čtvrtek 5. června 2025

V ďalšom živote 08


 

„Pohni tým svojím veľkým zadkom! Nemáme celý deň,“ frflal Stefan, ktorý sa plazil ventilačným systémom za Vasilym. Tieto šachty kráľ postavil s presným zámerom nepozorovaného pohybu a nie pre to, že by ich potreboval. Ak by sa ale niekto pýtal, potreboval výhovorku prečo komplex pretkal tajnými priechodmi. Hladké železné steny pôsobili desivo a nebyť upírskeho zraku, obaja tápu v tme.


„Chceš omylom skončiť na dámskych toaletách?“ prskol naňho Vasily spredu a uvažoval, kam sa na rázcestí vydať.

Špión ceril zuby. „Krik prichádza zľava. Myslím, že je to celkom adekvátny indikátor cesty.“

Vasily zahol. „Počul si už niekedy tú zaujímavosť, že zvuk sa môže odrážať?“

Stefan povolával všetku svoju trpezlivosť. Skutočne nechápal, ako Miroslava zvláda tohto idiota storočie po storočí. „Nie sme na opere, súdruh!“

Vasily veľmi úmyselne vykopol a zasiahol špióna do ramena. „Pardón. Nechcel som,“ povedal so všetkým sarkazmom, ktorého bol schopný.

„Príde deň, keď ti otrávim krv ktorú ješ a urobím z Miroslavy kráľovnú,“ vyhrážal sa mu, ale Vasilyho to nijak nerozhodilo. Za prvé, Miroslava, aj keď je legálne jeho nástupníčka, keďže on nemá potomkov, jeho trón nikdy nedostane. Nechce ho. Musel jej to dať do zmluvy. Za druhé, ak aj umrie, má v pláne sa vrátiť a strašiť Stefana po zvyšok večnosti a tá predstava mu len urobila radosť.

„Sme tu,“ povedal Rus a vyrazil mriežku ukrytú za ornamentom pod prvým radom balkónov.

Okamžite sa ocitli v chaose. Vnútri zúrilo tornádo – doslova. Telá lietali vzduchom a len minimum bytostí našlo útočisko. Niektorým sa podarilo vytvoriť aký-taký štít, ale väčšina sa nemohla merať so silou archanjela.

Stefan sa natlačil vedľa Vasilyho, aby sám zhodnotil situáciu. Natlačení na seba pozorovali skazu, ktorej sotva ušli.

„Nejaký kreatívny plán?“ opýtal sa kráľ s búšiacim srdcom. Zem bola zaliata krvou nesmrteľných narážajúcich do stien a ostrých hrán.

„Vasily!“ vykríkol ktosi.

Upír sa rozhliadol a za spadnutým kusom balkónu, použitom ako štít, uvidel Noemi s Amirou, ktoré vlastnými telami kryli Ash so Sachielom. Všetci mali škrabance a modriny, ale inak sa zdali byť v poriadku.

Prudký vietor bral všetkým dych z pľúc. „Povraz poruke asi nemáš, čo?“ tipol si kráľ.

„Nie,“ zašomral Stefan. „Budeme to musieť urobiť po starom.“

Toho sa obával. „Fajn. Ty zostaň vnútri a neopováž sa ma pustiť, je ti to jasné?“ Vasily si vyhrnul rukávy a precvičil si krčné svaly.

„Nie, ja pôjdem,“ ponúkol sa špión.

„Už si bol umučený, pochovaný, mal psychický návrat do najtraumatickejšieho obdobia svojej existencie a stále v tebe prúdia drogy,“ pripomenul mu Vasily. „Neboj sa, nie som až tak rozbitný.“

„Robil som len svoju prácu. Som na to trénovaný. Nemysli si, že som nezažil horšie.“

Vasilyho pichlo pri srdci, ale vlastným telom zablokoval východ menší než meter krát meter. „Nikto by nemal zažívať horšie,“ povedal podivne nahnevaným tónom. „Nie si stroj.“ Vzal Stefanovu ruku do svojej a pozrel mu do očí. „Drž ma!“

Špión prikývol. „Spoľahni sa.“

A tak sa Vasily vysúkal z ich úkrytu. Okamžite sa ho pokúsil stiahnuť prúd vzduchu, ale Stefan ho nepúšťal. Vysunul sa von do pol tela a voľnou rukou sa pridržiaval okraja otvoru, aby doprial kráľovi čo najviac priestoru.

