Temná spomienka 20

Po Annie prišiel upír, ktorý ju pri prvom výsluchu držal za zápästie. Prižmúril na ňu namaľované oči a otvoril celu. Poslušne vyšla a kráčala do tej istej miestnosti ako včera. Zastala vo dverách a preglgla.

Opäť nenávistné pohľady. Vrčanie. Cerenie zubov. Znechutenie. A potom... uvidela Damiana. Tupo ju zabolelo v hrudi. Sedel v druhom rade a uprene ju pozoroval. Príliš uprene. Keď ju posadili do kresla a spútavali, doslova ju pohľadom pohlcoval. Prečo? Potom jej to došlo.

Nebol to sen. Damian tam skutočne bol, skutočne sa jej dotýkal a skutočne ju prosil, aby jedla. Ale prečo? Veď ju nenávidí. A ona mu povedala... Srdce jej kleslo kamsi ku chodidlám. Povedala mu, že ho ľúbi. A nie raz. Zbledla ako stena. Všetko pokazila.

Radšej pozrela do zeme a ani nevnímala, kto ju chytil za ruky.

„Vážení prítomní,“ oslovil upírov Salvator spoza jej chrbta. „Včera sme si dokázali, že Annie Favre je v skutočnosti Izabella Wyndhamová, narodená v roku 1316. Nepoprela toto tvrdenie a podľa jej výpovede je jasné, že si na svoj minulý život spomína čisto a jasne. Dnes pristúpime k vypočúvaniu ohľadom jej činov, ktoré buď prizná, alebo jej budú priznané tu zúčastnenými svedkami.“

A je to tu. Všetka špina jej naivného života vyjde na povrch.

Salvator vzal zo stola papier s jej činmi a pero, ktorým si ich mienil odškrtávať. Cítila sa mizerne.

„Priznávaš svoje spojenectvo s Brianom, vtedy ešte anglickým kráľom keď bolo jasné, že koná proti vlastnej rase?“

Zavrela oči. Niet dôvodu klamať. „Priznávam.“

Kráľ spokojne prikývol a odškrtol si prvú vetu. „Priznávaš, že si sa dobrovoľne pridala na jeho stranu?“

Namáhavo dýchala. Tieto spomienky ju mučili. „Priznávam.“

Upíri pred ňou vôbec neskrývali svoju nenávisť. Potichu na ňu nadávali.

„Priznávaš, že si plnila jeho príkazy bezhranične a oddane, bez premýšľania a odporu?“

„Priznávam.“

Salvator sa na chvíľu odmlčal, kým vo veľkej sále neustal šum. Potom pokračoval: „Priznávaš, že si spolu s ním chcela absolútnu moc, ktorú mal dosiahnuť ukradnutím mocných čarodejníckych kníh ich majiteľom?“

Neodpovedala hneď. Bojovala so slzami a ponížením. Ako ju mohol Brian až tak zmanipulovať? Potlačila slzy. Tie jej aj tak nepomôžu. „Priznávam.“ Aj tak sa jej hlas na poslednej slabike zlomil.

Salvator to už bral ako rutinu. Annie sa nepriečila, všetko priznávala a on len odškrtával obvinenia. „Priznávaš, že si na Brianov priamy príkaz uniesla Conora so zámerom ukradnúť mu čarodejnú knihu?“

„Priznávam.“

„Priznávaš, že si ho nechala o hlade a mučila na slnku a odmietala si mu dať krv?“

„Priznávam.“

„Priznávaš, že po jeho únose si na celé kráľovstvo privolala skazu v podobe znepriatelených vlkolakov a lovcov?“

„Čo?“ zdvihla hlavu.

„Priznávaš... čo?“ Nadvihol obočie. „Nepočula si ma?“

Annie sa zdalo, že by na niečo mala prísť, ale nevedela na čo.

„Priznávaš, že po Conorovom únose si na celé kráľovstvo privolala skazu v podobe znepriatelených vlkolakov a lovcov?“ zopakoval ráznejšie.

