Klamstvá anjelov 31

 

Mor sedel naspäť v Abbynom a Rayovom príbytku v pobreží a už asi stý raz si prehrabol vlasy, v očiach pohľad zbitého šteniatka. Dvaja vodcovia Gardy si vypočuli novinky o Seleninej strate krídel a nemohli nesúcitiť. Bol to však Jazdec, o ktorého sa báli viac, pretože vyzeral akoby stratil končatinu. Bol bledý a občas sa zatriasol. „Je to moja vina,“ sypal si popol na hlavu. „Keby som ju nevydieral, nikdy by sa do tejto situácie nedostala. Mohla naďalej pomáhať, čo bola jediná vec, po ktorej v živote túžila, a vzal som jej ju! Vzal som anjelovi krídla!“ Oči mal červené od nepreliatych sĺz. „A teraz je niekde tu,“ ukázal okolo seba, hoci mal na mysli celú planétu. „Sama a bez pomoci.“

 

Abigail pozrela na Raya, akoby obaja boli súčasťou tejto katastrofy. Jej manžel pohľad opätoval, ale nemal žiadne slová, ktorými by vedel situáciu zľahčiť. Tiež sa obával, že dôvod prečo Selena musela odísť z nebies bude komplikovanejší, než porušenie pár pravidiel. „Som si istý, že vyhľadala pomoc.“

Mor si ukryl tvár do dlaní. „Ale kde? Takmer dvesto rokov strávila na nebesiach. Nemá tu nikoho. Kam sa asi podela?“ stonal.

Abby naňho zazrela ako na šialenca. „Tebe nenapadá jediné miesto, kam mohla ísť?“ nadhodila.

Jazdec krútil hlavou. „Ani neviem odkiaľ presne pochádza. Občas na mňa nadávala po švédsky, ale nikdy som nezisťoval detaily.“

Ray sa potichu plesol po čele. Keď sa Mor nepozeral, rozhodil rukami, akoby to vzdával. Abby len privrela oči a počítala do desať. „Mor, zlatíčko, ospravedlníš nás na chvíľu? Skúsime zistiť, ako nájsť tvoju Selenu, áno?“ Vzala Raya za ruku a ťahala ho von zo salónika, kde sa Jazdec naďalej ľutoval.

Len čo sa za nimi zavreli dvere, pozreli na seba, akoby neverili vlastným ušiam.

Abby ukázala na dvere. „Máme tu idiota,“ zhodnotila.

Ray sa prešiel od steny k stene. „Ako môže nevedieť kto je Selena? Ellinor o nej rozpráva neustále. Ešte aj ja viem kde sa narodila, kde študovala a kde sa stretli! Boli sme pri jej hrobe! To mu za celý ten čas nepovedala, že len vďaka nej je partnerka jeho brata nažive?“

Upírska princezná prižmúrila oči. „Muži a vaša selektívna hluchota!“ prskla.

„Čo budeme robiť? Ja ho tu nechcem mať ako nejaké uplakané šťeňa na ďalšie storočie, než sa mu aktivuje ten jeden úbohý, osamotený mozgový závit!“ zaťal sa Ray.

Abby si nahlas vzdychla. „Idem zavolať Ellinor. Snáď bude vedieť niečo viac.“

 

Ellinor priniesla Selene podnos s večerou, ktorú pre všetkých pripravil Hlad. Od jej príchodu ubehlo niekoľko dní a Selena prvé dva strávila plačom v posteli. Pomaly sa ale spamätávala. Elrond priadol vedľa nej a nechal sa hladkať ako kráľ sveta.

„Ďakujem,“ zašepkala Selena, keď pred ňu Ellinor postavila lákavo vyzerajúce špagety. Vytiahla sa do sedu a vysilene sa oprela o záhlavie postele väčšej než jej kúpeľňa na nebesiach. V hosťovských komnatách paláca sa cítila ako princezná. Ellinor si dala záležať, aby svoj domov zvelebila. Všetko hralo pastelovými farbami, na zemi boli mäkké koberce a steny krášlili maľby a ozdoby z celého sveta.

