Temná spomienka 16

Annie vstala medzi prvými, upravila posteľ a vybavila si rannú hygienu. Pre všetkých už boli pripravené balíčky s vodou, energetickými tyčinkami a toastom. Pomohla všetky rozdať a sledovala, ako väčšina ľudí odišla, zostalo len pár matiek s deťmi, ktoré ešte spali. 

Vypočítala, že zostanú dva balíčky navyše a rýchlo zjedla obsah jedného z nich. Posilnilo ju to a ona začala rozmýšľať, či sa tu zdrží cez sviatky, alebo odíde hneď zajtra. Niežeby vedela, kam pôjde. Nemala žiadne peniaze a čím dlhšie zostane v Londýne, tým väčšia je pravdepodobnosť, že ju nájdu. Do pekla, veď kedysi ju vystopovali až do Škótska!

Na druhej strane, teraz majú plné ruky práce s Brianom a idú Vianoce. Budú sa vôbec namáhať? Nie, prečo by to robili? Nie je jedna z nich.

Z myšlienok ju vytrhol rozruch pred budovou. Odtiahla záclonu, aby zistila čo sa deje, a takmer spadla z nôh. Na ulici zastalo päť čiernych áut, ktoré dobre poznala. Postupne z nich vystúpili Salvator s Damianom, Erin, Will, Nik, Zoe, Salvatorova ochranka a nakoniec... Conor. Muž, ktorému ublížila najviac zo všetkých. Zastali pred budovou ako popravčia čata. Jej popravčia čata.

Prešla ňou vlna zlosti. Už jej jeden život vzali a ostatné zničili. Viac im nedovolí! Zaplatila za svoje chyby.

Odstúpila od okna, prebehla do miestnosti s posteľami a hľadala zadný východ. Ten síce nenašla, ale postačí aj okno na toaletách. Otvorila ho, stúpila na umývadlo a vďaka svojej drobnej postave sa celkom ľahko prešmykla do úzkeho otvoru medzi budovami.

Zoskočila na asfalt, prebehla k rohu a nazrela na ulicu. Upíri jeden po druhom vchádzali dnu. Rozbehla sa opačným smerom. V úzkych uličkách nebolo ani živej duše a ako sa obávala, upíri objavili jej únikovú cestu a teraz počula ich kroky za chrbtom. Tak trochu podcenila ich čuch, keď si myslela, že sa stratí v spletitých uličkách medzi opustenými budovami. Na malú chvíľu ju dokonca prepadol ten smiešny pocit déja vu.

Keď už bolo jasné, že im neunikne, otočila sa. Raz už utekala a ako to dopadlo? Teraz bude aspoň bojovať.

„Gladius!“ privolala si meč. Zručne si ho držala pri tele, zatiaľ čo Damian so Salvatorom a Conorom zastali pár krokov pred ňou. Nemohla sa pozrieť na Damiana. Jeho pohľad, či už by bol nahnevaný, alebo zranený, by ju zrazil na kolená.

„Annie,“ upokojoval ju Salvator. „No tak. My ti nechceme ublížiť.“

„Nechajte ma odísť, Salvator,“ vyjednávala.

„Prečo? Bojíš sa Briana? Annie, my ťa ochránime.“

Odfrkla si. Iste, tak ako naposledy. „Nie. Chcem, ja musím odísť. Nikdy som sem nemala prísť.“

„Toto je smiešne,“ zasiahol Damian. „Zlož ten meč, Annie, a porozprávame sa ako rozumní a dospelí ľudia.“

„Nie.“

„Chceš, aby som ti ho vzal sám? Dobre vieš, že to urobím.“

Dobre vie, čo s ním dokáže. Prebodnúť ľudské telo. „Nepoznáš ma, Damian. Nevezmeš mi ho.“ Zovrela rukoväť. „Pustite. Ma.“ Prižmúrila oči, ako to zvykla robievať Izabella. Rozkročila sa, aby rozložila váhu a napla svaly na bruchu pre prípad boja.

„Poznám ťa veľmi dobre a dávam ti poslednú možnosť.“ Ten chlap normálne vytiahol dva krátke meče z kabáta a namieril ich na ňu.

Vina sa zmenila na zúrivosť. Chce len odísť. Zachrániť svoj aj jeho život. Brian by napadol celé kráľovstvo, keby neodišla, aj keď ešte celkom nechápala prečo ju tak veľmi chce mimo Británie. Rozhodne sa ho na to nechcela pýtať, kým nenájde dosť sily, aby sa mu postavila. Pretože aj on jej dlhuje život. Zmanipuloval ju.