Annie sebou trhla. Takmer na to v celom zhone zabudla! „Nie!“ vykríkla. „Nič také som neurobila!“

Niekoľko upírov vstalo a prizrelo sa jej bližšie. Tentoraz im čelila. Tento čin nespáchala.

„Annie, neklam,“ zasyčal Salvator.

„Neklamem.“ Nadvihla bradu. „Neurobila som to. Ako by som aj mohla? Oficiálne som bola váš chránenec. Nemala som sa ako dostať k vlkolakom alebo lovcom a prežiť. Nemala som s nimi kontakty,“ vysvetľovala náhlivo. „A ako som ich mohla povolať po Conorovom únose, keď som spolu s ním trčala v tej kobke?“ Prečo na to neprišla skôr? Niekoľkokrát jej už hovorili o Izabelliných činoch a jej úplne vypadlo z hlavy, z čoho všetkého ju obviňujú.

Conor vyskočil na nohy. Isobel tiež. Aislin s Erin si vymenili pohľady plné úľavy.

„Počkať, počkať,“ zasiahol do výsluchu Conor a všetkým to v tej chvíli bolo ukradnuté, aj keď by za to mal byť vykázaný zo sály. „Chceš nám tu tvrdiť, že najväčší Izabellin zločin, ohrozenie samotného kráľovstva...“ oči sa mu rozšírili údivom. „... si nespáchala?“

„Nie,“ odpovedala pokojne. Netušila, čo sa upírom preháňa v hlavách.

„Preto ju chcel mŕtvu!“ vykríkol Damian a tiež vstal. „Ona nie je zločinec, je svedok!“

Tentoraz už vstali všetci upíri a hovorili jeden cez druhého. Salvator sa naklonil k Annie. „Annie, toto je vážne. Ak si to nebola ty, musel ich povolať Brian.“

„Čo zrejme aj urobil. Viem, že som ho párkrát kryla, keď mal stretnutie so svojou vlkolačou milenkou – manželkou vtedajšieho vodcu svorky v Británii,“ spomínala si. Prečo jej to nenapadlo skôr?

„A lovci?“

Mykla plecami. „Nevedela som o všetkých jeho činoch.“

Will po jej pravici lapal po dychu. „Neklame. Ona vážne neklame!“

„Na toto potrebujeme tretiu stranu,“ rozhodol Salvator. „Erin!“ zakričal na lovkyňu. „Nech sa sem okamžite dostaví Danny!“

Danny? Kto je Danny? Nejaký kat, ktorý ju má mučiť pre odpovede? Annie sa začala triasť a nepomohlo, keď k nej priskočil Connor a pozrel jej do očí. „Celé dni si nejedla, len si skuvíňala na zemi. Myslel som si, že aspoň trochu ľutuješ svoj ohavný čin.“

„To, čo som ti urobila je predsa hrozné,“ povedala nechápavo. Áno, po celý čas sa predsa obviňovala za to, ako mu ublížila.

„Chceš mi povedať...“ rukou si prehrabol svetlé vlasy, „že tvojím jediným zločinom je únos? Žiadne zabitie? Ani jediná smrť?“

Ona to tak nevidela. „Mučila som ťa, Conor. To si budem naveky vyčítať.“

Upír sa hystericky zasmial a Isobel ho musela chytiť za rameno, aby sa upokojil. „Tak ja som sa hneval na ženskú za to, že privolala na kráľovstvo skazu kvôli mne! A ona je absolútne nevinná! Salvator, ospravedlň ma, idem si otrieskať hlavu o stenu, dobre?“

„Conor!“ Isobel ho nasledovala von z miestnosti.

Keď Annie zase vzhliadla, uvidela nad sebou Damiana. „Po celý ten čas si sa trápila len tým, že si trochu znepríjemnila život jednému otravnému upírovi?“ neveril tomu, čo povedal. Zabil nevinnú ženu, bábku v Brianovej hre. Preklial ju.

