Temná spomienka 19

Annie bola v takom stave, že už nevedela, či spí, alebo bdie. Prázdny žalúdok jej spôsoboval kŕče, oči ju štípali a neustále musela myslieť na Damianov chladný pohľad.

Nepočula, ako sa tíško otvorili a zase zavreli mreže. Skoro nič už nevnímala, okrem bolesti. Spozornela, až keď sa úzka posteľ pod ňou prehla a vedľa seba zaznamenala prítomnosť inej osoby. Nemusela sa pozrieť, Damianova neopakovateľná vôňa jej naplnila zmysly. 

„Takže aspoň sny sa nado mnou zľutovali,“ povedala v delíriu. Pretože v skutočnosti by k nej nikdy neprišiel. Nevadí. Bola vďačná aj za túto maličkosť.

Damian ležal na boku vedľa nej a nehýbal sa, len pohľadom pohládzal jej drahú tvár. Chcel ju znova vidieť usmiatu. „Myslíš, že som sen?“

„Skutočný Damian by za mnou nikdy neprišiel.“ Privrela oči a unikla jej jedna slaná slza.

„Prečo?“ jeho hlas bol upokojujúci a mierumilovný. Takto by sa predsa s Izabellou nerozprával.

„Nenávidí ma. A má na to právo.“ Schúlila sa do klbka, akoby chcela ochrániť svoje krvácajúce srdce.

„Naozaj? Myslíš si to?“ Bolo zaujímavé počuť takto hovoriť Izabellu. Akoby ľutovala svoje činy. Len preto, lebo nevedela, že nespí.

„Viem to. Pozeral sa na mňa ako na najhoršieho parazita, akého kedy videl.“

„Možno bol len zmätený. Spáchala si nepekný zločin.“

„A on preklial všetky moje životy. Preto som bola vždy nešťastná. Než ma zabil, povedal, že mi praje len to najhoršie. Tú kliatbu už nič nezruší.“ Ďalšia slza sa jej spustila dolu lícom.

Damian sa zamračil. O tom nič nevedel. Áno, povedal tie slová, ale nikdy by si nemyslel, že budú mať nejakú moc. Bude to musieť prebrať s operencami. „Hneváš sa naňho?“ opýtal sa a uvedomil si, že Annie má na to plné právo. Trpela niekoľko životov bez nádeje na pokoj.

Annie sa trpko zasmiala a zaborila tvár do vankúša. „Kiež by som mohla. Ale ja chápem, prečo to urobil. Nedokážem sa naňho hnevať, ľúbim ho.“

Upír skamenel. Ľúbi ho? Jeho? Toho, ktorý ju preklial a priviedol medzi jej nepriateľov? Po tom všetkom ešte dokáže vysloviť, že ho ľúbi? Ach, pri všetkých anjeloch, z nedostatku jedla jej prestáva pracovať mozog! „Ehm... ako ho môžeš ľúbiť?“ položil základnú otázku. Alebo že by už preskakovalo jemu?

Zaborila nos do jeho ramena. „Pretože je dobrý. Starostlivý. Vždy sa ku mne správal ako k rovnocennej a záležalo mu na mne. Po prvý raz niekomu na mne úprimne záležalo.“

Zaťal čeľusť. Nie, žiadna Izabella. Annie. Preňho bude existovať vždy len Annie. „Nechceš sa mu pomstiť? Jemu, alebo upírom?“

„Nie. Ja len chcem, aby toto všetko skončilo. Možno som naozaj mala umrieť v deň, keď ma našiel.“

Nie! vykríkol jeho mozog jednohlasne so srdcom. Prekonal sa a pritiahol si ju do náručia. Nežne sa mu uložila na hrudi. Presne tam patrí. Zaškvŕkalo jej v žalúdku a Damian si vzdychol. „Musíš jesť, Annie. Musíš byť silná,“ dohováral jej šeptom s perami v jej vlasoch.

Odfrkla si. „A načo? Na vlastnú popravu?“

Poprava. Nesmú ju popraviť. Aislin mala pravdu. On spáchal tiež mnoho zločinov a nedostal rovnako krutý trest. „Preto neješ? Už si sa vzdala?“ Annie by sa predsa nikdy nevzdala.

Pokrútila hlavou. „Mám pocit, že si nezaslúžim ani ich jedlo.“

Ach, Annie. Skromná Annie. Nevydržal to a pobozkal ju. Okamžite mu vyšla v ústrety a dovolila mu ovládnuť jej pery. Dôverovala mu. Veď to je predsa sen. Čoskoro sa zobudí do krutej reality.

