Selena sa ospalo pretočila na bok a automaticky rukou šmátrala po pevnom tele svojho Jazdca, avšak jeho polovica postele bola chladná a prázdna. Nespokojne otvorila oči a zvraštila obočie. Na jeho vankúši odfukoval spokojný Elrond a nevenoval jej kúska pozornosti.
Selena s Morom klusali cez úzke cestičky Kaukazu, nasledujúc volanie. Prešli niekoľko polotrvalých usadlostí, keďže miestne obyvateľstvo sa dalo na kočovný život. Len čo ich uvideli, začali v strachu utekať, akoby to mohlo pomôcť. Mor vyslal svoju silu do okolia, zatiaľ čo tá Selenina chránila nevinných a deti. Napriek tomu ju zabolelo pri srdci, že už len svojím výzorom budí strach. Ľudia o protisilách Jazdcov nevedia. Pre nich je len ďalší Jazdec v čiernom overale, s kapucňou hlboko stiahnutou do tváre.
Holky, ďakujem za trpezlivosť. Svet sa so mnou konečne prestal točiť, takže tu je sľúbená kapitola a vraciame sa k bežnému režimu zverejňovania ;-)
Ellinor zoskočila z koňa v hustom lese, uprostred ťažko dostupnej rokliny. Na obvyklom mieste ju už čakala Melanie, na pohľad znudená a nezaujatá, opretá o kmeň stromu vo svojej čiernej rovnošate.
Ellinor potlačila zachvenie. Melanie sa rok od roka menila – z kedysi ľudskej ženy plnej života a nádeje v dobro a nápravu nespravodlivosti, na chladnú bytosť túžiacu po pomste za to, že napriek snahe jej rodu na seba ľudia privolali apokalypsu.
Kadenovi sa podarilo splašiť Camael s Ashmedaiom. Cami, pôvodná staviteľka miest na oblohe, ktorá pomáhala dizajnovať aj nebesia, ochotne dorazila, zmätená z Cadenových slov. Belasá róba za ňou prakticky viala, ako uháňala chodbami k priepasti spolu so svojím partnerom.
„Ako to vyzerá?“ boli jej prvé slová namiesto pozdravu. S pocitom ťažoby sa rozhliadla po žltých krídlach lemujúcich steny, ktoré anjeli stále oprašovali.
Carys s Juliusom zadýchane dobehli do budovy záznamov, kde okolo diery v podlahe stálo niekoľko anjelov a vedľa nej na nosítkach ležal Niles. Ošetrovatelia z pohotovosti mu čistili pomaly sa zaceľujúce rany a pichli mu čosi proti bolesti.
„Čo sa tu pre všetkých bohov odohralo?!“ zvrieskla vládkyňa nebies a kľakla si k zničenému anjelovi.
Niles bol naspäť pri priepasti. Len čo sa Vasily so Stefanom vrátili zo svojej misie, doprial im čas na zoznámenie s Ameli. Nevedel ako to pomenovať, ale cítil sa pri nej ako nedostatočný. Ako pouličný pes v prítomnosti kráľovnej. Išla z nej číra dobrota a mier, zatiaľ čo on v sebe dusil neznámy chaos prameniaci z frustrácie, že sú tu stále uväznení, s pravdepodobne najväčším tajomstvom anjelov, ktoré musí, jednoducho musí vyjsť na povrch. Potreboval, aby vyšlo na povrch, aby sa amorovia vrátili na svoje právoplatné miesto. Potreboval napraviť túto zradu.
Nejako.
Znovu a znovu hádzal do ničoty kamene a spúšťal mechanizmy pod ním.
Tisícky, pravdepodobne desiatky tisíc svetielok osvietili steny, rozťahané ako vianočné žiarovky kam len oko dovidelo. To, čo sa zdalo byť priepasťou, sa zmenilo na akýsi komín s cestičkou vedúcou po jeho obvode hlbšie a hlbšie v tvare špirály.
„Sme si stopercentne istí, že nás spomalenie času nezasiahlo?“ uisťovala sa Selena, zatiaľ čo Stefan hádzal do poľa pred nimi predmety, aby stanovil jeho hranice, a Vasily sa znovu vrátil k neznámemu stroju.
Selena bola na pastvinách a škrabkala svojho koňa na krku, keď pocítila ako sa ochranná mágia okolo paláca zachvela a vpustila dve neživé bytosti.
Ellinor ju varovala, že časom jej vnímanie ešte viac zosilnie a pokryje doslova celý svet. Čiastočne sa toho obávala. Už aj tak mala v hlave plno a má sa to len viac znásobiť? Nechcela o tom ani uvažovať. Stále však necítila vyššie bytosti a ani mocnejších a starých nesmrteľných.