„Nie,“ povedala odhodlane. „Nechajte ma odísť!“

Damian zaútočil. Nechcel ju zraniť, len ju zbaviť meča. Annie však jeho štýl poznala a výpad odklonila. Zručne sa vyhla jeho úderom a zatlačila ho dozadu.

„Mizerný upír, mám po krk boja a nočných môr!“ ventilovala sa. „Už si mi vzal všetko – život, šťastie aj panenstvo! Slobodu ti nedám!“ Ona sa neobmedzovala. Bodla ho do ramena a porezala na krku. Rany sa rýchlo zacelili.

Už aj Conor a Salvator chytili paniku. Tasili vlastné meče a chystali sa brániť priateľa.

„Annie, spamätaj sa! Preskakuje ti,“ dohováral jej Damian.

To ju ešte viac nahnevalo. „Mne preskakuje?! Tak mne preskakuje?!“ Dostala sa dosť blízko, aby ho kopla do kolena. Mala chuť zabodnúť mu meč do brucha, aby pocítil aké to je. Zastavil ju však Conorov meč a zaštítil Damiana. Zavrčal na ňu.

„Nepokúšaj našu trpezlivosť, Annie.“ Prinútil ju ustúpiť a keby nemala dobré reflexy, poškriabal by jej stehno.

„Lebo čo? Zabijete ma? Tak ako ste to urobili predtým?!“ Všetkou silou, ktorú mala, odrazila jeho meč. „Prekľajete ma ešte viac? Do toho, ak sa vám uľaví!“

„Čo to tára?“ opýtal sa Salvator Damiana, ktorý nechápavo krútil hlavou.

„Dnes sa história nezopakuje, vy nenažrané pijavice!“ Bodla Conora do pleca. Kým sa mu rana liečila, nahradil ho Salvator.

„Ten štýl boja poznám,“ zamyslel sa.

Annie prudko dýchala. Oni boli traja a ona sama. Napriek tomu sa nemienila vzdať len tak. „Isteže ho poznáš, somár, sám si ma ho učil! Alebo sa už nepamätáš?“ Predstierala výpad a úspešne mu vyrazila meč z ruky. Conor s Damianom v momente bránili svojho kráľa.

„Prestaň, Annie!“ okríkol ju Damian. „Prekročila si hranice.“

„Och, naozaj? To mi hovoríš práve ty?“ Namierila naňho svoj meč. „Ani nevieš, akú mám chuť dať ti ochutnať vlastnú medicínu a neurobím to len preto, lebo by som nebola o nič lepšia, než celá tá tvoja krvilačná banda!“ Túžba po pomste ju zožierala zaživa.

„Počúvaš sa vôbec?“ odlákaval jej pozornosť, zatiaľ čo Conor sa presúval poza ňu. „Prečo si odišla? Čo zlé by sa mohlo stať?“

Zavrčala. „Nemáš ani poňatia.“

„To by stačilo!“ Conor na ňu zozadu skočil, vykrútil jej zápästie a ona bola nútená pustiť meč. Vykríkla, lakťom ho udrela do brucha a nechty mu zaryla do ruky.

„Mala som ťa zabiť, keď bola šanca!“ zavrčala, aj keď to tak nemyslela.

Conor ju zhodil na zem, až jej vyrazilo dych. Dobehli k nim aj ostatní upíri a sledovali, čo sa deje.

Annie pri krku pocítila čepeľ Salvatorovho meča. Pozrela naňho a najradšej by mu vyškriabala oči. „Zasraní upíri,“ zanadávala.

Damianovi vypadol meč z ruky. Salvatorov sa zatriasol. Conor zbledol ešte viac, než pôvodne bol.

„To nie je možné,“ šepol Salvator v absolútnom šoku.

„Myslíš, Salvator?“ zaškerila sa. „To isté som si hovorila aj ja, keď ma tvoj kamarát,“ nenávistne pozrela na Damiana a srdce sa jej lámalo na ešte viac kúskov, „prebodol. Povedz, Damian, uľavilo sa ti? Tešilo ťa, že si ma preklial?“

„Preklial?“ zopakoval omámene, nechopný prijať túto realitu.