Nie ako geriatrický palác toho suchára!

Už len pri tej spomienke ju zabolelo srdce. Hlad sa ponúkol, že svojho brata navštívi a ručne-stručne doňho vmláti zdravý rozum, ale zastavila ho v tom. Je tá posledná, ktorú by chcel Mor zase vidieť a ona nebude prosiť o jeho pozornosť... alebo lásku.

Ďalšia vlna bolesti.

Tá láska nikdy nepatrila jej, ale Abby.

Jedna jediná sila, ktorú ani anjeli neskrotili.

Jediná sila, ktorá aj ich dokáže dostať na kolená.

Ellinor si k nej prisadla a súcitne ju pohladila po ramene. „Ako sa cítiš?“ skúsila opatrne.

Ako sa cíti? Mala pocit, že si prechádza celou škálou pocitov zároveň. Smútok. Strach. Zúfalstvo. Hnev. Zvedavosť. Zmätok. Potreba zlomiť niekomu nos. Nevedela, čo ďalej. Nevedela, ako byť Jazdkyňou. Nevedela, ako znovu žiť na Zemi, keď tu strávila menej času ako na nebesiach. Zdá sa však, že je tak zahltená, až jej podvedomie úplne potlačilo stres. Ani raz si v noci neublížila, hoci čakala záplavu modrín.

Mizerný Jazdec, ani len traumu jej nenechal!

„Lepšie než včera,“ odpovedala pravdivo. „Nevadí Hladu, že vám tu robím tretie koleso?“

Ellinor na ňu prísne zazrela. „Selena, si dôvodom prečo žijem. Prečo sme dostali šancu stretnúť sa. Keby si chcela, postaví ti sochu aj s oltárom a prinúti celý svet klaňať sa ti.“

To bola vtipná predstava. Spomenula si na Ellinorine začiatky s Hladom. Ich hádky a cesty do neznáma. Bola rada, že mohla byť svedkom ich lásky. A že dostala šancu sa s nimi rozlúčiť, keď umierala. Ellinor jej svojho času ponúkla premenu na upírku, aby ju zachránila pred rakovinou. Selena však necítila potrebu sa zdržať medzi ľuďmi dlhšie, než mala vpísané v osude. Jej duša túžila ísť ďalej.

Mala tú ponuku prijať.

Mohla si pekne cuckať krv niekde v upírskych palácoch a nikdy by Mor nestretla.

Čas však späť nevráti. Vesmír im to zakázal. Dlhý príbeh.

„Len čo si nájdem nejaké miesto na bývanie, zmiznem vám z očí a-“

Ellinor ju plesla po ramene. „Toto je tvoj domov na tak dlho, ako budeš chcieť,“ uisťovala ju. „Si ako moja sestra, Selena. Vlastne...“ zamyslela sa. „Teraz už si moja sestra.“ Privinula sa k nej a opatrne ju objala. „A na rozdiel od krídel, koňa ti nikto nevezme.“

Pretože vyššia sila je už len samotný vesmír. A ten potrebuje, aby Jazdci, až jedného dňa skončí, za miliardy a miliardy rokov, uzavreli jeho existenciu.

Selena tu bude, aby sa stala svedkom doslova celej histórie. Uvidí koniec Zeme, koniec Slnka, uvidí budúcnosť tak vzdialenú, že si ju ani nedokázala predstaviť.

Ako to len zvládne? V panike odložila vidličku a v strachu pozrela na Ellinor. „Čo len budem robiť, Elli?“

Jazdkyňa jej chcela odpovedať, ale v tej chvíli jej zazvonil telefón, jedna z mála fungujúcich technológií vďaka snahe nesmrteľných. Zvedavo prijala videohovor a hneď sa odsunula, aby na zábere bola sama. „Abigail, ahoj drahá,“ pozdravila sladko a vystrúhala úsmev. Abby bola jedna z mála bytostí, ktoré lobovali za Ellinorinu nevinu, keď bola považovaná za zločinca. S princeznou si rozumeli viac než dobre.

