V ďalšom živote 31

 

Irina sa s nadávkami hodnými skúseného ruského piráta došuchtala k prehrávaču po tom, čo si vypočula desať opakovaní tej monštruóznosti, ktorú jej pustila Ella. Toto je piaty raz, čo na nej praktikuje psychologické mučenie. Od Kalinky prešla k Sovietskej hymne.

Rapovanej.

S americkým prízvukom.

V angličtine.

 

Dva dni. Irina to vydržala dva celé dni, počas ktorých musela pravidelne vstávať z postele, kráčať na opačný koniec miestnosti, a babrať sa s ovládaním starého kazeťáku. Keď to všetko zvládla, jej žalúdok mal tú drzosť začať škvŕkať a tak s ďalšími nadávkami do seba natlačila prinesené jedlo, do ktorého Ella rozdrvila lieky a vitamíny.

Čo je najhoršie, zaberalo to. Irina sa začínala cítiť lepšie, horúčka jej klesala a vyrážky už toľko nesvrbeli. To bohužiaľ neplatilo pre Miroslavu v cele oproti. Tá sa nedokázala zotaviť napriek liekom a neustálej starostlivosti ľudí, ktorí priam zaplavili komplex a prebrali kontrolu.

Ľudia.

Obyčajní, zraniteľní a krehkí ľudia prišli na pomoc neohrozeným nesmrteľným.

Irina sa na to mohla len neveriacky pozerať.

Postaršia doktorka sedela pri Miroslave, zahalená v ochrannom oblečení, rukaviciach a rúšku. Držala ju za ruku a čosi jej mrmlala, ale upírka bola príliš slabá. Triasla sa ako osika, lapala dych a nevládala udržať oči otvorené.

Doktorka zachytila Irinin pohľad a smutne pokrútila hlavou.

Miroslava svoj boj prehrávala.

Ale nie je sama. Než upadne do kómy, aspoň sa tak nestane v strachu a hrôze osamelosti.

Niekedy aj tieto malé milosrdenstvá postačia.

„Vasily, Stefan, ponáhľajte sa,“ prosila Irina ustráchaným hláskom.

 

 

„Izolovali sme kombináciu látok, ktoré spôsobujú prudké množenie krviniek,“ informovala dvoch upírov Cami, keď sa o tri dni prišli informovať o pokroku v vakcínou. Z celého sveta dostávali správy o naplňujúcich sa karanténach a nových prípadoch kómy.

A nových chorobách.

Nakazila sa aj Mina, Lena s Drewom na Najvyššom dvore, a Hyperborea začala hlásiť prvé komplikácie.

„Pracujeme na znížení ich intenzity,“ dodala Brie, ktorá sa na chvíľu odtrhla od mikroskopu a asi troch tuctov skúmaviek. „Vďaka vzorkám fága, ktoré ste priniesli, je to rýchla práca. Potrebujeme len pár dní.“

Pár dní sa rovná stovkám ďalších v ohrození života. Ale čo majú robiť? Kričať na prístroje, aby analyzovali rýchlejšie?

Stefan s Vasilym si vymenili neisté pohľady. Ak majú ešte niekoľko dní než sa rozpúta nový chaos, musia ich využiť. Ruka v ruke pozreli na vyššie bytosti.

„Je tu niektorý z vás, kto nemusí byť pri výskume? Asi tak na hodinku?“ nadhodil Vasily.

Camael sa obzrela. „Nikto z nás tu byť nemusí. Tento postup je už automatický. My sa len pozeráme na priebeh. Prečo?“

Upíri chvíľu váhali.

Stefan sa nadýchol. „Máme na vás malú prosbu.“

 

Malý vodopád v parku pod centrálnou vežou sa trblietal v lúčoch zapadajúceho slnka a voda nežne dopadala do malého jazierka pod ním, obrasteného zeleňou a pestrofarebnými kvetinami. V pokojnej časti jazierka plávali malé polkruhové misky s horiacimi sviečkami.

Prítomné boli všetky štyri živly potrebné pre starý pohanský manželský obrad – voda, oheň, zem aj vzduch naokolo.