Vasily sa posúval pozdĺž steny čo to šlo. Natiahol ruku k ženám a Ash okamžite vystrčil najskôr Noemi a pridržiaval ju, kým sa nechytila Vasilyho. Ten ju kúsok po kúsku vytiahol do bezpečia šachty.

„Cesta von je značená fluorescentnými šipkami,“ povedal jej Stefan rýchlo. „Preplaz sa do bezpečia. Pokúsime sa zachrániť koho sa dá.“

Druhá na rade bola Amira a po nej Vasily poslal na slobodu Asha so Sachielom.

„Uniesol Cami. Ten bastard vzal Cami!“ kričal Ash zničene.

„Vieš kam ju mohol vziať?“ dychčal Stefan, len čo sa stiahol dovnútra, aby si s Vasilym vydýchli.

„Nie. Ale viem čo po nej chce.“ Démon zovrel päste.

„Zachránime ju,“ uistil ho Sachiel. „Poď, musíme ísť!“ Postrkoval ho vpred. „Vasily, moja Sophie je aj s Erin Anglickou a niekoľkými ženami na prvom leveli pod štítom Abaddona.“

„Urobím čo môžem,“ prisľúbil mu kráľ a znovu sa dal na nebezpečnú misiu záchrany pred tornádom.

 

 ***

 

Stefan s Vasilym s námahou odklopili ťažký poklop na hlavnom zásobníku vody, kam ich zavolali inžinieri keď pri diagnostike zistili nezrovnalosti v energetických fluktuáciách pri filtrovaní.

V zemi zabudovaná konštrukcia o veľkosti menšieho bazéna zásobovala celú dedinu pitnou vodou. Vnútri bola tma a voda vyzerala byť čierna ako smola. Sotva mohli niečo vidieť cez otvor o veľkosti malej skrinky.

„Aké je to hlboké?“ opýtal sa Vasily inžinierov.

„Od úrovne vody päť metrov do hĺbky a od otvoru dva metre k hladine,“ prišla odpoveď.

„Lano!“ zavelil kráľ.

„Zbláznil si sa?“ Stefan doňho štuchol lakťom. „Pri našom šťastí tam bude atómovka alebo sud s rádioaktívnym odpadom!“

Vasily mu pozrel do očí. „Chceš tam snáď spustiť jenu zo žien?“

Špión sa obzrel. Stovky vydesených obyvateliek dediny stáli na námestí a vykúkali z okien a balkónov, pozorujúc dianie. „Pôjdem ja.“

„Nie, nepôjdeš. Ešte pred pár hodinami si bol zviazaný, potom sme lovili nesmrteľných z tornáda a vážne ťa nepošlem do tej čiernoty priviazaného na lane.“ Niežeby mu nedôveroval, ale Stefanova psychika nedostala ani len šancu sa spamätať a byť potopený v tme so šancou, že tam dole je niečo nebezpečné, mu skutočne neprospeje.

„Už som zažil horšie, súdruh. Si kráľ, nemal by si robiť špinavú prácu.“

Vasily sa musel trpko zasmiať. Vzal si podávané lano, urobil na ňom slučku a zvyšok podal Stefanovi. „Pokiaľ viem, obom nám v žilách prúdi rovnaká krv,“ povedal, zahákol si nohu do slučky a začal sa súkať do malého otvoru.

Stefan len nespokojne zafučal, keď ho pomaly spúšťal nadol.

Vasily zapol vodeodolnú baterku a len čo bol na úrovni vody, skočil do nej. Zastavil si srdce, aby nepotreboval dýchať, a ponorený v zásobníku sa dal do systematického prehľadávania stien, káblov a zariadení.

A ako predpokladal, hrozba sa nachádzala na samom dne, pripevnená k jednému z filtrov. Kovový cylinder pripomínajúci tubu na diplom mal na sebe viacero piktogramov a varovaní.

Kiahne.

Striaslo ho. Táto vec by nielenže vyhubila dedinu, ale pravdepodobne kontinent. Tak ako kedysi.

Opatrne ho odpojil. Malý ciferník na jeho strane hlásil, že sa aktivuje až za viac než štyridsať hodín, čo ho upokojovalo. Má dosť času. Pritiahol si ho k hrudi a vyplával, obnovujúc svoje telesné procesy. „Mám to!“ zakričal na Stefana a chytil sa lana. „Vytiahni ma!“

Len čo bol vonku, Stefan si prezrel cylinder. „Chýbajúca vzorka kiahní.“

„Lepšie než atómovka,“ zhodnotil Vasily a žmýkal na sebe tričko.