„Prosím, jedz,“ šepkal medzi ohnivými bozkami. „Jedz, Annie. Kvôli mne.“

Usmiala sa. „Mám jesť kvôli snu?“ Zapriadla, keď ju pobozkal na koreň nosa, viečko a spánok. Napriek všetkým hrôzam a zlému stavu zvlhla.

„Áno. A hlavne ak mi sľúbiš, že sa naješ...“ zahryzol jej do krku, „dostaneš odmenu.“

To už bola iná reč. Citovo na dne a so srdcom rozbitým doslova na prach nedokázala odolať. „Odmenu?“

„Uhm. Sladkú, sladkú odmenu.“ Jednou rukou jej zablúdil pod tričko a zavrčal, keď pod kožou nahmatal rebrá. Keď toto skončí, pripúta ju o posteľ a násilím ju bude kŕmiť tonami pizzy, hamburgerov a hranolčekov, kým nebude mať normálnu váhu.

Annie zasyčala. Tak veľmi jej chýbalo jeho teplo, jeho dotyk. Aké len sny vedia byť krásne... Prinútila sa pohnúť končatinami a aj ona sa pustila do skúmania jeho tela. Vyhrnula mu tričko, prešla po oceľových svaloch, ktoré ju len nedávno zvierali v nežnom objatí, a pobozkala ho na miesto, kde mu bilo srdce.

Damian vedel, že nemajú veľa času. A Annie potrebuje uvoľnenie toho neznesiteľného napätia tak veľmi ako on. Boli oddelení v tom najnevhodnejšom čase. Nech sa aj celé kráľovstvo postaví na hlavu, on ju umrieť nenechá! „Otoč sa,“ zašepkal jej vzrušene do ucha. Keď tak urobila, pritlačil ju chrbtom k sebe a pomohol jej zbaviť sa oblečenia. Triasla sa, jemne stonala a krv jej v žilách divoko pulzovala. Vzal do dlaní jej prsia a pohladil ich, než stisol už napnuté bradavky. Tlmene vykríkla a zvlhla ešte viac. Bozkával ju na krk, každú chvíľu ju škrabol ostrými zubami.

Privrela oči a dovolila mu hrať sa s jej telom. Neobávala sa, že by jej ublížil. Uvoľnila sa a vychutnávala si definitívne poslednú šťastnú chvíľu svojho života. Jeho prsty zablúdili nižšie, prešli po plochom brušku a uvelebili sa na jej pohlaví. Nemal najmenší problém do nej preniknúť, bola vlhká ako rozbúrená rieka. Dvoma prstami sa len uisťoval, že je pripravená. Pohrával sa s jej najcitlivejším miestom a potichu sa pri jej uchu smial. Milovala ten zvuk. Išiel z neho život a nádej. Pootočila hlavu a pobozkala ho. Jazykom prenikal do jej úst v rovnakom rytme, ako útočil prstami. Zvíjala sa pri ňom ako užovka.

Voľnou rukou si rozopol nohavice a oslobodil bolestivo stvrdnutý penis. „Budeš sa musieť uvoľniť,“ šepkal a zistil, že ju tým len viac vzrušuje. To si musí zapamätať.

Uvoľniť? Ako sa má uvoľniť, keď je po jeho činoch celá napätá a ubolená? Prehodil si jej nohu cez svoju a sprístupnil tak jej telo. Cítila špičku penisu na svojom otvore. Trela sa oňho, ako len mohla a on nie a nie pokračovať. Hladil ju na vnútornej strane stehna.

„Pokojne, moja malá dračica. Všetko má svoj čas.“ Jeho šepot ju takmer dostal na vrchol. Och, tak toto si rozhodne zapamätá. Zahryzol jej do ušného lalôčika, aby ju potrestal za nedočkavosť. Trhla sebou ako pri zásahu elektrickým prúdom.

Pomaly, aby predĺžil ich muky, do nej začal vstupovať. Pekne centimeter po centimetri. Annie prosila, stonala a občas aj vzlyka od neznesiteľnej rozkoše.

„Dýchaj, Annie. Ešte to nie je ani polovica,“ dráždil ju a hravo stisol jej pravú bradavku. Nepokojne sa zavrtela. Vyžíval sa v jej utrpení. Veď on ju naučí, utekať a ešte sa aj vyhladovať!

