Klamstvá anjelov 33

 

  Selena sedela schúlená na gauči v salóniku. Mor potreboval nejaký čas na spracovanie nových informácií a pár hodín strávil s Hladom v altánku, zatiaľ čo Ellinor pripravila kamarátke čaj so štedrou dávkou rumu.

Keď sa Jazdec konečne odhodlal čeliť svojmu náprotivku, princezná naňho prísne pozrela a dopriala im súkromie.

 

Mor stále nevedel, čo si má vôbec myslieť. Či sa tešiť, sypať si popol na hlavu, alebo pomôcť Selene smútiť za životom, ku ktorému sa nikdy nebude môcť vrátiť. Posadil sa na kávový stolík pred ňou a opatrne vzal jej dlane do svojich. „Ako dlho si to vedela?“ začal čo najjednoduchšie.

Upreli sa naňho zelené oči, ale akoby boli stratené v diaľkach. „Deň po tvojom odchode. Skočila som z obláčika na ceste do práce a krídla sa nezjavili. Kôň ma zachránil,“ povedala po pravde. Na toto storočie sa už naklamala dosť.

Mor by prisahal, že dostal menšiu srdcovú príhodu pri predstave, ako Selena padá vzduchom, vydesená, krídla nikde. Prisunul sa bližšie. „A oni ťa hneď vyhodili z nebies? Len tak?“

Opäť ten stratený pohľad. „Nemohla som zostať.“ V hlase mala zúfalstvo. „Politika.“

Bohovia, ešte nikdy ju nepočul tak… bez života. Ani len keď našiel jej modriny.

Modriny!

Neudržal sa a siahol k lemu jej nadrozmerného trička. Ak ju znovu nájde zranenú, bude sám seba nenávidieť po zvyšok večnosti.

Selena sa ani nenamáhala ho zastaviť. Po paláci chodila bez podprsenky – Ellinor to nevadilo a Hlad jej nikdy nehľadel mimo tváre. „Odkedy som… od premeny som sa o to ani nepokúsila. Na druhej strane nezvládam spať bez prebudenia dlhšie než hodinu.“

Rýchlo ju znovu zahalil a znovu jej zovrel dlane. „My Jazdci nemusíme spať. Robíme to obvykle len… nuž, pre psychický odpočinok.“ A ona ho očividne nenašla ani len v ríši snov.

Zamrkala a jej pohľad sa konečne dostal do prítomnosti. Sústredila sa na ich spojené ruky, akoby si neuvedomovala, že sa jej niekto dotýka. „Na nebesiach si spal každý deň,“ uvedomila si. „Prečo?“

Pousmial sa. „Aby si sa mohla vyspať ty. V tichu.“

On spával… pre ňu? Aké podivné zistenie. „Ako sa má Abby?“ zmenila tému. Potrebovala si pripomenúť bolesť a realitu, inak by asi uverila, že Mor si sem prišiel po ňu, že z jej premeny nie je zdesený.

Mor sa prudko nadýchol. „Selena-“

„Viem, že si bol u nej,“ skočila mu do reči. Pokúsila sa o úsmev, ale ten nikdy nedosiahol do jej očí. „Pomohlo to? Stráviť s ňou čas po tom všetkom, čo si zažil so mnou?“

Mor prestal počítať pomyslené dýky, ktoré sa mu zaryli do srdca pri Seleniných slovách. Nemal jedinú formu obrany, nemal jediný dôkaz o tom, že pobyt u Abby ho vôbec neupokojil a ani nenašiel mier, ktorý si myslel, že v jeho živote predstavovala. „Selena, dievčatko…“ Chcel ju pohladiť po líci, ale odtiahla sa. Porazene ruku sklonil.