Selena ležala v tme, oči upreté do stropu, neschopná zaspať. Palác stíchol, ako sa všetci na noc zavreli vo svojich komnatách. Jej myšlienky sa utíšiť odmietli.
S dlaňou na srdci sa snažila vyhnať tupú bolesť obnovenú príchodom Moru, ale myšlienka na to, že je len pár metrov od nej, všetko len zhoršovala.
Selena sedela schúlená na gauči v salóniku. Mor potreboval nejaký čas na spracovanie nových informácií a pár hodín strávil s Hladom v altánku, zatiaľ čo Ellinor pripravila kamarátke čaj so štedrou dávkou rumu.
Keď sa Jazdec konečne odhodlal čeliť svojmu náprotivku, princezná naňho prísne pozrela a dopriala im súkromie.
Mor viac nedokázal zostať v dŕžave Gardy. Abby mu nevedela pomôcť a Ray sa mu aktívne vyhýbal. S pátraním po Selene boli nepoužiteľní. Niekoľkokrát sa vrátil do svojho paláca, v nádeji že by sa tam eventuálne objavila, ale vždy ho našiel rovnako prázdny, len s dierou vo vonkajšom múre, ako nezameniteľná pripomienka na deň, keď sa ich osudy preplietli.
Mor sedel naspäť v Abbynom a Rayovom príbytku v pobreží a už asi stý raz si prehrabol vlasy, v očiach pohľad zbitého šteniatka. Dvaja vodcovia Gardy si vypočuli novinky o Seleninej strate krídel a nemohli nesúcitiť. Bol to však Jazdec, o ktorého sa báli viac, pretože vyzeral akoby stratil končatinu. Bol bledý a občas sa zatriasol. „Je to moja vina,“ sypal si popol na hlavu. „Keby som ju nevydieral, nikdy by sa do tejto situácie nedostala. Mohla naďalej pomáhať, čo bola jediná vec, po ktorej v živote túžila, a vzal som jej ju! Vzal som anjelovi krídla!“ Oči mal červené od nepreliatych sĺz. „A teraz je niekde tu,“ ukázal okolo seba, hoci mal na mysli celú planétu. „Sama a bez pomoci.“
Selena sotva cez slzy videla ako jej kôň cválal vzduchom smerom k zemi. Kŕčovito zvierala Elronda, pradúceho ako o život, akoby vedel že ju to upokojí. Pristáli kdesi na čistinke uprostred lesa, na malom zráze s výhľadom na údolie.
„Nie, nie, nie,“ zopakovala Selena, tentoraz prosebne.
Zviera na ňu trpezlivo žmurklo. Bytostne cítila jeho prítomnosť, jeho energiu. A nielen to. Ako anjel vnímala život a duše okolo nej, ibaže tentoraz... tentoraz mala v hlave doslova celú planétu. Každú jednu dušu, každú živú bytosť. Ich prepletené sily, osudy a tragédie.
Selena priletela na obláčik krátko pred západom slnka. Tentokrát pôjde s Morom snoriť po nebesiach sama, pretože Niles mal smenu v budove záznamov a Jamilu si povolali na poradu kamsi na Oddelenie genetiky.
Mor našiel Selenin domček tmavý a tichý. Jeho anjel zaspal na pohovke, Elrond v náručí. Našťastie to vyzeralo, že ak aj bola v strese, kocúr jej zabránil siahnuť si na hruď.
Nežne ju pohladil po líci a srdce sa mu rozbúchalo, keď naňho uprela tie úprimné zelené očká. „Mor?“ zamrmlala ospalo.
Keďže archanjeli s archdémonmi boli vyhostení z územia nesmrteľných, ich majestátne mestá sa obvykle vznášajú nad morami a oceánmi. Inžinierske zázraky plné budov, parkov, domčekov, dokonca aj riek a jazier boli kedysi právoplatne považované za kráľovstvo nebeské. Rozhodne v časoch, keď sa tento druh histórie písal a interpretoval.
Niles pristál na nádvorí paláca ruských upírov krátko pred tým, ako cez doslovný vzduch docválal Mor na svojom tátošovi. Čierny plášť za ním dramaticky zavial ako zosadol. Anjel netušil, prečo Jazdca jeho prítomnosť tak neskutočne irituje, ale nevedel to zmeniť. Napriek tomu nasadil svoj obvyklý úsmev a vydal sa po jeho boku dovnútra, kde poprosili zamestnancov o ohlásenie návštevy ich vládcom.
Selena bola na svojom treťom balení cukrovej vaty, schúlená v posteli nad obývačkou, zaliata mihotavým svetlom vonnej sviečky na polici. Ani len Elrond jej neprišiel na pomoc s mentálnou dilemou.
