Temná spomienka 10

V tú noc bola Annie zase námesačná, ale Damian sa zavrel vo svojej izbe a nepočul ju schádzať po schodoch.

Nečujne docupitala do kuchyne, kde na chvíľu zastala. Obzerala sa a jej oči mali zvláštne zlovestný nádych. Odhodlane vzala zo stojana dva ostré nože a prehadzovala si ich v rukách. Vôbec sa jej netriasli. Nadýchla sa. Páčilo sa jej držať zbrane.

Damian si dal tri studené sprchy, ale ani tie ho nezbavili túžby po Annie. Musel si pomôcť rukou. Stačilo pár minút, aby si spomenul na jej zvodné pery a telo a vyvrcholil ako nejaký pubertiak. Nakoniec sa hodil do postele a ani sa nenamáhal zaspať. Nešlo to. Bol stále tvrdý ako skala.

O polnoci nakoniec svoju snahu o upokojenie vzdal a vyšiel na chodbu, aby pohľadal krv, ktorú by si zmiešal s alkoholom. Odkedy sa Annie dozvedela pravdu, vrátil ju späť do chladničky.

Zívajúc zišiel po schodoch, keď mu okolo ucha uprostred obývačky preletel nôž. V letku ho zachytil a takmer ho hodil späť, keď uvidel, že v kuchyni stojí Annie a v ruke má druhú takú vec. Jej oči prezrádzali, že nie je pri zmysloch.

„Annie!“ zvolal neveriacky. „Čo to robíš?“

Prikrčila sa a hodila po ňom aj druhý nôž. Aj ten zachytil. Potom jej oči skĺzli po jeho tele. Mal na sebe len tepláky, inak bol nahý. Keby v očiach nemala ten vražedný výraz, možno by aj reagoval, ale tušil, že si práve uvedomila, že je bezbranný. Jeho sladká Annie sa ho chystá zabiť.

Rýchlo uhol pred jej päsťou namierenou na sánku a preklínal jej pružnú postavu. Nebol v stave na boj. Odtiahol ju od nožov, ktoré pustil na podlahu. „Annie, spamätaj sa!“ Povedal pokojne, keď jej uväznil zápästia a nútil ju cúvať ku stene. Metala sa a bojovala na jeho vkus až príliš zapálene. Nevydala však ani hláska. „No tak, pokoj. Si námesačná.“

Pritlačil ju celým telom o stenu a tak zastavil jej pohyby. Pozerala mu do očí a odrazu nevedela, čo ďalej. Naklonila hlavu.

„Annie, no tak. Čo je to s tebou?“

Akoby pochopila a v tej chvíli jej zaklipkali viečka. Ochabla.

Damian si vzdychol. Toto už nie je dobré. Vzal ju do náručia a uložil jej drobné telo na pohovku. Zamrnčala, ale neprebrala sa.

Prehrabol si vlasy. Toto nie je prirodzené. Evie určite vie, čo sa deje, a preto sa neukázala.

„Odpusť mi to, Annie,“ zašepkal do tmy a rýchlo vybehol hore po svoj mobil a putá.

Ako Annie spala, spútal jej zápästia za chrbtom čo najjemnejšie a vytočil Salvatorovo číslo. Kráľ upírov by mu možno vedel poradiť.

„Sakra, Damian, ak mi nehodláš oznámiť, že si sa v Las Vegas oženil so striptérkou, z ktorej sa vykľul mužský lovec, radšej zaves,“ zavrčal jeho kráľ ospalo.

„Annie sa ma pokúsila zabiť,“ vyhŕkol.

Kráľ zašuchotal prikrývkami, ako sa prudko postavil. „Prosím?“

Damian mu opísal, čo sa stalo a priložil verziu o tom, že len Evie, Lukas a Brian môžu vedieť, prečo je Annie námesačná.

