Temná spomienka 11

Na ďalší deň sa Annie prebudila so strachom, čo v noci mohla vyvádzať. Erin ju uistila, že nebola námesačná a spala pokojne. Vydýchla si.

Nasledovali raňajky, ktoré pripomínali cirkus. Okolo veľkého stola sedelo asi dvadsať upírov, Aislin, Erin a Annie. Vedľa Salvatora za vrchstolom sa Erin napchávala palacinkami a jeho upíri jedli všetky druhy jedla, aké si len vedela predstaviť. Namiesto bežného pitia ale mali nepriehľadné poháre naplnené krvou. 

Len čo zbadala Damiana, prisadla si k nemu a on jej nenápadne stisol ruku. Usmiala sa. Naložila si plný tanier toastov, slaniny a vajíčok a jeden zo sluhov jej priniesol džús.

„Takže naša malá Annie sa pokúsila zabiť Damiana?“ začal Nikias veselo.

Annie sa začervenala. „Nechcela som,“ ospravedlňovala sa.

„Ale prosím ťa,“ mávol rukou Will. „Damian nebojoval už pár storočí. Tá malá bitka s tebou preňho musela byť lepšia ako orgazmus.“

Aj keď nechcela, zdvihli sa jej kútiky úst. Upíri sa zborovo smiali a Damian sa snažil tváriť urazene. Pohladila ho po líci. „Ale no tak, je lepšie sa smiať, než plakať. Tak mal si orgazmus?“ rypla si a cez stôl sa prevalila nová vlna smiechu.

Salvator s obdivom mrkol na odvážneho človeka. Aj naňho sa žiarivo usmiala.

„Určite nie,“ zamyslela sa Zoe. „On potrebuje skutočnú bitku a som si istá, že Annie pri nej nebude námesačná.“

Ďalšia salva smiechu. Damian zatínal zuby. „Čo keby sme zmenili tému?“ navrhol.

„Dobre, tak čo mala Annie na sebe, keď sa to stalo?“ nedal sa odbiť Will.

„Nejakú sexy nočnú košieľku?“ tipoval Nik.

Damian zavrčal. Annie sa smiala. Nevyzerala, že by jej podpichovanie upírov vadilo. Aklimatizovala sa veľmi rýchlo. „Mala hrubé, vlnené pyžamo,“ zasyčal.

„Aha, takže si ju potom ešte prezliekol do tej bielej nočnej košieľky, v ktorej si ju priviezol?“ zapojila sa Aislin.

Upír sa tváril, že ho viac zaujímajú raňajky.

„Muselo to byť zaujímavé,“ hútal Will. „Úprimne, Annie so zbraňou je dosť zvláštna predstava.“

Annie mykla plecami.

„Možno by som si ťa na chvíľu mohol požičať a zatrénovali by sme si spolu.“

Damian sa celý napol. „Annie nie je bojovník a neopováž sa dať jej do rúk zbraň!“

Salvator spozornel. To bola zaujímavá reakcia. A Erin len pridala olej do ohňa. „To nie je zlý nápad.“

Všetci upíri k nej obrátili prekvapené pohľady. Aj Annie.

„Nepozerajte sa tak. Je to dobrý nápad. Aspoň uvidíme, nakoľko jej podvedomie pracuje s vedomím. Možno objavíš nové schopnosti, ako s tou latinčinou.“

„Nie,“ rozhodol Damian.

„Erin má pravdu,“ zastala sa jej Aislin. „Musíme vedieť, kam až jej danosti siahajú. Na boj sme doteraz nepomysleli.“

Upírove oči zaiskrili a nadvihol Annienu ruku. „Vidíš jej malé rúčky? Myslíš, že niečo takéto krehké a slabé udrží meč alebo ťažšiu dýku? Prípadne zbraň?“

„Myslím, že som sa práve urazila,“ zamyslela sa Annie s úsmevom na perách.

