Klamstvá anjelov 13

 

 

Selena priletela do domčeka minúty pred Morom. Zadýchaná z rýchleho letu vpadla do dverí a trielila do sprchy, aby zo seba zmyla špinu z ukrývania sa v húští a spadnutých budovách. Rýchlo zatiahla šatník na miesto, pobozkala Elronda na hlavičku a doplnila mu automatickú misku na kŕmenie. Nedovolí predsa, aby jej miláčik hladoval keď je ona celé dni preč!

 

Celá vysilená a nevyspatá sa posadila na pohovku s náhodnou knihou, zhrabla Elronda a položila si ho na kolená, a znudene vzhliadla len čo sa dvere otvorili a v nich sa zjavil Mor, tiež unavený, vo vlasoch prach a zrejme aj pár suchých listov.

„Nemysli si, že toto predĺži tvoj pobyt na nebesiach,“ povedala namiesto pozdravu.

Mor len zamieril do kúpeľne. „Aj ja ťa rád vidím,“ odsekol.

„Elrondov zadok vidím radšej než teba!“ zakričala za ním, len aby mohla mať posledné slovo.

„Nápodobne!“ vyšlo zo sprchy.

Mor niekoľko minút nepohnute stál pod prúdom horúcej vody v nádeji, že mu uvoľní svaly. Cesta po Indii nebola ľahká a opäť mal pocit, že po ňom nezostalo toľko chorých, koľko by očakával. Bol by sa vrátil a skontroloval to, ale urobil si v hlave kalkuláciu a má väčšie šance neznámeho nepriateľa chytiť cieleným pátraním na nebesiach, nie naháňačkou po svete ľudí.

Radšej sa teda vrátil do domčeka voňajúceho cukrovou vatou. Nahováral si, že pátranie je jediný dôvod, prečo okamžite pricválal naspäť k Selene. Aj keď to znamená ďalšie salvy protirečenia a hádok, nepohodlnú posteľ a démona v mačacom mundúre. Selenin pohľad plný odporu keď odchádzal mu neschádzal z mysle.

Tá žena nenávidí jeho samotnú existenciu.

Napriek tomu sa ho dotkla.

Napriek tomu sa ho nestráni.

Napriek tomu pred ním neuteká.

Napriek tomu sa ho nebojí.

A bohovia, to do ruky padnúce pozadie...

Mor pocítil pnutie medzi stehnami a nespokojne zazrel na svoj napoly stvrdnutý penis. K tomuto ho dohnala ženská, ktorá mu ozvracala obľúbený župan?

Odmietol sa podvoliť a namiesto toho dokončil svoju očistu pod ľadovou sprchou.

Najhoršie je, že nepomohla.

 

Selena otvorila oči krátko pred budíkom, hruď ako v ohni. Zaliala ju panika. V strachu pozrela na svoje prsia a jej zlá predtucha sa naplnila. Pod bielym tielkom, v ktorom spala, boli samá modrina, červené, fialové a zelené. Ešte aj bradavky ju boleli, akoby sa celú noc treli o betón.

Potichu sa posadila a prstami sa opatrne dotkla farebnej pokožky, ktorá bola neprirodzene horúca na dotyk.

Trhane sa nadýchla a musela si pritisnúť dlaň na ústa, aby potlačila napoly ston, napoly vzlyk. S týmito bolesťami si bola stopercentne istá, že podprsenku a ani korzet na seba nedostane.

Nie bez pomoci.

Vtom sa jej rozozvučal nebesiami pridelený mobil a celý dom zaplnila melódia Mamma Mia.

Mor sa v obývačke pod ňou pretočil na bok. „Selena!“ zavolal ospalo a podráždene. „Vypni tú ohavnosť!“

Rýchlo sa vrátila do reality a zvonenie stlmila. Stále v hrôze hľadela na svoju hruď. Porazene sa oprela o vankúše. Nie je to tak, že by nevedela odkiaľ k modrinám prišla, alebo prečo. Ale takto zlé to nebolo celé desaťročia. Tiež však nebola desaťročia v strese, ktorý zažíva dnes vďaka Jazdcovi, ktorý nevinne odfukuje na jej pohovke.

Keď sa ani po polhodine nevyšuchtala z postele, Mor za ňou zvolal: „Selena? Je všetko v poriadku?“

Rýchlo sa zahalila, ale tielko nič nezakrylo. Siahla po hrubom svetri, ktorý mala pripravený pre chladné rána, a stratila sa v jeho záhyboch. „Iste. Hneď budem dolu.“ Zotrela si slzy a rýchlo zišla po drevených schodíkoch. Pohladkala Elronda a zistila, že Mor mu už naplnil misku. Dokonca pripravil raňajky.

Prekvapene pootvorila pery. „Udrel si si hlavu?“

Jazdec vyvrátil oči v stĺp a oprel sa o pult, ktorý vyzeral byť... uprataný. Príliš prázdny. „Proste sa najedz a zdrž sa komentárov.“

Rozhodla sa nebrániť. Obzvlášť nie dnes. Vďačne si vzala tanier a usadená za stolom sa prinútila do seba dostať kalórie. „Ako bolo v Indii?“ nadhodila, keď už to ticho nevydržala a potrebovala rozptýlenie.

Mor hodil Elrondovi kúsky šunky a praženice. „Prázdno,“ prišla jednoduchá odpoveď.