Annie mala pocit, že kým bol konečne celý v nej, zostarla minimálne o desať rokov. Chrbtom k nemu nemala veľkú kontrolu nad ničím a tak mohla len pasívne čakať, kedy jej konečne dopraje uvoľnenie. Avšak namiesto toho, aby sa začal hýbať, zostal v nej zaborený a len tam tak ležal. Keby k nemu bola čelom, asi by mu vyškrabala oči.

„Ako dlho to vydržíš, sladká Annie?“ doberal si ju škodoradostne. „Je to ako oheň, však? Nie, horšie. Ako láva.“ Zahryzol jej do krku, ale kožu nepoškodil. „Horúca. Nekonečná. Spaľujúca.“ Jazykom prešiel po citlivej pokožke pod uchom. Annie zafňukala a chcela naňho dosiahnuť rukami. Rýchlo ju chytil za zápästia, vzal ich do jedinej dlane a pridržal jej ich pri hrudi. Bola úplne v jeho moci. Druhou rukou jej prechádzal po tele. „Takto som sa cítil celé týždne, vždy keď som na teba pomyslel, keď som zacítil tvoju vôňu, keď si okolo mňa prešla,“ priznal.

Ach, ešte aj jeho slová ju dráždili. Celá sa chvela. „Damian,“ prosila ho. Čo je to za sen, ktorý ju dokáže tak trápiť? To napätie sa nedalo vydržať. Horela zvnútra, horela navonok.

„Ja viem, Annie, ja viem.“ Konečne sa pohol. Vyšiel z nej takmer celý a vrátil sa späť. Naraz zastonali. Pohyb niekoľkokrát zopakoval, kým ju nemal tam, kde chcel – za hranicami myslenia. Bola len kúsok od vrcholu a on presne vedel, čo potrebuje k absolútnej extáze. Pustil jej ruky, našiel miesto, kde boli spojení, a lenivo pohladil jej klitoris. V tej istej chvíli začal rýchlo prirážať.

Annie sa napla, uvoľnila a roztriasla. Orgazmus taký silný, že sa jej zahmlelo pred očami, ju úplne pohltil a oslabil. Jasne si uvedomovala Damianove prsty, aj jeho neuveriteľne tvrdý penis hlboko vo svojom vnútri. On nevyvrcholil. A ona nevládala udržať oči otvorené.

„Musíš to zvládnuť ešte raz, Annie,“ povedal jej ľútostivo s veselým podtónom.

„Nie...“

„Áno.“ Neberúc ohľad na jej protesty znova zrýchlil tempo. A jej telo jeho príkaz s radosťou poslúchlo. Opäť sa v ňom začalo hromadiť povedomé napätie.

Annie vedela, že ak to dotiahnu do konca, odpadne. Tie pocity boli príliš silné, ich intenzita sa nedala vydržať. Všetko sa jej vracalo – láska k nemu, bolesť z odlúčenia, strach z budúcnosti, ľútosť nad jej činmi. Pohybovala sa s ním, akoby boli jedno, sami na celom svete.

Damian zaboril nos do jej hebkých vlasov a vyvrcholil spolu s ňou. Ich telá sa stiahli v sladkom kŕči, potom sa uvoľnili a ešte dlho sa chveli. Takmer oslepol od toho, ako pevne ho v sebe zovrela a volala jeho meno spolu s vyznaním lásky. Počkal, kým sa upokojí, vykĺzol z nej a otočil ju tvárou k sebe. Viečka jej klipkali, bojovala so spánkom.

„Nezabudni na svoj sľub. Musíš jesť,“ zaprisahával ju.

Annie sa dokázala len spokojne usmiať a upadla do hlbokého spánku. Uložil ju na vankúš. Bola nádherná. Líca mala zružovené a pery opuchnuté.

Vstal a obliekol jej spiace telo pre prípad, že by ju sem niekto prišiel skontrolovať. V kúpeľni zapol ventiláciu, aby odsala pachový dôkaz toho, čo sa tu udialo. Prehodil cez ňu prikrývku, aby nezamrzla. Chvíľu ju pozoroval. Stále v nej nedokázal vidieť Izabellu. Nešlo to. Navyše je to len jeho vina, že nikdy nepoznala šťastie. Skutočne nevedel o kliatbe, veď kto by si bol pomyslel, že upíri majú takú moc?

Len čo dostane do rúk nejakého okrídlenca, vybaví si to s ním. Ale pekne po poriadku. Prvoradá je Annie. Musí byť silná a on si musí všetko v hlave premyslieť.