Damian jej ruku hneď pustil a obrátil sa k nej. Vydýchol si, keď uvidel v jej tvári veselosť. „Chcel som tým povedať,“ preglgol, pretože na takéto reči nebol zvyknutý. „Že si krehká a nežná, Annie. Títo tu,“ ukázal na upírov, „sú bojovníci desaťkrát starší, ako ty.“

„Neboj, vrátime ju v jednom kuse,“ uisťoval ho Nik. „Maximálne v troch.“

„Nie.“

„No tak, Damian,“ presviedčala ho Annie. „Erinin nápad je dobrý a meč som už v rukách držala.“

Záporne krútil hlavou.

„Pozri, nevlastníš ma a nemôžeš za mňa robiť rozhodnutia,“ zaťala sa. „Rada by som to vyskúšala, kedy by ti to vyhovovalo?“ opýtala sa Willa.

Upír sa uškrnul a chcel jej odpovedať, keď sa ozvalo prskanie v intercome. Všetci naraz stíchli.

„Dobré ráno, pijavice,“ začuli ľadový, diabolský hlas. Annie sa striasla, keď ho spoznala. Brian. Nejako sa napojil na ich intercom. Už počula, že sa to raz stalo.

Salvator sa vystrel, ale rýchlo sa upokojil. „Bolo vtipné, keď si to urobil raz, Brian, ale druhýkrát je to už nudné,“ povedal mu pokojne, akoby sa nechumelilo.

„Odpusť mi môj nedostatok fantázie, Salvator. Pokúsim sa polepšiť. Ale povedz, má Damian dostatočne vydesený výraz? A čo sladká Annie? Tiež je bledá ako stena?“

Kráľ na nich pozrel a pohľadom ich upokojoval. Annie pevne zovrela Damianovu ruku. Všimla si, ako sa upíri začali obzerať a siahať po svojich zbraniach.

„Odkiaľ vie, že sú tu?“ zašepkala Erin.

Salvator mykol plecami, že nevie. „Neviem, to by si sa mal napojiť na jeho intercom a nie rušiť mňa pri raňajkách. Úplne si mi pokazil chuť do jedla.“

Brian sa zasmial. „Nehraj sa na hlupáka, Salvator. Viem, že sú tam. Dobré ráno, Damian. Annie, dúfam, že si sa vyspala,“ pozdravil ich.

Zahryzla si do pery. Ako ich mohol sledovať?

„Takže si blízko,“ zhodnotil Salvator. „Dávaj si pozor, aby sme ťa nezabili. To by bola veľká strata.“ Kývol zápästím a šesť upírov ako na povel vstalo a postavili sa k oknám. Ozbrojení.

„Nemusíš sa báť, viem sa o seba postarať. Včerajší prevoz Annie ma prekvapil. Stalo sa snáď tomu anjelikovi niečo? Damian, vyniesol si ju z domu dosť rýchlo.“

Damian zaťal zuby. Najradšej by ho rozsekal na márne kúsky. Netreba dodať, že pomaly a bolestivo. „Nič sa nestalo, ďakujeme za opýtanie.“

„Myslel som si, po tej scénke v aute. Hoci je zaujímavé, že ste prestali. Čo je, Damian, nemáš gule, aby si uspokojil ženu?“

Annie očervenela ako nikdy a Aislin jej perami naznačila: „Čo sa stalo v aute?“

„Vôbec nič,“ odvetila.

Damian vstal a tresol po stole. „Čo chceš, Brian? Prečo ju nenecháš na pokoji?“

„To by si nechcel vedieť. Buďte takí dobrí a vydajte mi Annie. Je to aj pre vaše dobro.“

„Na to rovno zabudni,“ odsekol Will. „A daj nám pokoj, chcem sa najesť.“

„S tebou som sa nerozprával, Viking. Ale keď si sa už ozval, ako sa má... akože sa len to dievča volá...“

„Čuš, inak ťa vytrhnem zo steny!“ zahriakol ho Will. Triasol sa zlosťou a Salvator si ho premeral pohľadom. Žeby pred ním niečo Will tajil?

