Klamstvá anjelov 22

 

Selena vzala Mor aj Nilesa k sebe na bojovú poradu. Zavolala aj Jamilu, keďže nemalo zmysel jej čokoľvek tajiť. Rýchlo jej vysvetlila detaily a nakoniec všetkým ukázala šíp aj s pierkom.

Niles s Jamilou sedeli na gauči a na striedačku sa maznali s absolútne spokojným a pradúcim Elrondom, zatiaľ čo Mor sa opieral o stenu pri dverách a Selena si k nim pritiahla rozheganú stoličku. Ani jeden z jej kolegov nemukol o tom, že v dome odrazu chýba spálňa zakrytá šatníkom.

 

„Naozaj si myslíte, že nám Carys s Juliusom niečo zatajili? Po tom, čo vybojovali pre nebesia spravodlivosť a slobodu?“ Jamila bola skeptická.

„Nejde o to, že by som im neveril,“ ozval sa Mor zachmúrene. „Ale vieme so stopercentnou istotou určiť, že o ničom nevedia? Že by sa neuchýlili ku klamstvu, len aby zakryli niečo, nad čím sami nemajú kontrolu? Alebo nechcú mať kontrolu?“

Za to ruku do ohňa ani jeden z anjelov nedal. Nie po tom, čo nebesia doslova stratili celú históriu obdobia otroctva a tyranie zo strany Atlanťanov. Je toho mnoho, čo stále objavujú v záznamoch, ktoré nikto neotvoril doslovné miléniá. A aj tak je to len špička ľadovca. História nesmrteľných má svoje diery. Nie malé.

„Čo teda budeme robiť?“ položila Selena vážnu otázku. „Nemôžeme odkaz ignorovať. Ale moja hlava sotva pojme grandióznosť technológie, ktorú by mohli predstavovať police. Koľko hexagónov sme napočítali?“

„Cez desať,“ odvetil Niles.

Jamila chvíľu premýšľala. „Ak je to technológia z čias hyperborejskej vojny, môžeme hovoriť o všetkom od zbrane hromadného ničenia, až po extra veľkú chladničku.“

„Ale kam tá energia prúdi? Teda fyzicky?“ Selena si hrýzla peru. „Police sú zapustené hlboko do zeme. Niekde musí byť využitá. Alebo vypustená.“

Mor si všetkých premeriaval a ako obvykle, jeho pohľad nenávistne pristál na Nilesovi, akoby on bol za všetko zodpovedný. „Nemohla by poháňať vašu infraštruktúru?“

Niles pokrútil hlavou. „Naše domy majú vlastné soláry a turbíny. Budovy v meste sú napojené na tri stanice na okrajoch, o ktoré sa stará samostatné oddelenie.“

„A ak by to aj bola štvrtá zásobovacia stanica, prečo by nám o tom nepovedali?“ teoretizovala Jamila. „Pripomínam, že je to technológia, ktorá očividne nebola spravovaná celé tisícročia. To nie je niečo, čoho sme schopní. Nie teraz.“

„Nahromadená energia obvykle potrebuje chladenie,“ spomenula si Selena na svoje školské dni. „A chladenie samo o sebe vyžaduje masívne zdroje.“

Niles škrabkal blaženého Elronda za uškami a bojoval sám so sebou. Nakoniec to ale nevydržal a vyhŕkol: „Viem, kde by sme mohli dostať lepšie odpovede.“

Všetky oči sa naňho zvedavo upreli.

Mladý anjel zružovel. „Ja... je tu niekto, kto mi dlhuje drobnú láskavosť. A zhodou okolností ide o experta na inžinierstvo a hyperborejské schémy.“

Mor spozornel, akoby sa Niles práve priznal k zločinu. „Ako niekto tvojho... zaradenia získal láskavosť od Vasilyho Ruského?“ Inými slovami, jedného z najmocnejších upírskych kráľov a experta na technológie.

Niles naprázdno preglgol a sotva počuteľne priznal: „Porušil som pravidlá.“

Obe ženy sa hrdo pousmiali, v očiach číra zvedavosť. „Niles? Ty si sa zahral na zlého chlapca?“ podpichla ho Selena. „Čo si urobil?“

Anjel sa previnilo objal rukami. „J-ja som šiel za Stefanom a Vasilym keď hľadali protilátku na vírus, ktorý sa rozšíril medzi nesmrteľnými. V ich záznamoch som si všimol súvislosť s ich minulými životmi a potom za mnou prišiel vesmír a povedal, aby som niečo urobil a ako by som mohol odmietnuť vesmír?“ vyhabkal na jeden dych.

Mor mal na malú chvíľu oči ako loptičky. „Vesmír navštívil teba?“ v tóne mal pohŕdanie. Vesmír, sila obklopujúca všetko a všetkých, za hranicou chápania a merania, si dal tú námahu komunikovať len párkrát za zaznamenanú históriu.