Vasily so Stefanom stáli po členky vo vlažnej vode, ruky spojené, na sebe slávnostné róby požičané od archanjelov. Ľahké biele oblečenie prešívané zlatými a striebornými ornamentmi zvýrazňovalo ich postavy a vialo v teplom vánku.

Archanjeli s archdémonmi boli rozostúpení naokolo, na perách úsmevy.

Vo vode s upírmi stála Brie, dojatá že si vybrali práve ju v tejto významnej chvíli. Povolala mágiu živlov a dotkla sa ramien oboch mužov pred sebou. „V mene síl vesmíru vás vyhlasujem za manželov,“ povedala slávnostne. „Od dnes, až do konca vekov, nech vaše duše nič nerozdelí.“

Vasily pozrel Stefanovi do očí. Ani v jednom z predošlých životov neboli svoji. Ani raz si nepovedali áno.

Dnes tak urobili.

Pocítili, ako ich zviazala pradávna mágia a ich duše po prvý raz zažili úľavu.

Nič ich viac nerozdelí. Nedovolia to.

Stefan sa načiahol, pritiahol si Vasilyho k sebe a vášnivo ho pobozkal. Jeho manžel reagoval s rovnakou energiou.

Okolo nich sa ozval potlesk a zasypali ich lupene bielych kvetov. Obaja pozreli na svoje obecenstvo, úsmevy od ucha k uchu. Archanjeli a archdémoni jasali a želali im to najlepšie do manželstva.

Brie ich chcela objať, oči plné sĺz. „Buďte šťastní,“ zašepkala.

Poďakovali jej a spoločne sa vypotácali z vody. Necítili sa na to, aby mali akúkoľvek oslavu, keď tisíce na zemi trpia a čakajú na záchranu, preto sa len zišli v jednom zo salónikov, kde si dali zopár sladkých dobrôt. Vyššie bytosti sa hneď na to vrátili k výskumu a oni dvaja sa vytratili do prideleného apartmánu.

Sotva sa za nimi zavreli dvere, Vasily sa ocitol pritisnutý o stenu, Stefanove pery na jeho krku, ostré zuby milimetre od pulzujúcej žily ktorá priam prosila o zahryznutie. Zaboril prsty do Stefanových vlasov a privrel oči.

Stefan ho škrabol tesákmi na pokožke a rozpol mu komplikovanú róbu. Rukami mu prešiel po pevných svaloch na bruchu a hrudi a zastavil sa až na bokoch, za ktoré si ho pritiahol ešte bližšie.

Vasily zastonal, ako sa mu krv pomaly hrnula južne. Trhanými pohybmi pomohol Stefanovi zbaviť sa róby, pod ktorou ani jeden z nich nič nemal, a len čo jemná látka dopadla na mäkký koberec, oči mu zaiskrili nad výhľadom, ktorý sa mu naskytol. Stefan nedovolil kráľovským povinnostiam ubrať mu na fyzičke. Alebo na počte tehličiek.

„Ak po mne niekedy hodíš tento pohľad na verejnosti, súdruh, budeme mať problém,“ zašepkal mu Stefan zvodne do ucha a rukou ho pohladil na stehne.

Vasily začal cúvať k posteli, pri každom kroku spomalený horúcim bozkom. „Ja by som to problémom nenazval.“ Spokojne sa natiahol na saténové prikrývky. „Alebo si príliš starý na to, aby si uspokojil svojho manžela?“

Stefan vyceril zuby a ako predátor sa vyštveral na posteľ. „Sto rokov som žil vedľa teba a nemohol sa ťa ani dotknúť,“ vrčal, akoby to všetko bola Vasilyho vina. Prsty mu zaryl do vnútornej strany stehna, čo len spôsobilo silnejšie napätie v jeho mužnosti. „Ani netušíš koľkokrát som odolával túžbe odvliecť ťa do svojich komnát a priviazať k posteli.“ Zaklonil mu hlavu, aby znovu mohol pod perami pocítiť tú lahodnú, pulzujúcu krv na ktorú mal chuť.