„Pravda.“

V tej chvíli sa ciferník rozpípal a odpočet šiel rapídne dolu, až sa zastavil na troch minútach.

„Do riti!“ vykríkol Stefan. „Musel mať nejaké čidlo pre prípad, že by ho našli.“

Vasily vyvalil oči. Ak sa tá vec do troch minút otvorí... Bez rozmýšľania zhrabol prístroj a ozlomkrky sa rozbehol von z dediny. Ciferník ukazoval minútu, keď priam preletel bránou. Ako upír je omnoho silnejší a teda rýchlejší než ľudia, preto sa mu podarilo prebehnúť dva kilometre, než zasvietila nula.

Vtedy sa cylinder rozvibroval a jeho horná časť sa otvorila. Malý otvor na Vasilyho vystrekol celý obsah v podobe aerosólu. Zasiahol mu tričko a časť tváre.

Stefan, náhliaci sa za ním, mu bol v pätách.

„Nie!“ vykríkol Vasily a zdvihol dlaň, aby ho zastavil necelých päťsto metrov od seba. Za ním dobiehali valkýry a letela Amira. „Nikto sa ku mne nepriblíži!“ Možno je imúnny voči ľudským pliagam, ale momentálne sa z neho stala najnebezpečnejšia biologická zbraň na svete.

 

 ***

 

Pocit víťazstva bol však krátkodobý. Pár sekúnd na to sa pri nich zjavil Lucifer s mierne šokovaným výrazom v tvári, ale nemal jediný komentár. „Nerád kazím túto chvíľku, ale potrebujeme tvoju pomoc, Camael. V dedine.“

Okamžite sa vrátila do reality. Vyskočila na nohy. „Kiahne! Niekam do dediny umiestnil vzorku kiahní!“ vykríkla.

„Tú sme už našli,“ upokojil ju. „Dedina je v bezpečí. Ibaže... všetko vystreklo na Vasilyho.“

Nebesia! Okamžite sa všetci premiestnili do púšte, kde uprostred veľmi širokého kruhu nesmrteľných stál nervózny upír, ktorému pobyt na slnku skutočne neprospieval. Prázdny cylinder ležal vedľa neho na zemi. Stefan držal všetkých v potrebnej vzdialenosti, pretože k dispozícii nemali žiadne ochranné prostriedky a ani karanténny priestor.

„Ten vírus nesmie preskočiť na nikoho ďalšieho!“ prikázala Cami. „Nesmrteľní sú prenášači.“

„Pochopili sme,“ povedal Stefan, ktorý sa k nej predral cez dav. „Ale Vasily o chvíľu omdlie. Krv nemal už dva dni, posledné hodiny strávil lozením v stenách a zachraňovaním iných pred tornádom. Potrebujeme ho dostať do lepšej izolácie a dať mu jedlo.“

S tým súhlasila. Kým nepríde do kontaktu s nikým iným, budú mať dosť času prísť na to, ako ho, ehm, sterilizovať. Natiahla teda ruky k nebu a povolala z hlbín zeme svoje mesto, ktoré tisícky rokov odpočívalo pod ukrytým kontinentom menom Hyperborea.

Kolos k nim priplával vo výške priemerného mrakodrapu za pár minút a tak ako ostatné mestá sa trblietal vo svetle zapadajúceho slnka. Mesto bolo plné veží, budov a domčekov, parkov záhrad a sadov. Cami k nemu vzlietla a o pár sekúnd už bol Vasily bezpečne premiestnený do vzduchotesnej komory kdesi uprostred toho všetkého, spolu s cylindrom a kusom zeme na ktorom stál.

Okamžite si vydýchol a posadil sa na podlahu, vysilený. „Ďakujem,“ povedal.

Cami spriehľadnila steny, aby sa necítil ako vo väzení. Z jednej strany mal výhľad na svet pod ním, ostatné ukazovali jednu z mnohých Camaeliných dielní.

„To, čo si vykonal, bol veľmi odvážny čin, kráľ Vasily,“ povedala vážne, stojac pri stene s mikrofónom, aby ju počul. „Nájdem spôsob ako ťa zbaviť vírusu.“ Len musí prekalibrovať pár nastavení, keďže sa jej priečila možnosť vykúpať ho v chemikáliách alebo ho prinútiť ich vypiť.

Vasily si doslova ľahol na zem a mávol rukou. „Daj si načas.“

Zasmiala sa. Aký podivný kráľ...

13 komentářů: