V ďalšom živote 011

 

Lucifer s Amirou sa premiestnili do Moskvy, kde sídli dvor ruských upírov a kde je zároveň základňa Tajnej polície, nezávislého orgánu nesmrteľných zameraného na odvracanie medzidruhových šarvátok. Predsa len je to sotva storočie, čo boli v rasovej vojne. Mier je naďalej krehký.

V trónnej sieni našli len Miroslavu, Vasilyho pravú ruku, ako sedí za stolom v rohu a kontroluje dokumenty na tablete, zatiaľ čo prežúvala čokoládovú tyčinku. Len čo zbadala prichodiacich, priateľsky sa usmiala a vstala, aby ich mohla privítať. Hnedé vlasy mala výnimočne rozpustené a na sebe teplákovú súpravu. Úradné hodiny boli asi presunuté.

„Amira, Lucifer, vitajte!“ zamávala im a Amiru objala ako starú známu. „Čo vás k nám privádza?“

„Ahoj Miroslava. Nevyrušili sme ťa?“ Amira sa obzrela, ale nikde nevidela vládcu a ani špióna Stefana, ktorý tu už niekoľko rokov nie práve dobrovoľne sídli.

„Isteže nie.“

„Nevieš kde by sme mohli nájsť Vasilyho so Stefanom?“ ozval sa Lucifer.

Miroslava zahryzla do čokolády. „Visia zo stromu,“ povedala akoby nič.

Amira nadvihla obočie. „Visia zo stromu?“ zopakovala.

„Uhm, už od včera. Dáte si čaj, alebo aspoň vodu?“

Lucifer slušne odmietol. „Mohla by si nám vysvetliť, prečo visia zo stromu? A prosím, povedz mi že tie stromy sú aspoň ďaleko od seba.“ Vasily so Stefanom sú preslávení svojou... nevraživosťou voči tomu druhému. Mierne povedané.

Miroslava zagúľala očami. „Pretože sú to idioti. A sú na jednom strome. Spolu. Dúfam, že sa pozabíjali.“

Démon si frustrovane prehrabol vlasy. Zdá sa, že z tých dvoch zmagorela už aj ona. Nesmrteľní by jej mali zariadiť nejakú dovolenku. „Budeš musieť byť špecifickejšia.“

Upírka rozhodila rukami. „Pretože tí idioti sa včera ožrali, pohádali o tom kto ďalej dočúra a na mol spití sa rozhodli dať si súťaž v behu cez prekážky na cvičisku, ktoré som krvopotne tri dni pripravovala. A ako správni idioti, skončili v prvej nástrahe, ktorá tam bola – ani som ju len neukryla. Bola všetkým na očiach ako drobný vtip na uvoľnenie napätia pred tréningom. Tak som ich tam za trest nechala,“ povedala rozčúlene.

Amira sa plesla po čele.

Lucifer odolával potrebe vysloviť niekoľko nadávok a musel si pripomínať, že na rozdiel o neho sú nesmrteľní prakticky deti. Nemôže od nich v tomto veku očakávať racionalitu. „Bola by si tak láskavá a zobrala nás za nimi? Je to urgentné.“

Miroslava si len nespokojne vzdychla. „A čo, snáď sa blíži koniec sveta?“

Ťaživé ticho jej bolo dostatočnou odpoveďou. „Nasledujte ma.“ Veľmi ležérnym krokom vzala dvojicu von z paláca a zamierila severne na cvičisko, kde už pri vstupe boli počuť nadávky a urážky dvoch rozčúlených upírov.

Stefan s Vasilym viseli dva metre nad zemou dolu hlavou z mohutnej jedle, telá zviazané ťažkými reťazami od nôh po ramená a mierne sa húpali vo vetre. Tváre mali červené od nahromadenej krvi a zúrivosti, ale stále v nich bola energia sa urážať a podpichovať. Len čo však zbadali prichodiacich, zmĺkli.

Miroslava sa k nim postavila s prísnym pohľadom. „Takže čo sme sa naučili?“ začala ako učiteľka v škôlke.

Stefan s Vasilym sa zatvárili previnilo.

„Nevstupovať na pripravené cvičisko pod vplyvom alkoholu,“ povedali takmer jednohlasne.

„A?“

Chvíľu fučali.

„Neožierať sa keď sme spolu v jednej miestnosti.“

„A?“

Vasily prosebne pozrel na Lucifera, ale démon sa pridobre bavil, aby mu doprial milosť.

„Kontrolovať kam šliapeme.“

„Výborne! Ak vás tu ešte raz nájdem, zavriem vás na týždeň do atómového bunkra a všetko jedlo pokvapkám afrodiziakom!“ pohrozila im, našla páčku pri koreňoch stromu a potiahla za ňu.

