V ďalšom živote 28

 

O päť minút sa modul zastavil uprostred pristávacej dráhy a z budovy k nim mierila Cami po boku svojho partnera, archdémona Asmodea.

Stefan v tichu pozrel na nervózneho Vasilyho. Priam videl, ako sa mu nechcelo vystúpiť. Aj keď nevinil vyššie bytosti z toho, čo sa mu stalo, bola to ich vojna, ktorá ho poslala do lávy. Tiež kvôli vojne na nebesiach musel mať napumpované bielidlo do žíl, rozložila ho radiácia a ešte k tomu bojoval aj s Jazdcom Smrťou. „Ak chceš, môžeš zostať vnútri,“ navrhol. „Dám jej vzorky, vysvetlím situáciu a potom odletíme niekam na opustený ostrov, kým Cami nepríde s lepšou vakcínou.“

 

Vasily sa melancholicky zasmial. „Obaja vieme, že to by sme nikdy neurobili.“

Áno, pretože ich zmysel pre zodpovednosť je na nezdravo vysokej úrovni a kombinovaný s nutkaním strkať nos do cudzích vecí.

„Tak nech je to za nami!“ Stefan vzdychol, odtiahol bočnú stenu modulu a zoskočil na zem. Vasily mu podal kufrík so vzorkami a potom zaváhal, keď mu Stefan podával ruku, aby mu pomohol von. Ešte nikdy mu nikto nepomáhal s vystupovaním z vozidla.

Stefan vytušil smerovanie jeho myšlienok a neodolateľne nadvihol kútiky pier. „Zvykaj si,“ šepol.

Vasily zružovel, ale ruku prijal. Ladne bol zdvihnutý z modulu a zložený na zem. Stefanovo teplé zovretie mu rozprúdilo krv a na sekundu takto zostali, hľadiac si do očí. Potom si spomenuli kde sú a neochotne sa od seba odtiahli.

Camael sa šokovane zastavila niekoľko krokov od nich a oči sa jej zaliali slzami. „Vasily,“ pípla dojato. Ešte aj Ash smrkol. „Si to ty?“ rozbehla sa k nemu.

Upír okamžite ustúpil a natiahol pred seba ruky. „Som to ja a nesmieš sa ma dotknúť!“ varoval ju.

Cami sa zastavila uprostred pohybu. Pozrela na Stefana, ktorý len vážne prikývol. „Chlapci, čo sa pre všetkých bohov stalo?“

Stefan položil pred seba kufrík označený ako biohazard. „Skrátene? Nesmrteľných kosí umelo vytvorený vírus. Potrebujeme tvoju pomoc s vakcínou, pretože tá, ktorú sme objavili, mi takmer zabila poddanú.“

Camael klesla sánka.

 

 

Cami stála pred tromi monitormi v jednej zo svojich dielní a sledovala vzorku fága, zatiaľ čo jej návštevníci vyrozprávali detailnejšie dianie na svete, z ktorého práve prišli.

Archanjel netúžil po ničom inom než objať Vasilyho a odprisahať mu, že jej druhovia si ho od teraz budú strážiť ako oko v hlave, ale nevedeli, či by vírus neskočil aj na jej telo, hoci umelo vytvorené. Neochotne odolala. Napriek tomu mala v očiach slzy vždy keď naňho pozrela. Kvôli nim prišiel o svoje krásne sivé dúhovky a vždy keď sa pozrie do zrkadla, bude mať pripomienku na to, čím si prešiel. Nenávidela sa za to.

„Videla si niekedy niečo podobné?“ nádejal sa Vasily.

Chvíľu ešte zazerala na vzorku pred sebou. „Bakteriofág pre mňa nie je novinkou. Toto využitie ale áno.“ Otočila sa k hosťom. Ash nahrával hyperborejskú databázu od Isobel, aby sa pozrel na výskum, ktorý k tejto nechutnosti viedol, a v duchu odsudzoval kohokoľvek, kto si myslel, že tento druh využitia vedy bol dobrý nápad.

„Poznáš našu fyziológiu lepšie než ktokoľvek iný. Vedela by si modifikovať vakcínu, aby sme ju mohli podať civilnému obyvateľstvu?“ odvážil sa opýtať Stefan.

Camael pozrela na Asha. Áno, poznajú fyziológiu nesmrteľných – stvorili ich. Nikdy by im ale nenapadlo, že silná genetická odolnosť ich stvorení môže byť narušená. „Koľko mám času?“

„Včera bolo neskoro,“ odvetil Vasily.

Iste. „Ash, povolaj všetkých ostatných. Potrebujem čo najviac počítačov a možno naši súrodenci budú vedieť akým smerom sa pohnúť,“ nariadila svojmu druhovi, ktorý už posielal urgentnú správu do ostatných miest po svete.

