Temná spomienka 9

Annie nevidela Damiana dva dni. Odchádzal do práce skoro ráno a vracal sa, keď zaspala. Zostávala teda s Tomom, ktorý jej ochotne odpovedal na všetky otázky o upíroch. Dozvedela sa, že žijú všade na svete a každá krajina má svojho kráľa. Prispôsobujú sa súčasným hraniciam a štátom, aby už neviedli vojny o územia. 

Salvator je kráľom celého Spojeného kráľovstva, aj keď Wales, Škótsko a Severné Írsko nechal po správou poddaných vojvodov. Na niekoľkých ostrovoch, ktoré patria konkrétnej krajine, tiež vládnu vojvodovia. Kedysi boli kráľmi, no potom vznikol nový systém a ak im ostala vláda nad ostrovom, dostali titul vojvoda. Nad všetkými vládnu veľkráli, pôvodne štyria, ale pribrali piateho, ktorý je stále s nimi. Majú aj jednu sestru – Abigail, ale o tej Tom odmietal hovoriť. Údajne je trochu mimo, lebo prežila čosi strašné a nespamätala sa.

Tom jej aj ozrejmil Erinino postavenie vrámci kráľovstva. Salvator ju v šestnástich uhryzol a to ho k nej navždy pripútalo, lebo bola panna. Keď upír uhryzne pannu, sú k sebe pripútaní, nemôžu mať iný zdroj potravy a iných milencov. Erin však odmietla premenu a takisto Salvatorovi nedala svoje telo. To spôsobuje napätie v kráľovstve. Erin je navyše bývalá lovkyňa, čo nikoho neteší, aj keď už s lovcami nie je v kontakte.

Aislin, na druhej strane, je človek. Zachránili ju ako dieťatko, keď prišla o rodinu a ona vyrástla medzi upírmi ako ich chránenkyňa. Inak medzi sebou ľudí nemajú práve kvôli Izabelle, ktorú si tiež vzali k sebe a ona ich zradila.

Potom jej Tom s úsmevom vyrozprával, ako dopadol veľkráľ Raganhar, skrátene Nero, keď bol nevedno ako prinútený k manželstvu s mladou princeznou Kathrine Nórskou. Vraj zdrhla hneď po svadbe a zanechala mu aj pekný odkaz.

„Vážne korunovala záchodovú misu?“ smiala sa, keď Damian vošiel do domu. Jej smiech znel ako najkrajšia koleda.

„Áno,“ prikývol rozosmiaty Tom. „Všetci upíri museli odísť, aby ho neurazili hlasným smiechom. Nero zúril.“

Annie si vedela predstaviť, ako sa musel veľkráľ tváriť. Táto urážka ho musela rozpáliť dobiela.

Damian si prekrížil ruky na hrudi. „Bavíte sa?“

S úsmevom sa k nemu obrátili. „Damian, konečneA“ Annie sa celá rozžiarila. „Prečo si bol preč tak dlho?“

Pretože si ma príliš lákala. Pretože potrebujem od teba odstup. Pretože som debil. Vzdychol. „Mal som veľa práce.“

Nesúhlasne pokrútila hlavou. „Stále len pracuješ. Dopraj si trochu voľna.“

Oprel sa o zárubňu. „Mal som to v pláne. Navyše ťa chce vidieť Aislin. Ideme?“ Natiahol k nej ruku a Annie ju s radosťou stisla. V očiach mala nefalšované nadšenie.

Nasadli do vyhriateho auta a Annie ho po celý čas pozorovala. „Deje sa niečo, Damian?“ opýtala sa ustarane. „Tváriš sa, akoby ťa niečo trápilo.“

Usmial sa, aj keď ten úsmev k jeho očiam nedosiahol. Stisol jej teplú dlaň. „Boli to náročné dni, to je všetko.“

Neverila mu, ale nehádala sa. Sledovala cestu za oknom. Londýn sa jej páčil, aj keď z neho veľa nevidela. Aislin jej neradila opúšťať dom aspoň dva týždne, kým sa nezotaví.

Zastavili pred Salvatorovým domom, pred ktorým bolo neznáme červené BMW. „Návšteva?“ odhadovala Annie.

