Klamstvá anjelov 38

 

Niles bol naspäť pri priepasti. Len čo sa Vasily so Stefanom vrátili zo svojej misie, doprial im čas na zoznámenie s Ameli. Nevedel ako to pomenovať, ale cítil sa pri nej ako nedostatočný. Ako pouličný pes v prítomnosti kráľovnej. Išla z nej číra dobrota a mier, zatiaľ čo on v sebe dusil neznámy chaos prameniaci z frustrácie, že sú tu stále uväznení, s pravdepodobne najväčším tajomstvom anjelov, ktoré musí, jednoducho musí vyjsť na povrch. Potreboval, aby vyšlo na povrch, aby sa amorovia vrátili na svoje právoplatné miesto. Potreboval napraviť túto zradu.

Nejako.

Znovu a znovu hádzal do ničoty kamene a spúšťal mechanizmy pod ním.

 

Selena ho našla až o niekoľko hodín neskôr, keď sama potrebovala priestor od noviniek, ktoré sa dozvedeli. Vasily so Stefanom Ameli naďalej spovedali a ona sa ochotne delila o príbehy, ktoré ich sem všetkých priviedli.

„Niles, si v poriadku?“ zastavila ho uprostred činnosti a prinútila ho odhodiť ťažkú skalu na zem.

Mladý anjel na ňu pozrel so zapálením, ktoré uňho nikdy nevidela. „Musím tam preletieť,“ ukázal na miesto, odkiaľ prišli.

Jazdkyňa okamžite pokrútila hlavou. „Už si to skúšal a sotva si prežil. Nriskneme tvoj život!“

Niles zovrel pery. Jeho večne optimistická aura sa kamsi stratila, akoby ju pohltilo zúfalstvo ich situácie a príbehu amorov. „Nemáme inú možnosť,“ zašepkal, aby ich upíri nepočuli. „Vasily so Stefanom budú do pár dní potrebovať potravu. Buď vysajú nás, alebo amorov v bezvedomí, čo viem že by nikdy ani len neskúsili.“ Ich morálne cítenie by ich zastavilo. A umreli by hladom. „A Ameli tiež bude musieť jesť. Sme nesmrteľní, ale stále môžeme umrieť na nedostatok potravy. A čo urobíte vy s Morom, keď pocítite volanie a nebudete ho môcť vyslyšať?“ vymenoval len zlomok ich problémov.

Selena nemala protiargument. Takmer zabudla, že zatiaľ čo ona s Morom sú veční a jesť hypoteticky nepotrebujú, nie všetci majú rovnaký dar.

„A v neposlednom rade musíme oslobodiť všetkých amorov,“ pokračoval Niles, oči plné nepreliatych sĺz. „Nesmú tu zostať už ani o deň dlhšie!“

Selena ho chlácholivo objala. „Nebesia rozhodne vedeli čo robia, keď ťa povolali,“ povedala hrdo a pohladila ho po vlasoch. „Ale ešte máme čas než príde na náročné rozhodnutia. Vasily so Stefanom majú stále dve termosky potravy a pre teba a Ameli máme trochu jedla.“ Nie však dosť. Ani zďaleka.

Niles jej zovrel predlaktie a takmer bolestivo zatlačil. „Vám to stále nedošlo?“ šepkal sprisahanecky, v očiach doslovný oheň. „Prečo sú tu?“

Selena potlačila ston bolesti od prekvapivej sily, ktorú Niles vyvinul. „Práve nám to Ameli vysvetlila a-“

„Nie,“ skočil jej do reči. „Jej verzia je len jeden pohľad.“ Akoby si len vtedy uvedomil, že svojej drahej kamarátke drví ruku. Spamätal sa, pustil ju a ustúpil. Celé telo mal napäté. „Nie je vám divné, že amorovia tu boli uväznení zhodou okolností počas vrcholu vojny na nebesiach? Keď Michael robil všetko pre to, aby sa zbavil ľudskej rasy?“