„Takmer som ho zabila. Mučenie je rovnaký zločin.“ Nerozumela, prečo sa všetci začínajú usmievať. Hlavne Salvator vyzeral, že o chvíľu si pred nimi zatancuje Kalinku.

„A máme ho! Máme ho, máme toho bastarda, konečne sme ho dostali!“ radoval sa a oči mu len tak žiarili.

Annie nechápavo nadvihla obočie. Damian sa k nej s úsmevom sklonil a kým ju zbavoval popruhov, vysvetľoval: „Brian ťa chcel odstrániť lebo vedel, že počas výsluchu prídeme na to, že nie ty, ale on povolal nepriateľov.“

„A?“

„To znamená, že sa dopustil zločinu na vlastnej rase. Zločinu, za ktorý po ňom najvyšší dvor môže konečne vyhlásiť pátranie. Doteraz sme proti nemu nemali jediný dôkaz. Pred rokmi ťa využil na to, aby na teba hodil svoje zločiny. A ty si nikoho nezabila. Si úplne nevinná!“ Uvoľnil aj posledný popruh a vzal jej tvár do dlaní. „Annie, odpusť mi tú kliatbu aj zabitie. Trpela si zbytočne.“

Krútila hlavou a po lícach jej stekali slzy. „Urobila som zlú vec.“

Zasmial sa. „Annie, my upíri sa medzi sebou zvykneme bežne... hm... zvykneme si ubližovať,“ nechcel použiť slovo mučiť. „Napríklad ja Nik sme proti sebe viedli armády.“

Nik sa pri tej spomienke usmial. „Ach, to boli časy.“

„A ja som niekoľko rokov držal v zajatí Olivera s Javierom,“ pridal sa Will.

„A ja som na rok pripútal Zoe o stenu,“ dodal Salvator.

Annie takmer vyleteli oči z jamiek. Všetci sa k sebe správali ako rodina, hoci kedysi proti sebe bojovali?

„Večný život ťa naučí odpúšťať,“ povedal Damian, keď videl jej zmätok. „Keby som bol vedel, že si...“ vzdychol a odtiahol sa. „Ach, Annie, sedemsto rokov sme obviňovali nesprávnu osobu.“

„Stále som to ja, kto mučil Conora.“ Aj keď sa jej uľavilo, že si konečne vysvetlili situáciu, nemohla sa zbaviť výčitiek svedomia.

„A ja som ten, kto ťa zabil.“

„Ja som ťa rozštvrtil,“ zamrmlal Salvator. „Myslím, že sme si kvit. Prinajmenšom.“

Ona to tak nevidela. Pre ňu vina vždy zostane vinou. Skrčila sa na kresle a objala si kolená rukami. „A čo teraz?“

Kráľ zamával upírom, aby sa rozišli. Kým príde Danny, potrvá to. Aislin s Erin sa predrali k nim a obstúpili zmätenú Annie.

Lekárka jej hneď prezrela oči a prehmatala hrdlo. „Erin, prines jej prosím teplý čaj s medom.“

Lovkyňa ihneď poslúchla a zmizla z miestnosti. pri Annie zostali len Will, Damian, Nik, Salvator a Aislin.

Nikias nenápadne pohladil Annie po ruke a pokúsil sa o úsmev. Opätovala mu ho. Chudák upír, má dosť vlastných problémov.

Po chvíli sa vrátila Erin s termoskou bylinného čaju. Naliala ho do vrchnáka a podala ho Annie. Tá ho vďačne vypila. Takže upíri sa mýlili. Niet divu, že sa k nej správali tak hrozne a chceli ju odsúdiť. Mysleli si, že na nich privolala skazu.

V absolútnom tichu tam sedeli a čakali. Annie sa po troch šálkach čaju aspoň trochu upokojila a odvážila sa pozrieť na všetkých upírov. V tvárach mali očakávanie a napätie. Počítače na stoloch svietili, ale nebol v nich nik online. Kamery snímali prázdne kancelárie, byty, alebo... hrobky? Nechcela o tom rozmýšľať.