„Uveríš mi, ak ti poviem, že ma mrzí čo som urobila?“ zašepkala. „Nie to, že som pomáhala ľuďom. Ale fakt, že som ti klamala. Napriek všetkému som ťa začala považovať za dobrého priateľa. A priatelia by nemali tolerovať zradu.“ Naprázdno preglgla. „Svedomie mi však nedovolilo nezasiahnuť. Pravdepodobne to nie je ako volanie, ktoré musíš vyslyšať ty, ale ak by som mala moc a príležitosť uľaviť niekomu od utrpenia a neurobila to… nezvládla by som sa na seba pozrieť v zrkadle,“ vysvetlila mu svoj postoj. Váhavo mu pozrela do očí. „Dokázal by si to pochopiť?“

Mor pootvoril pery, ale nemal sa k odpovedi. Nie, nedokázal pochopiť jej myslenie. On nikdy úľavu nerozdával. Bola mu cudzia. „Dokážem pochopiť túžbu nemať na svedomí smrť,“ zvolil diplomatickú, ale plne úprimnú odpoveď.

Selenu to potešilo. Sotva badateľne nadvihla kútiky pier. „Ďakujem.“ Naklonila sa a dala mu nevinný bozk na líce. „Budem v poriadku, Mor. Cením si tvoju obavu. A ani nevieš koľko pre mňa znamená, že necítiš nenávisť.“ Vstala. Potrebovala medzi nimi väčšiu vzdialenosť, aby ju neovládli nechcené myšlienky a nehodila sa mu s plačom okolo krku s prosbou, aby ju nikdy viac neopustil.

„Selena!“ Mor sa za ňou vydal ku dverám a zastavil ju s rukou na kľučke. Bol tak blízko, že cítil teplo jej tela a dych sa im miešal.

Čerstvá Jazdkyňa k nemu prosebne zdvihla pohľad. „Môžeš sa vrátiť k svojmu životu, Mor,“ povzbudila ho k odchodu, ale znelo to viac ako prosba. „Jeden druhému sa asi nevyhneme, ale podľa Ellinor nie je nutné, aby sme sa držali pri sebe.“ Nadýchla sa. „Vráť sa do svojho paláca. Viem, že v ňom si sa cítil doma. A hlavne v ňom nemáš chaos, večne hladného kocúra a kúpeľňu o veľkosti šatníka.“

Na svoj palác ani nepomyslel. Radšej by sa vrátil do jej nemožne zorganizovaného domčeka plného chlpov a cukrovej vaty, len ak by to znamenalo, že sa do jej krásnych zelených očí vráti život.

Selena si zotrela slzy a prekĺzla na chodbu, aby sa schovala v hosťovských komnatách aj s Elrondom v náručí.

 

Niles sa konečne dostal k oprave prasknutej podlahy po páde Jazdca. Anjeli mali ďalší festival a uprostred noci bola budova záznamov blažene prázdna. S kufríkom a oblečený v zástere sa dal do čistenia praskliny, než ju nadobro vyplní. Ukázalo sa však, že podlaha na tomto mieste bola podivne slabá, pretože materiál sa začal drobiť smerom k polici. Niles robil čo mohol, ale prasklina sa dvakrát zväčšila. V jednom bode bola taká hlboká, že keď ju čistil, čosi povolilo a odrazu ho ovial ľadový vzduch prúdiaci z medzery v podlahe.

Prekvapene spadol na zadok. Pokúsil sa nazrieť dovnútra, ale videl len temnotu. Posvietil si silnou baterkou a zhíkol. Prasklina odhalila hlboký priestor priamo pod podlahou. Cez drobnú škáru toho veľa nevidel, ale rozoznal komplikované technológie napojené na ukrytú časť police presahujúcej pod úroveň terénu. Uvedomil si, že je priamo uprostred jedného z hexagónov.

Obzrel sa, len aby sa uistil, že ho nikto nesleduje. Potom prasklinu zväčšil, aby cez ňu mohol prepchať mobil s kamerou. Natočil niekoľkosekundové video a len čo si ho prehral, na čelo mu vystúpili kropaje potu.

Priestor pod ním bol obrovský. Hexagóny vytvárali prepojený obvod a napájali čosi mimo dohľadu.

