Klamstvá anjelov 27

 

Holky, na pár týždňov prosím strpte chaos vo formátovaní, ktorý tu uvidíte. Musela som si kúpiť nový počítač a cena za MS Office je mimo mojich možností (nehovoriac o tom, že Bill bol na nemenovanom ostrove a ja mu svoje peniaze ani dať nechcem), takže používam nový softvér, ktorý nie je kamarát s Bloggerom. Chvíľu mi potrvá nájsť správne nastavenia. Snáď to so mnou dovtedy vydržíte :-)

Mor našiel Selenin domček tmavý a tichý. Jeho anjel zaspal na pohovke, Elrond v náručí. Našťastie to vyzeralo, že ak aj bola v strese, kocúr jej zabránil siahnuť si na hruď. 

Nežne ju pohladil po líci a srdce sa mu rozbúchalo, keď naňho uprela tie úprimné zelené očká. „Mor?“ zamrmlala ospalo.

Posadil sa na okraj pohovky. „Čakala si celú noc?“ 

Selena sa ťažkopádne narovnala a pokrútila hlavou. Elrond z nej skĺzol a zmizol kamsi pod skriňou. „Zaspala som po návrate Jamily.“ 

„Zistila niečo?“ 

„Lilith si nič nepamätá, pretože ju zasiahol stroj na mazanie spomienok. Údajne ale mala nejaký záblesk na bytosti so žltými krídlami, ale nedokázala jej povedať viac,“ zhrnula podstatné. „Čo ty? Bol si úspešnejší?“ 

Jazdec jej podal kyticu aj s odkazom od Jophiel. 

Zmätená Selena ju prijala a zhlboka sa nadýchla sladkej vône. Ako sa dostala zo situácie radového strážneho anjela k tomu, že dostáva kvetiny od doslovného archanjela? „Čo všetko si jej o mne povedal?“ začala sa obávať, zatiaľ čo sa zháňala po váze a plnila ju vodou. 

Mor sa pohodlne usadil na pohovke. „Nič čo by ťa dostalo do horších problémov než krádež lietajúceho taniera. Ale neručím, že si Jophiel neurobila vlastné závery.“ 

„A ohľadom neznámeho druhu anjelov?“ 

„Bohužiaľ na nebesiach nebola od počiatkov vojny. Ale ten šíp rozhodne nie je obyčajný, údajne z neho prúdi veľké množstvo mágie. Je možné, že namiesto záznamov budeme musieť pátrať po krídlach, ak boli odrezané a ich majitelia skopnutí na zem,“ zhrnul svoje poznatky.  

Selenou trhlo. „Ale to by znamenalo… že ak krídla sú tu a noví anjeli nikdy neprišli…“ 

„Tí pôvodní prišli o spomienky. Predošlý režim doslova vymazal jedno celé oddelenie,“ dokončil Mor zachmúrene. 

„Čím sa voči nim mohli previniť, že niečo také napáchali?“ 

Nad tým ani nechcel uvažovať. Natiahol ruku k Selene, aby k nemu prišla, a stiahol si ju obkročmo do lona. Aj keď sa zločin voči neznámym anjelom odohral pravdepodobne viac než tisíc rokov dozadu, v hlave si predstavoval že by sa niečo podobné mohlo stať Selene a zalial ho nepoznaný strach. Pohladil ju na krku a sánke. Čo by len robila bez krídel? Kam by sa podela? Zranená a vydesená? 

Zovrelo mu srdce. Pevne ju objal, váhajúc či ju ešte niekedy pustiť. 

„Mor? Je všetko v poriadku?“ Selena im spojila čelá. 

Jazdec jej prehrabol vlasy. Pred očami mal modriny na jej hrudi. Na tie nikdy nezabudne. Roky a roky nimi trpela a on si jazdil po svete, ani len o nej nevedel. Nevedel, že niekde na nebesiach anjel stoná v bolestiach, utišovaný len pradením démonického kocúra. Opatrne ju pobozkal. 

Selena zastonala. Za posledné dni zažila toľko objatí a nežných dotykov, až si myslela, že sa nasýti a zostanú jej krásne spomienky na roky dopredu. Ibaže jej to nestačilo. Chcela viac a bála sa, že nikdy nebude mať dosť. A keď príde deň Morovho odchodu, bude to horšia bolesť než čokoľvek, čo zažila doteraz. 