„Apokalypsa a ťažké vymieranie majú ten účinok.“

A sú zase pri tom istom. Mor sa s ňou nechcel hádať, nie o niečom, čo ani jeden z nich nedokáže kontrolovať. „Máte na nebesiach víkendy?“ zmenil tému. „Sú dni, keď nepracuješ?“

„Neriadime sa nimi, ale áno, máme voľno. Využila som ho, keď si bol preč,“ zaklamala. Dni bez práce si vždy vyberali podľa seba, na základe kvót. Selena tie svoje odkladala, pretože byť celý deň zavretá s touto bytosťou v jednom malom domčeku by malo za následok výlet na pohotovosť. A tam nechcela nič vysvetľovať. Anjeli by mali otázky.

Mor nevedel prečo, ale mal pocit že v jej tvári je čosi inak. Bola bledšia a strhanejšia, hoci si nevedel vysvetliť prečo. Ešte aj Selenin tón postrádal svoju bežnú podpichovačnosť. „Zistila si niečo o... tom čo sme našli?“

Sotva na šíp a pierko pomyslela. „Nebola k tomu príležitosť,“ vyhovorila sa. „Musím do práce.“ Rýchlo dojedla raňajky, obliekla sa v bezpečí kúpeľne a bez rozlúčky vybehla von.

Selena to na pracovisko nezvládla. Pristála v centre a musela od bolesti oprieť o budovu. Bojovala s plačom. Pred očami videla čierne bodky. Dopotácala sa do parku prekypujúceho zeleňou, kde klesla na lavičku a rozdýchavala nával trýznivého pocitu na hrudi. Musela znovu zavolať na manažment a predĺžiť svoju dovolenku, ktorej mala našťastie požehnane. Premohla sa a zašla do lekárne, kde ju privítala známa tvár anjela z ošetrovne.

„Selena. Čo by si dnes potrebovala?“

Ani za nič jej nepovie pravdu. „Hádaj kto zase narazil do políc v budove záznamov?“ vzdychla sklamane a ukázala na seba. „Som celá dolámaná.“

Ošetrovateľka sa len zasmiala nad najčastejším zranením medzi anjelmi strážnymi. Siahla pod pult a podala jej balenie s pilulkami na bolesť. Problém s nesmrteľnými je ten, že sú odolní voči bežným substanciám, liekom aj jedom. Aby na nich niečo zabralo, potrebujú konské dávky. Jedna tobolka anjelskej medicíny zaberie možno na Selenu, ale normálne by odrovnala desiatky ľudí.

„Môžeš mi rovno prihodiť balenie do lekárničky v kancelárii?“ poprosila nenápadne.

Anjel jej vyhovel a Selena opustila lekáreň s tabletkami, ktoré rozhodne neplánovala odniesť na pracovisko. Len čo zašla za roh, nasucho prehltla dve tobolky a doslova nepohnute čakala až zaberú. Prudké pulzovanie sa pomaly menilo na slabé šteklenie a nakoniec ju konečne zalialo sladké otupenie.

Zviezla sa na zem v nenápadnej bočnej uličke a vydýchla si. „Aj za toto môžeš ty, Jazdec Mor!“ preklínala ho do vetra. Potom sa rozplakala. Sedí tu v uliciach nebies, zdrogovaná, a nemôže sa ani vrátiť domov a ľutovať sa, pretože jej priestor okupuje jedna z najnebezpečnejších bytostí na planéte, ktorej vyhlásila vojnu.

Štyri hodiny strávila ponevieraním sa po meste, čo bol zároveň presný čas účinku liekov. Len čo priletela naspäť do domčeka, znovu ju zalievali vlny pulzujúcej bolesti.

Mor bol ako obvykle zaneprázdnený pri počítači a Elrond odfukoval na okennej rímse. Potajme si dala ďalšie dve tabletky a v kúpeľni na seba pozrela v zrkadle. Jej prsia vyzerali akoby ju mlátil zúrivý manžel. Skúsila si dať svoj obvyklý korzet, ale ani s účinkom liekov to nezvládla. Musela na svetlo vytiahnuť svetlomodrý látkový top so zaväzovaním okolo krku a na páse, na ktorý sa vo svojom veku cítila stará. Toto nosili slečinky za jej mladosti do klubov a na párty. Celý Selenin chrbát zostal odhalený, ale aspoň nemala nič čo by ju sťahovalo a tlačilo na podráždené časti tela.

Mor sa takmer udusil pohárom vody, keď ju uvidel vyjsť z kúpeľne. Dostalo sa mu lákavého výhľadu na hladkú, hebkú pokožku chrbta priamo nad pozadím, s ktorým už mal tú česť sa zoznámiť. Zatúžil prejsť prstami po rovnej línii Seleninej chrbtice, len aby zistil či sa z toho zachveje, alebo z nej možno vylúdi aj ston.

Mentálne sa prefackal.

Na čo to myslí?! Nebude tu mať nevhodné myšlienky o nejakom anjelovi, ktorý nosí ponožky do sandálov!

„Ja viem ako vyzerám, ale korzet potrebuje pobyt v práčke,“ povedala, akoby čítala jeho myšlienky. „Pripravený?“

Mor vôbec nebol spokojný s tým, že než sa vydali na ďalší výlet do budovy záznamov, musel si napraviť nohavice a myslieť na ďalšiu studenú sprchu, ktorú v tej chvíli zúfalo potreboval.