„Do pekla aj s nimi!“ zanadával kráľ. „Ani jeden nie je po ruke. Prečo by sa Annie pokúšala o vraždu?“

„Ver mi,“ povedal, keď si obliekal džínsy, „to nebola Annie.“

„A kto, kúzelný škriatok?“

Damian si rýchlo natiahol tričko a začal odpratávať všetky ostré predmety z dohľadu. „Neviem. Jej zložka obsahuje minulé životy, v ktorých bola vždy obeťou a na to si v spánku spomína. Ale je tu niečo viac.“

„Čo?“ Bolo počuť, že aj Salvator na seba hádže šaty.

„Jeden z jej... životov bol asi vymazaný.“

„Tomu nerozumiem.“

Damian si pošúchal spánky. „Pozri, anjeli nenechávajú ľudí trpieť len tak a Annie vždy trpela. Podľa mňa počas svojho prvého života urobila niečo veľmi zlé a preto trpí. A práve ten prvý život z jej zložky zmizol. Preto je agresívna, podľa mňa bola vtedy zlodejka, možno vrahyňa a šľapka.“

Salvator zalapal po dychu. „Stále hovoríme o Annie?“

„Áno. Raz už zahrala mrazivú scénku, ako priotrávila svojho milenca. Chcela nejakú knihu mágie, preto sa s ním vyspala a potom ho otrávila. Stavím svoj ľavý tesák, že preto ovláda mágiu bosoriek. V tom živote sa muselo stať niečo viac, čo nevieme.“

Salvator sa zamyslel a kráčal prázdnym domom. Pomaly sa prebúdzal. „Ale prečo anjeli jej zložku pozmenili? To sa im nepodobá.“

„Aj Isobelina zložka bola nájdená za zvláštnych okolností,“ pripomenul mu Damian a kútikom oka sledoval pokojne spiacu Annie.

„No dobre, berme tvoju teóriu vážne. Je zakázané, aby si ktokoľvek spomínal na svoj minulý život. Annie si spomína na niekoľko.“

Upír sa ozbrojil. „Práve to ma trápi. Niečo sa pokazilo a preto ju Brian uniesol. Možno vie niečo, čo my nie.“

Salvator otvoril chladničku a vybral z nej poriadny kus čokoládovej torty. „Čo si s ňou urobil?“

Damian sa smutne posadil do kresla vedľa Annie. „Spútal som ju, ale tvrdo spí.“

„Nebude nadšená, keď sa prebudí s putami a na inom mieste.“

„To viem aj bez teba, korunovaná hlava. Len neviem, čo robiť. Nemám prostriedky na riešenie jej stavu, Salvator. A obávam sa, že ak chceme odpovede, musíme ísť za Brianom.“

Salvator sa takmer udusil kúskom torty. „Tebe už kompletne preskočilo, Damianos?“

„Zamysli sa, Brian by nikdy neriskoval svoj krásky ksichtík, keby to nebolo dôležité.“

„No dobre, ale naskytuje sa otázka: Máme Annie chrániť pred Brianom, alebo sa máme my chrániť pred ňou?“

Damian odpoveď nepoznal a to ho desilo. Pohladil ju po hebkom líci a usmial sa, keď sa k nemu pritisla. Stále ho priťahovala, stále bol pri nej tvrdý. Nie, Annie nemôže byť zlá. Keby bola, vedel by to. Jej minulé životy nemajú s týmto nič spoločné.

„Poznáš ju, Salvator. Nestačí to ako odpoveď?“

Kráľ nemo prikývol. „Takže ju chránime. Dobre, radšej ju priveď sem, zobudím Erin. Možno nám bude vedieť pomôcť.“

„Ďakujem, Salvator.“

Upír na druhom konci zložil a masíroval si spánky. Annie mu za ten krátky čas prirástla k srdcu, preto ho trápilo, čo sa s ňou deje. Na druhej strane bol nesmierne rád, že Damian má rozptýlenie.

Dojedol tortu, zaklopal na Erininu izbu a vošiel. Nesvietilo sa, ale vďaka upírskemu zraku videl jej posteľ, cez ktorú bola natiahnutá, objímala vankúš a medzi nohami mala prikrývku. Červené vlasy ostro kontrastovali s bielymi poduškami. „Erin?“ zašepkal.

Lovkyňa sa pomrvila a prehodila si ruku cez oči. „Jedol si včera, Salvator, nechaj ma spať,“ precedila cez zuby.