Dvaja idioti tvrdo dopadli na zem a rýchlo sa oslobodili z reťazí. Okamžite sa pozviechali a odskočili od seba na dva metre, akoby ten druhý bol nakazený.

„Tak v akom maléri sme tentokrát, že ste museli prísť za mnou?“ povzdychol si Vasily, uhládzajúc si svetlé pramene, ktoré sa mu za noc vyvliekli z gumičky.

Lucifer si ho premeral. Nemôže uveriť, že sú takí zúfalí, aby prosili o pomoc tohto magora. Napriek tomu vyslovil vetu, ktorá by mu doteraz nikdy nenapadla. „Prosím, povedz, že máš poruke vesmírnu raketu a jednu až dve atómovky schopné vydržať trenie v atmosfére a dosiahnuť druhú kozmickú rýchlosť.“

 

 ***

 

Bolo to... znepokojivé stretnutie. Lucifer s Amirou Vasilyho prakticky uniesli spolu so Stefanom a Miroslavou. Bolo to nutné, vzhľadom k tomu, že je to pár rokov čo pochopili, že ich nepriateľ schopný meniť podobu sa nachádza medzi nimi a môže to byť ktokoľvek. Každý sa stal paranoidným a ani Tajná polícia nebola ušetrená. Vasily sa nikdy nedozvedel, čo sa stalo, ale asi pred rokom Stefan na viac než mesiac zmizol, aby bol podrobený prísnemu výsluchu, než bol uznaný neškodným (v rámci možností).

Vládcovia na výsluchu neboli – je ich priveľa a sú prvými podozrivými. Miroslava, ako Vasilyho pravá ruka, sa v tom bohužiaľ vezie s ním. Preto boli všetci traja premiestnení do Caminho mesta, odkiaľ môžu plnohodnotne pokračovať vo svojich povinnostiach, ale zároveň bude všetka ich komunikácia monitorovaná.

Keď sa však Vasily dozvedel hrôzu situácie, princípy mu boli ukradnuté. Sediac pri okrúhlom stole v improvizovanej zasadacej miestnosti s ústami dokorán hľadel na modrovlásku usadenú vedľa nebezpečne sa tváriaceho archdémona. Tajnej porady sa okrem nich zúčastnili aj zvyšní archanjeli s archdémonmi a Amirina sestra Noemi, ktorej status bol ďalším nevyriešeným problémom. Noemi sa tak ako jej sestra narodila ako človek, ibaže pred viac ako štyridsiatimi rokmi bola unesená neznámou bytosťou a neskôr vypustená v púšti. Od tej doby nestarne a nikto nevie ako je to možné a čo je vlastne zač.

Noemi má tiež vlastnú vendettu – proti rovnakému nepriateľovi. Tomu, kto preklial celú jej rodovú líniu. Ten, ktorý už proti ľuďom raz vystúpil a prehral. Ten, ktorý sa nevzdáva.

A poslal na nich kurva veľký kus skaly z vesmíru!

Vasilyho desí máločo, ale v tejto situácii ho striaslo. Proti akej moci to stoja? Majú vôbec šancu?

„Naša jediná možnosť je neutralizovať asteroid ešte pred vstupom do atmosféry,“ zakončila svoj prejav Cami. „A na to potrebujeme super veľké a účinné bum-bum. Preto sme si ťa zavolali.“

Vasily by dokázal napísať epos o bodoch, ktoré sú v tomto pláne nesplniteľné. Trel si koreň nosa a prosil mocnosti, aby sa z tejto nočnej mory zobudili, ale ten zázrak mu dopriaty nebol.

„A prečo si myslíš, že keď ty, archanjel ktorý naprojektoval a postavil vesmírne mestá, nemáš dostatok vybavenia na túto misiu, budem ho mať ja?“ rypol si.

„Pretože si šialenec a všetci vieme, že si si nahromadil dostatok nelegálnych predmetov, len aby si uspokojil svoje perverzné chúťky na vedecké experimenty,“ odvetil Lucifer znudene.

„Ja nestaviam zbrane, kráľ Vasily,“ upresnila Camael pokojne. „Nie keď sme vo vojne, ktorá nás už stála dosť. Nikdy by mi nenapadlo, že by sme ich potrebovali použiť na niečo takéto. A nemám dostatok času začať od nuly. Máme šesťdesiat osem dní.“

Upír škrípal zubami.

