Temná spomienka 8

Damian ju v ťaživom tichu odviezol späť k nemu domov. Annie sedela opretá o okno a bezducho sledovala Londýn. Bála sa, cítil to. Cítil jej strach. Chcel ho ochutnať. Nevedel, čo sa práve deje, ale potreba ochraňovať ju stále silnela.

„Brian je šialený,“ povedal. Už nemá dôvod zatajovať jej fakty. „Chce moc. Začalo to pred pár mesiacmi, keď sme omylom našli jednu ženu.“ 

Annie sa k nemu otočila a so záujmom počúvala.

„Volá sa Isobel a je dokonalou kópiou Izabelly, ženy, ktorá v minulosti spolupracovala s Brianom. Keď ušiel, poslala na nás lovcov a vlkolakov. Bol to krvavý boj. Zároveň uniesla Conora, nášho priateľa. Mučila ho a on takmer umrel.

Keď sme uvideli Isobel, len-len, že sme ju nezabili. Conor ju našťastie včas uniesol a presvedčil sa, že okrem tela nemá s Izabellou nič spoločné. A vtedy sa po mnohých storočiach objavil Brian. To on poslal jej podobu na Zem, spolu s jedinečnou schopnosťou porozumieť všetkým jazykom. Bolo to preto, lebo Conor chránil knihu napísanú v tajnom jazyku. Knihu o mocnej mágii, ktorú chcel Brian. Je ich viac a niekoľko už získal. Ak ich bude mať všetky, ovládne mágiu tak mocnú, že ovládne aj celý svet.“

Anniene oči boli rozšírené hrôzou. „Čo sa stalo potom?“

Damian zovrel volant. „Brian potreboval Isobelinu krv, ale nemohol sa k nej dostať. Uniesol preto Conora a požadoval jej krv aj s knihou. Isobel sa obetovala.“

„Umrela?“ opýtala sa Annie bez dychu.

„Takmer. Dala si otráviť krv a zničila knihu. Dúfali sme, že keď sa Brian napije, zabije ho to, ale ten bastard je silný. Dosiahli sme však svoje. Conor z toho vyviazol živý, teda taký živý, ako to len v jeho prípade mohlo byť, a Isobel... nuž, ona umrela. Brian ju však stihol premeniť na upírku.“

„Prečo by ju premieňal?“

Mykol plecami. „Na to sme ešte neprišli. Odvtedy sa neukázal a Isobel s Conorom majú pokoj. Och, a spomenul som, že odvtedy tvoria pár?“

Annie sa rozžiarila ako malé dieťa pod stromčekom. Mala rada šťastné konce. „Kde sú?“

„V Taliansku, čoskoro by sa mali vrátiť. Obľúbiš si ich, aj keď momentálne sa správajú ako zamilovaní pubertiaci.“

„Aj tak stále nerozumiem, prečo chce Brian mňa. Myslíš, že to bude tou... vecou?“

Damian si domyslel, že hovorí o svojej moci. „Neviem. Vyzeral dosť prekvapený, keď si po ňom pálila, takže preto asi nie. Musí mať iný dôvod.“

„Ale aký?“

Vzdychol. „Kiež by som to vedel, Annie.“

Erin sedela v Salvatorovej pracovni a počúvala jeho telefonát s hlasným odposluchom. Conor na druhej strane bol dosť znepokojený.

„Už ste sa poradili s Evie? Alebo tým... ako sa volá... Lukasom? Možno niečo vedia,“ uvažoval Conor.

„Sú mimo dosah,“ povedala Erin podráždene. Aj ju znervózňovala ignorácia anjelov. Tí by určite vedeli, čo sa deje. A možno práve preto sa s nimi odmietajú spojiť.