Neposlúchol ju a posadil sa na okraj postele. „Mali ste na škole kapitolu o šialených vrahyniach z minulého života, ktoré sa prebúdzajú v noci ako námesačné?“ opýtal sa ironicky. Erin len prednedávnom vyštudovala psychológiu.

Nadvihla hlavu a prižmúrila naňho oči. „Annie?“

Prikývol. „Práve mi volal Damian. Pokúsila sa ho zabiť.“

Erin zívla a posadila sa. „Dnes sa už nevyspím?“

„Obávam sa, že nie.“

„Myslela som si.“ Vstala. Mala na sebe len nohavičky a obtiahnuté tielko. Salvator musel uhnúť pohľadom. Bola príliš príťažlivá a on bol príliš dlho bez sexu. Nežiadal ho od nej, keďže už je aj tak nútená žiť s ním, aby mal stravu Následkom jeho uhryznutia ju rodina odkopla a on ju od šestnástich vychovával. Ibaže už nemá šestnásť a on je nadržaný. Zlá kombinácia. „Tu je recept na pár liekov,“ podala mu papier, ktorý vypísala. „Pošli niekoho, nech ich vyzdvihne.“

„Vďaka,“ povedal a uvažoval, ktorého z upírov zobudiť. Kto ho v poslednom čase nasral?

„Nikias?“ zvolal zlomyseľne, keď klopal na upírovu izbu. Nik pochádza z Grécka, narodil sa niekedy v piatom storočí ako človek a bol premenený vo svojej tridsiatke. Salvatorovi s obľubou píli nervy.

Svetlovlasý upír s oceánovo modrými očami sa nabručane objavil vo dverách svojho bytu v Salvatorovej rezidencii. Patrí k jeho záložnej ochranke, ktorá sa každé dva týždne strieda. Inak býva vo svojom vlastnom dome mimo Londýna. Keďže však žije sám, preferuje Salvatorovo ubytovanie, kde má priateľov hneď vo vedľajších bytoch.  „Salvator, ak práve nehorí, alebo ti Erin neutrhla penis, radím ti nebudiť ma uprostred noci.“

Kráľ sa usmial. „Annie sa pokúsila zabiť Damiana, o chvíľu prídu. Erin predpísala pár liekov, ktoré pôjdeš zohnať.“ Podal mu lístok. „Dobré ráno.“ Pobúchal ho po pleci a nechal h stáť medzi dverami, aby popremýšľal nad tým, čo povedal. Kým sa preberie, to potrvá.

Annie sa prebrala až v aute. Najskôr bola dezorientovaná, prečo sa natriasa a prečo má na sebe Damianovo tričko. Potom ju ale zaujali oceľové putá, ktoré sa jej zarývali do pokožky zápästí za chrbtom. Vydesene vykríkla.

„Len pokoj,“ zašepkal Damian zo sedadla vodiča a pohladil ju po ramene. Odtiahla sa.

„Čo to má znamenať?“ opýtala sa a preklínala svoj trasúci sa hlas.

Upír na ňu pozrel a hneď sa sústredil na cestu. „Na nič si nespomínaš?“

„Na to ako si ma spútal a naložil do auta? Nie. Ale na to, ako si mi sľúbil, že sa mi nič nestane, áno.“

Napol sa. „Prepáč. Bola si zase námesačná a napadla si ma dvoma nožmi.“

Stiahlo jej hrdlo. Zhoršuje sa to. „Ako...“

„Nič sa nestalo, žiadne zranenie,“ upokojil ju.

„Kam ma vezieš?“ opýtala sa vydesene.

„Volal som Salvatorovi. Myslíme si, že čokoľvek prežívaš, hrá v tom rolu Brian. Chceme prísť na to, akú a zároveň ťa ochrániť.“

A seba tiež, dodala v duchu. Vyzrela von z okna na polnočný Londýn. Ani si ho neobzrela. „Možno by bolo lepšie, keby som odišla,“ navrhla po chvíli ticha.

