Klamstvá anjelov 20

 

Selena vyklopila všetko. O dohode s Morom, jej tajnej misii a aj udalostiach posledných dní. Jamile z očí sršali blesky, keď skončila. „Ani neviem, kde začať!“ sipela na kamarátku. Plesla ju po ramene. „Kde si prišla k záveru, že to uhráš?! V jednom dome s Jazdcom? A všetkými dôkazmi?!“

 

Selena porazene privrela oči. „Nevedela som, čo iné urobiť. Takto ho aspoň zdržím na ďalšieho pol roka. To je pol roka prípravy nových doktorov a zakladania nemocníc.“

Jamila si trela spánky. „Pol roka navyše porušovania pravidiel, z čo by si mohla prísť o krídla. Alebo skončiť pri Irine a Elle v Rusku!“

„Prosím, neprezraď ma Carys s Juliusom,“ pípla Selena zničene.

Jamila vyvrátila oči. „Za koho ma máš? Keby som vedela, čo robíš, pomôžem ti.“

Selena krútila hlavou. „Nikdy by som neriskovala krídla kolegu.“

„Ale prosím ťa! Nanajvýš by nám dali prednášku a pár mesiacov nútenej dovolenky. Nie si prvá a ani posledná, kto porušil pravidlá v snahe niekomu pomôcť.“ Jamila sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila. „Umožniť ale Jazdcovi apokalypsy prístup k našim záznamom...“

Selena kamarátku vďačne objala, potom zasyčala ako sa ich hrude dostali do kontaktu. Odtiahla sa a ponaťahovala si svaly.

Jamila sa na ňu prísne zamračila. „Naozaj pre teba šiel zohnať liečivú masť?“

Zelené oči sa previnilo sklopili. „Nie som si istá, či vôbec chcem poznať detaily ako k tomu došlo,“ priznala.

„Och, ale ja áno.“ Jamila sa žiarivo usmiala. „Musím zájsť na návštevu za Abby, určite bude mať novinky.“ Za svojho života si Jamila nazbierala mnoho spojencov. Počas prvých rokov existencie Nového Babylonu spolupracovala so šľachtou nesmrteľných z celého sveta. S Abby si sadli najviac.

„Prosím, nie,“ zastonala Selena. Čo ako si vážila upírsku princeznú a obdivovala jej činy, akási neznáma časť jej duše ju začala nenávidieť. Nie, nie nenávidieť. Závidieť. Za to, že dokázala byť dosť dobrá pre Mor. Že mu stála za pozornosť.

Závisť nie je niečo, čo by mali anjeli cítiť.

Jamila si ju súcitne premerala. „Poďme naspäť. Potrebuješ niečo na bolesť. Máš moje slovo, že ťa Jazdcovi neprezradím.“ Vzala kamarátku za lakeť a odtiahla ju naspäť do domčeka.

Selena kútikom oka zazrela koňa bez jazdca medzi oblakmi.

 

 

„Pomôžem vám s hľadaním,“ rozhodla Jamila, keď si vypočula verziu príbehu zo strany Moru. Sedela na pohovke a nežne sa maznala s Elrondom, ktorý priadol ako motorová píla.

Selena, opäť v košeli od Jazdca, na hrudi nová vrstva zázraku od bosoriek, naprázdno preglgla od stola. Dostala do seba len polovicu raňajok, ako bola vystresovaná. „Si si istá?“

Jamila sa sladko usmiala. „Iste. Mor, ak mi dohliadneš na Selenu, než sa zotaví, prehľadám záznamy ktoré sa ti zdajú podozrivé,“ klamala hladko. Neprehľadá nič. Sadne si k Nilesovi a hodiny budú spolu klebetiť.

Mor vzhliadol od kuchynskej linky, na ktorej triedil Selenine korenia a zásoby z políc. „To by si pre mňa urobila?“

„Sme na jednej lodi,“ prišla ďalšia lož.

Prikývol. „Cením si to.“

Selene zovrelo srdce. Teraz sú dve, ktoré mu klamú. Ako sa asi bude cítiť, keď na všetko príde? Pretože on na to jedného dňa príde a nechcela si ani len predstaviť tú zlobu, ktorá bude nasledovať. Čo iné im však ostáva? „Buď opatrná,“ prosila kamarátku vážne.

 

Ubehli tri dni, kým Selene s pomocou zázračnej masti od bosoriek zmizli modriny. Ráno na seba s úľavou pozrela v zrkadle a konečne si obliekla svoje handry, namiesto nadrozmerných košieľ Jazdca. Svoju dovolenku si predĺžila o ďalší týždeň, len aby mohla lepšie dohliadnuť na Mor a uistiť sa, že ju stále neodhalil.

