V ďalšom živote 16

 

Stefana prebudilo prudké dýchanie z opačnej postele. Otrávene otvoril oči a pootočil hlavu. Vasily ležal schúlený pod prikrývkou, viečka sa mu chveli a lapal po dychu, uväznený v neznámej hrôze. 

 

„Súdruh!“ zašomral jeho smerom.

Tichý ston.

„Súdruh, máš nočnú moru!“ skúsil to znovu.

Nič.

Hodil po ňom vankúš.

Bez reakcie.

Upír vzdychol, vstal a posadil sa na kraj postele svojho predchodcu, ktorý bol naďalej trápený snami. Opatrne mu odhrnul svetlé pramene vlasov z tváre. „Vasily,“ šepol citlivo. „Máš nočnú moru.“

Vasilyho červené oči sa otvorili a chvíľu mu trvalo vrátiť sa do skutočného sveta. Vykotúľali sa z nich dve slzy. Trhane sa nadýchol. „Zobudil som ťa?“

Stefan sa zľutoval a zovrel mu dlaň. V mdlom svetle lampy na stene vyzeral ako ranené šteniatko. „Jaskyne, alebo sopka?“ opýtal sa namiesto odpovede. Musel si pripomenúť, že zatiaľ čo oňho sa starala Erin a pravidelne mu pomáhala prekonať ťažké chvíle a spomienky, Vasily rovnaký luxus nedostal. Nemal od koho. So svojimi démonmi bojoval sám.

Bývalý kráľ sa posadil. „Jaskyne. Vždy sú to jaskyne.“

To bolo prekvapujúce. „Nestraší ťa pád do lávy?“

Vasily mu pozrel do očí. „V láve som ťa nevidel umierať.“

Stefanovi stiahlo žalúdok. Keď boli v časovej slučke, skončili doslova rozložení radiáciou po tom, čo ňou boli otrávení v jaskyniach Yellowstonu. Jeden vedľa druhého. Umreli. Ibaže čas sa vrátil a im zostali len strašné spomienky na bolesť. Pritiahol si Vasilyho k sebe a pevne ho objal. „Mali sme konečne umrieť spolu.“

Vasily im preplietol prsty. Málokedy sa im dostalo chvíľ, keď mohli byť v objatí. „Mrzí ma, že sme sa nemohli rozlúčiť. Že si sa musel celé roky pozerať na môj hrob. Že som znovu otvoril staré rany.“

Stefan krútil hlavou. „Ak si niekedy niečo urobil, tak si len vyliečil rany, ktoré som stáročia ukrýval.“ Pobozkal ho. Na pery, líce, potom na krk. Začul, ako sa Vasilymu rozbúchalo srdce. Priložil k nemu dlaň. Nič na svete sa nevyrovnalo vedomiu, že stále bije. Bol to malý zázrak.

Bývalý vládca naprázdno preglgol, keď ním pri Stefanovom bozku prešla príjemná triaška. „Kto ale zacelí tie nové?“ šepol takmer nečujne. Trpko pozrel na svojho niekdajšieho nepriateľa. Pery sa mu nebadane chveli. Skutočnú intimitu si dovolili len v časovej slučke, keď vedeli že nikto si nič nezapamätá, že ich tajomstvo sa navždy stratí v prúde času. Tentokrát sa nič nestratí. Čokoľvek sa stane, nedostanú druhú šancu to napraviť. Alebo vymazať.

Stefan sa odtiahol, aby mu pozrel do očí. Bol zvyknutý na ich sivú farbu, ale zistil, že aj nová červená je rovnako expresívna, plná rovnakého váhania ako kedysi. Nežne pohladil ich majiteľa po líci. Chcel v sebe nájsť nenávisť, zášť. Čokoľvek, čo by ho motivovalo zdvihnúť sa a vrátiť sa do svojej postele.

Tá nenávisť ale sotva niekedy existovala. A to bolo tajomstvo, ktoré si so sebou chcel zobrať do hrobu. Stovky rokov pozoroval Vasilyho z tieňov, ale s jeho srdcom sa niečo stalo v momente, keď mu ako pomyslenému žobrákovi priniesol jedlo sprevádzané vľúdnymi slovami. Po prvý raz v živote bol na Stefana niekto milý a to ho zlomilo na niekoľkých úrovniach. Čo však mohol robiť? Stále bol len premenený žoldnier s preferenciami, za ktoré sa v tých časoch zabíjalo. Keby mu vtedy niekto povedal, že ich pozície sa vyrovnajú... Možno by vyšiel z tieňov skôr. A predstavil sa. „Už len vedomie, že si nažive, postačí,“ zamrmlal mu na perách. Tak ako stačilo vždy.

Pri srdci ho zabolelo.

Ešte aj Vasily spoznal klamstvo v jeho hlase. Odhrnul prikrývky a obkrčmo sa posadil Stefanovi do lona. Ich telá sa dotkli a obostrelo ich známe napätie.