Sklonil sa k jej spiacej postave a takmer nečujne jej zašepkal do ucha: „Ľúbim ťa, Annie.“

Vypol ventiláciu, vyšiel z cely a zamkol ju. Unavene sa vliekol do svojej izby a zistil, že má obrovskú chuť pospať si. Zívol, zaľahol a v momente spal.

Annie sa zobudila svieža a zvláštne spokojná. Takmer šťastná. Jej sen bol dokonalý, plný pochopenia, lásky a túžby. Stále na sebe cítila Damianove ruky a pery. Vedela však, že nebol skutočný. Len čo sa odkryla, zistila, že je oblečená a na vankúši nezostala jeho vôňa. Mala chuť znova sa zložiť na zem a plakať, keď si spomenula na jeho želanie. Chcel, aby jedla. Prosil ju o to. A dal jej odmenu. Och, sladkú odmenu.

Rozhodla sa, že jeho želanie splní. Aspoň jeden dobrý čin, než umrie. Vstala a mierne sa zakolísala. Páni, skutočne je neuveriteľne slabá.

Na svojej strane mreží našla čisté oblečenie, uteráky a teplú polievku s toastami a malým šalátom. Všetko lačne zjedla do poslednej omrvinky a zapila to pomarančovým džúsom. Nerozumela, prečo sa o ňu tak starajú. Ona Conorovi nedala ani kvapku krvi či vody. Očakávala by od nich to isté.

Osprchovala sa a čakala. A čakala. A čakala.

Dom sa začal prebúdzať a pripravovať na ďalší deň súdu.

Salvator stál v rohu plniacej sa sály. Pozoroval upírov a upírky, zatiaľ čo sa Conor dohadoval s niekoľkými z nich, kto bude robiť “detektor“ dnes. Prihlásil sa Nik a Will.

Zoe si na chrbte prekrížila krátke meče a na ne prehodila čierny kabát. Dnes má okolo domu hliadku spolu s Javierom. Podišla k svojmu kráľovi a pozrela mu do očí. „Prečo mám pocit, že ju nechceš súdiť?“ opýtala sa zvedavo. Blond vlasy sa jej pohojdávali v gumičke vysoko na hlave.

Zamyslene si jazykom prešiel po zuboch. „Možno to naozaj nechcem,“ pripustil.

„Salvator, je to Izabella,“ dohovárala mu opatrne. „Žena, ktorá vás vydala napospas lovcom a vlkolakom, uniesla a mučila Conora.“

Mykol plecami. „Nikto nie je bez viny, Zoe. Ty si snáď nikdy neurobila chybu?“

Smutne sklopila pohľad. „Poznáš moju minulosť. Keby sa nenávisť dala merať...“ vzdychla. „Idem radšej na hliadku. Veľa šťastia pri výsluchu.“ Stisla mu rameno a nasledovala Javiera von z domu.

O pár minút sa na schodisku objavil Damian. Oči sa mu podivne leskli. Chôdzu mal pevnú a istú. Bol rozhodnutý. Postavil sa k Salvatorovi a chvíľu s ním pozoroval miestnosť. V zadných radoch sa usadili bledé Aislin a Erin a o chvíľu sa k nim pridala aj Isobel. Vymenili si pár slov a upírka prešla dopredu ku Conorovi. Preplietli si prsty ako zamilovaní pubertiaci a Damian im v duchu závidel. Bude on niekedy tak držať Annie?

„Dnes ťa zradím, kráľ môj,“ oznámil Salvatorovi konverzačným tónom a ani naňho nepozrel.

Salvator sa nepohol, nezačal kričať ani šalieť. Tušil, že Damian má Annie príliš rád, než aby ju nechal umrieť. Z vrecka vytiahol kľúče od Jeepu. „Nádrž je plná, pneumatiky vymenené a ako prvé dám prehľadať Heathrow a Gatwick.“

Teraz už naňho Damian pozrel. Šokovane.

„Je to jediný spôsob, Damian,“ vzdychol, keď naňho poddaný neprestával hľadieť. „Váš život nebude ľahký, ale lepší vám dať neviem. Musíte navždy odísť a nikdy sa nevrátiť.“

Novoprebudené Damianove city zaboleli. Nechcel odísť. Londýn je jeho domov. Na druhej strane je ale dôležitejšia Annie. Ona má jeho srdce. Radšej si zvolí ju. „Ja viem.“ Vzal si kľúče.

„Keď skončí výsluch a upíri sa rozídu, nebude strážená. Zvyšok je na tebe.“ Bez rozlúčky sa odlepil od steny a prikázal upírom, nech ju privedú.