Upírka na opačnom konci sveta vyzerala akosi unavene a podráždene. „Je u teba? V bezpečí?“ vychrlila bez pozdravu.

Ellinor sa zahrala na hlúpu. „Kto by mal byť u mňa?“

Abby ju spražila pohľadom. „Ellinor,“ začala desivo potichu. „Na gauči mi stoná ufrflaný Jazdec, ktorý si predstavuje katastrofické scenáre o osude anjela aj s, podľa toho čo som vyrozumela, kvalitne obéznym kocúrom.“

Selena zavrčala, zhrabla Elronda do náručia a napchala sa k Ellinor do záberu. „Elrond nie je obézny! Je huňatý!“ bránila svojho miláčika.

Abigail si vydýchla a na perách sa jej zjavil šibalský úsmev. „Ahoj, Selena. Asi si ma nepamätáš, ale párkrát sme sa stretli na fronte u Lilithiných jednotiek. Poznáme sa z poľných nemocníc.“

Selena mierne zružovela. „Bola som párkrát tvojim strážnym anjelom. Stretli sme sa viackrát, len si ma nevidela.“

Abby prekvapene zažmurkala. „Svet je skutočne malý. Ale na vážnejšiu tému – si v poriadku? Naozaj si prišla o krídla? Si zranená?“

Môže byť niečo viac ponižujúcejšie, než jedna z najmocnejších princezien kontrolujúca, či je Selena v poriadku? Ešte k tomu tá, do ktorej je zamilovaný Jazdec zodpovedný za celý tento chaos? Ku ktorej sa utiahol v prvom ťaživom momente?

Ellinor v tichej prosbe pozrela do kamery, sama nevediac ako si poradiť s týmito dvoma. „Selena je v bezpečí a bude u mňa s Hladom tak dlho ako potrebuje. Neručím však za zdravie Moru, ak sa sem odváži čo i len strčiť nos.“

Abby si odfrkla. „To by mu musel fungovať ten jeden úbohý, pavučinou obalený mozgový závit trpiaci chronickou samotou.“ Zagúľala očami. „Ten idiot nevie kto je Selena!“ zvolala.

Ellinor sa z hrdla vydralo zachechtanie. Rýchlo sa však spamätala, keď sa na ňu najlepšia kamarátka zamračila. Aj tak sa nedokázala zbaviť pobaveného úsmevu. „Ty si mu o nás nikdy nepovedala?“

Selena bola zmätená. Prehrávala si v hlave ich rozhovory. Povedala mu predsa o tom ako umrela, že cestovala po kontinente, dokonca sa bavili aj o Ellinor. Uvedomila si však, že nikdy v jednom rozhovore. Skutočne sa na ňu ani raz neodkázala ako na niekoho, s kým je osobne v kontakte. „Ja… myslela som, že to vie.“

„Nuž, očividne má selektívnu hluchotu keď je u vás na návšteve a teraz mu nenapadá jediné miesto, kde by ťa mohol nájsť a myslí si, že hladuješ niekde na ulici aj s tým chumáčom chlpov.“ Abby znela viac rozhorčene než sa Selena cítila.

„A ty si mu nič nepovedala?“ Ellinor stále bojovala so smiechom.

Abby si vzdychla. „Nebola som si istá, či… či chceš, aby ťa našiel, Selena,“ hlas jej znežnel. „Poznám anjelov dosť na to, aby som vedela že by ti len tak nevzali krídla, ani len za pletky s Morom. Zostáva teda jediná možnosť, prečo sa tak stalo.“ Veľavýznamne nadvihla obočie.

Selena zbledla. Toľko k udržaniu jej najnovšieho tajomstva. „Prosím, nepovedz mu to,“ pípla vydesene. „Mor a ja… medzi nami to len škrípalo. Nemyslím, že ma chce skutočne vidieť. Nie keď… keď je u teba.“ Poslednú vetu vyslovila s trpkosťou, hoci sa ju snažila potlačiť.