„Neviem. Toto auto nepoznám.“ Zamyslene vystúpil a otvoril jej dvere. Práve vtedy z auta vystúpila neznáma žena. Vietor jej rozfúkal medené kučery, takže jej hneď nevideli do tváre. Mala hrubý čierny kabát, pod ktorým ukrývala zbrane.

Damian ju spoznal, len čo si odhrnula vlasy z tváre. Jej svetlozelené oči naňho milo pozreli. „Zoe?“ opýtal sa neveriacky.

Upírka sa usmiala a odhalila zuby. „Damian!“ Objala ho a Annie pocítila bodnutie žiarlivosti, aj keď nevyzerali, že by medzi nimi mala preskočiť iskra.

„Čo tu robíš? Nevidel som ťa takmer polstoročie.“ Obzeral si ju. Bola stále napohľad rovnako krehká, ale opak bol pravdou. Kedysi patrila k Salvatorovej elitnej ochranke, než požiadala o voľný pohyb po svete, lebo ju pochytila cestovná horúčka. Odvtedy ju nevideli.

„Prišla som skontrolovať, či som Salvatorovi chýbala,“ odpovedala veselo. „Vraj má po boku novú potvoru, ktorá ho sekíruje.“

„Má. Budete si rozumieť.“ Pozrel na Annie. Pritiahol ju k sebe. „Zoe, toto je Annie. Je pod mojou ochranou. Annie – Zoe, členka Salvatorovej ochranky. Vrátila sa k nám po päťdesiatich rokoch,“ predstavil ich Damian.

Zoe zvedavo nadvihla obočie, keď si podali ruky. „Ďalší človek?“ opýtala sa. „To je prekvapenie. Rada ťa spoznávam, Annie.“

„Poďme dnu, nech Annie zase neprechladne. Oznámila si svoj príchod?“

Vošli do rozsvieteného domu. Damian pomohol Annie z kabáta, Zoe sa zatiaľ vyzliekla z toho svojho. Pôsobila uvoľnene. „Nič sa tu nezmenilo.“ Nadýchla sa.

„Salvator, máš návštevu,“ povedal Damian do intercomu. „Aislin, Annie je tu.“

Zoe sa blažene obzerala po priestrannom obývacom priestore. „Aislin je vaša lekárka, však?“

„Áno.“

Po schodoch zletela ako prvá Erin. Bola trochu bledá, čo znamená, že Salvator sa nedávno nakŕmil. Na konci schodiska zvedavo zastala. „Ahoj Damian, Annie. A vy ste...“

„Zoe, členka kráľovstva,“ predstavila sa upírka. „Patrila som k Salvatorovej ochranke.“

„Ach, áno, spomínal ťa. Nemala si byť na cestách?“ Annie mala pocit, že lovkyňa sa cíti nesvoja.

„Aj cestovanie raz omrzí,“ vysvetlila Zoe. „Na chvíľu by som rada zostala na jednom mieste.“

Cez jedáleň k nim prikvitla Aislin. Zvítala sa so Zoe, ktorú doteraz nestretla, a ich zoznámenie sa nieslo vo veselom duchu. Zdá sa, že táto upírka bola a bude veľmi obľúbená.

„Aislin, mohla by si sa pozrieť na Annienin zdravotný stav ako obvykle?“ poprosil ju Damian.

„Iste. Poď,“ mávla na ňu rukou a zamierili na ošetrovňu.

Aislin jej ako vždy vzala krv, zmerala teplotu a prezrela hrdlo. „Nejaké problémy?“ opýtala sa rutinne.

„Okrem nočných môr nič,“ vzdychla si Annie. „A Damian hovorí, že som skoro každú druhú noc námesačná.“

Aislin ustrnula. „A čo počas toho robíš?“ Tvárila sa, že zapisuje, aby nemusela čeliť jej neistému pohľadu.