„Musíš mi niečo sľúbiť,“ šepkal jej na pery naliehavo. „Nech sa stane čokoľvek… ak by ti niekto chcel niekedy ublížiť… alebo zobrať krídla… budeš bojovať so všetkou silou, ktorú máš.“ 

Bol snáď v presvedčení, že by nebojovala? Vie ten chlap čo robila, než sa stala anjelom? „Mor… samozrejme, že sa nevzdám.“ Keby len vedel, aké pravdivé je to tvrdenie. „Ty sa o mňa… bojíš?“ uvedomila si. 

Bojí? Bojí sa o svoju zbierku historických kníh. Pre tohto anjela by obetoval ešte aj svoje poslanie! Porušil všetky pravidlá vesmíru! Šiel do boja s archanjelmi! „Ovláda ma hrôza už len pri pomyslení na to, že ťa zase ovládnu nočné mory a ja tu nebudem,“ priznal. Dlaňou jej prešiel po hrudi a prsiach. Veľmi opatrne. „Nesmieš mať viac modrín.“ 

Selena si pomaly rozopla košieľku, pod ktorou nemala žiadnu podprsenku. „Nemám modriny, Mor.“ 

Prstom prešiel po hladkej pokožke. Bolo ťažké uveriť, že len pred pár dňami bola posiata pomliaždeninami. Pobozkal Selenu na miesto, kde jej bilo srdce. 

Anjel sa zmyselne obtrel o jeho citlivé partie. Nálada v miestnosti sa hneď zmenila a Elrond sa preventívne odporúčal po schodíkoch do postele. Mor rozopol Selene aj zvyšok košieľky a prisal sa k bradavke pod neforemnou látkou. Odmenou mu boli ďalšie stony. 

Dlaňou jej prešiel po stehne, trpezlivo si hľadajúc cestičku k miestu, kde ho najviac potrebovala. 

Selena privrela oči. „Robíme chybu?“ opýtala sa pomedzi vzdychy. 

Pobozkal ju. Hlboko. „Nikomu neubližujeme,“ pripomenul jej. „Žiadne vyššie sily sa proti nám nemôžu postaviť.“ 

Kiež by to bolo také ľahké. Selena ho pohladila na krku a spánkoch. „A neublížime si navzájom?“ šepla sotva počuteľne. Čo ak to jej srdce nezvládne? Čo ak sa zlomí, keď Mor odíde? 

Jazdec prstom prenikol do jej horúceho, vlhkého vnútra. Zalapala z toho po dychu. „Selena.“ Voľnou rukou ju prinútil pozrieť mu do očí. „Nikdy som ti ublížiť nechcel. Na to nezabudni,“ zaprisahával ju. 

Bolo ťažké mu oponovať, keď sa jeho prsty zmyselne pohybovali na jej najcitlivejšom mieste. A sotva by našla slová ako mu vysvetliť, že sa niečo deje s jej srdcom a možno je už neskoro ich situáciu zvrátiť. Zostala teda ticho v strachu, že vyslovením tých slov nahlas by prišli o to čosi krehké medzi nimi, čo bolo aj tak odsúdené na zánik. 

Mor si dával načas so skúsenými dotykmi, zatiaľ čo si užíval tlak Seleninho tela na svojom. Znovu pobozkal obe bradavky, prešiel po nich jazykom a rovnakú stratégiu aplikoval prstami na jej klitorise. 

Selena sa zachvela. „Mor,“ fňukla roztomilo. 

„Ššš, nechaj všetko na mňa,“ šepkal jej do ucha. 

Anjel sa oňho oprel celým telom. Jazdec ju pobozkal na krk a hravo sa zahryzol. Pridal ďalší prst a pocítil prvé náznaky blížiaceho sa orgazmu. Mučivo pomaly odďaľoval Selenin vrchol, až kým nezačala tichučko prosiť. So spokojným úsmevom ju dostal cez okraj a neprestal, až kým neodzneli posledné záchvevy. 

Selena potrebovala niekoľko minút, aby sa spamätala. Mor ju držal v pevnom objatí, z ktorého sa jej vôbec nechcelo. Cítila sa v ňom v bezpečí. V mieri. 

