Temná spomienka 4

Ešte v ten deň si Annie zbalila najnutnejšie veci do neveľkého ošúchaného kufra a v Damianovej spoločnosti opustila byt. Odviezli sa najprv do hotela, kde býval, aby si vzal veci, a potom hneď zamierili na letisko. Rozprával jej, že má čosi ako vlastnú lekárku, ktorá bude vedieť, čo s ňou a od jej doktora už má aj záznamy. 

„Vieš aspoň trochu po anglicky?“ opýtal sa jej, keď sedeli v lietadle a Annie prekonala prvotný závrat.

„Samozrejme, že viem,“ ohradila sa a masírovala si spánok. „Dorozumiem sa ňou bez problémov.“

„Je ti veľmi zle?“

Pokrútila hlavou. „Ešte nikdy som neletela, to prejde. Takže vravíš, že je tam nejaká doktorka, ktorá mi pomôže?“ vrátila sa k predošlej téme a nervózne si natáčala prameň vlasov na prst. Na srdci ju ťažil pocit strachu z jej situácie. Ide niekam, kde to nepozná, s chlapom, ktorého tiež nepozná. Čo ak ma oklamal? Čo mi urobí, keď tam prídeme? Nenápadne si ukryla svoje doklady do kabáta, aby jej ich nemohol zobrať. Hoci, ako tak naňho hľadela... nepripadal jej ako zločinec. Chcela veriť, že jej naozaj pomôže, ale ako mohla? Jej vlastná matka ju odvrhla a nikto sa k nej nikdy nesprával láskavo.

Damian si všimol jej strach, cítil ho. Bol všade okolo nej a jeho nozdry ho nasávali. Ako predátora, ktorým sa narodil, ho to patrične dráždilo. Nemohol však urobiť nič, čím by ju upokojil. Sama musí uvidieť, že jej nič nehrozí. Možno jej mal pred cestou podať nejaký alkohol...

„Áno, volá sa Aislin, práve skončila školu, ale má dlhú prax,“ odpovedal a uvažoval, ako tohto malého “hosťa“ vysvetlí Salvatorovi. Po fiasku s Izabellou bol proti takýmto chránencom z radov ľudí a jedinou výnimkou bola Aislin, ktorú prakticky vychoval. Jeho kráľ nebude nadšený, ale Erin sa postaví proti nemu. Vždy mala cítenie pre ľudí v núdzi.

„A kde budem bývať?“

„U mňa v dome, prirodzene,“ povedal, akoby to bola samozrejmosť. „Okrem mňa a služobníctva je prázdny, neboj sa. Ak sa ti to prieči, ani ma nebudeš musieť vídavať.“

„Ach, ale tak som to ne...“ chcela mu hneď vysvetliť, ale keď uvidela jeho jemný úsmev, uvoľnila sa. „Prepáč,“ zasmiala sa. „Ja viem, že nie som ideálna spoločníčka, ale...“

„Chápem ťa, Annie,“ stisol jej ľadovú dlaň. „Každý zdravo uvažujúci človek by mal pochybnosti.“

„Nechcem ťa uraziť, naozaj nie. Len som opatrná.“

„A to je dobre,“ pohladil ju po tvári. „Pokús sa uvoľniť, o chvíľu pristávame na Heathrowe.“

Pristávanie bolo ďalšou skúškou pre jej slabý žalúdok, ale s Damianovou pomocou to nakoniec dokázala. Po celý čas ju držal za ruku a tíšil ju. Vtedy sa rozhodla, že mu bude veriť. Nikto, komu by skutočne na jej stave nezáležalo, by nedokázal byť taký pozorný. Keď už boli bezpečne na zemi, poďakovala mu a usmiala sa. Ten úsmev bol preňho ako balzam na dušu. Najradšej by ju v tej chvíli vzal do náručia a pobozkal, ale bál sa, že by ju vystrašil. Radšej sa stiahol a jeho pohľad opäť nadobudol neprítomný výraz. Neustále si hovoril, že Annie nie je preňho, pretože ona je človek a on je zase unavený životom. A keby zistila, že je upír, nikdy viac by mu neverila. Tieto myšlienky ho fyzicky boleli. Takmer celý život len bojoval. Nemal rodinu a pomaly prichádzal aj o priateľov. Annie je jeho protikladom. Sálal z nej život, jej oči iskrili energiou a nezlomnou nádejou. Miloval to na nej.