Ellinor sklamane krútila hlavou. „Ešte aj anjeli to vedia? Že si myslí, že je zamilovaný do Abby?“

Selena od šoku stuhla. „V-vy… to viete tiež?“

Abby sa zasmiala. „Isteže to vieme. Ten jeho pohľad zbitého šteniatka nie je až tak nenápadný. Úprimne, ak by sa preňho v tomto storočí nenašla nejaká slečna, asi by mi preskočilo a Ray by skončil s infarktom.“ Krútila hlavou. „Nie je to však niečo, čo by som mu mohla vysvetliť.“

Ellinor pohladila Elronda a vzala si ho do náručia. „Pohovorte si spolu.“ Vnútila kamarátke mobil do dlane a rýchlo sa stratila z miestnosti.

Abigail sestersky pozrela na Selenu, akoby sa poznali celé storočia. „Keď sme sa s Morom stretli, bola som… mentálne na veľmi temnom mieste. Prvý raz som prišla do kontaktu s bytosťou ako on a namiesto úteku alebo strachu som sa mu jednoducho postavila. A nikdy som sa ho nezľakla. Ani jeho poslania. To je u Jazdcov vzácne. Sú hrôzami tohto sveta, nevítaní ešte aj medzi nesmrteľnými. Mor si pomýlil moju odvahu s niečím iným. Pretože nikdy nezažil prijatie.“ Posmutnela. „Je to jeden z mojich najlepších priateľov a trápi ma, že trpí. Ale nemám ho ako presvedčiť o tom, že to, čo považuje za lásku ku mne, je len zrnko pozornosti na míle vzdialené skutočnému súzneniu dvoch duší. Nikdy ju nezažil.“

Selene do očí vyhŕkli slzy.

Abigail vyzerala, že by najradšej preliezla telefónom, aby ju mohla objať. „A nemám ani ako presvedčiť teba, že vaša láska bola skutočná,“ dodala.

Selena smrkla a uhla pohľadom. „Nebola,“ šepla so zlomeným hlasom.

„Nepočula si, ako o tebe rozprával,“ naliehala princezná. „Je na smrť vydesený, že sa ti niečo stane. Obviňuje sa za tvoju stratu krídel. Ani raz na mňa nepozrel, akoby som bola viac než jeho známa.“ Odmlčala sa. „Neverím, že by si ťa vesmír vybral ako Jazdkyňu, keby nevedel, že vaše duše majú byť spolu až do konca času.“

„Ten muž ma nenávidí, princezná. Nenávidí všetko, čo predstavujem.“

Abby sa zhlboka nadýchla, akoby prosila o trpezlivosť. „Aj ty si nenávidela všetko, čo predstavuje,“ pripomenula jej. „Zabránilo to tvojmu srdcu v citoch?“

Selene po lícach tiekli slzy, ktoré nešlo zastaviť. Ešte nezvládne čeliť Jazdcovi. Nechce, aby vedel čo sa jej stalo. Nechce ho ani len vidieť, nechce s ním hovoriť, nechce, aby to viac bolelo.

Bohovia, ako veľmi to bolelo! „Prosím… nepovedz mu, kde som.“

Upírka na opačnom konci nesúhlasne našpúlila pery. „Takto sa nič nevyrieši, Selena. Budete len obaja trpieť. Na jednej a tej istej planéte, ktorú máte spravovať. Nevyhneš sa mu.“

„Ja viem.“ Selena si zotrela slzy a smrkla. „Ale zvládli sme sa obchádzať viac než sto rokov. Som si istá, že sa môžeme vrátiť k tejto metóde.“

Abby vyzerala, že by najradšej oboch prefackala. Prinútila sa však s slušnému úsmevu. „Tajomstvo tvojho pobytu je u mňa v bezpečí. Ale Mor nie je hlúpy. Príde deň, keď si ťa nájde. A v ten deň by si mala byť pripravená.“ Bez rozlúčky ukončila hovor. Len čo mobil odhodila na stolík oproti, frustrovane si prehrabla vlasy. „Idioti. Vybavujem sa tu s párom idiotov!“ posťažovala sa do ticha miestnosti, kde ju počul len jej strážny anjel a tiež bezradne krútil hlavou.