„Áno, preklial.“ Potrebovala to zo seba konečne dostať. Všetky obvinenia, všetok hnus, ktorý ju sprevádza životmi. „Zničil si všetky moje životy, vrátane tohto! Nemal si právo! Dostali ste svoju pomstu!“ kričala na nich zo zeme.

Conor musel ustúpiť, aby jej na mieste nevykrútil krk. „Izabella,“ povedal chladne ako ľad.

Upíri zalapali po dychu. Zhrozene sa dívali na Annie a ona všetky ich pohľady opätovala.

Zoe privrela oči. Prišli na to, čo sa Aislin s Erin tak veľmi snažili utajiť.

Conor surovo udrel Annie do hlavy a ona v momente stratila vedomie. Dopadla na zem.

Salvator pozrel na Conora a sám nevedel, čo si počať. „Izabella musela študovať mágiu bosoriek,“ dával si všetko dohromady. „Preto sa ťa pokúsila zabiť,“ skočil pohľadom na Damiana. „Jej podvedomie vedelo, že si jej vzal život. Preto je tu Brian. Stavím sa, že ju chce späť.“

„Ušla, aby sme to nezistili,“ precedil cez zuby Conor. „Lebo vedela, čo by som jej...“ Naznačil, ako ju škrtí.

„Ako dlho to mohla vedieť?“ žasol Will.

„Dnes ráno rozhodne, keď ušla,“ zamyslel sa Nikias.

Damian zovrel pery. Nebol taký hlupák, aby si myslel, že to včera ešte nevedela. Tá malá suka! Vyspala sa s ním, aby ho rozptýlila!

„Čo s ňou urobíme?“ šepla Zoe so stiahnutým hrdlom.

Všetci pozreli na Damiana. Ten mal tvár z kameňa a srdce mu práve napľulo do tváre. „Izabella bude súdená, tak ako je to správne podľa našich zákonov. Bude sa zodpovedať za svoje zločiny.“

„Mal by som ju zabiť,“ zamrmlal Conor. „Mučiť.“ Pohľad mal kalný, neprítomný, uväznený v minulosti.

„Dostaneš možnosť,“ sľúbil mu Salvator. „Ale až po súde. Upíri si zaslúžia satisfakciu. Tá žena nás takmer dala vyhubiť.“

Damian udrel do múru náprotivnej budovy, čím prekvapil všetkých okolostojacich upírov. S nazúreným výrazom a chôdzou predátora si pomedzi nich predral cestu a zmizol v uliciach mesta.

Will sa chcel rozbehnúť za nim, ale Zoe ho zadržala. „Zlomené srdce priateľ nevylieči,“ povedala múdro. Upír nepokojne zastonal. Damian konečne začal žiť a musela prísť takáto rana.

„Tak... asi ju vezmeme do sídla,“ navrhla upírka po chvíli, keď sa nikto nemal k činu.

Všetci znechutene zavrčali. Nemali chuť viezť ju so sebou. Prvotriedne zagúľala očami. „Ja ju odveziem.“ Prešla pomedzi nich a vzala bezvedomú Annie na ruky. Ochotne ju nechali prejsť k autu. Nohou sa jej podarilo otvoriť a uložila Annie na sedadlo spolujazdca. Pripútala ju a posadila sa za volant. Vyštartovala prvá a upíri za ňou.

Vyšla z chudobnej štvrte, vyhla sa centru a menej frekventovanými cestami zamierila do Salvatorovho sídla. Občas nenápadne skontrolovala Annie. Dýchala pravidelne a nevyzerala byť zranená.

V spätnom zrkadle sa uistila, že má celú eskortu za sebou. Chvíľa nepozornosti stačila, aby došlo k nehode. Z bočnej uličky do nej v plnej rýchlosti vrazilo auto. Zoe stihla len zvriesknuť, pustila plyn a pri zrážke vybuchli airbagy. Od nárazu jej prudko myklo hlavou a bez pohnutia zostala sedieť v zničenom aute.

Will v aute za ňou to našťastie ubrzdil a tí za ním tiež. Vystúpili v rovnakej chvíli ako nezranený vodič čiernej Toyoty. Jeho biele oblečenie bilo do očí, keď sa na nich zákerne usmial. Zhŕklo sa okolo neho šesť upírov, ktorí ho chránili.

„Prisahámbohu, Brian, zabiť ťa je málo!“ okríkol ho Salvator, keď sa ako veľká voda vyvalil z auta. V ruke už mal meč a pištoľ. Rozhodoval sa, čím začne.