Damian ju po celý čas držal za ruku. Bola mu za to vďačná.

Po pol hodine sa ozval zvonček pri dverách a potom čulý ruch. Upíri sa vracali do sály a Annie sa napla. Danny je tu, nech je to ktokoľvek. Salvator vstal, keď do dverí vošla červenovlasá postava, ktorú Annie v momente spoznala. Mala na sebe jednoduché džínsy a jasné oranžové tričko. „Jordana?“ povedala neveriacky. Čo tu tá robí?

„Danny,“ oslovil ju Salvator s úsmevom a podišiel k nej. „Som rád, že si prišla tak rýchlo.“

„Mala som pocit, že je to dôležité, Erin znela v mobile veľmi naliehavo.“ Krátko pred ním sklonila hlavu a on ju pobozkal na čelo. Pozrela pred seba. „Annie?“

Salvator sa aj s hosťom vrátil ku kreslu. Stručne jej vysvetlil, aký majú problém a ona so záujmom počúvala. Ľútostivo na Annie pozrela.

„Ach, to ma mrzí. Ale načo potrebujete mňa?“

„Máš schopnosť vycítiť lož a ja potrebujem názor nezávislej strany. Urobíš to pre mňa?“

Po krátkom zaváhaní prikývla. „Všetko bude v poriadku, Annie,“ upokojovala ju milo. „Som vlkolačica, máme prirodzenú schopnosť cítiť emócie,“ vysvetlila jej. „A z teba ide nenormálne veľa strachu.“

Annie mala chuť sa od nej odtiahnuť. Takže ešte aj vlkolaci? Nikdy by si to o príjemnej žene pred sebou nepomyslela.

Upíri sa usadili a zavolali ku kamerám aj ostatných. Will s Nikom ju pustili a spolu so Salvatorom, Damianom, Erin a Aislin sa postavili vedľa kresla. Conor s Isobel ich z diaľky pozorovali. Stáli opretí o vzdialenú stenu.

„Annie, priznávaš, že si na Brianov príkaz uniesla Conora, odoprela mu jedlo a krv a vystavila si ho slnečným lúčom?“ opýtal sa jej Salvator, zatiaľ čo Jordana po jej druhej strane privrela oči s pravidelne dýchala.

„Priznávam.“

„A privolala si do kráľovstva lovcov a vlkolakov, aby zničili upírov?“

Zachvela sa. „Nie.“

Jordana otvorila oči a pozrela na upírov. „Táto žena nepovedala jedinú lož,“ vyhlásila sebaisto.

Salvator si vydýchol. Damianovi spadol kameň zo srdca. Erin s Aislin takmer spadli z kolien. Isobel objala Conora.

„Myslím, že rovno môžeme hlasovať,“ rozhodol kráľ. „Prosím, nasaďte si masky. Erin, otoč kamery.“

Upíri si jeden po druhom prikryli oči maskami z lietadla a Erin otočila kamery, aby nebolo vidno, kto ako hlasuje. Damian nemal dovolené hlasovať kvôli osobnej zaujatosti, Erin s Aislin nepatria medzi upírov a Jordana tiež nie. Ostatní v tichu čakali. Annie stŕpla. Čo bude teraz?

„Kto je za Annienu vinu a jej náležité potrestanie za vykonané činy Izabelly?“ opýtal sa nahlas a zreteľne.

Annie sa nedokázala pozerať. Privrela oči. Damian pevne stisol jej ruku. Nevidela, kto ako hlasoval.

„Ďakujem. A kto je za Annienu nevinu v plnom rozsahu a jej prepustenie?“

Tentoraz sa nedokázala nepozerať. Nájde sa aspoň jeden upír, ktorý sa za ňu postaví? So zovretým žalúdkom čakala.