Annie mykla plecami. „Vraj len bľabocem hlúposti.“

„Nepokúšaš sa o... niečo?“

„Chodím po dome a chcem jesť,“ zasmiala sa Annie. „Potom odpadnem a on ma odnesie do postele. Ráno si nič nepamätám.“

Lekárka sa falošne usmiala. „Možno by sme ti mali dať nejaké lieky.“

Annie pokrútila hlavou. „Nie, nechcem lieky. Ani tie predtým nezabrali. Viem, že môj problém je psychický, len neviem, kde pramení.“

Aislin to vedela, ale nech sa prepadne, ak jej to povie! Hrýzla si peru. „Čo tvoje spomienky? Latinčina a podobne. Nejaké novinky?“

„Zopár nových slov, ale nemám odvahu ich vysloviť.“

Urobili ešte zopár vyšetrení a keď končili, prišla Erin. Bez slova si vzala nejaké lieky a ľahla si na lôžko.

„Si v poriadku?“ opýtala sa Annie neisto. „Máš trochu zelený odtieň.“

Aislin si vzdychla a urobila niekoľko vyšetrení aj Erin. „Budem v poriadku,“ povedala lovkyňa nepresvedčivo. „Salvatorovi ani slovo.“

Annie sa v hlave vynorili ďalšie slová. Podišla k Erin a položila jej ruky na čelo. „Dolorem relevium,“ povedala ticho a čakala, či to zaberie. Ani nevedela, čo povedala, no len čo tie slová opustili jej pery, prešiel ňou bolestivý kŕč a prehla sa v páse. V diaľke počula Aislinin výkrik a Erinino zalapanie po dychu.

Svet sa s ňou zakrútil a pred očami mala hmlu. Ktosi ju podoprel, ale nevedela, kto to bol.

„Damian, s Annie je zle!“ kričala Aislin do intercomu, zatiaľ čo Erin jej pomáhala na lôžko.

Upír tam bol do piatich sekúnd. „Čo sa stalo?!“ zreval.

Annie sa skrútila do klbka a zhlboka dýchala. Cítila sa slabá, veľmi slabá.

„Vyslovila nejaké latinské slová,“ vysvetľovala Erin ustráchane. „Mala ruky na mojom čele.“

„Aké slová?“ Salvator jej vážne pozrel do očí.

„Niečo... ja neviem... dolorem... dolorem čosi.“

„Relevium,“ doplnila Aislin. „Dolorem relevium.“

Salvator pozrel na Erin, v očiach smútok. A určitý druh bolesti. „Úľava od bolesti,“ povedal.

Damian sa sklonil k Annie. „Aspoň vieme, že nie je bosorka.“

„Ako to?“ nechápala Aislin. Pohladila trasúcu sa ženu po pleci a pomohla jej narovnať sa.

„Ak ovládaš ich mágiu a nie si bosorka, slabneš. Doteraz Annie vyslovovala len jednoslovné kúzla. Úľava od bolesti z nej vysala viac síl.“

Salvator zaklonil hlavu. Zase Erin ublížil. Annie ju vyliečila a teraz sama trpí. Nahlas zanadával, vrazil päsťou do steny a odišiel.

Erin chcela ísť za ním, ale Aislin ju zastavila. „Radšej to nerob.“

Vrátili sa k bledej Annie, ktorú tíšil Damian. Otvorila vydesené oči. „J-ja som nevedela. Chcela som ti len pomôcť, Erin.“

„Nemusela si,“ povedala lovkyňa nežne a pohladila ju po čele. „Som zvyknutá, Annie. Nikdy viac neriskuj svoj krehký život, dobre?“

„Dobre,“ prikývla roztrasene.

Damian si ju k sebe privinul. „Pôjdeme domov, Annie.“

„Počkaj.“ Aislin vzala z vitríny balenie tabletiek. Neisto ich podala Damianovi. „Pre pokojný spánok, keby niečo.“

Prikývol. „Ďakujem.“

Damian naložil zoslabnutú Annie do auta a naštartoval. Pozorovala jeho profil a nepokojne vzdychla. „Si naštvaný,“ povedala.

