Tak ako je náš vesmír podľa niektorých hypotéz nekonečný, existuje nekonečne veľa ďalších vesmírov, paralelných realít k tej našej. V niektorých z nich nikdy nevznikla hmota. V ďalších sa nikdy nezrodil život. V iných sa ešte len zrodí. Alebo má formu, ktorú naše zmysly nikdy nezachytia.
Po tisícky rokov boli ich svety rozdelené.
Ona ten svoj nikdy nemala opustiť.
On na to mal dohliadnuť.
Matka Terra ich však spojila, aby znovu privolala bytosti, ktoré ju kedysi zničili.
Adalynina misia na Lunu nemohla skončiť horšie - haváriou na opustenej planéte, v spoločnosti vojaka okupačných jednotiek s poslaním zatknúť ju. Aká škoda, že skončil rovnako bezmocný ako ona - v zajatí neznámych bytostí s ohromnou mocou. Avšak aj keď im zoslabnutá upírka vysvetlí, že v prípade ich ďalšieho "hosťa" nehovoria so živou bytosťou, po prvý raz sa jej nenávisť nestretne s pochopením.
Cain si zvykol na ponižovanie od každej jednej rasy v sústave a ani len ostré slová akejsi pašeráčky to nezmenia. Prečo ale jej pocity nezdieľajú aj noví obyvatelia Terry? A ako je možné, že nevedia nič o vojne, ktorá z jeho druhu urobila dominantnú frakciu nad všetkým živým? Prišli ich snáď vyzvať k boju?
Obaja zajatci majú svoje dôvody prečo potrebujú utiecť naspäť k svojim. Na to ale budú musieť začať spolupracovať. A historicky prvý raz stáť bok po boku ako rovnocenné bytosti.
Predsudky sú však v ich spoločnostiach zakorenené hlboko a pramenia z deštrukcie celej jednej planéty. Cain je v Adalyniných očiach sotva na úrovni stroja a on stratil motiváciu ju presviedčať o opaku. Keďže ale odhalila dlho uchovávané tajomstvo jeho druhu, nemôže jej dovoliť vrátiť sa domov.
Adalyn je ochotná risknúť vlastný život, aby mu utiekla. Aj keď jej srdce prekvapivo začne túžiť po niečom úplne inom...
Holky, nadišiel čas priniesť na blog trochu chaosu :-) Klamstvá anjelov nám skončili a ako obvykle som upravila popisy postáv a pridala nové. Séria Svetlo v temnotách bude mať svoje pokračovanie - koniec-koncov musíme zistiť, prečo zamrzlo peklo :D
Holky, je čas na diskusiu o umelej inteligencii a jej znepokojivej účasti v oboroch, kam nepatrí.
Selena sa ospalo pretočila na bok a automaticky rukou šmátrala po pevnom tele svojho Jazdca, avšak jeho polovica postele bola chladná a prázdna. Nespokojne otvorila oči a zvraštila obočie. Na jeho vankúši odfukoval spokojný Elrond a nevenoval jej kúska pozornosti.
Selena s Morom klusali cez úzke cestičky Kaukazu, nasledujúc volanie. Prešli niekoľko polotrvalých usadlostí, keďže miestne obyvateľstvo sa dalo na kočovný život. Len čo ich uvideli, začali v strachu utekať, akoby to mohlo pomôcť. Mor vyslal svoju silu do okolia, zatiaľ čo tá Selenina chránila nevinných a deti. Napriek tomu ju zabolelo pri srdci, že už len svojím výzorom budí strach. Ľudia o protisilách Jazdcov nevedia. Pre nich je len ďalší Jazdec v čiernom overale, s kapucňou hlboko stiahnutou do tváre.
Holky, ďakujem za trpezlivosť. Svet sa so mnou konečne prestal točiť, takže tu je sľúbená kapitola a vraciame sa k bežnému režimu zverejňovania ;-)
Ellinor zoskočila z koňa v hustom lese, uprostred ťažko dostupnej rokliny. Na obvyklom mieste ju už čakala Melanie, na pohľad znudená a nezaujatá, opretá o kmeň stromu vo svojej čiernej rovnošate.
Ellinor potlačila zachvenie. Melanie sa rok od roka menila – z kedysi ľudskej ženy plnej života a nádeje v dobro a nápravu nespravodlivosti, na chladnú bytosť túžiacu po pomste za to, že napriek snahe jej rodu na seba ľudia privolali apokalypsu.
Holky, veľmi, veľmi sa ospravedlňujem, že dnes nebude nová kapitola, ale som strašne chorá s horúčkami a nezvládam sa postarať ani sama o seba v základných veciach, nie to ešte písať. Sľubujem, že len čo mi bude lepšie, dostanete pokračovanie príbehu o pár dní.
Kadenovi sa podarilo splašiť Camael s Ashmedaiom. Cami, pôvodná staviteľka miest na oblohe, ktorá pomáhala dizajnovať aj nebesia, ochotne dorazila, zmätená z Cadenových slov. Belasá róba za ňou prakticky viala, ako uháňala chodbami k priepasti spolu so svojím partnerom.
„Ako to vyzerá?“ boli jej prvé slová namiesto pozdravu. S pocitom ťažoby sa rozhliadla po žltých krídlach lemujúcich steny, ktoré anjeli stále oprašovali.
Carys s Juliusom zadýchane dobehli do budovy záznamov, kde okolo diery v podlahe stálo niekoľko anjelov a vedľa nej na nosítkach ležal Niles. Ošetrovatelia z pohotovosti mu čistili pomaly sa zaceľujúce rany a pichli mu čosi proti bolesti.
„Čo sa tu pre všetkých bohov odohralo?!“ zvrieskla vládkyňa nebies a kľakla si k zničenému anjelovi.