Oblečená v jasných zelených šatách a ružových ponožkách vošla naspäť do obývačky, kde už mal Mor pripravené raňajky a práve dával Elrondovi do misky granule. Počas tých troch dní, lepšie povedané nocí, spával vedľa nej, a aktívne jej bránil ubližovať si. Čo síce bolo fajn, ale jej dlhodobý problém to nevyriešilo. A potom tu bola tá druhá vec... každé ráno sa budili pritisnutí k sebe, v objatí. Ako milenci. Ani len Elrond by sa medzi nich nevošiel. Selenina s hrôzou zistila, že namiesto znechutenia sa jej telo rozhodlo ju trápiť rastúcim vzrušením vždy, keď dostalo šancu dotknúť sa veľkého zlého Jazdca. Budila sa s bolestivým pulzovaním medzi stehnami, ktoré ani nemala ako upokojiť, pretože celé dni trávili vedľa seba a v sprche sa nedokázala dostatočne sústrediť, lebo ju stresovala možnosť, že sa príliš zdrží a Mor jej vletí do kúpeľne v obave, že sa niečo deje.

Ak to takto bude pokračovať, o chvíľu asi dostane samovoľné orgazmy, len aby to prestalo.

Hmm... orgazmus... aký by asi bol, keby sa oň postaral Mor? Dáva si načas? Aká poloha by pre nich bola najvhodnejš... Zlá, zlá Selena! Mentálne sa pokarhala a prinútila sa odvrátiť pohľad od oblého pozadia doslovného Jazdca apokalypsy, ktoré v nej vyvolávalo hriešne myšlienky.

„Pripravený vrátiť sa do budovy záznamov?“ opýtala sa, keď siahla po miske cereálií a postojačky sa do nich pustila pri kuchynskom pulte.

Mor nenápadne poškrabkal Elronda za uškami a narovnal sa. „Áno,“ odvetil. „A vďaka Jamile ani nemám tak dlhý zoznam.“ Povzdychol si. „Ale musím priznať, stále mi v hlave vŕta to pierko a šíp.“ A nenávidel sa za to. Problémy anjelov sú to posledné, čo by ho malo trápiť. Pomyslel však na zúfalého, zraneného neznámeho anjela, vkladajúceho svoju poslednú nádej do tajuplného odkazu v polici, ktorá policou nie je a anjeli to ani len netušia.

Selena prekvapene nadvihla obočie. „Mocný Jazdec apokalypsy myslí na niekoho iného než na seba?“ rypla si.

Prísne ju spražil pohľadom. „Nie som bezcitný,“ ohradil sa.

Selena pomaly prežúvala cereálie a nebola si istá, či chce aby Mor vedel viac o anjeloch, než je nevyhnutné. „Si starý ako archanjeli s archdémonmi. Nepamätáš si nebesia z čias dávno minulých? A anjelov so žltými krídlami?“

Jazdec pokrútil hlavou. „Nikdy sme s anjelmi neboli v reálnom kontakte. Plus... aj nás zasiahli periodické pôsobenia stroja na vymazanie spomienok. Nie všetky, ale dosť na to aby sme mali diery v pamäti,“ priznal.

Ach, slávny stroj ktorý si nesmrteľní predávali z civilizácie na civilizáciu, aby sa ochránili pred hnevom vyšších bytostí vždy, keď sa dostali k bodu keď prišiel ich čas odletieť ku hviezdam a objavovať vesmír.

Zatiaľ čo archanjeli s archdémonmi sú uväznení na Zemi kvôli existencii ľudí.

„Prešla som všetky naše databázy,“ priznala nakoniec. „Nikde som nenašla ani len zmienku o žltých krídlach. Ani v historických dokumentoch.“

Mor si prehrabol vlasy. „Vieš, čo to znamená, však?“

Naivita nikdy nebola jej silnou stránkou. „Niekto ich vymazal z histórie,“ povedala, hlas podfarbený hnevom. „A keďže budova záznamov existuje stovky tisíc rokov, nemôžeme ani odhadovať kto a kedy.“

Jazdec by tušenie mal, ale história anjelov nie je niečo, čo by ovládal. „Neplatí snáď pravidlo, že vaše záznamy nemožno zničiť?“

Anjel si povzdychol. „Je to trochu komplikovanejšie. Záznamy nejde zničiť, ale ak bola duša inkarnovaná viackrát a v jednom zo svojich životov slúžila ako anjel, jej záznam je rozdelený. Anjeli logicky nesmú šmírovať vlastné záznamy navzájom, takže sú uložené na samostatnom oddelení. Ľudské životy a životy nesmrteľných vidíme bežne, ale čokoľvek spojené s nebesiami je prístupné len pre Najvyšších anjelov a Carys s Juliusom. Myslím, že ani ich syn Kaden k zložkám nemá prístup.“

Na to Mor nepomyslel. Vo všetkom tom zhone nepostrehol, že vlastne nikdy nedostal pod ruky jediný záznam zamestnanca nebies. „Takže ak anjeli so žltými krídlami existovali... ich zložky budú medzi ostatnými anjelmi?“

Selena si hrýzla peru. „Áno, ale... práve som si spomenula na svoje začiatky.“ Vyhupla sa na linku, oči neprítomné. „Anjeli sú sila priamo vyvolaná ľuďmi. Ak by aj niekto prišiel a do jedného nás vyzabíjal, na nebesiach musí byť určený počet okrídlených. Na všetkých oddeleniach, ktoré sú relevantné. Keď boli zrušení asasíni, nie je to tak že odišli, boli nútení sa premenovať a dostať nové úlohy. Rovnováha musí byť zachovaná.“

Mor sa strácal. „Čo tým myslíš?“

„Tým myslím, že aj keby sme do jedného vymreli, nebesia by pritiahli prvé možné duše a premenili ich na anjelov, aby mohli pokračovať v práci. Ak by napríklad umrela polovica strážnych, presne ten istý počet krídel musí byť nahradený,“ objasnila. „Takže ak tu niekedy bolo oddelenie so žltými krídlami... tie krídla... niekto stále musí mať.“

„A teda aj záznam,“ domyslel si Mor.