Damian zovrel pery a sústredil sa na cestu. „Ohrozuješ samu seba a mne sa to nepáči.“

„Nemohla som vedieť, že sa to stane,“ bránila sa. „Chcela som len pomôcť Erin.“

„Nemáš dôvod pomáhať jej. Sotva ju poznáš.“

„Ale ona trpela. Pomohla by som komukoľvek, kto trpí.“

Damian by bol prisahal, že má vedľa seba anjela so stratou pamäte. „Nemôžeš zachrániť celý svet.“

Pomrvila sa a otočila k nemu hlavu. „Možno nie, ale tých, na ktorých mi záleží, áno. Keby som poznala zaklínadlo na tvoju melanchóliu, vyslovila by som ho, aj keby som prišla o všetky svoje sily.“

Damian takmer nezvládol riadenie, ale rýchlo sa zaradil späť do premávky. „Nehovor veci, ktoré by si mohla ľutovať,“ zavrčal.

„A ty sa nesprávaj ako cynik!“ odpovedala mu rovnakým tónom. „Prečo sa správaš tak odmerane? Celé kráľovstvo na teba hľadí s obavou a ty si to vôbec nevšímaš.“

Upír sa zatváril prekvapene. „O čom to hovoríš?“

Annie zalomila rukami. „Naozaj to nevidíš? Tie pohľady, akoby si sa im strácal? Boja sa o teba, Damian, a ja tiež. Niekedy mám pocit...“ zahryzla si do pery.

„Aký pocit, Annie?“ Damian bol zvedavý.

„To je jedno,“ povedala zadumane a sledovala, ako zišli z hlavnej cesty a zamierili k Damianovmu domu.

Upír bez zaváhania zastavil, vypol motor a vyrovnane na ňu pozrel. „Odpovedz mi! Aký pocit?“

V očiach sa jej blysol strach, ale rýchlo ho zahnala. „Nechceš to vedieť.“

Zasmial sa a zaklonil hlavu, až mu bolo vidieť hrozivé špicaté zuby. „Vieš koľko vecí som ja nechcel vedieť? Tvoj názor ma neprekvapí, tak von s tým!“

Annie sa pomrvila a uhla pohľadom. „Niekedy mám jednoducho pocit, akoby ťa už ani nebavilo žiť.“

Jej vyhlásenie ho šokovalo, pretože bolo až príliš pravdivé. Nebaví ho žiť. Dvetisíc rokov je dlhá doba a on sa nudil. Zarazene pozrel pred seba a uvažoval, ako ho musí vnímať celé kráľovstvo, keď si to všimla aj Annie. Neuvedomil si, že je na tom tak zle. Sedeli v tichu, Damian stratený v myšlienkach, Annie čakajúca na jeho reakciu.

Nakoniec zovrel volant a zhlboka sa nadýchol. „Je to náročné,“ priznal smutne. „Ani nevieš, aké to je, žiť tisícky rokov, deň po dni, okolo teba sa ľudia rodia, umierajú, a ty si stále tu, obklopený rovnakými démonmi, akým si ty, a jediné, čo ťa drží pri živote, je krv. Kedysi sme bojovali. S lovcami. S vlkolakmi. Som bojovník, Annie, nie nejaký veľký boss. S lovcami sme uzavreli mier. Vojna s vlkolakmi ustala. Máš pravdu, už ma to nebaví. Len som nevedel, že si to všimli aj iní.“

Súcitne ho pohladila po ramene. „Ako to zvládajú ostatní? Prečo oni nie sú v takom stave ako ty?“

Prehrabol si vlasy. „Majú rodiny. Deti, ktoré im pília nervy. Salvator má Erin, ktorá mu udržuje vysoký tlak. Kamal, upír, ktorý je rovnako starý ako ja, svoj stav lieči tým, že pretiahne všetko, čo chodí po dvoch nohách a má vagínu.“

Annie sa striasla. „Prečo ty nemáš rodinu? Nikdy si nebol ženatý?“

Tvár mu potemnela. Túžil po rodine celým svojím srdcom. Každou minútou závidel Conorovi, že našiel Isobel. „Medzi upírmi nie je jednoduché nájsť si partnera, nehovoriac o deťoch. Ľudia sú pre nás často... vzdialení. A medzi sebou sa poznáme príliš dobre. Mal som mnoho mileniek, ale ani s jednou som nedokázal pomyslieť na rodinu.“