Mor ju hladil po vlasoch. „Chceš ísť do postele? Keď som ťa už tak necitlivo vyrušil zo spánku?“ navrhol. 

Selena sa pomrvila a s podivným leskom v očiach sa narovnala. „Ešte nie.“ 

Nadvihol obočie. „Nie?“ 

Jeho nevinný anjelik skĺzol na kolená priamo pred ním a rozopol mu extrémne napnuté nohavice. Vyslobodila jeho tvrdý penis a oblizla si pery. „Nenechám snáď svojho Jazdca bez pozornosti,“ povedala a vzala ho do úst. 

 

 

Mor prestal počítať koľko budov, oddelení a chodieb prehľadali. Ukázalo sa, že na nebesiach je poschovávané kvalitné množstvo krídel anjelov, ktorých predošlý režim skopol na zem. Niektoré boli známe dlhšie, iné Carys s Juliusom objavili len nedávno. Ešte nenašli všetkých padlých anjelov, aby im ich vrátili. Posledné tri dni pátral len s Jamilou, pretože Selena musela zaskočiť za kolegu a ich rozvrhy sa pomiešali. Zatiaľ čo ona odchádzala v skorých hodinách, Jazdec ešte spal. Každé ráno však zaznamenal bozk na líci a jemné pohladenie po vlasoch, než odišla a na stole mu nechala raňajky. Po prebudení automaticky nakŕmil Elronda a pre zmenu pripravil obed alebo večeru. Na neznámeho sabotéra nepomyslel celé týždne. Selenin počítač zapadal prachom na polici. 

Čo ešte robíš na nebesiach? Karhal sa. Myslíš, že ak zostaneš dlhšie, bude sa ti ľahšie odchádzať? Keď ti je za ňou smutno ešte aj počas pracovnej doby? Za Abby jeho srdce nikdy tak nekričalo ako za Selenou. Ani len pripomienka, že ona jedného dňa, snáď v ďalekej budúcnosti, umrie a reinkarnuje sa a on tu zostane až do konca vesmíru, nepomohla. Len mu spôsobila viac ťažoby na hrudi.  

Musíš odísť, musíš odísť, musíš odísť! Opakoval si. Ale kto na ňu bude v noci dohliadať, aby si neublížila? 

„Hej, ty chlpatá návnada na žraloky, kde si? Máš tu druhé raňajky!“ zakričal za Elrondom, ktorý nebol v dohľade. 

Odkiaľsi sa ozvalo mraučanie. Mor sa rozhliadol po stále chaotickom domčeku. „Kde si, ty oranžový démon?“ 

Mraučanie vychádzalo spoza šatníka. 

„Zasekol si si tam ten tvoj tlstý zadok, nemám pravdu?“ Sklonil sa k zemi, ale kocúra nikde nevidel. S fučaním odtiahol celý šatník. Stále nič. Zvuky akoby prichádzali... spoza steny? Poklepkal po nej a hneď si všimol drobnú medzeru v sadrokartóne. Poľavila len čo na ňu zatlačil a odhalila otvor dosť veľký pre prerasteného kocúra alebo pružnú postavu. Nahliadol dovnútra a zmätene prižmúril oči. 

Kde sa tu vzala nová miestnosť? 

Rozšíril otvor a prehupol sa dovnútra. Elrond odpočíval v rohu na štóse papierov a zvysoka ho ignoroval. 

Mor na stene uvidel detailnú mapu sveta so zaznamenanými bodmi a trasami. Tie trasy poznal. Boli to jeho cesty za posledné roky! 

„Čo to má znamenať?“ Prešiel k rámu postele, na ktorom chýbal matrac zhodou okolností o veľkosti toho, ktorý používa Selena. Namiesto neho bola posteľ zahádzaná zložkami z budovy záznamov. Na náprotivnej stene visel komplikovaný rozvrh s názvami prednášok a geografickými lokáciami. 

Jazdec zistil, že sa mu trasú ruky, keď vybral náhodnú zložku a prečítal si ju. A potom ďalšiu a ďalšiu. Prezrel si poznámky na mape. Časovú os v zápisníku na nočnom stolíku. 

Bol by prisahal, že v jednej chvíli ním zároveň prešiel šok, zlosť, bezmocnosť a zúrivosť. „Selena, čo si to urobila?“ zašepkal zhrozene.