Vyzdvihli si kufre a vyšli von, keď Annie striaslo. „Uf, tu je ale zima!“

„Áno, tohtoročná zima dáva zabrať,“ súhlasil a upravil si golier dlhého čierneho kabáta. Rozhliadol sa po svojom aute, ktoré ho malo aj so šoférom čakať pri letisku, ale uvidel čosi prekvapivejšie. Od jeho auta mu mával Will, ležérne opretý o kapotu, akoby bol boh medzi všetkými ľuďmi. Svetlé vlasy mu zdobili vločky snehu a drahý šedý kabát ho chránil pred silným vetrom. Obaja sa v tej istej chvíli zamračili. Will preto, lebo po priateľovom boku uvidel neznámu ženu a Damian preto, lebo Willova prítomnosť značila problémy.

„Will, to je prekvapenie,“ povedal, keď prišiel aj s Annie k autu. „Skrachoval si a oddnes mi robíš šoféra?“

Vysoký upír nadvihol obočie. „Myslím, že by si ma nechcel, žiadam dosť vysoký plat a nikdy nechodím načas. Vitaj späť,“ privítal ho a zvedavo sledoval Annie, ktorá sa vystrašene krčila pri Damianovom ramene. Zachytil jej ľudský pach a o to viac bol zvedavý.

„Annie, toto je Will. Will, Annie, zoznámte sa,“ predstavil ich rýchlo a prevŕtal priateľa pohľadom, ktorý značil, aby neceril zuby.

„Teší ma, Annie,“ Will jej priateľsky podal ruku a usmial sa, aby neodhalil tesáky.

„Zdravím,“ povedala s francúzskym prízvukom. Spýtavo pozrela na Damiana a ten zase na Willa.

„Tak, čo ťa viedlo k tomuto zamestnaniu?“ opýtal sa a naložil kufre.

Will nevedel, ako mu vysvetliť situáciu, aby nevystrašil Annie. „Hm... Salvator ťa chce vidieť hneď, ako sa vrátiš. Mám ťa k nemu odviezť.“

Damian ustrnul. „Čo chce?“

„Prebrať ten podvod v tvojej firme. Niečo sa mu na tom nezdalo.“

„A preto sa musím dostaviť na koberček hneď po príchode?“

Will mykol plecami. „Radím ti, aby si to čím skôr urobil, lebo o chvíľu Erin dostane svoje dni.“

Annie nechápala ich rozhovor, hoci mu rozumela. Len upíri vedeli, že Erin využije každú zámienku, aby bol Salvator o hlade. A vždy, keď má svoje dni, nemôže od nej dostať krv, lebo by ju to ohrozilo. Nikto jej to nemohol vytknúť, keďže to bol Salvator, kto celé toto spôsobil tým, že ju v šestnástich ako pannu uhryzol. Odvtedy je k nemu navždy pripútaná a on k nej. Žiadny iný partner, žiadny iný zdroj krvi. Problémom je, že Erin je lovkyňa a neznáša ho. Odopiera mu všetko čo môže, následkom čoho je kráľ už desať rokov v celibáte a slabý z nedostatku krvi.

Damian si vzdychol a pozrel na Annie. „Musím ísť za šéfom, ale ak chceš, vysadíme ťa u mňa doma,“ navrhol jej, lebo si nebol istý, ako by zvládla stretnutie so Salvatorom. „Zdržím sa len chvíľu.“

Vydesene pokrútila hlavou. „Nie! Teda, prosím, nenechávaj ma samu.“ Nasadila prosebný pohľad, ktorému by ani anjel smrti neodolal. Aj Willa dostala.

„A nezľakneš sa? Vieš, môj šéf je občas trochu desivý,“ varoval ju.

„Prežijem to.“

Upíri na seba pozreli, ale nemohli si nič povedať. Konkrétne Willa pálilo tisíc otázok.

„Tak poďme, nech zase neprechladneš,“ otvoril jej dvere na aute a všetci traja nasadli. Hnali sa cez zasnežené cesty Londýna mimo mesta, k Salvatorovmu sídlu. Damian sedel vedľa Annie a kontroloval jej výraz, avšak teraz už bola podivne vyrovnaná a vôbec sa nebála.

„Ako to išlo v Lyone?“ opýtal sa nakoniec Will, keď to ticho v aute už bolo neznesiteľné. Annie sa v prvej chvíli nesústredila, ako si zvykala na to, že autá jazdia na opačnej strane. Anglicko jej pripadalo nádherné. Mala pocit, že sa vrátila domov. Tu by veľmi rada žila...