Annie s bolesťou v srdci pochopila, aký je pre ňu nedosiahnuteľný. Je mocný, starý, vzdelaný, bohatý... A ona? Chudera z ulice. Zovrela päste. „Skús sa od svojich priateľov neodťahovať. Majú ťa radi.“

Neveselo zdvihol kútiky. „Aj ja ich mám rád. Nechcel som im spôsobiť starosti.“

Oprela si čelo o jeho rameno a chcela ho tým povzbudiť. Pocítila, ako stuhol. Nežne jej vzal tvár do dlaní a pohladil ju po pootvorených perách. Zavzdychala. Viac nepotreboval. Pobozkal ju, akoby bola jeho záchranným lanom, dobýjal jazykom jej ústa, vyzýval k boju. Občas jemne zahryzol do spodnej pery a Annie vždy zamrnčala. To vyslalo iskry do celého jeho tela a tlak v bedrách sa stupňoval. Prstami zovrel hebké pramene jej vlasov a zaklonil jej hlavu, aby mal lepš prístup. Annie mu zaryla nechty do hrude a jazykom vzrušene objavovala jeho tesáky. Všade, kde sa jej tela dotkli Damianove ruky, pocítila pálenie. Nikdy v živote ju nespaľovala taká naliehavá túžba, ako pri ňom. Chcela sa k nemu tesnejšie pritisnúť, ale obmedzený priestor auta jej v tom bránil.

Damian zavrčal, celú ju nadvihol a posadil si ju obkročmo na kolená. Len čo sa dostala do kontaktu s jeho erekciou, mal čo robiť, aby z nej nestrhal oblečenie. Annie sa pod jeho dotykom napínala, prehla sa ako luk a dlane si spojila za jeho krkom. Bradavky ukryté v podprsenke sa bolestivo napli. Vybúlenina v jeho nohaviciach ju dráždila priamo v strede rozhorúčeného tela. Podvedome sa oňho trela.

Damian strácal zbytky zdravého rozumu. Annie sa k nemu tisla, jej drobné telo sa mu chvelo v náručí. Cítil jej pulzujúcu krv a, anjeli pomáhajte mu, vlhkosť jej tela. Chcela ho rovnako ako chcel on ju. Prešiel jej perami po sánke až ku krehkému krku. Naskočila jej husia koža. Hladila ho po mocných ramenách a nahlas vzdychala. V žalúdku mala motýle. Teplo jeho tela z nej vyhnalo dlhoročný chlad a samotu, ktrej čelila. Nepoznal ju a predsa jej dal toľko vecí... Domov. Teplo. Radosť. A nič nechcel na oplátku. Jeho mĺkve oči jej však trhali srdce. Damian si zaslúži radosť, akú cíti ona. Kiež by mo mohla pomôcť. Rada by ho videla usmiateho, šťastného. Spokojne zapriadla, keď jazykom pošteklil jej kľúčnu kosť. Stratená zašepkala jeho meno.

Upír sa zastavil len pár centimetrov od jej podprsenky. Prinútil sa od nej odtrhnúť, čo bola tá najťažšia vec v jeho živote.

Annie sa prebrala z očarenia a namáhavo dýchala. Damian k nej zdvihol pohľad a ona radosťou zvýskla. Konečne to videla! Oči mal plné života, priam žiarili. Usmiala sa.

Damian by pre ten úsmev zabíjal. Objal ju a zhlboka vdychoval vôňu jej vlasov. Čudoval sa, že mu penis ešte neroztrhal nohavice. „Niečo som ti sľúbil,“ povedal chrapľavo a pohladil ju po líci. Je príliš nevinná, hovoril si v duchu.

„Sľúbil?“ Annie nechápala.

Nešťastne sa usmial a odsunul ju z dosahu jeho nebezpečne vztýčenej mužnosti. „Povedal som ti predsa, že od teba nikdy nič podobné nebudem vyžadovať.“ Za čo sa momentálne preklínal.