„O čom to hovoríš?“

Niles zaťal päste. „Tá technológia, ktorú sme tu našli? Na zakrivenie času? Môže pochádzať len od archanjelov. Archanjelov, ktorí stvorili nesmrteľných do podoby ľudí milióny rokov pred prvými hominidmi. Mali svoje simulácie a predpovede. Ľudstvo je stále len matematický vzorec. Každý anjel na nebesiach vie, že systémy spred apokalypsy – od spoločenských, ekonomických, až po mocenské, boli hlboko deštruktívne a neudržateľné. Planéta sa doslova varila!“ hlas mu stúpal pri každom slove. Znovu sa musel zastaviť a spamätať. „Niekto tak mocný ako archanjeli to museli vedieť. A keďže ich zamestnávala vojna a už nevládli nebesiam… Michael musel presvedčiť vtedajších Najvyšších anjelov k tomuto… zločinu! Využil ich slabinu, zatlačil na ich egá. Zmanipuloval ich k tomu, aby sa zbavili jedinej sily schopnej dať ľuďom silu bojovať o svoju budúcnosť. Pomáhať si. Žiť v mieri.“

Selena pootvorila pery, aby mu oponovala, ale nemala ako. Nilesove slová dávali zmysel. Aj časová línia do seba zapadala. Nebesia by nikdy sami o sebe nevyvinuli technológiu ovplyvňujúcu čas. Bol to však jediný spôsob, ako uväzniť anjelov a zaistiť, že sa nevzbúria aj keď sa prebudia. Hýbali by sa tak pomaly, že by žiadnu hrozbu nepredstavovali. Ležia tu viac než štyri tisícky rokov a ešte sa ani neminulo sedatívum, ktoré im podali.

Bol to len ďalší pokus Michaela dostať ľudí na kolená, aby eventuálne vymreli. Odobral im anjelov lásky a nechal len strážnych, ktorí ani zďaleka nemajú takú moc ako im popísala Ameli.

Ako ich môže ten mizerný archanjel strašiť ešte aj teraz, keď je porazený a bezmocný?! Selenu prepadol rovnaký hnev ako Nilesa. Anjeli berú nespravodlivosť osobne.

Niles sa znovu otočil k priepasti. „Som tu jediný s krídlami. Musím to preletieť.“

Selena ho reflexívne chytila za rameno, akoby sa bála že v momente vzlietne. „Je to sebevražda!“

„Nie matematicky,“ prišiel s novým argumentom. „Je v tom vzorec.“ Hodil do priepasti ďalšiu skalu, takmer do polovice dĺžky. Okamžite sa spustili plamene a šípy. „Počuješ? Tri plamene na dve salvy šípov, nikdy nie naraz. Postačí len predpovedať pravidlo a potom…“ Potom riskne jednu z najbolestivejších smrtí, pričom ani nebudú môcť nájsť jeho telo.

„Vasily?!“ zakričala na upíra a jej hlas sa odrážal chodbami. Len čo dorazil, ukázala na priepasť. „Musíš vypočítať presné koeficienty spúšťania mechanizmov plameňov a šípov, aby Niles-“ Zhíkla, keď ňou prešiel neznámy pocit urgencie, akoby ju mágia doslova ťahala kamsi preč. Zapotácala sa a musela sa oprieť o najbližšiu stenu.

Mor k nim okamžite dobehol a podoprel ju. „Dýchaj,“ prikázal jej čo najjemnejším hlasom.

„Čo sa to so mnou deje?“ lapala po dychu.

Jazdec ju pohladil po vlasoch, ale v tvári mal napätie. „Práve si pocítila volanie. A ja tiež.“

Ovládol ju strach. Ellinor ju varovala pred volaním, ktoré nejde ignorovať. Nutkanie prejsť sa po svete a rozniesť svoju silu, v jej prípade ochrannú silu pre nevinných, opačnú k tomu, čo sprevádza Mor. A ak pocítila volanie ona… „Nie,“ šepla.

„Chvíľu to môžeme ignorovať,“ uistil ju. „Ale volanie sa bude len zhoršovať.“ Až kým sa nezbláznia, tak ako Smrť, ktorému bolo svojho času zabránené vykonávať svoju misiu.