„Aj ja ťa rád vidím, Salvator. To dnes ale máme pekný deň, však?“ prešiel k rozbitému autu, obišiel miesto vodiča, kde napoly sedela, napoly ležala bezvedomá Zoe, a sústredil sa na Annie.

„Na to ani nepomysli, kretén!“ Nik po ňom hodil dýku, ktorá sa mu efektívne zabodla do ruky.

Brian zasyčal a vytiahol si ju z mäsa. Biele oblečenie zmáčala bordová krv. „Povedal som vám, že chcem Annie,“ zasmial sa a otvoril si druhou rukou.

Salvator doňho jednoducho vystrieľal celý zásobník. Po chvíli vyzeral Brian ako oblečený v mega veľkých bodkovaných trenírkach. Zalapal po dychu nad náhlou bolesťou a zaspätkoval.

„Will – Zoe,“ vydával rýchle príkazy. „Nik – Annie. Ostatní – ochranka. Toho debila chcem ja.“

Upíri svojho kráľa na slovo poslúchli. Najprv sa pustili do Brianovej ochranky, potom Will pribehol k uväznenej Zoe a Nik sa dal do vyslobodzovania Annie. Salvator sa s obrovským úsmevom vrhol k Brianovi. Ten si vyčaroval meč a odrazil Salvatorov úder. Bývalý a súčasný kráľ zahájili smrtiaci súboj. Brian bol len o niečo starší od Salvatora a mal tú výhodu, že svojho nástupcu dlho trénoval. Predvídal väčšinu jeho úderov a rýchlo ho zranil. Po pár minútach Salvator krvácal z boku a na krku sa mu hojila desivá rana. Stratil veľa krvi a keďže pár dní nejedol, nebolo to jednoduché.

Brian ladne uskakoval a dobre sa pri tom bavil. „Staráš sa o moje kráľovstvo dobre, Salvator?“ dráždil ho, predstieral výpad a kopol ho do zraneného boku.

Salvator zavrčal, prehol sa, aby zmiernil bolesť, a oprel sa o múr budovy. Aj v skoré ráno boli ulice plné a ich súboj videlo viacero svedkov. Len dúfal, že Conor má dosť rozumu, aby im kúzlom vymazal spomienky. „To kráľovstvo je moje!“ Udrel tak silno, že prekonal Brianovu obranu a zaboril meč do jeho hrude. Nanešťastie, zastavila ho pevná hrudná kosť.

Brian zaťal zuby. Rana sa hojila rýchlo, no pálila ako kyselina. Cúvol. „Nie nadlho a obaja to vieme,“ dychčal. „Nemám pravdu?“

Kráľ ustrnul. „Sklapni!“

Brian sa nahlas zasmial. „Ty a tvoje dobré skutky. Myslíš, že neviem, že ti veľkráli dýchajú na krk? Že ak rýchlo nepremeníš tú malú zmiju na upírku, pošlú na teba zabijakov?“

Ďalšie slová zanikli v rinčaní mečov. Salvator bojoval ako lev. „Svoje problémy zvládam, ale ďakujem za záujem.“ Kopol ho do kolien, udrel do tváre a vyrazil mu meč z ruky.

Brian dopadol na chladný asfalt, mierne omráčený. Odkotúľal sa zo Salvatorovej rany, zhrabol meč a zase bol na nohách. Boj pokračoval. Udierali, uhýbali a zraňovali sa. „Tik-tak, Veličenstvo, tik-tak. Umrieš. Vedia to tvoji milovaní poddaní? Vedia, že o chvíľu zavládnu boje o trón?“

„Čuš!“ Salvator stratil pozornosť a Brian ho tvrdo zhodil na zem. Chystal sa zasadiť smrteľnú ranu, keď ho zastavil ďalší meč.