„Nie,“ vyhlásil Damian rozhodne a zovrel volant. „Nikam ťa nepustíme.“

Zažmurkala. „My?“

„Ja a celé Salvatorovo kráľovstvo. Brian ťa ohrozuje a je našou povinnosťou ochrániť ťa pred tým bastardom.“

Annie to videla inak. „Damian?“

„Áno?“

„Čo ak by ste sa vy mali chrániť predo mnou?“

Upír sa radšej sústredil na tmavú cestu.

Aislin si od nervozity hrýzla peru. Prechádzala sa v župane vo svojej ordinácii a rozmýšľala, čo ďalej.

„Koniec hier, Evie, ukáž sa mi,“ vzdychla. „Musíš mi to vysvetliť.“

Čiernovlasý anjel sa napodiv hneď zjavil. Evie na sebe mala jednoduché modré šaty s odhaleným chrbtom, aby mohla rozprestrieť krídla. Tie však rýchlo zmizli. Kedysi platilo pravidlo, že ak sa anjel rýchlo premiestni, budú mu trčať krídla rovnakú dobu, akú by trval let, ale odkedy ju povýšili, tento problém už nemala. Spolu s ňou bol povýšený aj Lukas, jej snúbenec, ktorý patril k anjelom-zabijakom. Obaja kedysi pomáhali upírom, aj keď sa nepoznali. Teraz im pomáhajú tiež. „Ahoj, Aislin,“ pozdravila ju s úsmevom.

„Vďaka bohom! Upíri sa ťa snažia skontaktovať už niekoľko dní,“ vydýchla si lekárka.

„Ja viem,“ priznala Evie. „Nanešťastie nemôžem zasiahnuť.“

„Ale veď si tu.“

Evie sa vyhupla na operačné lôžko. „Len kvôli tebe, pretože poznáš pravdu. Volala si ma kvôli Annie, však?“

Aislin prikývla. „Nemôžem Salvatorovi klamať...“

Evie ju zastavila posunkom ruky. „Hru si už začala a je neskoro prestať. Musíš ju dotiahnuť do konca.“

„Ale ona je... Evie, práve sa pokúsila zabiť Damiana.“

„Ale prosím ťa,“ odfrkla si Evie. „Tá by neublížila ani muche. Mala len zlú nočnú moru.“

„Je námesačná. Vidí záblesky minulosti a ovláda mágiu bosoriek,“ vypočítavala Aislin. „Musia poznať pravdu.“

„Nemusia, nijako by im nepomohla. K poznaniu sa nedá dospieť tak, že ti ho povie niekto iný, Aislin,“ poučila ju Evie. „Ale tak, že prejdeš životnou skúškou. Tá teraz na upírov a Annie čaká.“

„Vie Brian pravdu? Preto ju chce?“

Anjel smutne prikývol. „Brian veľmi dobre vie, akú hrozbu preňho predstavuje Annie. Sám si to spôsobil. A neudrel posledný raz.“

Aislin si zúfalo prehrabla vlasy. „Chcem počuť pravdu, Evie. Môže Annie ohroziť upírov? Môže ich v krízovom prípade zabiť?“

Evie vstala zo stola a podišla k mladej doktorke. „Keď zavrú do klietky divoké zviera, aj keď nič neurobilo, je krotké, Aislin?“ opýtala sa.

Aislin zovrela pery.

Evie sa pobrala na odchod. „Toto nie je tvoja skúška, nemusíš sa báť. Daj Annie šancu, aby sa prejavila. Nič viac nemôžeš urobiť.“ V ďalšom okamihu už bola preč.

Damian zaparkoval pred domom a sňal Annie putá. Vôbec sa nehnevala, ani sa mu nebránila. Vyzerala byť znechutená sama sebou. Vzdychol a pritiahol si ju do náručia.

Annie mu smutne pozrela do očí. Nenávidel ten pohľad. Chcel, aby sa usmievala. Aby bola šťastná. Namiesto toho je uprostred bandy upírov, trpí nočnými morami a ide po nej Brian.