„Bol by som radšej, keby si bol nablízku, Conor,“ vzdychol si Salvator. „Možno ste aj vy v nebezpečenstve.“

„Zbalíme sa a prvým lietadlom odletíme domov,“ sľúbila Isobel. „Všetko sa vyrieši, nebojte sa.“

Salvator sa s nimi zničene rozlúčil a zložil. Prehrabol si svetlé vlasy a oprel sa o otočné kreslo. „No, a je to tu zas.“

Erin súcitne naklonila hlavu. „Bojíš sa, že Annie je pre nás hrozba?“

Pokrútil hlavou. „Nič také. Videla si ju? Keby som ju nepoznal, pomyslel by som si, že je anjel.“

„Chúďa malé. Akoby nikdy nemohla nájsť pokoj.“

„Aj mne sa zdá. Ale my ju ochránime. Annie je medzi nami v bezpečí.“

Erin si zahryzla do pery. „A čo Damian? Ako do tejto predstavy zapadá on?“

Salvatorove oči zaiskrili. „Aj keď oceňujem jeho snahu o starostlivosť o Annie, stále má v tvári ten prázdny výraz.“

„Ale občas, keď na ňu pozrie... Salvator, myslíš, že bude naozaj šťastný, ak ho pošleš ďaleko od jeho jedinej rodiny?“

Kráľ vstal a podišiel k oknu. „Nepoznáš nás, Erin. Damian je starý, svet je preňho len o niečo väčšia lopta. On potrebuje zmenu.“

Lovkyňa vstala tiež a zozadu prepaľovala Salvatora nahnevaným pohľadom. „Potrebuje v prvom rade vedieť, že pri ňom všetci stojíte. Keď zistí, že ste to naplánovali za jeho chrbtom, dorazíte ho.“

„A čo teda chceš, Erin?“ Salvator zvýšil hlas, akoby hovoril s dospievajúcou dcérou. Erin nad tým zaškrípala zubami. Chápala jeho snahu o výchovu keď mala šestnásť a nasťahovala sa k nemu, ale už maá dvadsaťšesť a odmieta byť v postavení jeho dcéry, keď je každé tri dni prisatý na jej krku.

„Chcem, aby si mu dal šancu zblížiť sa s Annie. Do Nového roka.“

Salvator sa cynicky usmial. „My upíri nie sme romantické bytosti, Erin,“ povedal zase tým poučným tónom. „Annie je krehká a nevinná. Damian je drsný bojovník.“

Zagúľala očami, akoby to nevedela. „A možno práve to potrebuje. Celý čas je obklopený len vami, ktorí sa viete len biť a klátiť jednu ženu za druhou,“ povedala bez citu. „Annie je nová výzva. Mimo jeho ligy.“

Upír sa otočil od okna a pozrel jej do očí. V jeho pohľade nebol žiadny cit, neha, či vrelosť. Tento druh pohľadu mal vyhradený len pre ňu. Zvykla si. Tak ako na nenávisť jeho upírov a neustálu bolesť. „Nemysli si, že nás poznáš, dieťa.“ Toto oslovenie používal vždy, keď chcel poukázať na jej nízky vek. On má viac ako dvetisíc rokov. A ju vníma ako dieťa. Dcéru. „O Damianovom preložení rozhodnem ja.“

Erin dupla nohou. „Daj mu čas. Prosím, počkaj do Nového roka.“

„Dobre, počkám,“ súhlasil nakoniec. „Ale potom pôjde preč a nikto ma od toho neodhovorí.“ S tými slovami okolo nej prešiel a vykráčal z miestnosti.

Erin si len vzdychla. Ako dlho bude ešte musieť znášať toto ponižovanie?

Zašla na ošetrovňu a cez ňu do Aislininho bytu. Salvatorov palác bol taký veľký, že každý, kto v ňom býva, má vlastný luxusný byt. Plus tu sú herne, posilňovne, štyri knižnice a dve obývacie izby a bazén.

Mladá lekárka ležala na posteli a čítala zamilovaný román. Keď zočila Erin, očervenela a odhodila ho preč.

„Stalo sa niečo?“

„Nie.“ Erin sa posadila do kresla. „Mám strach o Annie,“ priznala.

