Klamstvá anjelov 2

 

Selena zaškrípala zubami. „Toto je vydieranie!“

„Áno, je. Takže?“ Mor sa uvoľnene oprel na stoličke a hodil si do úst bobuľku hrozna.

Selena si prehrabla vlasy a prosila mocnosti, aby toto bol len zlý sen. „Koho a prečo potrebuješ nájsť?“ vyzvedala porazene a trela si o seba dlane. Kartón nezastavil horský chlad prenikajúci z obývačky a ona bola veľmi sporo oblečená.

 

Mor bol spokojný s jej kapituláciou. Žeby sa jeho šťastie po toľkých rokoch konečne obrátilo? „Neviem. Ide o nesmrteľného.“

Selena zamrkala. „Mám nájsť... niekoho, koho nepoznáš? Chlapče, je ti jasné ako záznamy fungujú?“ rypla si.

Mor sa zdal byť vrcholne urazený jej oslovením a pohľadom jej to dal jasne najavo. „Táto osoba sa mi už sto rokov vyhýba a povedal by som, že aktívne. Bojuje proti mojej sile. Zasahuje.“

Tentokrát Selena vyvalila oči. „P-prosím?“

Mor nespozoroval jej nervozitu, ale všimol si ako o seba trie dlane a nenápadne ňou začalo trhať. „Máš záchvat?“ zmenil tému.

„Nie, mrznem! Niektorí z nás nemajú sto kíl a teplé oblečenie!“ prskla.

Mor si premeral jej postavu. Mala síce svoje krivky, ale nie dosť na to, aby si vytvorila dostatočnú izoláciu. Takmer zabudol, že anjeli nie sú upíri. Obvykle je zvyknutý na tých a im zima nevadí. Vstal, odkiaľsi vytiahol silný ohrievač a postavil ho k stolu, aby mieril len na Selenu. Len čo ho zapol, ako také mačiatko sa k nemu prisunula a začala si hriať dlane. Tvár sa jej uvoľnila. „Takže tá tvoja záhadná osoba?“ vrátila sa k ich pôvodnému rozhovoru, ale oči mala upreté na sálajúci ohrievač.

„Vieš ako je dané, že nesmrteľní nemajú ľuďom pomáhať? V záležitostiach Jazdcov?“

Neprítomne prikývla.

„Pred sto rokmi som zaznamenal, že sa niekto stavia mojej sile. Nepriamo. Keď som sa niekde prešiel, ľudia sa nakazili, ale nie v počtoch, v akých sa mali. Niekto im nosí zdravotné pomôcky, vybavenie, vakcíny a zanecháva za sebou vyškolených zdravotníkov, aj keď všetky zdravotné organizácie padli desiatky rokov dozadu. Teraz sa pravidelne vraciam po svojich stopách a nachádzam nesprávne počty chorých. Zdraví a vyliečení vždy stihnú utiecť. A doktori s nimi.“

Selena sa stále triasla, tentokrát ale nie zimou. „A to je zlé pretože...“

Mor rozhodil rukami. „Som Mor! Šíriteľ chorôb a mám svoje poslanie, ktoré nejde zastaviť!“ vyhlásil ako nejaký filmový zlosyn. „Nikto nemá právo sa mi stavať na odpor! Ľudia musia trpieť. Musia dostať svoju lekciu. Musia vidieť utrpenie, aby sa naučili proti nemu bojovať, nie proti sebe. Musia vidieť choroby, aby ich pochopili. Aby v sebe vydolovali tie zbytky empatie a spojili sa v ich liečení. Starostlivosti. Ja si tiež nevyberám kam pôjdem a čo rozšírim.“

Selena naňho konečne pozrela a v očiach mala nesúhlas. „Prečo ti vadí, že ich k tomu niekto učí? Prváčikom tiež nedáš do ruky pero, aby ti napísali sonet. Najskôr ich vedieš, učíš a trénuješ s nimi písmo.“

„Ľudia nie sú prváci. Mali tisícky rokov na odvrátenie nášho návratu, ale namiesto toho sa bili o to kto má lepšieho fiktívneho kamaráta na oblohe, kto má nadradenejšiu farbu pokožky a nenúť ma vôbec začínať o názoroch na mentálne odchýlky,“ odsekol Mor, ktorý nikdy nebol fanúšikom ľudskej rasy. Takí ako oni nikdy neboli.

Selena sa s ním nehádala. Vedela, že to nikam nepovedie. „Takže po mne chceš nájsť túto strašnú bytosť rozdávajúcu lieky a vedomosti?“

„Áno.“

„A potom? Zabiješ ju? Uväzníš? Som anjel, nepomôžem ti spáchať zločin na niekom, kto očividne chce len pomôcť,“ varovala ho vyrovnane. To už radšej prijme trest a pôjde strážiť tú pojašenú dvojku do Ruska.

„To už nie je tvoj problém,“ vyhlásil Mor pokojne.

Anjel ho prepálil prísnym pohľadom. „Och, ale je! Vydieraš ma tu, aby som porušila pravidlá! Nespôsobím však utrpenie! To ma radšej nabonzuj!“

Mor opatrne volil slová. „Nebudem nikoho zabíjať. Ale tú bytosť zastavím, po dobrom alebo po zlom. Som sila vesmíru, drahá Selena. Len o niečo mladší než archanjeli. Som koniec, ale aj znovuzrodenie. Mňa nejde zastaviť. Táto bytosť mi len pridáva prácu a otravuje ma. Nebudem sa doťahovať s niekým, kto si sotva pamätá posledné zaľadnenie. Na to som príliš starý.“

Selena zovrela pery. V hlave hodnotila niekoľko scenárov a možností. Vec sa má tak, že sa jej naozaj nechce zodpovedať svojim nadriadeným za malú opileckú nehodu.

