo bedier.

„Nie o takejto záležitosti.“ Stefan si uhladil vlasy. Výnimočne sa netváril podpichovačne, čo Vasilyho znepokojilo. „S novými algoritmami snímajúcimi ľudskú činnosť na mňa vyskočila jedna podozrivá záležitosť, tak som ju šiel preveriť,“ začal. „Vo VECTORe v Novosibirsku.“

A zase tá situácia, keď sa musí pýtať nemysliteľné otázky. „Čo si robil v ľudskom labáku na biologické zbrane, Stefan?“

Tmavovlasý upír na pár sekúnd zaváhal. „Vlastne by si sa to mal pýtať svojho kamaráta Michela, ktorý sa doň pred pár mesiacmi vlámal. A neodišiel naprázdno.“