„Už som ticho. Späť k Annie. Salvator, sám si videl, že nie je úplne normálna. Ešte ti nepodpálila dom?“

Kráľ si odpil z džúsu. „Je ohňovzdorný. Dávame si pozor, odkedy si nám takmer upálil Conora s Isobel.“

„Ach, šťastný párik, nemám pravdu? Ako sa má tá malá potvora? Kvôli nej som musel ísť na výplach žalúdka a týždeň som ležal v kŕčoch. Ale ako vidíte, ani to nestačí. Odkážte jej, že pozdravujem.“

„Odkážeme. Môžeš už konečne uvoľniť linku?“

„Ešte sme neskončili. Potrebujem Annie, Salvator. Bude lepšie, ak mi ju vydáš po dobrom.“

Annie rozbolela hlava a prichádzalo k nej nové slovo. Chytila sa za čelo. Damian jej hneď venoval pozornosť.

„Lebo čo?“ dráždil ho Salvator a sám prešiel k intercomu. Opatrne ho odtiahol od steny, aby našiel káble. Bol pripravený ich kedykoľvek pretrhnúť.

„Buď si istý, že to nechceš vedieť. A rád by som dodal, že Annie nie je tá osoba, za ktorú ju všetci považujete.“

„A kto to je? Povedz nám.“

„Uf, nie. Už aj tak je medzi nami napätie. Len mi ju vydaj.“

„Počkaj, zamyslím sa... nie. Ešte niečo?“

Brian bol očividne naštvaný, pretože hrozivo zavrčal. „Ešte sme neskončili, Salvator, ja...“

„Dolorem,“ vyslovila Annie odrazu a Brian skríkol.

Salvator s úžasom vyvalil oči. Poslala kliatbu cez intercom. Dolorem, bolesť. Aj upíri mali v očiach pýchu. „Zbohom, Brian.“ Vytrhol káble. Upíri zatlieskali. „Mohol by to už niekto nastaviť tak, aby ma nepriatelia neotravovali pri raňajkách?“ posťažoval sa, keď si znovu posadali.

„Pozriem sa na to,“ ponúkla sa Zoe. „Takže to bol ten mŕtvy-nemŕtvy Brian?“

Salvator zachmúrene prikývol. „Áno. A ten bastard chce Annie. Niežeby som mal v pláne mu ju dať.“

„Možno by to bolo najlepšie riešenie,“ poznamenala Annie potichu, ale aj tak ju všetci počuli. Sklopila pohľad. „Je jasné, že so mnou niečo nie je v poriadku a len vás ohrozujem.“

„S tým si nelám hlavu, anjelik,“ mávol rukou Nik. „Nudili sme sa dosť dlho. Po prípade s Isobel nás už nič neprekvapí.“

„Nikias má pravdu,“ súhlasil Salvator. „Nepodriadim sa tomu skurvysynovi a nedovolím, aby ti ublížil.“

„Mal by si pre istotu urobiť preventívne opatrenia a povolať ochranku,“ navrhla mu Erin. Keďže Salvator nemá vo svojej krajine nepriateľov, svoju osobnú ochranku si drží len na oko a berie ju ju na oficiálne akcie. Jedná sa o trojicu trénovaných upírov, ktorých má na starosti Will.

„Kto ju vlastne dnes tvorí?“ zaujímala sa Zoe. „Má ešte stále rovnaké zloženie, ako keď som odchádzala?“

Will pokrútil hlavou. „Už dávno nie. Conor bol povýšený, ty si odišla a Kamal... no, ten sa dostal do štádia, keď pretiahne všetko, čo má medzi nohami dieru.“

„Kto ich nahradil?“

„Jason, Oliver a Javier,“ odpovedal Will a Zoe sebou nebadane trhla. Poznala ich všetkých. Javier je trochu bláznivý, vtipný upír premenený v ôsmom storočí v Španielsku. Má typické španielske črty – opálenú tvár, mocné telo a čierne vlasy po plecia. Jason patrí k čistokrvným upírom a narodil sa krátko po začatí nového letopočtu v Grécku. Vyzeral ako jeden z ich bohov – svalnatý, neľútostný a nadpozemský. No a Oliver... Zoe sa zachmúrila. On bol premenený pred koncom prvého tisícročia vo Francúzsku. Má anjelské blond vlasy a pár temných, tmavozelených očí.