Aislin nadvihla obočie. „Annie? O ňu by som sa nebála.“

„Je nevinná, Aislin. Opäť sme ju vhodili do sveta, do ktorého nepatrí.“

„Náš nápad to nebol,“ bránila ich činy Aislin. „A je jedinou nádejou pre Damiana. Ani ja nechcem, aby odišiel, aj keď je asi taký príjemný ako hemoroidy.“

„Nie som si istá, či práve Annie a Damian budú ideálnym párom.“

Aislin zagúľala očami. „Conor kedysi uniesol Isobel a vychádzajú spolu dobre. Ty už desať rokov znášaš Salvatora, aj keď viem, že by si mu najradšej odrezala penis a použila ho ako ozdobu na vianočný stromček. Damian a Annie medzi nás zapadnú.“

„Ale čo jej sny? Jej vedomosť o mágii? Aislin, obe vieme, že čoskoro všetko zistí.“

Aislin sa posadila. „Erin, tu nejde len o ňu, ale o Briana. Annie je kľúčom k jeho pádu.“

Lovkyňa sa začala nervózne prechádzať po miestnosti. „Ja viem, že to vyznie šialene, ale...“ vzdychla. „Mne na nej záleží. Je taká... dobrá, taká vydesená.“

„Nesúď knihu podľa obalu. Videli sme jej zložku.“

„Áno, veď práve. Bohovia, Aislin, mám chuť ju objať a zniesť jej aj modré z neba. Toľko utrpenia...“

„Všetko napravíme. Možno nie my, ale Damian sa o to postará, viem to. Chce to len čas.“

„A práve ten nemáme.“ Erin rozhodila rukami. „Salvator ho hneď po Novom roku chce poslať preč.“

„Dovtedy sa môže stať veľa vecí.“

„Ale nemusí. Čo ak jej odolá?“

Aislin z jej prechádzania začala bolieť hlava. „Dobre, zastav sa konečne. Keby niečo, tak použijeme chémiu, spokojná?“

Erin na ňu vrhla neveriacky pohľad. „Chémiu?“

„Netvár sa tak. Ešte si nepočula o afrodiziaku? Funguje aj na upírov. Podstrčíme im to do jedla a krvi.“

„Aislin?“

„Áno?“

„Buď taká láskavá a nikdy sa neopováž urobiť to mne, alebo Salvatorovi.“

Lekárka sa zasmiala. „Bojíš sa?“

Erin smutne pokrútila hlavou. „Má ma ako dcéru. Nechcem, aby Salvator skončil v posteli s...“ zovrela pery a odišla.

Annie bola zase námesačná. Damian sedel dole v obývačke a sledoval, ako schádza po schodoch. Zelené oči hľadeli do neznáma. Vzdychol.

„Annie, vráť sa do postele,“ povedal jej jemne.

Otočila hlavu jeho smerom, ale nevidela ho. „Chcela som sa len najesť,“ povedala zlomene. Tentoraz vo Francúzštine. „Nevládzem.“

Damiana bolelo srdce, ktoré necítil už pár storočí. Annie v spánku prežívala záblesky zo svojich minulých životov. V každom z nich bola týraná a zneužívaná. Keď hovorila po starosloviensky, spomínala si na život ženy, ktorú v štrnástich vydali za trikrát staršieho muža, ktorý ju znásilňoval a nedovolil jej ani jesť a piť. Neustále ju mal spútanú v posteli.

Tentoraz bola v inej dobe, vo Francúzsku. Zajali ju počas tridsaťročnej vojny a nútili ju slúžiť skupine vojakov. Akokoľvek. Tí ju po piatich rokoch zneužívania vyhladovali na smrť.

Všetko vedel vďaka jej zložke a nepáčilo sa mu to. Jej utrpenie akoby nemalo konca-kraja.

„Naješ sa, keď sa poriadne vyspíš,“ prehovoril k nej nežne. „Čaká ťa teplá posteľ, Annie.“ Priblížil sa k nej.

„Nie, prosím. Ja už nemôžem. Všetko ma bolí.“

Zavrel oči. Videla v ňom tyrana z minulosti. Nie jeho. „Neublížim ti. Ani sa ťa nedotknem.“ Aj keď netúžil po ničom inom, než preskúmať tú hladkú pokožku centimeter po centimetri. Keby len nebola taká krehká...

Ustúpila. „Prosím...“

Damian zastonal. „Annie, už ti nikto neublíži. Si v bezpečí, si so mnou.“

Akoby sa trochu spamätala, ale aj tak bola inde.