Nilesove úprimné oči ich oboch pozorovali. Potom sa odhodlane otočil k upírovi, ktorého kedysi zachránil pred smrťou. „Musíš ma dostať na opačný koniec. Rýchlo!“

 

Vasily, Stefan a Niles strávili celý deň hádzaním všetkého čo našli do priepasti, aby si načrtli presné rozloženie pascí a ich reakčnú dobu. Upíri stiahli posledné zvyšky svojej potravy a Ameli sa podarilo zjesť jednu energetickú tyčinku. Mor držal Selenu za ruku, aby jej zabránil reagovať na volanie, ktoré nikdy nepocítila.

„Prečo sem neprídu aspoň vaše kone?“ napadlo Nilesovi, keď s kruhmi pod očami vyjedal všetko sladké, čo mal v batohu.

Mor tiež bojoval so spánkom. „Pokúšal som sa ich zavolať, ale toto miesto je plné mágie. Bráni sa. Kone zrejme ani nevedia, kde sme.“

Selene trhalo telom, akoby mala silnú horúčku a triašku. Chcela ísť… niekam. Chcela nasledovať nový druh nutkania. Nebol to nepríjemný pocit. Vlastne sa podobal nadšeniu, ktoré cítila keď mohla pomáhať iným. Liečiť. Nechcela sa mu brániť.

„Ja viem, že je to náročné, ale pokús sa sústrediť na niečo iné,“ šepkal jej Mor, s ktorým sedeli opretí o stenu a pozorovali upírov kresliť si kriedou výpočty na skalu a steny. Ameli sa zviezla k nim a zovrela Selene voľnú ruku. Trochu ju to upokojilo.

„Mrzí nás, že sme ťa prebudili bez premýšľania,“ ospravedlnila sa Jazdkyňa.

Ameli s úsmevom pokrútila hlavou. „Tak veľmi som sa bála, keď ma uspávali. Že sa nikdy nezobudím. Že nikdy viac neuvidím svet. Že môj druh zostane zabudnutý, že tu umrieme. Som rada, že som sa mohla znovu nadýchnuť. A zistiť, že nebesia sú v bezpečí. Hoci ma neskutočne zaujímajú príbehy, ktoré k tomu viedli. Čo tým myslíte, že Julius najskôr zničil svet a potom ho prišiel zachrániť? A anjel strážny sa stal kráľovnou upírskeho dvora? Spolu s vládkyňou jesene? Po toľkých bojoch medzi rasami?“

Selena sa usmiala. Svet možno nie je dokonalý, ale stále sú v ňom príbehy, ktoré stoja za rozpovedanie. „Počkaj, až sa dozvieš o vílach.“ A aby sa zamestnala, začala od samého začiatku. Od slávneho stretnutia Isobel Wallisovej s upírom Conorom, ktoré spustilo celú lavínu udalostí na storočia dopredu.

  

Niles sa rozcvičoval na okraji priepasti. Biele krídla mal roztiahnuté, a neustále si opakoval trasu, po ktorej bude musieť preletieť. Trasu, ktorú nezmapovali celú, pretože kamene nedoleteli až k opačnému koncu. Takže posledných sto metrov bude doslovná lotéria.

Mor to nevydržal a podišiel k nemu. „Prečo to robíš?“ opýtal sa, v hlase potláčaný nesúhlas. „Prečo riskuješ? Tá priepasť je doslova robená, aby zastavila anjelov.“

Niles predstieral, že nemá smrteľný strach. „Neurobil by si na mojom mieste to isté?“ odpovedal otázkou.

Mor sa zarazil. „Medzi mnou a tebou je rozdiel. Nezdá sa ti?“

„Možno.“ Niles mávol krídlami, ich rozpätie viac než šesť metrov. „Ale nedokázal by som žiť sám so sebou, ak by som to aspoň neskúsil. Pre amorov. Pre Selenu, teba, aj Vasilyho so Stefanom.“

Jazdec si trel sánku, rozpoltený. Úporne sa snažil necítiť priveľa empatie voči tomuto anjelovi, ale bolo to čoraz ťažšie. „Buď opatrný,“ povedal nakoniec a ustúpil.