Ibaže radšej sa im bude zodpovedať za nabúraný lietajúci tanier, než za to, že ona je tou osobou, po ktorej sa Mor zháňa.

Istým spôsobom jej lichotilo, že ani po viac než sto rokoch jej nie je na stope. Na rozdiel od Ellinor, ktorá sa Hladu postavila čelom a šla priamo proti jeho pôsobeniu, Selena vypozorovala iný vzorec, ktorý sa jej podarilo využiť. Neliečila priamo. Neprišla medzi ľudí a neočkovala, nepodávala lieky, neuzdravovala. Nie, to by si Mor všimol. Namiesto toho z nebies nakradla toľko vybavenia, koľko mohla, a pod falošnou identitou sa priplietla do ľudských komunít, kde založila školy, trénovala nových doktorov, učila, vzdelávala a nosila im vybavenie. Boli to jej študenti, kto podával lieky, očkoval, operoval a viedol konzultácie s chorými. Kto cestoval po okolí a učil ďalej. Koho vždy stihla včas varovať, že Mor je v oblasti, aby stihli utiecť a vrátiť sa keď bude čistý vzduch.

A takto dokázala vytvoriť už piatu generáciu doktorov, sestier, chirurgov, špecialistov a odborníkov. Vznikla z nich malá armáda. Jej armáda. Jej odkaz, jej malá vzbura.

Jej odboj proti pliagam Moru.

Ibaže všetky nesmrteľné frakcie boli upozornené a odsúhlasili, že sa do apokalypsy ľudského druhu miešať nebudú, pretože toto je skúška len pre smrteľníkov. A kto poruší pravidlá, bude sankcionovaný.

Selena nikdy nemala rada hlúpe pravidlá.

Takže čo jej vlastne ostáva? Dovoliť Moru pátrať samému, keď ho môže prinútiť naháňať si vlastný chvost a odviesť jeho pozornosť od jej voľnočasových aktivít?

V duchu sa usmiala.

Doteraz mu len nepriamo odporovala.

Dnes dostala šancu rozbiť jeho ťaženie a pomôcť ľuďom uzdraviť sa. Pomôcť im neumrieť v bolestiach, skolených ťažkou chorobou ako ona. Pretože to bol on a jeho bratia, ktorí spôsobili, že sa nemohla dostať k liečbe, ktorá by jej zachránila život – keď bola ešte človekom.

Je čas vyrovnať si účty. A ktovie? Ak bude opatrná, možno to potiahne to na ďalšie storočie, než ju odhalí. A ona si užije každý jeden deň, počas ktorého dokáže z tohto nafučaného Jazdca urobiť hlupáka.

Vystrúhala sladký, nevinný úsmev hodný anjela. „Fajn. Pomôžem ti, ak za nami zahladíš stopy. Plus moji kolegovia sa o ničom nesmú dozvedieť.“

Mor mal v očiach víťaznú iskru. „Máme dohodu, anjel.“

 

Dostať tanier naspäť na nebesia bolo ľahšie, než sa zdalo. Len čo sa Jamila aj s kolegami vrátili s náradím a kanistrom pohonnej hmoty, podarilo sa im vypáčiť dopravný prostriedok zo steny a odletieť. Počas noci ho znovu zaparkovali na otvorenom priestranstve v múzeu. Nebesia nie sú Zem – ich budovy nemajú ostrahu alebo kamery. Anjeli nekradnú. Teda pokiaľ nie sú spití na mol. Nikto si nevšimol, že lietajúci tanier sa bol preletieť.

Selena bola počas celej akcie mĺkva. Jamila sa pokúšala z nej dostať čo sa dialo po jej prebudení, ale od kamarátky získala len neurčité odpovede. Mala však pocit, že jej čosi tají a ešte z toho budú problémy.

Mor dal Selene týždeň na to, aby sa k nemu vrátila aj s plánom, ako vystopovať jeho neznámeho nepriateľa. Týždeň na to, aby vymyslela ako zakryť vlastné stopy a zároveň pokračovať vo svojej tajnej práci, zatiaľ čo naďalej vykonávala povinnosti anjela.

Šesť dní po tom strašnom fiasku vyšla zo sprchy vo svojom útulnom príbytku v oblakoch a zabalená do uteráku na seba pozrela do zrkadla. Je to stosedemdesiat rokov, ale stále si pamätá ako vyzerala vo svoje posledné dni na Zemi. Bola len kosť a koža. Dnes má plné krivky, na ktoré je hrdá. Bola bledá, až sa pod pokožkou dali vidieť jej žily. Dnes má zdravú, ružovú farbu a dokonca aj mierne opálenie z toho, koľko času trávi v parkoch na slnku. Bola staršia, s pramienkami šedín. Dnes má telo mladej ženy v najlepších rokoch, bez vrások a s hustou, hnedou hrivou siahajúcou jej do polovice chrbta. Bola vydesená a neistá. Dnes má moc ochrániť seba aj iných, zbavená reťazí smrti.

Kedysi sa desila Jazdcov, obzvlášť Moru.

Dnes je pripravená mu čeliť.

A nech ju bohovia chránia, ak kvôli tomuto kúsku príde o krídla, neoľutuje to!

„Porazím ťa, Jazdec Mor,“ povedala do ticha. „Neviem ako, ale nedovolím ti viac zabíjať ľudí!“