„Vráť sa do postele. Ráno sa naješ, koľko budeš chcieť.“

Zaklipkali jej viečka. Spozoroval to a zachytil ju práve včas, keď odpadla. Teraz pokojne spala v jeho náručí. „Sakra aj s tým!“ zavrčal, keď ju niesol do izby.

Položil ju na mäkkú posteľ a prikryl, keď sa znovu prebrala. A zase bola mimo. „Mágia bosoriek sa mi páči,“ povedala zlomyseľným hlasom, až sa otriasol. Šokovane hľadel na nežné žieňa, ktoré sa zmenilo na čosi nepríjemné. Preglgol. Hovorila po anglicky. V jej zložke sa neuvádzalo, že by niekedy žila v Anglicku.

„Prosím?“ šepol neveriacky.

Annie sa posadila do zvláštnej, pokrivenej polohy. Poznal tú pozíciu. Takéto vyzývavé bývali kurtizány. „Je jednoduchá a účinkuje na každého. Tie sprosté ženské ani nevedia, aké sú mocné.“ Hlas mala podfarbený krutosťou. „Práve som videla jednu uhorieť na hranici.“

Damian na ňu zízal s otvorenými ústami. Čo je toto za hru? „Spi, Annie.“

Otočila k nemu hlavu. „Ale dosť už o nich. Chcem vidieť tvoju knihu mágie. Počula som, že je jedinečná.“

Posadil sa k nej. „Annie, spamätaj sa.“

Zamračila sa. „Už som ti predsa zaplatila. Nestačili ti dve noci?“

Damianom prešla vlna nevoľnosti. Takže Annie bola aj ľahká žena. A mala čo dočinenia s mágiou. Pokúsil sa ju zatalčiť do postele. Nedala sa.

„Ako myslíš, naposledy. Ale podaj mi víno, som smädná.“

„Annie, toto sa mi nepáči.“

Usmiala sa. Diabolsky. „Chutí ti moje víno? To som rada. Vieš čo? Tvoju knihu si už nemusím požičiavať. Jednoducho si ju vezmem. Otrávené? Nie. Je však možné, že stráviš dlhý čas v posteli. Bez pohybu.“ Naposledy naňho pozrela a odpadla na vankúše.

Damian vstal. Kurtizána a zlodejka. Mal pocit, že niekto tu hrá nebezpečnú hru a z neho si spravil figúrku.

Potichu opustil jej izbu a pokúšal sa skontaktovať s Lukasom alebo Evie. Ani jeden z anjelov neodpovedal, čo neveštilo nič dobré.

Brian sa nervózne prechádzal po hotelovej izbe a premáhal sa, aby niečo nerozbil.

„Nechápem, prečo si ju hneď nezabil,“ povedala žena pokojne sediaca na posteli. Vlasy mala dôkladne stiahnuté do uzla vzadu na hlave, čím vynikli jej rozhodné oči. Aj keď mala na sebe sukňu a košeľu, bola ozbrojená ako do vojny. Brian na nej videl, že pomaly stráca súdnosť. Bola pri ňom príliš dlho a jej zášť voči upírom sa len zhoršila. Preto jej pridelil novú úlohu. Nepriečila sa. Bol za to rád. Nepotrebuje šialené vrahyne.

„Možno som mal,“ priznal. „Nabudúce nezaváham.“

Odfrkla si. „Pracujem pre teba viac ako päťdesiat rokov, Brian, ale nikdy som ťa nevidela nerozhodného. Nechceš mi niečo povedať?“

Zaklonil hlavu. „To je dlhý príbeh.“

„Nikam sa neponáhľam.“ Premerala si ho nekompromisným pohľadom.

„Jednoducho som tak trochu zodpovedný za všetko jej nešťastie. Môže pokojne žiť ďalej, len nech si, pre všetko na svete, nespomenie.“

Žena vstala a prekrížila si ruky na hrudi. „Je to tvoje rozhodnutie, ale buď opatrný. Môžeš skončiť nastoknutý na kole.“ Otvorila dvere a odišla. Brian si vydýchol. Urobil chybu, keď ju kŕmil nenávisťou. Dúfal, že jej nová práca ju trochu obmäkčí. Inak má vážny problém.