Niles sa nadýchol, vzlietol, doprial si posledné sekundy bezpečia a potom sa vydal cez doslovné mínové pole. Plamene a šípy na seba nenechali dlho čakať a aj keď sa im vyhýbal, okraje krídel mu aj tak spálilo.

Selena na chvíľu zabudla na vlastné starosti, ako jej srdce divoko búšilo v hrudi pre ich Zlatého retrívera. Mor ju musel držať, aby sa nevydala za ním, posilnená volaním vrátiť sa medzi ľudí.

Prvý šíp ho zasiahol v polovici. Anjel vykríkol ako ranené zviera a stratil prehľad. Preletel pár metrov a druhé krídlo mu spálil plameň. Jeho krik sa ozýval jaskyňami aj na tú diaľku. Ešte aj Mor z toho zbledol, zatiaľ čo Selena otvorene plakala. Ameli mala obe dlane pritisnuté na srdci a upíri sa strnulo držali za ruky.

Niles si bol istý, že nikdy v živote nepocítil podobnú bolesť. Krídla sú u všetkých bytostí extrémne citlivé. Bolo to ako pokračovať vo vzpieraní, zatiaľ čo mu niekto rozstrieľal ruky. Každé mávnutie ho stálo extrémne množstvo sily a zhoršujúcu sa bolesť. Nedokázal sa viac sústrediť na vypočítanú cestu. Zasiahlo ho ďalších päť šípov a obe krídla mal spálené do bodu, keď v niektorých miestach nezostalo žiadne perie.

Na chvíľu mu napadlo sa jednoducho vzdať, privrieť oči a jednoducho klesnúť na dno priepasti, len aby mohol upadnúť do bezvedomia. Prinútil sa ísť ďalej, sám nevedel ako. Než sa dostal na dohľad k miestu, kde svojho času začínal most, jeho biele krídla boli buď čierne od spálenín, alebo červené od krvi. Tá nasiakla aj do jeho bielej rovnošaty. Neodhadol však pristátie a narazil do steny dva metre od zeme. V hlave mu zadunelo, vybuchla v nej ďalšia bolesť a ako dopadol, po spánku mu stiekla ďalšia krv. Začal vidieť dvojmo.

Niekoľko sekúnd sa nezvládal pohnúť. Z diaľky počul svoje meno, ako ho Selena divoko kričí. Znelo to akoby… plakala.

Selena.

Musí zachrániť.

Selenu.

Amorov.

Upírov.

Jazdca.

Nikto iný to neurobí.

Je ich jediná nádej.

Napriek extrémnej únave a páleniu na chrbte sa pozviechal na nohy a stiahol zničené krídla, čo len prenieslo všetky pocity do zvyšku jeho tela. Zistil, že mu po lícach tečú slzy.

Opierajúc sa o stenu začal ťažkopádne kráčať naspäť. Svietiace tyčinky síce vyhasli, ale aj tak sa podľa nich zvládol orientovať. Bolesť v hlave sa však zhoršovala a všetko bolo rozmazané. Trikrát narazil do stien a bol si istý, že mu po tvári stiekli ďalšie pramene krvi.

Niekoľkokrát spadol na kolená a musel sa vykričať bolesťou. Slabol veľmi rýchlo. Ani nevedel ako a ocitol sa späť v jaskyni s generátorom a vzhliadol.

Zastonal.

Roztiahol zničené, krvácajúce krídla. Na chvíľu zabudol dýchať, ako sa snažil pretrpieť bolesť. Mávol a takmer prišiel o vedomie. Zaťal zuby, vyletel hore, odklopil plech a zachytil sa okraja diery. „Pomoc!“ zvolal. „Prosím!“

Budova bola našťastie plná anjelov, pretože bol jasný deň. Len čo ho zbadali, zhrozili sa, pribehli k nemu a začali ho ťahať von. Zhíkli pri pohľade na jeho zničené telo. Niles zovrel jednému z nich predlaktie. „Carys. Julius. Zavolajte o pomoc,“ habkal. „Hneď!“ A obostrela ho temnota.