„Dobre,“ odpovedal Damian roboticky. „Aj keď stále neviem, kam ten podvod siaha. Bude nutné dlhé vyšetrovanie. Ako to prebiehalo tu?“

Upír za volantom ledabolo mykol plecami. „Salvator to zastavil a jeho firma je už čistá. Neapol a Rím hlásia menšie straty, ale aj to je pod kontrolou.“

„Dobre.“

„Nuž, a... vy dvaja ste sa ako spoznali?“ nadhodil nevinnú otázku, lebo stále nechápal prítomnosť človeka v ich aute.

Annie sa odvrátila od okna a pozrela na Damiana, čo odpovie. Ten si z toho ťažkú hlavu nerobil.

„Annie bola vážne chorá, tak som jej pomohol. Teraz potrebuje odpočinok a starostlivosť, tak som jej navrhol, aby navštívila Londýn.“

„Aha.“ Will nenápadne sledoval to čarovné stvorenie, ktoré vytrhlo jeho priateľa zo stereotypu a uvažoval, ako to vlastne medzi nimi je. „Chceš, aby sa na ňu pozrela Aislin?“ tipol si. Odkedy Salvatorova chránenkyňa skončila školu, stala sa ich hlavnou lekárkou.

„Taký je plán. Je doma?“

„Samozrejme.“

Viezli sa ešte pár minút, potom zabočili na kľukatú cestu pomedzi stromy a nakoniec sa vynorili na obrovskom upravenom priestranstve s honosným domom uprostred. Annie klesla sánka. Bol to malý palác so štyrmi poschodiami, škridlovou strechou a dômyselnou výzdobou.

Will zaparkoval pri desiatich autách rôznych značiek, poväčšinou čiernych, pod zasneženou strieškou, a ako prvý vystúpil. Gentlemansky otvoril Annie dvere a Damian sa vydriapal z auta sám. Neustále pohľadom kontroloval Annie a zbadal, že neprítomne hľadí na dom a jej oči sa zvláštne lesknú. Zrýchlene dýchala.

„Hej, všetko v poriadku?“ pohladil ju po ramene.

Pokrútila hlavou a párkrát zažmurkala. „Déja vu,“ povedala úsmevne. Cítila, že toto miesto pozná, hoci nevedela prečo. Dýchalo to tu históriou a noblesou. „Je to nádherné,“ nadchýnala sa, ako kráčali k veľkým vstupným dverám. „Ako z inej doby.“

„Palác bol postavený v dvanástom storočí a pred storočím prestavaný do modernejšej podoby,“ vysvetlil je Will automaticky. „Je to panské sídlo.“

„Koľko ľudí v ňom žije?“

„Aj so služobníctvom asi dvadsať, ale často sú tu návštevy.“

„Neuveriteľné. Nikdy som nič podobné nevidela.“

Damian to vedel. Ešte aj kúpeľne tu boli väčšie ako jej byt. Vedel si ju však predstaviť ako stredovekú šľachtičnú žijúcu v podobnom sídle. Doslova ju videl v historických šatách ladiacich s jej hnedými prstencami vlasov a zelenými očkami. Bola by dokonalá...

Will otvoril dvere a otočil sa, aby vpustil hostí dnu a vtedy uvidel niečo, čo pokladal za nemožné – Damian hladnými očami hltal Anniene krivky a takmer ceril zuby. Jeho oči žili, tieň z nich zmizol.

Vnútri to bolo ešte kráľovskejšie ako vonku. Annie nevedela, kam s očami. Steny boli obložené drevom, strop vyzdobený zložitými pozlátenými pásmi, a dominoval mu krištáľový luster nad schodiskom. To viedlo kamsi hore do neznáma. Hala, v ktorej sa nachádzali, prechádzala do obývačky, ktorá mala rozmery parkoviska, v jednom rohu bol krb, červený koberec a ladiaca sedacia súprava. Priamo z nej sa vchádzalo do rovnako priestrannej jedálne, kde sa motalo služobníctvo. Precitla, až keď jej Damian chcel zobrať kabát.

„Ach, ďakujem,“ trochu sa začervenala. „Nie som zvyknutá na...“

„Ja viem,“ upokojil ju a odložil ich kabáty. „Pokús sa nezľaknúť Salvatora, dobre?“ zažartoval. „Nehryzie, aj keď tak vyzerá.“

Will sa za jeho chrbtom dusil od smiechu. Takže Damian má aj zmysel pre homor! Hurá! Ale to prirovnanie, že Salvator nehryzie... Len upíri ho mohli chápať doslovne.

„Spomína ma tu niekto?“ doľahol k nim hromový hlas z vrchu schodiska a Annie podvedome nadskočila. Všetci sa zvrtli ku kráľovi.