Annie sa pokúšala netváriť ublížene. Hlboko si cenila jeho sľub a silu dodržať ho, ale sakra, bola nadržaná ako králik! Čo tam po nejakom sľube?

Nešťastne si povzdychla a vrátila sa na sedadlo spolujazdca. Čo jej to napadlo? Nepatria k sebe. Bojovala so slzami sklamania a vyzrela von z okna. Slnko dávno zapadlo a oblohu zahalili mračná.

Damian bez slova naštartoval a pomaly viedol auto k domu. Potrebujem sex, uvedomil si. Chýbalo málo a Annie by skončila pod ním. Alebo nad ním. Akokoľvek. Chcel len ju a v tom je problém.

Vyskočil z auta a zavrel sa v izbe.

Evie s Lukasom sedeli pred večernými správami, keď ich vyrušil príchod anjela – ženy s poriadne nazúreným výrazom v tvári.

„Vám muselo preskočiť!“ zajačala na nich. Červené oči jej žiarili ako oheň a vlasy podobnej farby mala naježené.

Lukas sa usmial a natiahol k Evie ruku. Tá mu podala bankovku. „A vraj si to nevšimne,“ mrmlal pobavene.

„Vitaj v našom byte, Carys,“ pozdravila ju Evie zdvorilo. „Dáš si niečo?“

„Vaše mozgy na tanieri. Och, počkať, žiadne nemáte. Inak by ste neurobili takú hlúposť, ako...“

„Urobili sme to, čo sme museli,“ prerušila ju Evie rázne. „Správnu vec.“

Carys zavrčala. „Obvinia Briana! Evie, ja ho potrebujem, nechápeš to? Prečo ste dovolili, aby si spomenula?“

Evie pokojne vstala. „Drahá Carys, aj keď oceňujem tvoju snahu o záchranu tohto sveta, nemyslím si, že nešťastie tisícov stojí za tvoj boj. Ak si sa ešte nenaučila, že nie si stredom sveta, tak ti to práve hovorím.“

Anjel sa triasol zlosťou. „Nevieš, čo som obetovala, Evie.“

„Viem to veľmi dobre.“ Pozrela jej do červených očí. „A nevieš si predstaviť, ako ťa obdivujem. Napriek tomu robím, čo je nutné pre dobro viacerých, nielen teba.“

„Áno? Tak mi povedz, čie dobro je v stávke tentoraz? Damianovo? Salvatorovo? Conorovo? Isobelino? Alebo nebodaj Brianovo?“

„Annieno,“ vyslovila Evie meno, ktoré anjel vynechal.

Carys sa ironicky zasmiala. „Annie je vrahyňa, zradkyňa a nemá chrbtovú kosť,“ odfrkla si.

Tentoraz sa naštvala Evie. „Vieš, Carys, niekedy ma tvoja obmedzenosť udivuje. Keď už za nami prídeš a začneš frflať, over si niektoré fakty.“

„Napríklad?“

Evie jej do hlavy poslala podrobné zložky Briana a Annie. Anjelove červené oči sa nepatrne rozšírili. „Toto si nečakala, však?“

Carys zaškrípala zubami. „Na Briana si dohliadnem.“

„Nemusíš, postará sa o seba sám. Aj jemu už odtikáva čas.“

„Čas? Aký čas?! Sakra, Evie, potrebujem ho živého!“

„Upokoj sa,“ zasiahol Lukas. „Ani my, ani ty jeho osud už nezvrátime.“

„Na to by som sa pozrela.“

Lukas jej do hlavy poslal ďalšie zložky. Zalapala po dychu, keď videla jeho budúcnosť. Jeho rozhodnutia. A jeho pád na kolená. „Ani toto si nečakala, však?“

Klesla na malý stolík. „P-prečo ste mi to nepovedali?“

Lukas pozrel na Evie a vzdychol. „Pretože by si nebola nadšená. Vieme, že...“

„Sklapni, Lukas!“ Vstala. „Nie som malá, zvládnem to. Budem stáť na správnej strane.“

Evie mrkla na Lukasa a varovne pokrútila hlavou. Nesmú Carys prezradiť jej osud. Nie, kým sa neumúdri. Aj tak má problémov viac než dosť.