„Tak ma to mrzí, maličká,“ šepol. „Kiež by som ti vedel pomôcť.“

Pokrútila hlavou. „Teba nemá čo mrzieť.“ Vzala mu tvár do svojich drobných dlaní. Oči jej zažiarili. „Pomohol si mi, keď mi bolo najhoršie a ani si ma nepoznal. Vytiahol si ma z tej diery, kde som žila a dal si mi domov. Teplo.“ Zelené hlbiny sa zaliali slzami. „Prišiel si po mňa, keď ma Brian uniesol. Ani nevieš, koľko ti dlhujem...“

„Nie, Annie, nič mi nedlhuješ.“ Pritiahol si ju bližšie, ich dych sa miešal. „Oživila si môj život. Si ako anjel. Malý, hnedovlasý anjelik.“ Pobozkal ju. Pomaly. Nežne.

Annie zastonala. Damian bol taký mocný, horúci. Krv jej vrela ako vždy, keď sa jej dotkol. Jazykom objavoval jej ústa, privlastnil si ich. Na stehnách cítila jasný dôkaz jeho túžby.

Dlaňou jej prešiel po chrbte a páčilo sa mu, ako sa k nemu pritisla. Jej napnuté bradavky cítil aj cez dve vrstvy oblečenia.

Prinútil sa od nej odtrhnúť. Bolelo ho to viac ako rana mečom do srdca. Nespokojne zamrmlala. Držal si ju od tela. „Upíri cítia vzrušenie iných, Annie,“ vysvetlil jej. „Tvoje telo ťa zrádza.“

Očervenela a preklínala vlhkosť medzi stehnami. Nemohla mu pozrieť do očí. Stiahla sa späť na svoje sedadlo a upravovala si pokrčené oblečenie.

Damian ju zastavil a uväznil jej drobné dlane vo svojich. „Za reakciu svojho tela sa nemusíš hanbiť,“ šepkal jej do ucha, čo v nej vyvolalo chvenie. Zhlboka sa nadýchol. Chcel ju ochutnať. Túžil po tom viac, ako vysmädnutý muž na púšti. „Keby si nebola tak nevinná,“ mrmlal zmyselne. Zahryzol jej do ušného lalôčika. Annie slastne privrela oči. „Keby si nebola tak mladučká...“ Pobozkal ju na citlivé miesto pod uchom. Vôňa jej vzrušenia sa znásobila. „A tak očividne... živá.“

Cítila, ako jej ochabli údy. Keby si ju tu a teraz chcel vziať, nemala by silu brániť sa. A ani nechcela. Túžila po ňom. Drahé nebesia, keby len nebola v situácii, ako je táto! „Damian,“ vyslovila jeho meno ako tichú prosbu.

„Ja viem, maličká, ja viem.“ Pustil ju. V tichu čakal, kým sa jej rozbúšené srdce upokojí. Potom jej podal čižmy, ktoré cestou z domu zhrabol, a vystúpili.

Vnútri už čakal Salvator, usadený v pohodlnom kresle a zamyslene hľadel do ohňa v krbe. Na operadle sa krčila Erin v modrom župane, z jedálne práve prichádzala Aislin a Zoe pohodlne vylihovala na pohovke.

Všetci spozorneli, keď Annie s Damianom vošli. Annie im nechcela pozrieť do očí. Bez protestu sa nechala odviesť na ošetrovňu, kde Erin s Aislin začali vyšetrovanie. Nakoniec jej dali niekoľko liekov, napojili ju na prístroje a ona zaspala.

Zoe potichu vošla na ošetrovňu. Pri Annie sedela len Erin. Sledovala prístroje a popri tom čítala knihu. Svietila jej len malá príručná lampička.

„Kde je Aislin?“ vyzvedala Zoe a prisadla si. Úprimnú tvár spolovice ožiarilo svetlo lampy.

„Poslala som ju spať, toto nie je jej obor,“ kývla bradou k Annie. Tu bolo treba psychologičku.