Okamžite prasklinu zaplnil sadrou a prikryl tenkým plechom. Schoval sa do málo navštevovanej časti, kde vytiahol mobil od Elly a zavolal upírom. „Vasily? Poslal som ti video. Dokážeš určiť čo na ňom je?“

Na druhej strane bolo chvíľu ticho. Keď však dostal odpoveď, len ho viac rozrušila. „Musíš mi pomôcť. Potrebujem, aby si kontaktoval Jazdca Mor. Pri troche šťastia s ním bude aj padlý anjel Selena. Musíme sa stretnúť. Čím skôr.“ Rozlúčil sa a zložil. Potom vytočil ďalšie číslo. „Jamila? Zvládla by si na pár dní zamestnať strážneho anjela Elly a Iriny? Aby si nevšimol, že Vasily so Stefanom robia niečo podozrivé? Áno, potom ti to vysvetlím. Ďakujem.“

 

Ellinor pod hrozbou ťažkého telesného násilia prinútila Mor zúčastniť sa rodinnej večere, ktorú s Hladom pripravili a naaranžovali v jedálni s výhľadom na altánok. Masívny stôl sa prehýbal pod záplavou všakovakých jedál, ktoré by oni štyria ani len za pomoci Elronda nezjedli. Selena sa tichučko dostavila tiež a posadila sa čo najďalej od všetkých.

Slnko zapadlo a oni sa ani nedostali k predjedlu, keď sa od hlavného vchodu ozval rachot a dupot a krátko na to sa v jedálni zjavili ich noví hostia – Jazdec Vojna a Jazdec Smrť, obaja veselo vyškerení a uvoľnení.

Ellinor nadšene vstala a oboch obrov objala. „Už som si myslela, že to nestihnete!“ privítala ich srdečne a ukázala na voľné miesta pri stole.

Selena ustrnula, len čo sa vedľa nej usadil Vojna, prekvapivo oblečený v civile, čierne vlasy uhladené, hnedé oči zvedavé. „Nestihneme? Cválali sme celý deň, len aby sme dostali vysvetlenie správy: Mor je blbec a máme novú sestru. Vy dvaja máte mizerné komunikačné schopnosti,“ obvinil hostiteľov. Potom sa otočil k prekvapenej Selene. „Vojna, teší ma. A ty budeš…?“

„S-Selena,“ vyhabkala. Ak si myslela, že Mor je desivý, práve sa jej názor zmenil. Vojna vyzeral ako stelesnenie hrôz, násilia a utrpenia. Napriek tomu mu zatriasla rukou.

„Smrť,“ predstavil sa posledný brat. Jeho čierne oči vyzerali démonicky, akoby ani nemali dúhovku, len extra veľkú zreničku. Čierne vlasy mal stiahnuté v nenápadnom cope a jeho telo sa strácalo v čiernom vyťahanom oblečení. Bol stelesnením temnoty.

Mor si trel koreň nosa, zatiaľ čo sa všetci zvítali. „Museli ste ich sem dotiahnuť?“ otočil sa k Ellinor s Hladom. Posledné, čo potrebujú, sú neželané názory ich nekontrolovateľných bratov.

„Isteže museli!“ Vojna si začal na tanier naberať nezdravé množstvo jedla. Ešte aj Elrond usadený so svojou miskou na okennej rímse po ňom hodil pochybný pohľad. „Takže, aký je príbeh? Selena, čo náš brat vyviedol, že ťa zatiahol do nášho sveta?“

Selena ešte stále hľadala slová na situáciu, v ktorej sa ocitla. Sedí pri stole so všetkými Jazdcami apokalypsy. Je jednou z nich a odolná voči všetkým ich silám.

Ellinor ochotne vyrozprávala všetky detaily, ktoré poznala. Vrátane lietajúceho taniera a Elrondových škrabancov na Morovom citlivom mieste.

Čo ako bola Selena deprimovaná, úprimný smiech okolo stola ju vytrhol z temných myšlienok. V konečnom dôsledku sú udalosti vedúce k tomuto momentu neskutočne komické. Ešte aj Elrond sa k nim pridal a nechal sa rozmaznávať Smrťou, uvelebený na jeho stehnách.

