Pár dní pauza

 

Holky, veľmi, veľmi sa ospravedlňujem, že dnes nebude nová kapitola, ale som strašne chorá s horúčkami a nezvládam sa postarať ani sama o seba v základných veciach, nie to ešte písať. Sľubujem, že len čo mi bude lepšie, dostanete pokračovanie príbehu o pár dní.

 

Medzitým vám sem aspoň dám malé ukážky príbehov, ktoré pre vás chystám a čoskoro sa tu objavia, len čo dokončíme Klamstvá anjelov. Prosím, vydržte kým sa dám do poriadku a veľmi ma mrzí, že vás nechávam bez kapitoly. 

 

 

 Lily sa ťažkopádne vyštverala po schodoch k bytu, zavrela za sebou dvere a vyčerpane sa o ne oprela, oči stále červené od plaču. Odkopla topánky a to sa už do obývačky nahrnula Jackie vo vyťahanom bielom pyžamku a zarazila sa, keď uvidela kamarátku v tomto stave.
„Lily, čo sa stalo?!“
Dievča len vzlyklo. Viac sĺz si nedovolila. „Bola to chyba,“ zašepkala.
V Jackie sa prebudila matka levica. „Ublížil ti? Kde je?! Viem kam odniesť telo a kde zohnať alibi!“ v hlase mala zúrivosť.
„Nie, tak to nie je.“ Lily sa vyslobodila z kabáta a šla do chladničky zháňať alkohol, ktorý však kvôli nedostatku zdrojov nemali. Frustrovane ju zaplesla. „Zhodli sme sa, že je to naposledy čo sa vidíme.“
Jackie nadvihla obočie. „Nie je to... dobrá správa?“
Lily sa roztriasla pera. „Pobozkal ma,“ priznala tichučko, akoby sa delila o cenné tajomstvo.
Jej kamarátka si ju premerala. V očiach mala pobavenie, ale aj varovanie. „Pobozkal... Altheu? Prostitútku Altheu?“
Prikývla.
„A nechcel... viac?“ uisťovala sa Jackie.
„Bola to rozlúčka,“ uisťovala Lily ako seba, tak aj ju. Veľmi jej to nešlo.

 ...

 „To je problém zajtrajška. Na dnes si mala dosť. Mrzí ma, že som ťa do tej večere dotlačila.“ Jackie jej odhrnula vlasy z tváre. „Netušila som, že by si... že by z toho mohlo čokoľvek vzísť.“
Lily sa pozviechala, zotrela si zadržiavané slzy a zhlboka sa nadýchla. „Ani ja. Myslím.“ Alebo áno? Je naozaj taká hlúpa, že nedokázala analyzovať vlastné pocity? Hystericky sa zasmiala. „Matthew by z kože vyletel, keby zistil že platená spoločníčka Althea je v skutočnosti stále panna.“

...

 Lily našla doma Jackie obloženú knihami, s počítačom na kolenách, znudenú a ospalú. Pobavene ju poľutovala, vyložila všetky lieky a urobila jej drink so šumivým vápnikom.
„Prosím, povedz že máš nejaké klebety,“ prosila ju Jackie, len čo Lily vyšla zo sprchy a posadila sa k zohriatej večeri na stole.
Lily zružovela. „Matthew ma včera videl nastupovať k Johnovi do auta, dnes ma pristihol v lekárni, prinútil ma odblokovať si jeho číslo a keďže vyšetrovanie stále pokračuje, teraz si myslí, že spávam s jeho zamestnancom,“ dostala zo seba Lily na jeden dych. „A musela som mu povedať, že si si zlomila nohu, inak by si zrejme aj domyslel, že som závislá od opiátov. Inak je všetko skvelé! Ajťáci zo mňa majú divadielko a Johnova manželka sa zrejme baví ako ešte nikdy.“
Jackie sa rozosmiala. „Musíš uznať, že je to naozaj jedinečná situácia.“
„Jedinečná? O chvíľu si budem musieť začať viesť denník o všetkých klamstvách, ktoré som vypustila do sveta,“ zúfala si Lily s plnými ústami.

 

 

Príbeh z prostredia Terry a osudu jej bytostí...