Conorova ruka vyletela nahor prvá. Nasledovala Isobelina. Neverila vlastným očiam. Tí, ktorí by ju mali najviac nenávidieť ju majú za nevinnú? Zalapala po dychu. A to nebolo všetko. Will aj Nik sa tiež prihlásili. Po nich nasledovali členovia Salvatorovej ochranky a ten muž, ktorý ju sem priviedol. Všetci online upíri sa odhodlane hlásili. V sále vyrástol celý les zdvihnutých rúk, ani jedna nezostala dolu.

Annie šokovane vstala. Stále tomu neverila.

„Ďakujem, môžete si zložiť masky.“ Salvator sa na Annie povzbudivo usmial a postavil sa vedľa nej. „Rozhodli ste, že Annie Favre, alias Izabella Wyndhamová, narodená v roku 1316, je zbavená obvinení a prepustená na slobodu.“

Damian už na nič nečakal. Objal ju, nadvihol a od samej radosti pobozkal. Obom sa nesmierne uľavilo.

Upíri vstali a tlieskali im. Jordana sa šťastne usmiala a Erin s Aislin si nenápadne tľapli rukami.

V tom hluku a zmätku si nikto nevšimol dvoch nových hostí. Pri dverách sa zjavili Evie s Lukasom a tajomne sa usmievali.

Počkali, kým sa sála vyprázdni. Upíri jeden po druhom brali stoličky, počítače a vypratávali zariadenie. Annie s Damianom sa stále bozkávali a šepkali si sladké nezmysly.

„Evie!“ konečne si ju všimla Isobel a pribehla k nej.

„Rada ťa vidím, Isobel. Ako sa máš?“ Objala priateľku.

„Výborne. Ale čo tu robíte? Celé týždne sme sa vás snažili kontaktovať.“

Už aj ostatní si všimli prítomnosť anjelov a otočili sa k nim. Annie s Damianom sa od seba odtrhli, no odmietali sa úplne pustiť.

„My vieme,“ priznal Lukas a zvítal sa so Salvatorom.

„Viete?“

Prikývol. „Sledovali sme vás, ako si poradíte s Izabellou.“ Láskyplne pozrel na bledú Annie. „To my sme vám ju poslali do cesty.“

„Čože?“ vykríkli všetci jednohlasne.

„Je to tak,“ priznala Evie. „To našou vinou vám padli firmy. Museli sme docieliť, aby Damian odletel do Lyonu. Zoslali sme na Annie chorobu, aby sa stretli.“

Damian by ich roztrhal, keby nemal v náručí Annie. „Kvôli vám trpela ešte viac? Do pekla, čo ste to za bytosti?!“

„Sme bytosti dobra a chceli sme napraviť krivdu,“ povedala Evie. „Preklial si Izabellu a ona trpela pre chybu niekoho iného. Chceli sme, aby ste konečne pochopili minulosť a zlomili jej kliatbu. Aby sa Damian prebral zo svojej letargie a našiel lásku. Aby Conora prestala prenasledovať minulosť, aby sa Isobel viac nepovažovala za menejcennú kvôli telu, ktoré má,“ vymenovávala všetko, čo sa vďaka Annie napravilo.

„Ale prečo takto? Prečo ste nám to nemohli rovno povedať?“ rozčuľoval sa Salvator.

„A prijal by si to?“ odpovedal mu Lukas otázkou. „Keby si Annie nepoznal, dal by si si vôbec námahu poriadne ju vypočuť, zistiť aká je? Museli ste prejsť dlhšou cestou, vy všetci. Preto Aislin s Erin vymazali jej záznamy.“

Všetci sa otočili k odrazu bledým ženám.

„Tak vy ste to vedeli?!“ oboril sa na nich Salvator. „Od začiatku?“

„Takmer,“ vyšla s pravdou von Aislin. „Našla som záznamy, keď mi Damian vtedy volal, aby som mu ich poslala. S Erin sme vymazali jeden zo životov, aby ste ju neodsúdili hneď v prvý deň.“

„Vedeli sme, že záznamy anjelov pred súdom neobstoja. A Annie je nevinná, nemohli sme dopustiť, aby ste sa na nej pomstili,“ dodala Erin.