Salvator pripomínal kráľa každou svojou bunkou. Dvojmetrová svalnatá postava svojimi pohybmi prezrádzala ostražitosť a schopnosť vládnuť čomukoľvek. Dlhé blond vlasy po plecia mal stiahnuté v gumičke, takže výnimočne nepôsobil tak barbarsky a divoko, ako zvykol. Ešte aj v džínsoch a bielom tričku vyzeral ako vládca. Očami čiernymi ako uhoľ, že sotva rozoznateľná zrenička bola pre nepozorných neviditeľná, si premeriaval príchodiacich a neskrýval prekvapenie, keď uvidel Annie. Zišiel do haly, aby si s upírmi podal ruky.

„Salvator, toto je Annie,“ predstavil ju Damian. „Annie, môj šéf Salvator.“

Krátko pozrel na kráľa a pokrútil hlavou, čo znamenalo, že ona o upíroch nevie.

Salvator vzápätí vykúzlil strnulý úsmev a podal jej ruku. „Rád ťa spoznávam, Annie, vitaj.“

„Ďakujem,“ odpovedala zdvorilo a dúfala, že sa jej netrasie ruka. Medzi týmito chlapmi bola ako drobný škriatok. „Máte nádherný dom. Je ako palác.“

Zasmial sa. „Ani nevieš, ako si blízko.“

Damian si dôrazne odkašľal. Nechcel, aby ju desil viac, než je nutné. Počul jej srdce, ako splašene bije.

„Nuž Damian, nechcel by si mi niečo vysvetliť?“ upriamil pozornosť na zachmúreného upíra.

„Iste. Annie bude u mňa bývať. Je chorá a bol by som rád, keby sa na ňu Aislin pozrela, ak ti to nevadí.“

Kráľovi bolo hneď všetko jasné. Aj on mal silnú potrebu pomáhať ľuďom, ktorým hrozila strata života. Zhlboka sa nadýchol a už aj vedel, čo s ňou je. Prikývol. „Žiadny problém. Posaďte sa,“ ukázal do obývacieho kúta.

Damian sa s Annie po boku usadil na sedačku a čakal, kým Salvator cez intercom zavolá Aislin. Prekvapením však bolo, že sa najskôr zjavila Erin. Lovkyňa s ohnivými vlasmi rámujúcimi bledú tvár im znepríjemňovala život už desať rokov, odkedy ju Salvator uhryzol. Ten hlupák ju však chránil pred vecami, ktoré sú spojené s pitím krvi a tak nevedela, že ho len mučí, nehovoriac o tom desaťročnom celibáte. Asi preto je taká drzá a nepriateľská. A ochranárska. Salvator to nevie, ale záleží jej na ňom viac než by si vedel predstaviť. Keď zazrela Damiana, v očiach sa jej na chvíľu mihol tieň, ktorý však hneď zmizol, len čo zazrela Annie. Vľúdne sa usmiala.

„Zdravím, páni. Vitaj doma, Damian,“ chladne ho pobúchala po pleci. Nezdalo sa mu to? Naozaj sa jej ruka triasla? „My sa ešte nepoznáme,“ podávala ruku Annie. „Som Erin, Salvatorova spolubývajúca,“ predstavila sa veselo. Keď uvidela Damianov výraz, pochopila, že ich hosť nič nevie. „A ty ste?“

„Annie Favre,“ vykoktala Annie. Táto žena jej pripadala úplne odlišná od mužov, s ktorými sa stretla. Vôbec nevyzerala ako z filmu o zlých chlapcoch a mala živú mimiku tváre. V očiach jej iskril život. A záujem.

„Teší ma. Damian?“ Zaškúlila na upíra.

„Annie je z Francúzska a bude u mňa bývať. Práve som poprosil Salvatora, či by Aislin nekontrolovala jej zdravotný stav,“ vysvetlil krátko.

„Aha. Výborne. Salvator?“ Medzi lovkyňou a upírom prebehol ďalší nemý rozhovor. Prikývol a zachmúrene si premeral Annie. Žeby niekto taký obyčajný ako ona dokázal vyliečiť Damiana? Erin dúfala, že áno. A urobí pre to čokoľvek!

Aislin prišla o pár sekúnd a tiež sa začudovala nad novým hosťom. Nepovedala však nič.

„Ahoj Aislin, zoznám sa s Annie,“ povedal Damian. „Rád by som ťa o niečo poprosil.“

Aislin si premerala zúbožene vyzerajúcu ženu a nasadila milý úsmev. Priateľsky jej podala ruku a všimla si, že Annie je vystrašená na smrť. „Teší ma, Annie.“

„Dobrý deň.“

„Prepáč, ale je ti dobre?“ nezaprela v sebe doktorku. „Máš nejaké kalné oči.“ Rukou jej skúsila čelo a mala pocit, že má zvýšenú teplotu.