„Ako sme si mohli nevšimnúť asteroid na ceste k nám?“ ozval sa Sachiel, bielovlasý archanjel, ktorý ako jediný zo zúčastnených nebol vždy na strane tých dobrých. Našťastie si to už rozmyslel.

„Pretože všetky tie krásne satelity, ktoré ľudia vypustili na obežnú dráhu, neudržiaval v prevádzke Veľkonočný zajačik a ani Zúbková víla. Nebolo ovládanie, nebola kontrola. Nebola kontrola, nebola stabilná dráha. Nebola stabilná dráha, nebol satelit,“ prskol Vasily.

„Čo máš momentálne k dispozícii, kráľ Vasily?“ ozvala sa doteraz tichá Nerin.

Vasily, ktorý tiež dostal patričnú obruč, sa na ňu nemohol vynadívať. Skutočná mimozemšťanka! Odvážna a očividne mocná. Mal na ňu milión otázok, ale tie budú musieť počkať. Povzdychol si. „Mám jeden teleskop, ktorý som dokázal zachrániť – Chandru. Dva funkčné satelity. A aj keby som mal dostatočne silnú bombu, nedostanem ju von z atmosféry. Nie bez poškodenia.“

Stefan naňho prižmúril oči. Ešte aj Miroslava ho pod stolom kopla.

Upír privrel oči. „A... je tu šanca, že sa mi na diaľku podarilo prevziať kontrolu nad ISS, ktorá je stále tam hore, aj keď bez posádky.“

Nerin sa nechápavo otočila k Mammonovi.

„Vesmírna stanica,“ vysvetlil jej trpezlivo. „Sebestačná kapsula pre prežitie malej posádky na obežnej dráhe.“

Cami sa nadšene uškrnula. „To znamená, že môžeme poslať hore niekoho, kto je dosť chytrý, aby bezpečne zostavil bombu, naviedol ju na kolíznu dráhu a odpálil. Bez toho, aby nešťastne vybuchla v atmosfére.“

Vasily rozhodil rukami. „Tá stanica je polstoročia prázdna a po dátume spotreby! Sotva udrží život a podmienky s ním spojené.“

Amira sa tiež sladko usmiala. „V tom prípade je len dobre, že tam môžeme poslať niekoho, kto zvládne radiáciu a nepotrebuje toľko kyslíka.“

Vasilymu vyschlo v ústach. Toto je samovražedná misia! „Ste šialenci! Máte lietajúce mestá, vyleťte si tam sami!“ oboril sa na vyššie bytosti.

Mammon si prehrabol vlasy. „Sme spútaní so Zemou. Tak ďaleko už na nás pôsobí sila, ktorá nás núti ísť dolu, ak sa pridlho zdržíme. Sotva by sme sa vedeli sústrediť, nie to skladať bombu.“

A tak pošlú obetného baránka, samozrejme! Vasilymu prišlo špatne. Ale má na výber? O dva mesiace bude táto planéta neobývateľná. Áno, má svoj pohodlný bunker, prakticky celé podzemné mesto, ale ešte v ňom zostalo kúska súcitu s ľuďmi. Sám bol kedysi človekom, čo ako sa to snažil utajiť.

„Máš raketu, Vasily?“ vyzvedala Noemi vážne.

Isteže má raketu, čo je amatér? Len si myslel, že má ešte dosť času ju vylepšiť, než sa sám pokúsi o výlet ku hviezdam. „Mám kraksňu z čias ľudí. Desať percent, že sa pri štarte rozletí.“

Nikto sa neozval, že je to priveľký risk. Vždy lepšie, než stopercentná šanca vymretia planéty.

 

***

 

Medzitým, Bajkonur, Kazachstan...

 

Miroslava upevnila posledné popruhy Vasilyho čierneho skafandra, na ktoré si nedosiahol. Stála za ním a dovolila si sekundu, keď sa jej obavy preliali do pohľadu. Bála sa o svojho kráľa, ale zároveň vedela, že ak majú mať šancu na záchranu, on je ten najpovolanejší. A ona ho v jeho neprítomnosti zastúpi na tróne. Len dúfala, že sa vráti v jednom kuse, pretože čo ako mala rada svoju prácu, ani za všetky peniaze sveta ho nechce nahradiť. Na to sa má príliš rada.

Kráľ sa zhlboka nadýchol a rozpustil si svetlé vlasy po ramená, aby ho gumička netlačila v tesnej helme odloženej na stolíku pred ním. Hangár, v ktorom sa nachádzali, bol desivo prázdny a pustý. Za jeho vrátami sa však nachádzala pripravená raketa, ktorú reálne museli na niekoľkých miestach pozliepať izolepou, aby držala.