Selena mala ústa dokorán. Ešte aj vesmír zbožňuje ich Zlatého retrívera! „Takže to si bol ty, vďaka komu si spomenuli a nezbláznili sa z minulých životov? Vďaka tebe máme protilátku?“

Niles okamžite krútil hlavou, akoby ho obvinila z vraždy. „Nie! Protilátku máme vďaka tvrdej práci a obeti upírky Elly, ich prvej ženy. Ja som len... ja som len pomohol.“

Ich drahý, skromný Retríver. Jamila ho od dojatia objala, čo Mor ešte viac rozčúlilo.

„A... potom som sa ešte vrátil na zem, aby som Elle, Mikkelovi Nórskemu a Thomasovi Wallisovi Nórskemu vrátil časť spomienok na minulé životy, keď sa všetci poznali a umreli,“ dodal ešte previnilejšie.

Selena vstala a pridala sa k objatiu. „Sme na teba hrdé, Niles,“ uistila ho. „A nikdy ťa neprezradíme nadriadeným.“

Anjel si vydýchol. „Ďakujem.“

Mor mal na čele doslova navretú žilu. Prosil všetky vyššie sily o trpezlivosť. „Znamená to, že by sme mohli skočiť do Moskvy a klásť podivné otázky tamojším vládcom?“

Niles váhavo prikývol. „Určite mi pomôžu, ak ich poprosím. Je tu ale problém...“

„Aký?“

Selena sa vrátila na stoličku a uhladila si vlasy. „Ella a hlavná palácová doktorka majú strážneho anjela. A keďže strážni sú neviditeľní a nalepení na svojich zverencoch, nebudeme im môcť vysvetliť detaily. Plus ak uvidia Nilesa, okamžite pôjdu žalovať na vyššie miesta. To nedopustíme.“ Sladko sa na kolegu usmiala.

Mor zatínal päste tak silno, až mu zbeleli hánky. Prinútil sa zhlboka dýchať. „Bojím sa opýtať, ale prečo majú strážneho anjela? A prečo to znie ako pozícia za trest?“ Spomenul si, ako o tom hovorili, keď mu nabúrali palác.

Jamila sa zasmiala. „Povedzme, že tie dve sú... špecifické. Trochu deštruktívne. A v niektorých ohľadoch si sedia na kábli. Ich pud sebazáchovy prakticky neexistuje. Potrebujú dohľad.“

„Na základe tej definície by anjela potrebovala väčšina nesmrteľných a vy dve tiež,“ zašomral.

Selena ho spražila pohľadom. „Ozval sa ten pravý.“

„Mohla by som ich anjela na chvíľu rozptýliť,“ navrhla Jamila. „Je pod mojím oddelením.“ Zatiaľ čo Selena je u bežných strážnych, Jamilina sekcia má špecifickejšie zaradenie pre dlhodobé misie. „Povolám ho na rutinnú konzultáciu. Tie robíme bežne, takže by nemal nič tušiť. Budem vám ale vedieť získať maximálne hodinu.“

Selenin mozog prišiel s lepším nápadom. „Pozajtra má niekoľko mojich anjelov školenie psychickej odolnosti. Je na tri hodiny. Vzhľadom k tomu, že u Elly s Irinou málokto vydrží dlho, môžeš ho poslať ku mne pod zámienkou dodatočného tréningu.“

Jamila nadšene luskla prstami. „To by bolo ideálne!“ Otočila sa k Nilesovi. „Zvládol by si to? Doletieť na ruský dvor, prebrať podstatné a vrátiť sa?“

Mor urobil krok vpred. „My dvaja to zvládneme,“ opravil ju. „Nespoľahnem sa na nejakého zelenáča!“

Niles predstieral viac odvahy, než v ňom driemala, a narovnal sa. „Urobíme, čo bude v našich silách. Vezmem si na pozajtra voľno.“ Opatrne pozrel na Jazdca. „Dorazím ráno na Selenin obláčik.“

Selena neodolala a pohladila ho po svetlých vlasoch, akoby bol len ďalší kocúr v jej starostlivosti. „Ďakujeme, že nám pomáhaš, Niles. Sľubujem, že ťa ochránime pred nadriadenými, aby si sa nedostal do problémov.“

Mor si nebol istý, či on ten sľub dodrží.

 

Selena sa desila momentu, keď Niles s Jamilou odídu a ona zostane sama s Morom. Takmer sa rozbehla do neznáma za nimi, keď ich vyprevádzala na okraj obláčika. Veľmi neochotne sa vrátila do domčeka, zavrela za sebou dvere a oprela sa o ne. Jazdec stál uprostred obývačky a tiež mal problém predstierať, že sa posledné hodiny neudiali.

Pozreli na seba a ani jeden nemal nič chytré, čo by povedal. Ešte aj Elrond vycítil napätie medzi nimi a slušne sa odporúčal do svojho pelechu.

Selena si pretrela tvár. Nebude sa tváriť, že počas tej chvíľkovej straty všetkého zdravého rozumu nebola dobrovoľnou účastníčkou niečoho, z čoho mala chuť sa ísť vyspovedať. „Studená sprcha,“ povedala nakoniec. „Pre nás oboch.“ A proaktívne sa zavrela v kúpeľni prvá.