Mor sa ako jediný nebavil na svojom trápení. Kráľovsky sa na svojich bratov mračil a keď sa začali rýpať v jeho úteku za Abby, rozhodol sa prejsť do útoku. „Som rád, že považujete moje ťažkosti za vtipné. Čo takto si pohovoriť o vás? Navštívil som archanjela Jophiel. Nechcete nám vysvetliť, prečo vaše náprotivky existujú už od počiatkov apokalypsy?“

Okolo stola sa rozhostilo šokované ticho. Ellinor mala ústa dokorán, Hlad oči ako loptičky a ešte aj Selena zabudla na sebaľútosť.

Vojna sa po chvíli plesol po čele a vzdychol, zatiaľ čo Smrť sa len desivo pousmial a pokračoval v škrabkaní Elronda za uškami.

Mor sa spokojne uvoľnil a konečne sa pustil do jedla na tanieri.

Ellinor skákala pohľadom z jedného Jazdca na druhého. „Chlapci?“

Vojna po nej hodil trpiteľský pohľad. „Ver mi, že nechceš poznať detaily. Moja protisila je akurát tŕňom v zadku.“

„Odkedy ju máš?“ vyzvedala. „Ako to, že si nám o nej nikdy nepovedal? Kto je to? Kde je? Je smrteľníčka? Ako ste sa stretli? Kedy?“

Jazdec zagúľal očami. „Ešte pred Napoleonom,“ zašomral nespokojne.

„Pred Napoleonom?!“ zopakovali ženy jednohlasne.

Prikývol.

„A to si počas svetových vojen odskočila na dovolenku?!“ Ellinor na čele navrela žila.

„Drahá sestrička, počas svetových vojen bola moja protisila vysoko aktívna. To, čo sa dialo, bola tlmená verzia toho, čo mohlo byť. Nepodceňuj ľudí.“ Jeho hlas bol plný znechutenia a Selena nedokázala určiť, či bolo namierené proti ľuďom, alebo neznámej Jazdkyni. Alebo obom.

Ellinor posmutnela. Jej láska k ľuďom tiež nebola nekonečná, ale stále si dávala námahu ich chrániť kde sa dalo.

Vojna zovrel pery, jedlo zabudnuté. „Nevedeli sme, čo sa deje s našimi silami. Plne sme to pochopili až keď si sa objavila ty,“ vysvetlil o niečo pokojnejšie. „A naozaj sa nemáme veľmi v láske, čo mám pocit že je stanovený vzorec pre naše náprotivky.“

Nuž, v tom mu oponovať nemohli. Selena s Morom si vymenili utrápené pohľady, akoby im Vojna práve nastavil zrkadlo. Prečo musia ich osudy čeliť nenávisti?

Ellinorin pohľad sa presunul na posledného Jazdca a o poznanie zbledla. „Smrť? Aj ty… si vedel? O tom že…“ Hlas sa jej zatriasol.

Čierne oči sa na ňu pobavene upreli. „Že proti mne pôsobí sila života? Chvíľu mi to trvalo, ale isteže som si to všimol. Dievča sa celkom dobre ukrýva.“ Uvoľnene si do úst vložil kus jablka.

Ellinor sa roztriasla pera.

V Selene sa zdvihla zvedavosť. „Nikdy si ju nekonfrontoval?“

Opäť ten tajomný, desivý úsmev. „Nemyslím, že by to ocenila. Zabil som ju, keď bola ešte smrteľná.“

Bývalý anjel onemel a ani jej kamarátka sa nezdala byť v poriadku. Dlane sa jej triasli. „Ty si… ty vieš, kto to je?“

Smrť mykol plecami. „Melanie. Ako sa má? Myslím, že naposledy sa pozvala na návštevu niekedy v zime.“

Ellinor musela urobiť niekoľko opatrných nádychov. „Prečo si nám nikdy nič nepovedal? Mel je z teba na smrť vydesená.“

Jazdec sa s tou informáciou zdal byť spokojný. „Ona a jej rodina ma nechali trpieť celé desaťročie. Nezaplavuje ma empatia k jej pocitom. Ale áno, viem o nej, viem že sa poznáte a nie, nepokúsim sa ju vyhľadať. Ak sa ma bojí, je na nej nájsť odvahu mi čeliť.“

Selena si v tej chvíli uvedomila, že jej problémy možno nie sú až také hrozné.