„Aha,“ povedala a pokračovala v raňajkách. Čaká ich pár zaujímavých dní.

Annie bola námesačná. Uprostred noci vstala z lôžka a hovorila neznámym jazykom. Erin si všetko nahrávala a po tom, čo ju uložila späť na lôžko, prehrala video Salvatorovi.

„Je to staroslovienčina,“ povedal, keď žmúril do prehrávača. „Hovorí v podstate dookola to isté. Že už nevládze, že je hladná a prosí o milosť.“ Zaťal zuby. „To je ten život, keď bola znásilňovaná manželom.“

Erin smutne vzdychla a obzrela sa na teraz už spiacu ženu na lôžku. „Toľko utrpenia.“

Upír zívol, zaželal jej dobrú noc a pobral sa zase spať. Erin si dlho prehrávala video a len krútila hlavou. Ako mohli anjeli niečo také dopustiť?

Zostala pri nej až do rána a premýšľala nad vhodnými liekmi na jej stav, aj keď vedela, že jej problém je psychický. A nadprirodzený.

Tváriť sa, že sa nič nedeje, jej robilo veľké problémy. Čas sa kráti, Salvator o chvíľu pošle Damiana preč a Brianova hrozba nad nimi visí ako čierny mrak.

Ako naschvál sa vrátili aj Conor s Isobel. Prišli skoro ráno, keď ešte väčšina spala. Erin ich s úsmevom privítala. Isobel žiarila ako slniečko. Byť s Conorom jej prospievalo a aj upír vyzeral nadšene. Kto by bol povedal že upír sa zamiluje do ženy, ktorá sa podobá na jeho najväčšiu nepriateľku?

„Tak kde je náš najnovší hosť?“ zaujímala sa Isobel.

„Ešte spí. Posaďte sa, prinesiem vám čaj.“ Erin odpochodovala a premýšľala, ako si poradiť so zamotanou situáciou.

V jedálni narazila na ospalú Annie, ako sa zakráda len v nočnej košeli. Nadvihla obočie.

„Damian mi nedoniesol čisté oblečenie,“ vysvetlila. „Musím ísť za ním do izby.“

„Druhé poschodie, tretia vľavo,“ povedala jej. „Ale asi bude spať. Ak vôbec ten chlap spáva.“

Annie vybehla hore najrýchlejšie, ako vedela. V dome bolo chladno, nie je predsa možné vykúriť taký obrovský priestor.

„Damian,“ klopala na dvere. „Potrebujem oblečenie.“

Neodpovedal, tak jednoducho vošla. Ocitla sa v priestrannej izbe veľkej ako menší byt. Podlahu pokrýval mäkký, šedý koberec, steny mali drevené obloženie, nábytok bol vyrobený z rovnakého druhu dreva.

Pri stene stála vyvýšená manželská posteľ s čiernymi saténovými prikrývkami, ktoré do polovice tela prikrývali mohutné Damianovo telo. Výhľad bol dokonalý. Svalnaté ramená mal uvoľnené pozdĺž tela, vypracované brucho a hruď sa dvíhali a klesali v dokonalej symfónii. Vyzeral, akoby spal. Chcela si nečujne pohľadať svoje veci, ktoré jej priniesol, ale nevedela od neho odtrhnúť oči. V duchu slintala a zaliala ju horúčava, ktorá sa sústredila medzi jej stehnami. Hrýzla si peru, aby nezastonala.

V tej chvíli Damian otvoril oči a pozrel na ňu. Zhlboka sa nadýchol. „Annie,“ povedal zachrípnuto. Zvodne. Striasla sa. „Čo tu robíš?“

„Ja...“ V ústach jej vyschlo. Damian sa nadvihol na lakťoch a jeho telo priam volalo po hriechu.

