Selena ospravedlňujúco pozrela na Jazdca, keď vodopád sĺz konečne ustal. Na líci jej pristála teplá dlaň a ona sa k nej natočila ako Elrond keď ho hladkala. Mor bol nebezpečne blízko, príliš blízko aby v sebe povolala známu nenávisť, ktorá ju poháňala posledné roky.
„Budeš v poriadku, Selena,“ zašepkal zapálene.
Mor odmietol ustúpiť. „Alebo mi dovolíš pomôcť ti, alebo v tomto momente odkráčam z dverí a poviem tvojim nadriadeným v akom si stave,“ použil vydieranie.
Selena trucovito našpúlila pery. „To by si neurobil!“
„Chceš si to overiť?“ Nadvihol obočie.
Chvíľu nad tým uvažovala. „Fajn!“ Pustila deku. „Daj mi tú masť!“
Nebesia ako celok sa pohybujú ponad celým svetom. Raz sú nad jednou pologuľou, inokedy nad opačnou. Striedajú kontinenty aj oceány. Keď Mor potichučky vyšiel zo Seleninho domčeka, po tom čo si vzala ďalšiu tabletku a s Elrondom v náručí zaspala na gauči, pocítil že sú práve nad Severnou Afrikou. Privolal si koňa a zniesol sa do Talianska, s cieľom vo Verone. Palác Najvyššieho dvora bol chránený silnou mágiou a niekoľkými ochrankármi, ale nikto sa nepokúsil zastaviť Jazdca. Docválal až k vstupným vrátam, zoskočil zo sedla a nechal sa odviesť do vstupnej haly, kde ho privítala svetlovlasá kráľovná Kathrine, ktorá bola narýchlo privolaná.
Mor sa ráno cítil lepšie, hoci si nedal podozrivé tabletky. Nechcel skončiť ako zombík. Ospalo sa dopotácal do kúpeľne viac než hodinu pred Seleniným budíkom a dal si horúcu sprchu. Sotva vyšiel, Elrond už čakal na kuchynskej linke a dožadoval sa prvých raňajok. Áno, tento rozmaznaný kocúr má obvykle raňajky dvakrát, čo veľa vypovedá o jeho váhe. Je to však Selenino pekelné stvorenie, nie jeho.
Mor by povedal, že ten pád trval príliš krátko na bolesť, ktorá sa rozliala jeho telom len čo pristál na tvrdej kamennej podlahe hneď vedľa police. Dopadol na chrbát a prisahal by, že sa mu rozpadli všetky stavce v chrbtici. Keďže však jeho telo je len mágiou vytvorená schránka, nemal z čoho umrieť. Ani len vedomie nestratil. A kosti sa mu napravili takmer okamžite.