Cami sa znovu sústredila na dvojicu pred sebou a veľavýznamne pozrela na ich spojené ruky. „A vy? Čo sa stalo s vami?“ Hlas jej znežnel. „Prestali ste konečne predstierať?“

Obaja uhli pohľadmi, ale nepustili sa. Cami mala znovu chuť ich objať. Namiesto toho len povedala: „Som rada, že ste sa znovu našli. Zaslúžite si to.“

Stefan strnulo prikývol a vysilene sa oprel o stenu za sebou. „Mám pocit, že by som mohol spať celý týždeň.“

„Zavediem vás do hosťovských komnát. V tomto nám aj tak veľmi nepomôžete.“ Cami mávla rukou, aby ju nasledovali, zatiaľ čo budú čakať na posily.

 

 

Brie s Noxom pristáli u Camael prví. Ich mesto bolo príliš ďaleko a tak doleteli pomocou krídel. Ash im v správe nevysvetlil čo sa deje, len naliehal, aby okamžite dorazili, pretože nesmrteľní sú v smrteľnom nebezpečí. Čo ako paradoxne to znelo.

Červenovlasá a červenooká Brie doskočila na pristávaciu plochu tri sekundy pred Noxom a nahnevane kráčala v ústrety Camael. „Prisahám, ak je to zase Michael, odseknem mu hlavu a-“ začala rozčúlene.

Cami ju zastavila. „Nie je to Michael. Nesmrteľní sa dostali do kontaktu s vírusom vytvoreným ich predkami z čias rasovej vojny,“ zhrnula. „Potrebujeme nakonfigurovať vakcínu.“

Brie vyvalila oči. „Vírus?“ zopakovala.

„Ja viem,“ vzdychla Cami. „Tiež mi to znelo nereálne, ale je to tak. Tisícky skončili v kóme a na prístrojoch. Nemajú lieky.“ Viedla svojich návštevníkov do útrob veže. „Ale než sa do toho pustíme...“ otočila sa a pozrela na Brie. „Je tu niekto, s kým by si sa mala stretnúť.“ Brie si dodnes vyčíta Vasilyho smrť a Stefanovo zúfalstvo. Keď ešte bola Orákulom, videla ich osud, ktorý sa kvôli vojne na nebesiach nenaplnil. Nox z toho bol zúfalý, ale sám bojoval s výčitkami. Každý rok, na výročie Vasilyho smrti, nosili záplavu kvetov na miesto, kde naposledy vydýchol.

Brie sa zvedavo nechala zaviesť k dverám hosťovských komnát. „Nie je to ďalší z našich pojašených súrodencov, ktorému preskočilo?“ zúfala si.

Cami sa zasmiala. „Nie. Ale snáď je to niekto, kto trochu uľaví tvojmu svedomiu. Hlavne sa ho nesmieš dotknúť, áno? Vírus sa šíri dotykom. Nemôžeme riskovať.“

Archanjel prikývol a zvedavo vošiel do priestrannej obývacej miestnosti, kde pri priehľadnej stene s výhľadom na mesto stáli dve vysoké postavy a užívali si pohľad na jeho nádheru. Len čo sa k nim otočili, Brie sa takmer podlomili kolená.

„V-Vasily.“

Upír sa usmial a urobil niekoľko krokov vpred. „Ahoj Brie,“ pozdravil ju.

Brie sa rozplakala. „Ako?“ Potom si všimla jeho oči. Červené ako tie jej. „Víly?“

Prikývol. „Cami mi povedala, že si moju smrť kladieš za vinu. Ale ja nie. Bol to Michael, ktorý na nás zaútočil.“

Brie sa k nemu chcela rozbehnúť, ale spomenula si na Camine slová. Nemôže. Nemôže ho ani len objať a prosiť o odpustenie. „Kvôli mne sa dal na tento boj. Za tvoju smrť som zodpovedná rovnako ako on,“ pípla so stiahnutým hrdlom.

Vasily krútil hlavou. Ani v najdivokejších snoch by Brie nevinil z niečoho, čo sa pokúšala napraviť. „V mojich očiach nie. Na bojisku v Yellowstone sme boli obaja. Ty si proti nám svoju silu nepoužila. Michael áno.“

Brie si zotierala slzy, ktoré sa len hromadili. „V tvojich očiach...“ zopakovala. „... ktoré sú teraz ako moje.“

Usmial sa. „Malá cena za prežitie.“

Cami sestersky pohladila Brie po ramene. „Dnes je na nás pomôcť im, tak ako oni kedysi pomohli nám. Splatiť starý dlh.“

Bohyňa sa okamžite spamätala. „Vírus. Je to pravda? Ste nakazení?“

„Obávam sa, že áno,“ povzdychol si Stefan.

Nox si oboch premeral. „Hrozí vám niečo?“

„Nie kým budú v karanténe,“ odpovedala Cami sebaisto. „A nás čaká práca.“

Brie naposledy vďačne pozrela na upírov, než sa dala náhlivo odviesť o niekoľko poschodí nižšie, kde už Camael mala rozložené prístroje a mikroskopy.