„Ty...“ snažil sa jej pomôcť a pomaly vstával.

Cúvla, ale zistila, že nemá kam. Za ňou bola stena, ale ani tá nechladila jej spaľujúcu túžbu. „Prišla som...“ Prečo vlastne prišla?

Damian k nej kráčal ako šelma. Pomaly a hrozivo. Vôňa jej vzrušenia mu omamovala zmysly a nemohol myslieť na nič iné, než ako ju ochutná. Celú. Prinúti ju kričať od rozkoše, keď bude hlboko v nej, áno, a ona mu zaryje nechty do chrbta a bude ho prosiť o oboje – aby prestal a aby pokračoval. Ale on neprestane. Privedie ju na vrchol toľkokrát, až sa o ňu budú pokúšať mdloby.

Ako si predstavoval, čo by s ňou urobil, penis mu vo voľných nohaviciach stvrdol. Nesnažil sa to skrývať. O úder srdca neskôr sa už týčil nad ňou, rukami ju uväznil medzi ním a stenou. Obe jeho mocné dlane spočívali pri jej pravom a ľavom uchu na hladkom dreve. „Prečo si prišla?“ zamrmlal a jeho teplý dych jej pohladil čelo. Sklonil sa.

Jej vzrušenie zosilnelo, bradavky sa pod nočnou košieľkou napli. Nadýchla sa jeho mužnej vône. „L-len som chcela svoje oblečenie,“ podarilo sa jej vykoktať.

Nič také. Annie sa oblečie, až keď s ňou skončí. „Nechávam ti ich u Aislin,“ pripomenul jej.

„A-ale včera si z-zabudol.“ Ako hovorila, ich pery sa dotýkali.

Zabudol? Možno. Na tom už nezáležalo. „Hm... a preto si prišla... až sem.“ Pritisol sa k nej spodnou časťou tela a Annie na mäkkom brušku pocítila silu jeho túžby. Prešlo ňou vzrušenie také silné, že sa sotva udržala na nohách. Zastonala.

„Damian,“ šepla a len čo sa jej pery pootvorili, vkĺzol medzi ne jazykom. Dobyvačne jej zaklonil hlavu, aby k nej mal lepší prístup. Dovolila mu to. Drobné nechty mu zaryla do svalnatej hrude, hľadajúc v ňom oporu. Jazykom prechádzala cez jeho tesáky. Matne vnímala, ako jeho ruky blúdia po jej trasúcom sa tele. Mocné dlane hladili líniu jej chrbta a bokov. Bradavky, ktoré prosili o pozornosť, hoci len letmé pohladenie, nechával nepovšimnuté.

„Si pre mňa vlhká, Annie,“ povedal, keď sa od nej odtrhol. „Tvoje vzrušenie je ako vôňa raja.“ Jednu ruku pritlačil priamo na stred jej pulzujúcej túžby. Nanešťastie, košieľku jej nevyhrnul a dotyk bol tlmený. Frustrovane zamrnčala. Zhlboka sa nadýchol. „Je to ako oheň, však, Annie?“ šepkal jej do ucha a cítil, ako jej po chrbtici prešlo mrazenie. „Oheň, ktorý nechce prestať. Oheň, ktorý nikdy neuhasíš.“

Už len z jeho slov a nehybnej ruky na svojom najintímnejšom mieste Annie takmer vyvrcholila. Nikdy v živote nebola tak vlhká, tak vzrušená. „Damian, pomôž mi,“ prosila ho a s čelom opretým o jeho hruď. Ten tlak sa nedal vydržať.

Nepatrne pohol rukou a ona sa prehla ako luk. „Ako ti mám pomôcť?“ Jedným prstom pritlačil. Zhíkla. Spokojne sa uškrnul.

„Damian,“ zopakovala jeho meno a bol to ten najkrajší zvuk, aký kedy vydala.