Vasily bol tvrdý ako skala a zúfalo potreboval pozornosť na iných partiách, než stehne. Pokúsil sa pohnúť, ale Stefan ho zatlačil naspäť a prísne pokrútil hlavou.

Vasily sa sladko usmial, v očiach výzva. „A ty si si myslel, že by som sa bránil?“ podpichol ho. „Teda mimo toho, aby som ti len trochu pridal námahu?“

Stefan mu za trest prešiel prstom po celej dĺžke penisu, obkrúžil špičku a znovu vrátil dlaň na stehno. „Drzý, drzý upír!“ Pobozkal ho. „Odpykáš si každý jeden rok, čo som ťa nemohol mať,“ vyhrážal sa mu šeptom na perách.

Vasily svoj trest prijal a pretočil ich, aby na posteli ležal Stefan. „Och, krutý trest.“ Pritlačil sa k nemu bokmi a obaja zastonali, ako sa ich citlivé partie o seba obtreli. Niekoľkokrát ten pohyb zopakoval, len aby vzal Stefanovi aspoň kúsok sebakontroly, o ktorú sa tak náramne pokúšal. Potom ho pobozkal na každú jednu tehličku na bruchu, až sa dostal nižšie a nižšie, k cieľu svojej cesty. Jazykom prešiel po celej dĺžke Stefanovho penisu. Pomaly.

Upírom prešla triaška a musel zovrieť prikrývky pod sebou. Potom sa mu pred očami zjavili hviezdy, keď ho Vasily vzal celého do úst a jazykom urobil pohyb, z ktorého takmer vyvrcholil. Musel zhlboka dýchať, aby sa vrátil do reality. „Máš šťastie, že o tejto tvojej schopnosti som vtedy nevedel,“ precedil pomedzi zuby.

Vasily strávil niekoľko minút pomalými pohybmi, až kým nespoznal blížiace sa vyvrcholenie a v správnej chvíli sa odtiahol, na perách spokojný úsmev. „A to som sa ešte ani nesnažil,“ povedal nevinne.

Stefan sa prudko posadil a stiahol ho obkročmo na seba. Obaja dýchali zrýchlene a Vasilyho mužnosť tiež prosila o pozornosť. Vzal ju do ruky a striedavo stláčal a uvoľňoval zovretie.

Vasily sa k nemu pritisol a tichučko stonal. Keď sa aj on blížil k orgazmu, Stefan ruku odtiahol a obaja chvíľu lapali dych v snahe nájsť kontrolu. Veľa jej však neostalo.

„Cítiš sa na...“ začal Stefan.

Vasily prikývol a siahol pod vankúše, kam prezieravo ukryl kondómy a gél. Nasadil obom ochranu a so smiechom zvýskol, keď ho Stefan zatlačil na posteľ a pretočil na bok. Ľahol si zaňho a zatiaľ čo ho prstami pripravoval na prienik, bozkami mu zasypal krk a ramená. Vasily naprázdno preglgol a zavzdychal pri každom pohybe. Od rozkoše zahryzol do vankúša, keď pocítil tlak Stefanovho penisu vo svojom vnútri. Mučivo pomalý, precízny tlak. Zameraný na jeden konkrétny bod. Voľnou rukou Stefan naďalej zvieral Vasilyho napätú mužnosť, masírujúc ju pomalými, skúsenými pohladeniami.

Stefan opatrne prirazil, aby otestoval Vasilyho výdrž. Jeho telo sa však nebránilo, len ho k sebe viac volalo. Dostali sa do spoločného rytmu a keď k nemu jeho milenec otočil tvár, pobozkal ho a utlmil tak všetky stony, ktoré spôsobil. Orgazmus si po nich prišiel takmer okamžite, v prudkej vlne sladkého kŕča. Niekoľko minút len potichu chytali dych.

Vasily nežne pobozkal Stefana na čelo, potom na pery a krk. „A na toto sme čakali cez sto rokov.“

Stefan im preplietol prsty. „Tisícky.“