Selena ospravedlňujúco pozrela na Jazdca, keď vodopád sĺz konečne ustal. Na líci jej pristála teplá dlaň a ona sa k nej natočila ako Elrond keď ho hladkala. Mor bol nebezpečne blízko, príliš blízko aby v sebe povolala známu nenávisť, ktorá ju poháňala posledné roky.
„Budeš v poriadku, Selena,“ zašepkal zapálene.
Mor odmietol ustúpiť. „Alebo mi dovolíš pomôcť ti, alebo v tomto momente odkráčam z dverí a poviem tvojim nadriadeným v akom si stave,“ použil vydieranie.
Selena trucovito našpúlila pery. „To by si neurobil!“
„Chceš si to overiť?“ Nadvihol obočie.
Chvíľu nad tým uvažovala. „Fajn!“ Pustila deku. „Daj mi tú masť!“
Nebesia ako celok sa pohybujú ponad celým svetom. Raz sú nad jednou pologuľou, inokedy nad opačnou. Striedajú kontinenty aj oceány. Keď Mor potichučky vyšiel zo Seleninho domčeka, po tom čo si vzala ďalšiu tabletku a s Elrondom v náručí zaspala na gauči, pocítil že sú práve nad Severnou Afrikou. Privolal si koňa a zniesol sa do Talianska, s cieľom vo Verone. Palác Najvyššieho dvora bol chránený silnou mágiou a niekoľkými ochrankármi, ale nikto sa nepokúsil zastaviť Jazdca. Docválal až k vstupným vrátam, zoskočil zo sedla a nechal sa odviesť do vstupnej haly, kde ho privítala svetlovlasá kráľovná Kathrine, ktorá bola narýchlo privolaná.
Mor sa ráno cítil lepšie, hoci si nedal podozrivé tabletky. Nechcel skončiť ako zombík. Ospalo sa dopotácal do kúpeľne viac než hodinu pred Seleniným budíkom a dal si horúcu sprchu. Sotva vyšiel, Elrond už čakal na kuchynskej linke a dožadoval sa prvých raňajok. Áno, tento rozmaznaný kocúr má obvykle raňajky dvakrát, čo veľa vypovedá o jeho váhe. Je to však Selenino pekelné stvorenie, nie jeho.
Mor by povedal, že ten pád trval príliš krátko na bolesť, ktorá sa rozliala jeho telom len čo pristál na tvrdej kamennej podlahe hneď vedľa police. Dopadol na chrbát a prisahal by, že sa mu rozpadli všetky stavce v chrbtici. Keďže však jeho telo je len mágiou vytvorená schránka, nemal z čoho umrieť. Ani len vedomie nestratil. A kosti sa mu napravili takmer okamžite.
Budova záznamov bola prakticky prázdna, čo Mor hneď znepokojilo. „Prečo tu nikto nie je?“
Selena sa štverala oknom za ním, akosi ťažkopádne, ale nakoniec doskočila na rovné nohy. Spomenula si na výzdobu v parku, ktorej cez deň nevenovala pozornosť. „Lunárny nový rok. Anjeli oslavujú v uliciach.“ Čo znamená, že si bude musieť vymyslieť výhovorku pre Jamilu, prečo sa neobjavila na ich tradičnom mieste kam chodili každý rok pozorovať ohňostroje a vyjedať tradičné pokrmy z celého sveta.
Selena priletela do domčeka minúty pred Morom. Zadýchaná z rýchleho letu vpadla do dverí a trielila do sprchy, aby zo seba zmyla špinu z ukrývania sa v húští a spadnutých budovách. Rýchlo zatiahla šatník na miesto, pobozkala Elronda na hlavičku a doplnila mu automatickú misku na kŕmenie. Nedovolí predsa, aby jej miláčik hladoval keď je ona celé dni preč!
Sediac na pohovke, Selena a Mor dlhú chvíľu hľadeli na šíp aj s pierkom položené na stolíku pred nimi. Elrond k nim doťapkal tiež, oňuchal oba predmety, zamraučal a šiel si zdriemnuť na operadlo, cez ktoré sa rozplácol ako palacinka.
„Žiadne z oddelení nemá žlté krídla? Si si istá?“ uisťoval sa Mor.
Mor si vydýchol.
Selena sa od neho okamžite odlepila a ponaťahovala si svaly. „To bolo o chlp. Si v poriadku?“
Nie, Mor rozhodne v poriadku nebol. V ústach mal sucho a nebolo to kvôli výške, ale kvôli anjelovi o ktorom začínal byť presvedčený, že je z cukrovej vaty, a on si to chcel overiť.