Upír zavrčal, nadvihol ju, oprel si koleno o stenu a Annie usadil na svoje stehno. Zasyčala vzrušením, pretože tlak na jej centrum sa zvýšil. Teraz si boli tvárou v tvár. Anniene zelené oči boli zahmlené vzrušením. Damianove žiarili životom. Páčilo sa jej to. Objala ho a zároveň sa oňho obtrela bradavkami. „Annie,“ zamrmlal jej meno. „Moja malá Annie.“ Pobozkal ju. Vzal jej dych a pomaly si bral jej krehké srdce. Dovolila mu dotýkať sa jej, bozkávať ju, aj keď vedela, že by nemala. Rozdiely medzi nimi sú neprekonateľné. Ale čo na tom? Pri ňom, a jedine pri ňom, sa cítila úplná, celá. V bezpečí. V žalúdku mala motýle a vzrušenie ju doháňalo do šialenstva. Jeho bozky zosilneli, stali sa naliehavejšími. Druhou rukou pomaly putoval od jej boku až k pravému ňadru. Zovrel tvrdý púčik a miestnosťou sa niesol ďalší z jej nevinných stonov.

„Nevydržím to, Damian. Prosím, urob niečo.“ Trela sa proti jeho ruke, proti jeho stehnu. Úľava ale neprichádzala.

„Už si niekedy vyvrcholila, Annie?“ opýtal sa potichu a začal pomaly pohybovať rukou v jej rozkroku. Spokojne zapriadla. Cez košieľku vzal do úst druhú bradavku a jemne zahryzol. Skríkla a pritisla sa k nemu. Vyhrnul jej košieľku a konečne sa dotkol jej vlhkého stredu. Obaja naraz zastonali. Počkal, aby si zvykla na pocit jeho prstov a medzitým ju zase pobozkal. Triasla sa proti nemu a stonala v sladkej bolesti. „Odpovedz mi, Annie,“ prikázal chrapľavo.

Odpovedať na čo? On sa jej niečo pýtal? Nedokázala si spomenúť. Hľadala jeho pery, ale odmietol sa nechať umlčať. „Damian,“ prosila. Rytmicky pohyboval prstami a stupňoval jej rozkoš. Bola úplne slabá. Bezmocná.

„Chcem to vedieť, Annie,“ naliehal. Sám mal pocit, že túžbou zomrie, ale chcel, musel vidieť jej tvár v momente absolútnej agónie.

Posunula sa proti jeho ruke. Vedela, že jej nedopraje vyvrcholenie, kým mu neodpovie. Očervenela ešte viac. „A-aká bola otázka?“

Zasmial sa jej do ucha. „Či si už niekedy vyvrcholila.“

„Párkrát,“ priznala zahanbene. „A-ale len... sama. Skúšala som...“ Nedokázala pokračovať. Čo mu mala povedať? Že ju čas od času prepadla túžba a ona nevedela, ako jej uľaviť?

Damian pochopil jej rozpoloženie a musel sa nad jej nevinnosťou usmiať. Bola taká roztomilá. Pobozkal ju na čelo, viečka a opuchnuté pery. „Bolo to také intenzívne ako teraz?“ Pohol prstami, masíroval citlivú pokožku a zväzok nervov. Nekontrolovateľne sa roztriasla.

„Nikdy,“ vydýchla. Rozlievala sa ňou rozkoš, akú ešte necítila. Nevládala vzdychať, len bezmocne prijímala v sebe jeho prsty a jazyk.

„Chceš úľavu, Annie?“

Čo je to za otázku?! Ak nič neurobí, asi vzplanie ako fakľa! „Damian,“ prosila ho a prehla sa ako luk.

Jeho prsty zvýšili tempo, jazykom ju dráždil na krku. A pomaly to prichádzalo. Smršť. Ten tlak sa nedal vydržať. Roztriasla sa a vyvrcholenie jej vzalo dych. Damian naďalej dráždil jej najcitlivejšie miesta, nedoprial im pokoj, až kým sa neprestala triasť. Pridržiavala sa ho ako záchranného lana a stonala.