„To nič, naozaj.“

„Annie,“ oslovil ju Damian mäkko. Otočila sa k nemu a usmiala sa. Jeho oči už zase na chvíľu zaiskrili životom. „Cítiš sa zle?“

Nepoprela to, len sklopila pohľad. Erin k nej podišla a tiež jej skúsila čelo. „Naozaj má horúčku. Mali by sme ju vyšetriť.“

„Annie práve prekonala zápal pľúc a vybrali jej mandle,“ informoval ich Damian. „Len prednedávnom odišla z nemocnice. Tu sú jej záznamy.“ Vybral USB kľúč s jej zdravotnou kartou, ktorú im poskytol doktor, a hodil ho Aislin. „Mohla by si sa o ňu postarať? Nemá takmer žiadnu imunitu.“

Lekárka prikývla. „Iste. Poď, Annie.“

Keď sa mladá Francúzska nechcela pohnúť, Erin ju jemne postrčila. „Neboj sa, postaráme sa o teba. Môžeš sa spoľahnúť.“

Annie vrhla posledný zúfalý pohľad na Damiana a nechala sa odviesť. Nechcela od neho odísť...

Salvator počkal, kým sa ženy vzdialia a potom sa narovnal v kresle. „Čo to má znamenať, Damian?“

Mykol plecami. „Bola by tam umrela, nemal som na výber. Cítil si jej krv? Je slabá. Potrebuje pomoc.“

„A ty si ju naozaj berieš na zodpovednosť? Len tak?“

Damian unavene prikývol. „Postarám sa o ňu. A nechcem, aby poznala pravdu. Tak prosím neceriť zúbky, ak dovolíš.“

Salvator okamžite súhlasil a v očiach sa mu blyslo nadšenie. Annie ani netuší, nakoľko drží v rukách Damianov osud.

„Ó môj bože!“ vyhŕklo z Aislin skôr, než si pricapila ústa rukou.

Annie sa nepokojne zavrtela na lôžku. Doktorkina reakcia na jej zdravotnú kartu ju neprekvapila, ale nebola jej ani príjemná. „Ja viem, je to zlé. Môžeme sa preniesť cez ľútosť k niečomu zmysluplnejšiemu?“

Erin drgla do Aislin.

„Jasné, prepáč, ja len... páni!“

Annie mykla plecami. „Niekto musí vychytať tú smolu, aby boli iní šťastní, no nie?“ snažila sa zľahčiť situáciu.

„Čudovala by si sa, koľko trápenia v sebe ukrývajú aj iní ľudia,“ šepla Erin. Aislin ju pohladila po ramene a premiestnila sa aj s posuvnou stoličkou k lôžku, na ktorom sedela Annie.

„Viem, že som na tom ešte v podstate dobre, ale... každý chceme to, čo nemôžeme mať,“ skonštatovala trpko Annie.

Doktorka jej prehmatala krk, pozrela naň aj zvnútra, potom jej skontrolovala pulz. „Môžem ti vziať krv?“ opýtala sa.

„Áno, ak ti to nejako pomôže.“ Ani nezažmurkala, keď z nej Aislin vytiahla pár kvapiek.

„Stále nie si celkom vyliečená. Musíš ležať, piť veľa tekutín a hlavne poriadne jesť. A chcem ťa skontrolovať každé dva dni.“

„To snáď nebude nutné. Už sa cítim dobre,“ zaklamala Annie, lebo nechcela milú doktorku obťažovať.

„Mne nemusíš klamať, Annie,“ pozrela jej do očí. „Vidím na tebe, ako sa cítiš. Damian sa o teba postará, tým som si istá.“

„Nepotrebujem, aby ma obskakovali,“ trvala na svojom. „Viem sa o seba postarať aj sama.“

Erin si s Aislin vymenila ustaraný pohľad. Nebude to ľahké.

„Annie, my vieme, že si bola po celý život naučená starať sa o seba sama, ale teraz máš nás. Damian by ťa sem nezobral len tak,“ presviedčala ju Erin. „Skús sa uvoľniť a nechať veci plynúť.“

Annie sa schúlila do klbka a premeriavala si obe ženy. Ich tváre jej pripadali tak srdečné, akoby ju už prijali do rodiny. Ju, chudobné dievča z ulice, ktoré sotva prežilo. Ako by mohla odmietnuť niečo také lákavé ako starostlivosť? Už nechcela byť sama. Chcela rodinu. A vďaka Damianovi dostala šancu. Nie, rozhodne ju nepremrhá.