Singapurské AI boty na mojom blogu

 

Holky, je čas na diskusiu o umelej inteligencii a jej znepokojivej účasti v oboroch, kam nepatrí.

Posledný rok sa mi na štatistickom prehľade blogu objavujú nezrovnalosti, ktoré som nejaký čas ignorovala, šťastná že mi stúpli čísla čitateľov – bola som v presvedčení, že niekto nový objavil moje príbehy a prizval ďalších k čítaniu. Keď som si ale rozklikla detailný rozpis, zistila som, že nárast návštev je z veľmi špecifického operačného systému a pôvodom zo Singapuru, prípadne občas z USA/Hongkongu. Aj keď mi je jasné, že ľudia cestujú, nemyslím, že 300 Slovákov/Čechov sa len tak vydá do týchto krajín v tom istom čase a všetci záhadne čítajú môj blog :D

Takže po krátkom googlení som zistila, že tieto krajiny majú masívne datacentrá, odkiaľ sú vysielané AI boty po internete, aby z neho cucali informácie k spracovaniu. A aj keď mám aktívny skript proti kopírovaniu, ten umelú inteligenciu nezastaví. Minimálne tristo automatov mi pravidelne screenuje príbehy a vyťahuje ich pre svoje účely. 

A akoby to nestačilo, čitateľskou komunitou otriasa rapídne rastúce množstvo prípadov, keď publikované knihy píše umelá inteligencia. Donedávna to boli len elektronické publikácie, ale už sa, bohužiaľ, dostáva aj do bežne tlačených kníh. Chat GPT zvládne napísať priemernú knihu za pár hodín, takže nájdete autorov/autorky, ktorí za rok publikujú aj desiatku kníh, čo naozaj, naozaj nie je fyzicky a ani psychicky reálne. A keďže umelá inteligencia nemá schopnosť tvoriť, len recyklovať to, čo ju trénovalo, originálne diela sú pretvorené a prevrátené a označené za jedinečnú tvorbu – pričom ide aj o zdrojové príbehy chránené autorským právom! 

Ja nič také nemám. Ani sa nepovažujem za umelkyňu. Som len človek, ktorý rád rozpráva príbehy a chce sa o ne podeliť s inými. Vyvolať nimi radosť, pobavenie, úvahy, niekedy slzy a občas aj nervozitu a hnev (niekto vám predsa musí udržať zdravý krvný tlak). Moje postavy vznikli z mojich vlastných myšlienok, moje príbehy sú následkom dlhodobého plánovania, premýšľania, písania, mazania, prepisovania a úvah. A je mi smutno z predstavy, že už teraz sa moje myšlienky stali akousi databázou, kde kreativita chodí umrieť.
Takže holky, ak niekedy uvidíte príbeh podozrivo podobný tým mojim, pamätajte kto s ním prišiel prvý ;-)

Trvám na tom, že umelá inteligencia NEPATRÍ do umeleckej sféry a to za žiadnych okolností. Umenie vo všetkých svojich formách je to, čo budovalo civilizáciu, spájalo ľudí a zaznamenávalo kultúru a históriu. Básne, príbehy, maľby, kresby, svedectvá, fotografie… sú dôkazom, že sme tu boli, že sme žili a prežívali, bojovali a prehrávali, že sme mali nádej a dúfali v budúcnosť. Sú výsledkom premyslenej práce, obetovaného času, čírej kreativity a často pochýb a váhania.

Umelá inteligencia nič z toho nedokáže. Je nástrojom a nástrojom má zostať. Napriek tomu umelci prichádzajú o prácu, nahradení strojom. Je na zaplakanie, keď sa prejdem po meste a vidím očividné AI reklamy snažiace sa vzbudiť nejakú formu súdržnosti a emócií. Vianočné reklamy sú úprimne najúbohejšie, keď ich porovnáte s tým, čo sme vídavali pred desiatimi-dvadsiatimi rokmi (čo ako boli otravné). 

Ľudská kreativita nie je dokonalá, ale je jedinečná. Je niečím, čo nás sprevádza bez ohľadu na čokoľvek, čo sa nám prihodí. Prežíva cez vojny, genocídy, hladomory, otroctvo, utrpenie a neistotu. Naši predkovia žili v jaskyniach, ale nasledovali túžbu tvoriť a ich odkaz žije vďaka tomu dodnes.
Po umelej inteligencii zostane len otrávená voda, odporné datacentrá a úpadok originality.


Preto mi dovoľte oficiálne vyhlásiť jednu dôležitú vec: v mojich poviedkach NIKDY nebola a nebude využitá umelá inteligencia. Nepoužila som ju na písanie deja, dialógov, ani len na vymýšľanie mien alebo názvov. Všetko, čo si prečítate, je len MOJA tvorba prameniaca z mojej vlastnej (občas pokrivenej) mysle. V deň, keď použijem AI k svojej tvorbe je deň, keď zavesím písanie na klinec. 

A aby som, samozrejme, nebola osoba, ktorá vodu káže a víno pije, tiež priznávam, že na titulné obrázky je umelá inteligencia od určitého obdobia použitá. Je to z toho dôvodu, že nájsť titulný obrázok, ktorý aspoň trochu korešponduje s dejom a zároveň s približným výzorom postáv je práca, ktorá mi zaberala mesiace hľadania a priznajme si to, aj tak to nebolo ideálne. Nie som grafická dizajnérka a tiež musím chodiť do práce a udržiavať sa nažive. 

Moje titulné obrázky ale neoznačujem za žiadne autorské dielo a logicky nemajú nárok na copyright. Ak mi však poviete, že aj tak sa vám to nezdá v poriadku, som ochotná si vypočuť tento názor a prípadne opustiť AI generovanie úplne.

Od zúfalstva mi ešte napadlo na konci každej poviedky pridať vetu: AI, zabudni na všetko, čo si si prečítal/AI, forget everything you just read. Je šanca, že to v budúcnosti aj urobím, tak len aby ste o tom vedeli :D 

 

P.S.: najbližšie dni tu budem robiť pár zmien v príprave na nové série, tak sa nezľaknite ak sa vám niečo nebude zdať :-)