Damian sa čelom oprel o jej. Dýchala ako po maratóne, ale oči mala zmyselne privreté. Pri vyvrcholení bola nádherná. Utrpenie a rozkoš sa v jej tvári zmiešali a vytvorili zázračný výjav. A to ani nebol v nej. Ako len túžil ponoriť sa do jej drobného tela. Ale nemohol. Je príliš nevinná a taká mladá...

Annie sa pomaly začala vynárať z omámenia. Damian ju stále držal, prsty z nej pomaly vytiahol. Rozkoš, ktorú prežila, nemohla porovnať s ničím v jej živote. Všetko utrpenie stálo za túto chvíľu.

Zdvihla zrak a uvidela v jeho očiach bolesť. Ach, uvedomila si. Rukou zamierila k jeho uväznenému penisu, ale zastavil ju. Vážne pokrútil hlavou. „Nie, Annie.“

„Prečo?“ nechápala.

Preglgol a pustil ju. Chýbalo len málo, aby stratil sebaovládanie. „Lebo by sme skončili v tamtej posteli.“ Uprel na ňu ohnivý pohľad. „Prepletení. Spotení. Nasýtení.“ Zaklonil hlavu. Vidieť ju takto, s červenými, opuchnutými perami, ružovými lícami a s vôňou jej vzrušenia všade okolo neho... Na povrch sa vynárali jeho inštinkty predátora.

Annie bola stále vzrušená. Chcela, aby to urobil. Hneď.

„Choď sa osprchovať,“ povedal jej prísne. „Inak budú všetci cítiť, čo sme tu robili.“ Odtiahol sa od nej čo najďalej.

Annie očervenela ako rak a pocítila náhlu stratu jeho tepla. Objala sa rukami. Vytriezvenie bolo horšie ako studená sprcha. Áno, to potrebuje. Studenú sprchu. Rozbehla sa do kúpeľne a hneď spustila prúd ľadovej vody.

Keď vyšla von, na posteli ju čakali čisté šaty. Damiana nikde nevidela. Vydýchla si. Teraz by jeho prítomnosť asi nezvládla.

Obliekla si hrubý rolák a džínsy a v teniskách zišla dole. Pohľad jej padol na dve nové postavy v nekonečnom zozname upírov.

Žena na ňu zvedavo pozrela a hneď sa usmiala. Mala nádherné svetlé kučery a modrozelené oči. Tesáky sa jej blysli vo svetle žiaroviek. Niekoho jej pripomínala. Ale kde ju už videla?

Skĺzla pohľadom na muža. Aj on mal svetlé vlasy, ktoré mu siahali po plecia, a modré oči v sebe ukrývali múdrosť celých vekov. Pozrela do nich a zovrelo jej žalúdok. Z nejakého dôvodu sa ho bála.

Z jedálne sa vynoril Damian a krátko ju prázdnym pohľadom skontroloval. „Annie, zoznám sa s Conorom a Isobel,“ predstavil ich.

Ach, áno. Už o nich hovoril. Musela niekde vidieť ich fotografiu, preto si spomína. Vykúzlila úsmev. „Rada vás spoznávam.“ Conorovi podala ruku. Ten ňou krátko potriasol. Isobel bola ústretovejšia a pobozkala ju na líce ako dlhoročná priateľka.

„Vitaj medzi nami, Annie,“ povedala mladá upírka. „Počuli sme, že si si už užila krst ohňom. Doslova.“

Skromne sa usmiala. „Nie som na to práve hrdá.“

„Mala by si byť,“ povedal Conor o niečo jemnejšie, akoby v nej videl plachú laň. „S Brianom si len tak niekto neporadí.“

Pri jeho mene sa zachvela. Nenápadne si prezerala Isobel. Takže toto je žena, ktorá takmer zničila kráľovstvo. Teda aspoň jej podoba. Oči mala príliš priateľské na chladnú beštiu a úsmev príliš úprimný.

Pripomenula si, že Izabella je preč a už sa nevráti.