Salvator si živo predstavoval, ako Erin vykrúca krk.

„Nehnevajte sa na ne, urobili správnu vec,“ zastala sa ich Evie. „Teraz  je všetko tak, ako má byť. Anniena kliatba bola zlomená a máte dôkaz proti Brianovi.“

„Ako bola jej kliatba zlomená?“ nechápal Damian.

„Napil si sa jej krvi. Tým si zrušil moc vlastných slov,“ ozrejmil mu Lukas.

„Aká kliatba, keď sme pri tom?“ Salvator strácal niť.

Anjeli mu vysvetlili moc upírov pri umieraní ich rukou. Aj keď už chápal ich pohnútky, stále bol poriadne nasratý. „Kvôli vám sme prišli o sedemdesiat miliónov!“ oboril sa na nich.

„Peniaze sú späť na účtoch. Všetko je tak ako predtým.“

Kráľ sa chcel naďalej hádať, ale zapraskalo mu vo vysielačke za opaskom. „Salvator, poplach!“ kričala Zoe.

„Zoe? Zoe, čo sa deje?“

Namiesto Zoe odpovedal niekto iný. „Ahoj, Salvator.“ Brianov úškrn už ani nemuseli vidieť.

Annie sa pritisla k Damianovi.

„Brian, čo je so Zoe?“ obával sa Salvator o poddanú a trielil von zo sály. Všetci ho nasledovali.

„Je tu, spolu s Javierom mi robia spoločnosť. Pozdravte kráľa,“ povedal im.

„Salvator, buď opatrný!“ kričal Javier.

Brian sa zasmial. „Ešte žijú, neboj sa. Ako dlho závisí od teba.“

„Čo chceš?“ dobehol do vstupnej haly. Už aj zvyšní upíri zistili, že niečo nie je v poriadku. „Máme svedectvo, ty zbabelec. Mal by si zdrhať.“

„Áno, na to som prišiel. Sranda, čo? Ako sa má moja drahá Izabella?“

„Daj sa vypchať, Brian!“ zavrčala Annie.

„No, aby som nezdržoval, zopakujeme si scenár z našej poslednej konfrontácie,“ zmenil tému. „Dvoch tvojich upírov za jedného bezcenného človeka, inak umrú,“ dal mu podmienky. „Do pätnástich minút na konci príjazdovej cesty.“

„Nerob to, Salvator!“ podarilo sa zakričať Zoe, než ju niekto silno udrel.

Annie zovrela päste. Mala toho debila po krk. Po krk! Damian ju posadil na gauč, aby sa mu nezložila na podlahe, a pohladil ju po vlasoch. „Hneď sa k tebe vrátim,“ sľúbil jej.

Prikývla.

„Čo urobíme?“ otočil sa k Salvatorovi. „Ak zaútočíme, zabije ich.“

„Ak mu dáme Annie, zabije ju,“ schladil ho. „Ja nechcem žiadne zabíjanie.“

„To nikto z nás. Ale kráti sa nám čas.“

Will vyzrel von z okna. „Navrhujem, aby sme ho prekvapili odzadu.“

„Určite to očakáva, nie je hlúpy,“ oponoval mu Damian.

„Ja by som ho mohla rozptýliť,“ ponúkla sa Jordana. „Vlkolakov by tu určite nečakal.“

„Neurobím z teba návnadu,“ protestoval Salvator. „Prišla si sem kvôli nám a ja musím zaručiť, že sa dostaneš bez zranenia domov.“

Došli im nápady. Will kontroloval čas a hľadel z okna. Zalapal po dychu. „Do pekla!“

„Čo je?“

„Annie!“

Damian pozrel na miesto, kde mala sedieť, a bolo prázdne. Prihrnul sa k oknu. Annie práve vychádzala spoza domu, v ruke mala meč a v tvári odhodlaný výraz. „Sakra!“ Strhol zo steny meč a vybehol za ňou prednými dverami.