 Upírka smrkla, v očiach slzy bezmocnosti. „Boli ste nástrojmi. Nikto vám však neprikázal okupovať celú sústavu.“ 

A sú naspäť tam kde začali. „Keby si bola na Arese, nenávidená všetkými, lovená prakticky ako zver pre niečo, čo nedokážeš kontrolovať, a zároveň by si mala jedinú zbraň na celej planéte, ktorá by znamenala bezpečie... odovzdala by si ju? Alebo by si si ju nechala, aby si mala zabezpečené prežitie bez hrozby nikdy nekončiaceho úteku a boja o holý život?“ pokúsil sa jej priblížiť vlastnú situáciu. 

Adalyn sklopila pohľad. Nie je síce na Arese nenávidená, ale je prehliadaná. Tiež urobila mnohé, aby vôbec mohla jesť a niekde spať. Nie všetko bolo v súlade s jej vlastnými zásadami. Strach o život však opomenie mnohé. „Medzi našimi rasami nikdy nebude mier, hm? Nemôžeme si ho dovoliť.“ Bola to depresívna myšlienka. Ani jeden z nich neokúsi to, čo zažili posledné dni na Terre. Pokoj, ktorý zasiahne dušu. Bezpečie. 

V Cainových očiach sa mihlo čosi podobné smútku. Ľútostivo na ňu pozrel. „Musel by nastať zázrak, aby sa to zmenilo.“ 

...

 Rebélia neriskne odhalenie, alebo plytvanie zdrojmi. Nemá rodinu, ktorá by si vôbec všimla, že zmizla. Ani len vláda nemá prostriedky na to, aby čas od času skontrolovala blaho svojich občanov. Sotva ich dokáže nakŕmiť. „A je ti jasné, že budem bojovať?“ 

O tom nemal najmenšie pochybnosti. Ich spojenectvo skončí v momente, keď opustia Terru. 

Ak sa im podarí ju opustiť. 

„Počítam s tým.“ 

Nuž, aspoň si v tomto rozumejú. Adalyn nevedela, či ju reálne zavrie do väzenia, alebo ju len vysadí na nejakom opustenom mesiaci. Dovolila si však dúfať, že ju snáď nečaká trest smrti. To by sa nenamáhal zachrániť ju, keď havarovali. 

Cain poslúchol neznámu túžbu a prikryl Adalyninu dlaň svojou. 

Oči sa jej prekvapením rozšírili, ale nevytrhla sa mu. Len pocítila, ako sa mu srdce rozbúchalo rýchlejšie. „Desím ťa?“ vyletelo z nej, než sa stihla zastaviť. 

Cain nadvihol kútik pier. Videl ju ako mnohé, len nie desivú. „Nie.“ 

Zamračila sa. „Tak prečo ti srdce bije tak prudko? Máš ešte bolesti?“ 

Cainovi vyschlo v ústach. Zabudol, že nie je jediný s citlivým sluchom. Zatiaľ čo jeho srdce divoko udieralo v hrudi, to jej sa konečne upokojilo. Akoby sa už viac nebála byť v jeho prítomnosti. „Nemám. Neviem čo ho... rozdráždilo.“ 

Ona tiež nie. Opatrne ruku stiahla a Cainov tlak sa ustálil. Viac si nepovedali, len na seba hľadeli, kým im nezačali klipkať viečka a obaja zaspali vedľa seba. 

...

Addie zružovela. Boli jej plány až tak očividné? Bojovne zdvihla bradu, ale zistila, že Cain sa na jej výraze len dobre baví. Pery mal roztiahnuté vo vševediacom úsmeve. „Nečakáš snáď, že sa len tak vzdám?“  

„Och, ani v najmenšom. Zohnal som si bežecké topánky v očakávaní, že ťa budem naháňať po stanici.“ Ukázal na svoju novú, pevnú obuv.  

To ju pobavilo. Hlboko v hrdle sa zasmiala a pozrela mu do očí. „Je to výzva, vojak?“ 

„Len prorocká predpoveď mojej nešťastnej budúcnosti.“ Podišiel k nej a odhrnul jej kučeravý prameň vlasov z tváre. Adalyn musela zakloniť hlavu, aby na seba videli. Cainovi nikdy nedošlo, aký je vysoký. Ženy jeho druhu obvykle nemajú až taký nízky vzrast. „Budeš dobré dievča a neprederieš sa stenami, aby si sa pokúsila o útek?“ 

Addie sa nevinne usmiala. „To záleží od pevnosti stien.“