„Budem v riadiacom stredisku, keby si ma potreboval,“ povedala jeho pravá ruka, a vzdialila sa. Vycítila, že Vasily potrebuje chvíľu osamote, aby sa zmieril s realitou, ktorá čoskoro nastane.

Upír stroho prikývol a počkal, až odíde. Hľadel na seba v zrkadle a naposledy kontroloval senzory a upevnenia v priliehavom kuse odevu, ktorý mu narýchlo zostrojila Cami, aby nemusel mať ťažkopádne ľudské kombinézy bez možnosti poriadneho pohybu.

Zo sivých očí sa mu vykotúľali prvé slzy. A potom ďalšie. A ďalšie. Zabolelo ho v hrudi a so vzlykom sa musel posadiť na zem, aby sa vyplakal.

Posielajú ho na smrteľnú misiu. Nedali mu na výber a on nebol v postavení, aby odmietol. Len by si na pomoc privolali najvyšší dvor, jeho právoplatných vládcov. Ak sa čokoľvek pokazí, Vasily sa vyparí pri výbuchu. Ak asteroid nezničia, Zem pod ním sa zakalí a on nebude mať cestu späť. Umrie hladom, sledujúc skazu.

Ak by aj asteroid zničili, nemajú dosť času skonštruovať návratový modul. Jediná cesta späť na Zem bude voľný pád.

Naozaj si myslia, že sa nebojí? Že nemá pud sebazáchovy? Vďaka svojej povesti technického génia si vyslúžil určitú povesť, ale vidia ho ešte ako žijúcu bytosť? Ako niekoho, kto má hodnotu aj bez hračiek a vynálezov, ktorými uľahčuje nesmrteľným život? Bude niekomu chýbať ako Vasily a nie ako kráľ?

Bude niekto plakať nad jeho hrobom tak ako on plače od strachu teraz? Uvedomí si niekto akému tlaku musel čeliť a nedať nič najavo? Bude v histórii zapísaný ako niekto, kto tak ako všetci ostatní bojoval s démonmi hrôzy?

Bojí sa oňho aspoň jedna osoba teraz? Alebo je len postrádateľný element? Pokúsi sa ho vôbec niekto zachrániť, ak by sa tá šanca naskytla?

Stojí niekomu za záchranu?

Vysilene si zotrel slzy a smrkol. Vždy chcel mať niekoho, pre koho by stál za boj, ale zatiaľ za boj stálo len jeho postavenie, kráľovstvo, alebo vynálezy.

Bola to smutná existencia.

Dovolil si posledný vzlyk a prinútil sa vstať, hoci netúžil po ničom inom, než utiecť a nikdy viac sa nevrátiť. Možno toto vykúpenie príde v podobe smrti.

Pozotieral si slzy a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol. Potom vzal zo stolíka helmu a dal sa na odchod.

Dvere hangáru sa v tej chvíli otvorili a dnu vkĺzol v rovnakej kombinéze oblečený Stefan. „Pripravený, súdruh?“ opýtal sa veselo a aj keď uvidel Vasilyho červené oči, nedal najavo žiadnu reakciu.

„A ty tu čo robíš v tomto mundúre?“ prekvapil sa Vasily.

Špión zamával vo vzduchu vlastnou helmou. „No čo asi? Idem tam hore s tebou. Snáď si nemyslíš, že si dosť kompetentný, aby si šiel sám?“

Kráľ nemal slov. Len neveriacky civel.

Stefan zagúľal očami. „No tak, súdruh. Budeš potrebovať pomoc a pár rúk navyše neuškodí.“

Vasily sa zamračil. „A zo všetkých možných kandidátov, vrátane cvičenej opice, si bol vybraný ty?“

„Nie, losovali sme a ja som prehral,“ odvetil Stefan sarkasticky a podišiel bližšie. Vzal Vasilymu z ruky helmu a chvíľu mu hľadel do očí, než mu ju citlivo nasadil. „Keby sa pýtali, povieme že nám to prišlo viac cool,“ zašepkal a tiež sa nasúkal do svojej, hoci jeho cieľom bolo len ukryť Vasilyho uplakané kukadlá.

 

 

Na ceste k rakete minuli len pár zasvätených. Miroslava sa na nich povzbudivo usmiala, Ash s Cami ich krátko objali a Sachiel so Sophie tiež. Posledná ich prišla podporiť Lydia, známa aj ako Persefona, Stefanova bývalá nadriadená a súčasná vládkyňa pekla. Nikto iný sa nezúčastnil. Nebolo komu dôverovať.