„Aha. Ako je na tom?“

Mykla plecami. „Ešte nemá REM fázu a pochybujem, že ju túto noc bude mať.“

Upírka s ľútosťou pozrela na mladú ženu. „Vyzerá tak neškodne.“

„Zdanie často klame,“ vzdychla Erin a odtrhla oči od knihy. Zoe sa usadila v Salvatorovom paláci a ešte sa nenašiel upír, ktorý by ju nerád videl. „Prečo ešte nespíš?“

Zoe si vyložila nohy na operačný stôl. „Nerada spávam.“

„Paranoja?“ Niektorí upíri nespávajú zo strachu pred nepriateľom. Nie je to nič neobvyklé, každý jeden má za sebou drsnú minulosť. „Nočné mory,“ priznala Zoe.

To bola novinka. Erin hneď spozornela. „Potlačované spomienky?“

Upírka sa zasmiala. „Tak nejako.“

„Nechceš sa vyrozprávať?“ navrhla jej.

„Obávam sa, že to nepomôže, ale vďaka za ponuku.“

Erin odložila knihu. „Nevyzeráš ako niekto, kto má toho veľa za sebou. Neuraz sa.“

Zoe sa neurazila. Len sa tajomne usmiala. „V poriadku. Nie každý sa utápa v sebaľútosti.“

„Salvator mi povedal, že si bola najlepšia z najlepších. Preto si ťa vybral ako svoju osobnú ochranku.“

„Salvator si ma nevybral preto, Erin,“ priznala Zoe. „Ale preto, aby ma mal pod kontrolou. Vieš, keď som bola násilím premenená, šla som sa z toho zblázniť. Salvator si myslel, že trochu akcie mi pomôže zmieriť sa s novým životom.“

„Bola si veľmi mladá...“

„Áno, premenili ma ako dvadsaťdvaročnú a u Salvatora som nastúpila o desať rokov neskôr.“

Erin si všimla, že práve jej premena je pre ňu bolestivá. „Salvator ťa má veľmi rád,“ povedala nakoniec. „Teší sa, že si sa vrátila.“

Upírka veselo mrkla na lovkyňu. „A tebe to robí starosti?“

Erin očervenela a pozrela na Annieno spiace telo. „Vlastne mi je to jedno. K Salvatorovi som pripútaná násilím.“

„Ale no tak, Erin. Si dospelá a on je... tiež dospelý. No dobre, je to ufrflaný starec, ale aspoň vyzerá k svetu. Žiješ s ním už desať rokov.“

„A odvtedy som nešťastná,“ dodala.

Zoe sa usadila pohodlnejšie. „Takže, aby sme si vyjasnili veci hneď na začiatku – viem, že k nemu niečo cítiš a nie je to nenávisť. Zároveň ale vieš, že vy dvaja... ste odlišní a práve s tým bojuješ. A Salvator ma má rád ako poddanú, nikdy sme neboli spolu – v akomkoľvek slova zmysle.“

Erin si nenápadne vydýchla. „Nechcem ho,“ presviedčala samu seba. „Ale mám dvadsaťšesť rokov a kvôli nemu nemôžem mať sex. Vieš, aké je to frustrujúce?“

„Počula si už o masturbácii?“ navrhla jej Zoe.

„Ani to nemôžem,“ zasmiala sa Erin. „Ja, ani Salvator.“

Zoe tichučko zhíkla. „Chúďatko moje. Už verím, že si frustrovaná.“

Lovkyňa s výdychom zaklonila hlavu. „Nenávidím to, Zoe. Byť k nemu pripútaná, každé tri dni trpieť jeho nasávanie mojej krvi. A upíri sa ku mne správajú ako k červovi.“

Zoe sa pohrávala s gombíkom na košeli. „Ja viem, čo pre nich robíš, Erin. A viem, čo robíš pre Damiana.“

„Neviem, o čom hovoríš.“

Upírke sa na perách objavil tajomný úsmev. „Vieš prečo som bola Salvatorovou obľúbenkyňou?“ opýtala sa. „Teda okrem mojej bojovnosti.“

„Pre tvoj krásny úsmev?“

„Nie, Erin.“ Zoe vstala. „Bola som jeho osobnou špiónkou. Vedela som aj to, čo on nie.“ Prešla k Annie. „Buďte aj s Aislin opatrné. Zahrávate sa s ohňom.“