Mor klesol na rozheganú stoličku a vysilene zaklonil hlavu, akoby prosil vyššie sily o zmilovanie. Radu. Znamenie. Čokoľvek.

Nemôžem zneuctiť anjela! Jeho myšlienky a určité nemenované časti anatómie však mali iný názor. Na jazyku stále cítil chuť cukrovej vaty a jediné čo ho reálne zaujímalo bolo, či Selena chutí rovnako aj medzi stehnami.

Nemôžem zneuctiť anjela!

Bohovia, čo bude robiť? Keby tu aspoň mala viac miestností, aby ich aspoň mohli deliť dvere...

Selena po niekoľkých minútach vyšla z kúpeľne, na sebe krikľavoružové šaty, ktoré by bolo extrémne jednoduché vyhrnúť a...

Nemôžem zneuctiť anjela! Zhrabol uterák a zavrel sa v drobnej miestnosti skôr, než by si všimla rodiaci sa stan v jeho nohaviciach.

Pozrel na seba v zrkadle, prekvapený z energie, ktorú odrazu videl vo vlastnej tvári. Jazdci sú obvykle známi svojou zachmúrenosťou a desivým výrazom tváre. V tomto momente však mal pocit, že by reálne zapadol medzi zvyšok populácie.

Prečo som o Abby nikdy nepremýšľal ako o Selene? Ani jediný raz ho nezaujímalo, ako by princezná vyzerala nahá. Prípadne či pri orgazme stoná alebo kričí. Pred očami mal len Selenine lákavé pery a krivky, ktoré neustále zakrýva tými ohavnými handrami, na ktoré si pomaly začal zvykať.

A ktoré by išlo veľmi ľahko vyzliecť.

Nie!

Nemôžem zneuctiť anjela!

Odhodlane sa postavil pod ľadový prúd vody.

Nemôžem zneuctiť anjela!

 

Selena zistila, že studená sprcha skutočne nie je riešením pre nechcené vzrušenie, ktoré ju posadlo. Bola jej zima a jediné na čo myslela bolo horúce telo obra, momentálne nahé a mokré za dverami, zhodou okolností nezamknutými.

Alebo posteľ, do aby za zahriala pod prikrývkami... spolu s horúcim telom obra, od ktorého ho delia nezamknuté dvere.

„Mala som si zohnať vyhrievanú dečku,“ šomrala si popod nos. „A tichší vibrátor.“ Od stresu vytiahla zo šuflíka balenie cukrovej vaty a začala si ju pchať do úst. Bola v polovici, keď z kúpeľne vyšiel Mor, okolo pása uterák a nič viac. Po pevnej hrudi mu stekali kvapôčky vody, ktorým v momente začala závidieť.

S ústami plnými cukru naňho vyvalila oči. „Prečo si krucinál vyzlečený?!“ okríkla ho.

Jazdec v momente zabudol, že nejakú studenú sprchu vôbec mal. Videl len ten chumáč cukrovej vaty medzi jej perami, s ktorými mala jeho myseľ veľmi hriešne plány. „Z-zabudol som si vziať náhradné oblečenie,“ vykoktal.

A vďaka vyšším silám za to!

Selena odložila cukrovú vatu. Ruka sa jej triasla. Jej dom je príliš malý. Odrazu nemohla dýchať. Kedy začala túžiť po Jazdcovi apokalypsy? A prečo sa ten pocit len zhoršuje? Prečo neodíde? Prečo na ňu odrazu doliehajú všetky tie roky celibátu?

Je to len jeden mizerný chlap!

Chlap ochotný ísť spáchať zločin v momente, keď uvidel tvoje modriny.

Je zamilovaný do inej!

Bola si to ty, s ktorou si to takmer rozdal v budove záznamov.

Ibaže ona je radový anjel. Anjel cez jedno storočie kaziaci jeho plány. Deň čo deň mu klame do očí a je tak vzdialená od dôstojnej, nádhernej princeznej Abigail, ako je vzdialené leto od zimy.

Na hrudi pocítila neznámy tlak. S Morom na seba hľadeli dobrú minútu v absolútnom tichu. Dlhšie to nevydržala a rozbehla sa ku dverám. „Potrebujem vzduch,“ povedala bez dychu. Nikdy sa však na slobodu nedostala.

Namiesto toho ju zachytili mocné ruky a pritisli ju k horúcemu telu figurujúcemu v jej predstavách už nejaký ten čas. Mor ju privinul chrbtom k sebe, až na krku pocítila jeho dych.

Kolená sa jej zatriasli.

Mor vedel, že ak by vyšla z tých dverí, čosi by sa stratilo. To čosi, čo s nimi bolo v miestnosti odkedy sa vrátili. Nová forma túžby, s ktorou bojovali dlhšie, než je len dnešný deň.

Všetky inštinkty mu napovedali, aby ju zastavil a odrazu bola v jeho náručí, voňajúca po cukrovej vate a všetkom zakázanom.

Ja dnes zneuctím anjela, uvedomil si horkosladko.