Vzrušenie zo zakázaného ovocia.

Stefan musel na chvíľu privrieť oči, aby nadobudol kontrolu. Obaja na sebe mali len spodné prádlo a to sotva predstavovalo reálnu prekážku.

Vasily prstom prešiel po perách svojho šialeného špióna. „Vieš o tom, že si masochista?“ obvinil ho.

Stefan nadvihol husté obočie. „Nehovor! Naposledy si to bol ty, kto ma prosil o-“

Vasily mu pritisol dlaň na ústa. „Nie všetko musí byť vyslovené nahlas.“ V lícach mal rumenec. „Hovorím o tom, že si nechceš dopriať viac než absolútne minimum.“

„Sila zvyku,“ pripustil Stefan zadumane.

„Uhm... ale čo tvoja myseľ?“ šepkal mu zvodne do ucha. „Čo si predstavovala tvoja myseľ po toľké roky, čo si sa so mnou hádal?“

Bohovia, za tie predstavy ešte musí ísť ku spovedi k anjelom!

Vasily sa pousmial. „Sme v ponorke uprostred ničoho. Naše tajomstvá voda neprezradí,“ dráždil svojho nástupcu. „Svet padol. Sväté knihy zhoreli. Ľudia na nás nemôžu ísť ani len s vidlami a pochodňami. Si kráľ, Stefan. Tentokrát sú pravidlá tvoje.“

To bola veľmi nebezpečná posledná veta. Moc koruny je opojná a Stefan si toho bol viac než vedomý. A tlak Vasilyho tela na jeho citlivých partiách vôbec, ale vôbec nepomáhal. Inštinktívne mu zovrel pevné, hriešne oblé pozadie, a drsne ho pobozkal. Za trest. Ako odplatu za pätnásť rokov zúfalstva a celibátu. Zahryzol Vasilymu do pery, len aby z neho dostal vzrušený ston. Obaja dýchali zrýchlene, posledné kúsky sebakontroly odchádzali spolu so strachom, v ktorom žili pridlho. V ktorom svet samotný žil pridlho. „Netušíš, aké zvrátené moje predstavy boli,“ uistil muža vo svojom náručí, hlas hlboký a takmer hrozivý.

Presne ako ho Vasily preferoval. Oči mu zaiskrili. „Zahŕňali putá?“ hádal.

Stefan ho prekvapivo rýchlo hodil späť na posteľ a prikryl vlastným telom. Penis mu pulzoval potrebou dostať sa na slobodu a k náležitej pozornosti. „Zahŕňali teba neschopného nasledujúci deň sedieť,“ zavrčal, zatiaľ čo z Vasilyho stiahol spodné prádlo a dlaňou mu prešiel po napnutej pýche veľmi uspokojujúcej veľkosti.

Vasily zasyčal, ako mu záblesk vášne prešiel celým telom. Stefan dvoma prstami lenivo hladil celú jeho dĺžku, čo by sa dalo definovať ako pomalé mučenie. Pootvoril pery, aby do pľúc nabral viac kyslíka. „Je to hrozba alebo sľub?“ rozhodol sa zahrávať s ohňom.

Stefan naňho dominantne prižmúril oči, akoby sa rozhodoval či mu chce dať príučku alebo ďalší horúci bozk, len aby umlčal tohto nemožného upíra. Prešiel dlaňou nižšie a zovrel v nej Vasilyho rodinné klenoty. „Máš trochu podrezaný jazyk na niekoho, kto v sebe pätnásť rokov nič nemal,“ zamrmlal mu na krk. Tesákmi škrabol pokožku, ale nie dosť na to, aby začala krvácať.

Vasilymu to v tej chvíli bolo jedno. Pritiahol si Stefana k bozku. A k ďalšiemu. Pery mali napuchnuté, keď sa od seba odtiahli. „Stavím sa, že nevydržíš ani dve minúty,“ rozhodol sa dráždiť hada bosou nohou.

Stefan ho varovne pritisol k posteli, oči plné šialenstva. „Nezahrávaj sa so-“

Vasily mu cez spodky prešiel po napnutom penise. „S čím, Veličenstvo? S tvojou sebakontrolou? Ale to je moja obľúbená hračka.“ Zdvihol k nemu hlavu. „Netvrď mi, že plánuješ odolávať.“

Mal by. Bohovia, mal by! Ponorka rozhodne nie je vhodné miesto na to, čo má chuť s týmto nafučaným šľachticom urobiť. Na racionálne myslenie však mal v mozgu primálo krviniek. Tvrdý ako skala pod Vasilyho rukou sotva vedel ako sa volá. Potreboval uvoľnenie. Zúfalo. „Irina nám zakázala nechránený sex,“ chytil sa poslednej slamky.

Vasily mu začal sťahovať tesné boxerky. „A Miroslava nám pribalila kondómy,“ dodal. Jeho drahá prvá žena vždy vedela, čo robí.