Selena prikývla. „Medzi ostatnými.“

„Na mieste, kam nemáš prístup.“

Anjel uhol pohľadom.

„Selena?“ Mor na ňu prísne prižmúril oči.

Anjel si odkašľal. „Na mieste, kam by som nemala mať prístup,“ opravila jeho pôvodné tvrdenie.

„Tak ako si nemala mať prístup k lietajúcemu tanieru?“

Nevinne sa zazubila. „Je to trochu komplikovanejšie. Nebeské múzeá sú prístupné všetkým, lebo sa nepredpokladá, že by sa niekto ožral a šiel sa preletieť... však vieš.“ Pokrútila hlavou. „Sme klebetní ako staré babky. Preto máme zakázané vidieť navzájom svoje zložky. Ale to oddelenie nie je nejako extra chránené. Dá sa tam votrieť, keď poznáš anjelov na správnych miestach.“

Mor porazene privrel oči. „Koho budeme podplácať?“

„Vlastne nemusíme podplatiť nikoho. Niles by nás tam dostal. Ale ten chlapec, čo ako roztomilo vyzerá, má stále chrbtovú kosť. Budeme mu musieť povedať pravdu o pierku a šípe.“

Jazdec zaškrípal zubami a zdržal sa poznámky o chrbtovej kosti mladého anjela, o ktorej si myslel svoje. „Nezatiahli sme do nášho cirkusu už dosť bytostí?“

„Nilesovi sa dá veriť,“ uistila ho a veselo zoskočila z linky. „Nezabúdaj, že po nás opravoval podlahu.“

Len aby to nemusel robiť znovu, pomyslel si Mor a nechal si ďalšie domnienky pre seba. Kým si Selena nazúvala krikľavé tenisky, prehľadal jej šuflíky, ukoristil zapaľovač a spoločne sa vydali na ďalší výlet k budove záznamov.

Nilesa zasvätila Selena len čo dorazila a prinútila ho dať s pauzu, zatiaľ čo sa o recepciu postaral jeho kolega. Zlatý retríver si ju trpezlivo vypočul, pričom predstierali, že si dávajú kávu z automatu v rohu. A výnimočne sa tváril akosi... nespokojne.

„Ja viem, že to znie divoko, ale niečo-“ začala Selena, keď sa bála, že ju vysmeje, ale Niles ju zastavil pohybom ruky a krútil hlavou. „O to nejde,“ zašepkal ešte tichšie než ona. „Ak niekto potrebuje pomoc a my nemôžeme ísť za nadriadenými, rád pomôžem. Ale Selena...“ obzrel sa. „Riskuješ svoju kariéru a hnev Jazdca zároveň. Čo ak sa pokúsi nájsť tvoj záznam a zistí, že je falošný?“

Selena zbledla ako stena. Nikto, nikto nevie, že svoj záznam vymenila. Nemala komplicov. Ani svedkov.

Niles sa zhlboka nadýchol. „Viem že si sa tam vkradla a viem že si vyniesla zložky každého, kto s tebou prišiel do kontaktu odkedy chodíš medzi ľudí a zakladáš školy a nemocnice. Ešte si viem spojiť dve a dve. Si na veľmi tenkom ľade,“ mrmlal sprisahanecky.

Selenino srdce bilo o preteky. „Prečo si ma nenahlásil, keď si to zistil?“

Odfrkol si. „Pretože verím, že to čo robíš je správne. A viem o tom odkedy som nastúpil. V zložkách sú nezrovnalosti, ktoré niekto kto tu sedí a nerobí nič iné než ich katalogizuje, spozoruje okamžite. Máš šťastie, že Mor nevie ani kde hľadať a na nič podozrivé nenarazil.“

Selena ho od dojatia objala. „Ďakujem, Niles. Za udržanie tajomstva.“

Priateľsky sa usmial. „Si si istá, že chceš v tejto misii pokračovať?“

Prikývla. „Nemám celkom na výber. Mor sa nesmie dozvedieť pravdu. Je to rozbehnutý vlak.“

V tom jej neoponoval. „Počkajte na mňa pri polici s novonarodenými upírmi. Pôjdem tam odniesť pár zložiek a skúsim vás dostať do zakázanej časti. Neručím ale, či to vyjde.“

Selena mu od úľavy dala rýchly bozk na líce. „Si anjel, Niles.“

Zlatý retríver sa zasmial nad tou slovnou hrou a dal jej prístupovú kartu k záznamom, aby mohla dostať Mor cez okno.