Nad Salvatorom sa skláňal Conor a chránil ho vlastnou zbraňou. „Môjho kráľa nebudeš ohrozovať, ty sukin syn!“ Svižným pohybom ho zbavil zbrane a udrel tak silno, že mu praskla kosť v ruke. Brian s výkrikom cúval. „Tvoji upíri zbabelo ušli, čo ty na to? Byť tebou, bál by som sa v noci spať.“

Brian si odpľul a rýchlo odrecitoval pár slov. Za ním sa otvoril portál, ktorým napoly prešiel, napoly sa preplazil so slovami: „Ešte sa stretneme.“

Conor pomohol Salvatorovi na nohy a podoprel ho. „Zvládneš to sám?“

„Myslím, že áno,“ vydýchol a chvíľu hľadal rovnováhu. „Conor, to, čo si počul...“

„Ja viem,“ upokojil ho jeho prvý muž. „Nikto sa to nedozvie.“

„Som ti vďačný.“

Ťažkopádne došli k zničeným autám. Will už preniesol Zoe na zadné sedadlá svojho auta, ale neprebrala sa. „Dostala poriadnu ranu, o chvíľu by mal byť jej mozog zregenerovaný,“ hlásil. „Vezmem ju čím skôr k Aislin.“

„Choď.“ Poplácal ho Conor po ramene, aby nečakal. O chvíľu bol preč.

Nikias práve pripútal Annie na sedadlo spolujazdca vo svojom aute a tváril sa znechutene. „Je v poriadku. Nemá ani škrabanec.“

„Pôjdeme prví, ty choď za nami. Zvyšní za ním!“ zavelil Salvator.

Upíri nastúpili do áut, akoby sa nič nestalo, a pokračovali v ceste.

Conor oboma rukami zvieral volant a občas nenápadne pozrel na Salvatora. Jeho kráľ bol bledý a nutne potreboval krv. Tváril sa, že si nastavuje niečo na mobile a poslal Erin správu, aby sa pripravila. Nikdy Salvatorovi nepovedal, že pred každou akciou za ním prišla a so psími očami ho prosila, aby dával na Salvatora pozor. A on jej to vždy sľúbil.

„Brian neklamal, však?“ opýtal sa po dlhom tichu. „Veľkráli ti dali ultimátum. Erin upírkou, alebo ty mŕtvy.“

„Dali mi ho pred rokmi. Sľúbili, že na mňa nebudú tlačiť, kým nebude staršia,“ odvetil ľahostajne.

„Má dvadsaťšesť,“ pripomenul mu Conor, keď zabočil na dlhú príjazdovú cestu k sídlu. „Je čas.“

Kráľ neodpovedal. Počkal, kým zastavia, potom s námahou vystúpil. „Nepremením ju na upírku, Conor,“ priznal sa nakoniec. „Nie proti jej vôli. A ani nie pod tlakom veľkráľov.“

Conor zúfalo pokrútil hlavou. Jeho kráľ si zvolil istú smrť.

Erin vedela, že je zle v momente, keď dostala správu od Conora. Potichu prešla zo svojej izby k Aislin do ordinácie a jej výraz hovoril za všetko.

Lekárka klesla na stoličku pred počítačom a zbledla. „Prišli na to.“

„Obávam sa, že áno.“

„Musíme im to povedať. Erin, oni ju zabijú.“

Pokrútila hlavou. „Nikdy nám neuveria. Už nesmieme zasiahnuť.“

Aislin z toho mala zlý pocit. „Budeme sa len tak pozerať, ako ju ponižujú?“

Erin sklopila pohľad a prehltla tabletku obsahujúcu železo. Už počula autá na príjazdovej ceste.

Vybehla z domu a prišlo jej zle od žalúdka, keď uvidela Salvatora zakrvaveného, bledého a neistého. Conor mu pomohol dopotácať sa k nej.

„Do izby,“ precedil cez zuby kráľ a ona bez váhania poslúchla.

Z ďalšieho auta už vystupoval Nikias a niesol na rukách Annie. „Je len v bezvedomí,“ zavrčal na Aislin. „Postaraj sa o Zoe.“

Tú opatrne niesol Will, zatiaľ čo ostatní zabezpečovali okolie.

Nahrnuli sa na ošetrovňu a Aislin začala ošetrovať Zoe. Zmyla z nej krv a prehmatala lebku. Do krku jej strčila hadičku s krvou a nakoniec skonštatovala, že sa rýchlo uzdraví. Keď sa chcela pozrieť na Annie, zistila, že ju Nik odniesol do ciel v podzemí. S nevôľou jej vysvetlil, čo sa stalo a ona poslušne hrala prekvapenú.

Vtedy sa domom niesol neľudský výkrik, až všetci zaškrípali zubami. Salvator sa práve kŕmil. Erin ziapala dobrých päť minút, než krik ustal a oni sa vrátili k svojim povinnostiam.