Stefan privrel oči, ako mu Vasilyho prsty obkrúžili citlivú špičku. Dnešok nedopadne dobre. Pre nikoho z nich. Naslepo siahol pod posteľ k lekárničke vedľa Vasilyho batožiny, vysypal jej obsah na zem a vylovil balíček kondómov spolu s lubrikačným gélom.

Miroslave bude musieť poslať darčekový kôš.

„Si si istý?“ uisťoval sa kráľ.

Vasily prikývol a rýchlosťou blesku na seba dostal ochranu a Stefan urobil to isté. Potom už len zaznamenal, že bol vytiahnutý na kolená a opretý o okno, za ktorým mierumilovne prúdila tmavomodrá voda. Stefan ho zozadu pobozkal na krk a dlaňami mu prechádzal po hrudi a bruchu. Zastavil sa na bradavkách, ktoré jemne stlačil, obkrúžil a keď Vasily zastonal, zamieril nižšie. Neponáhľal sa. Pohladil Vasilyho na stehnách, bokoch, bozkami mu zasypal chrbát na ktorom sa lákavo pohybovali napnuté svaly a až potom v ruke stisol jeho napnutú pýchu, po ktorej dĺžke niekoľkokrát pomaly prešiel.

Príliš pomaly.

Vasily dýchal prerývane.

Takto rozptýlený sotva zaznamenal prst s gélom na svojom otvore. Spozornel, až keď sa k nemu pridal ďalší.

Na toto čakal pätnásť rokov.

Stefanove pery sa zahryzli do jeho ušného lalôčika. „Ešte stále to máš rád drsne?“ opýtal sa zachrípnuto.

Vasily k nemu pootočil hlavu a prikývol. Za odmenu dostal sladký bozk. Potom mu z hrdla vyšiel siahodlhý ston, keď doňho Stefan prenikol. Pravdu je, že z nich dvoch je väčší masochista práve Vasily. Bolesť z náhlej invázie sa premenila na absolútnu rozkoš a pred očami uvidel hviezdičky. Stefan nemá v žiadnom slova zmysle malé rozmery a len čo bol plne vnútri, zasiahol ten špeciálny bod, ktorý znamenal stratu posledných kúskov kontroly, ktoré Vasily nad vlastným telom mal.

Stefan sa dlhú chvíľu nehýbal, tiež bojujúc proti vlne vzrušenia, ktorá sa oňho pokúšala. Pritisol sa k Vasilymu a objal ho rukami. Pevné zovretie jeho tela bolo na hranici únosnosti.

Nemohol uveriť, že sú obaja tu. Spolu. Znovu spojení. Po pätnástich rokoch absolútnej mizérie. „Neviem, či ťa po tomto budem vedieť pustiť, Vasily,“ priznal takmer nečujne.

Pravdou bolo, že Vasily si nebol istý, či bude vedieť znovu odkráčať späť na Terru. Preplietol si so Stefanom prsty na svojej hrudi. „Prosím, nepúšťaj ma,“ povedal rovnako tichučko.

Ich telá sa pomaly rozpohybovali, testujúc vlastné limity. Vasily sotva vedel, kde sa nachádza. Stefan prirazil pod uhlom, ktorý by mal byť zákonom zakázaný, a aby toho nebolo dosť, bývalý špión mu naďalej hladil celú tvrdú dĺžku pohlavia.

Opatrné, pomalé pohyby sa čoskoro zmenili na prudké, hlboké. Stefan o seba oprel Vasilyho torzo keď sa mu roztriasli ruky, a priviedol ich oboch k takmer bolestivému vyvrcholeniu. Ich telá sa ešte dlhé minúty otriasali pod náporom uvoľnenia a obom po lícach stiekli slzy, ktoré nemali nič spoločné s trpkosťou alebo zúfalstvom. Nežne sa pobozkali a spojili si čelá, dlane v kŕčovitom zovretí. Pomaly sa upokojovali, lapali dych.

Pätnásť rokov je však pätnásť rokov a upírske libido sotva pozná hraníc.

„Stefan?“ Vasily napriek orgazmu ani len nezmäkol. A podľa všetkého... jeho milenec tiež nie. „Ešte si neskončil, hm?“

Kráľ ho s diabolským úsmevom znovu oprel o okno. „Ani zďaleka,“ sľúbil.

 

 

Ella s Isobel ležali oproti sebe na posteliach a vymieňali si vševediacke pohľady, spánok v nedohľadne. Jedna mala na kolenách knihu, druhá tablet, ale ich pozornosť bola niekde inde.

„Ehm, takže povieme im že steny v ponorke nie sú zvukotesné?“ nadhodila Ella po asi hodine symfonického orchestra stonov a rytmického prirážania.

Isobel okamžite pokrútila hlavou. „Absolútne nie! Keby niečo, obe sme čítali Bibliu a zaspali so slúchadlami na ušiach.“

Ella mykla plecami. „Nuž, niečo biblické sa tam rozhodne odohráva,“ dovolila si poznamenať.

Obe sa zasmiali.