Nasúkať sa do modulu, ktorý doslova vŕzgal, dalo prácu, ale po hodine námahy boli obaja pripútaní, zásoby upevnené a malá obrazovka pred nimi sa rozsvietila.

„Palivová nádrž je plná, uzávery utesnené, detektory aktívne. Počasie nám dnes praje – štart by mal byť bezproblémový,“ hlásila Camael, ktorú videli vďaka nekvalitnej kamere rozmazane v riadiacej miestnosti.

„Hovorí tá, ktorá nesedí v socialistickej kraksni upevnenej lepiacou páskou,“ zavrčal Vasily a jeho hlas znel cez zabudovaný mikrofón plechovo.

„Šesťdesiat sekúnd do štartu,“ ozvala sa Lydia od susedného panelu.

Stefan a Vasily sa zhlboka nadýchli.

„Len čo sa dostanete na orbitu, musíte modul navigovať k ISS podľa radaru. Nepôjde spojiť s prechodovou komorou, ale nainštalovali sme vám magnetické aj mechanické háky, ktoré by vás so stanicou mali spojiť. Dvere si ale budete musieť otvoriť manuálne,“ inštruoval ich Ash.

Vasily privrel oči.

„Tridsať sekúnd.“

„Čo sa stalo s astronautmi, ktorí boli na ISS poslední? Nájdeme tam ich telá?“ napadlo Stefanovi odrazu.

Vasily pokrútil hlavou. „Nie. Keď vedeli, že umierajú, vyskočili do otvoreného priestoru. Chceli umrieť vo vesmíre.“ Vedel to, pretože odpočúval ich posledné vysielanie.

„Desať. Deväť.“

Celý stroj sa rozkýval, ako sa aktivovali motory.

„Osem. Sedem.“

„Nechcem dopadnúť ako Lajka, nechcem dopadnúť ako Lajka,“ prosil Vasily všetky mocnosti.

„Šesť. Päť.“

Stefan k nemu natiahol ruku v hrubej rukavici. Kráľ na ňu chvíľu hľadel. Prečo sa oni dvaja vždy musia ocitnúť v extrémnych situáciách spolu? Zastonal a dlaň mu zovrel. Ruka v ruke boli vystrelení do nebies.

 

***

Dostať sa na schátranú vesmírnu stanicu nebolo vôbec ľahké. Vasily odnavigoval modul k vstupnej komore, spojil sa s ňou a so Stefanom vystúpili do otvoreného vesmíru, aby doslova odskrutkovali uzáver a konečne sa predrali dovnútra. Dva dni pracovali na tom, aby obnovili aspoň základné funkcie – filtráciu vzduchu, tok energie zo solárnych panelov a ako-tak sa dostali na stabilnú pozíciu. Potom sa im podarilo spojazdniť komunikačné zariadenie, aby nemuseli neustále behať do modulu – teda plávať do modulu, keďže o gravitácii nemohlo byť ani reči – a konečne sa spojili s riadiacim strediskom.

„Ako ste na tom?“ bola Camina prvá otázka. „Senzory vo vašich kombinézach hlásia mierne zvýšený krvný tlak a radiácia je zatiaľ v prijateľnom množstve.“

Vasily, ktorého žalúdok prišiel k záveru, že len čo sa vrátia, začnú pracovať na vynáleze umelej gravitácie, robil nespokojné saltá v stave beztiaže. „Prosím, nehovor mi na koľko si stanovila prijateľné množstvo. Už teraz ma páli pokožka.“

„Ako to vyzerá s asteroidom?“

Vasily jej poslal dáta, ktoré nazbierali. „Nerin hovorila pravdu. Absolútne nereaguje na gravitáciu iných objektov. Mieri k Zemi v príliš presnej trajektórii.“

„Myslíš, že k nemu budeš vedieť vyslať bombu s dostatočnou presnosťou?“

Kráľ pozrel na prinesené zásoby vedľa neho, ktoré pripomínali Lego. „Urobím čo sa dá, ale nikdy som detonáciu mimo Zeme neskúšal.“

„Všetko je niekedy prvý raz. Skús začať s... p-pripoji... násled... nezabudni... izol...“

Vasily sa zamračil a zatriasol malou obrazovkou, na ktorej zamrzla Camina tvár. Potom obraz sčernel. „Cami? Cami?“

„Stratili sme signál,“ oznámil mu Stefan od susedného počítača. „Ich vysielače asi fungujú len do určitého dosahu a my sa hýbeme prirýchlo.“

Vasily zastonal. Potrvá pár hodín, než sa znovu dostanú do perimetru rádiového spojenia. „Fajn, fajn.“ Rozhodil rukami. „Poďme skladať atómovku!“