Temná prísaha 1

Súčasnosť...

Evie sa premiestnila na najvyšší kráľovský dvor neďaleko Verony a bez vyzvania vstúpila do starobylého hradu. Hneď sa ním niesli nadávky upírov, ktorí zacítili prítomnosť anjela. Do veľkej haly so štyrmi trónmi po obvode rýchlo vbehol upír a upokojil dvoranov. Potom sa obrátil k Evie a uškrnul sa.

„Vždy si potrpíš na dramatický príchod, však?“ Bratsky jej podal ruku a ona ho nemotorne objala. Meter deväťdesiat vysokému upírovi siahala len po hruď a pôsobila pri ňom ako bábika.

„Nemôžem si pomôcť, baví ma to.“

„Prišla si za Nerom?“ hneď si tipol.

„Vlastne áno, mimochodom, aj teba rada vidím, Drew.“

Dvetisícročný upír sa veľmi líšil od veľkráľov, aj keď je neoficiálne považovaný za jedného z nich a oni ho považujú za brata. Dokonca aj Abigail si ho obľúbila.

Mal krátke svetlé vlasy, svalnatú postavu a teplé, hnedé oči, z ktorých sálala múdrosť aj veselosť. Evie rýchlo prirástol k srdcu.

„Čo sa s tebou stalo? Obvykle, keď sa sem premiestniš, trčia z teba krídla niekoľko hodín,“ zareagoval na neobvyklú zmenu.

„Prešla som niekoľkými vylepšeniami,“ objasnila. „Teraz patrím medzi najvyšších anjelov, aj so svojím snúbencom.“

„Ty máš snúbenca?“ nadvihol obočie. „Je hluchý a slepý? Prípadne niečo berie, aby znášal tvoju povahu?“ doberal si ju dobrosrdečne.

Evie ho veselo udrela do ramena. „Je v poriadku po fyzickej a psychickej stránke a mám ho rada.“

„Svet sa zbláznil!“

„Veď počkaj. Vieš o tom, že vidím budúcnosť?“ zaútočila. „Aj pre teba si prichádza osud.“

Drewove oči zaiskrili. „Čože? Kam tým mieriš?“

Evie sa zaškerila. „Prepáč, armádne tajomstvo. Sám uvidíš!“

„Evie!“ prosil.

Len pokrútila hlavou. „Neprišla som za tebou, miláčik. Tak kde je pán Nafučaný?“ Narážala na Nera, ktorý sa stal mrzútom číslo jeden, odkedy ho Kathrine opustila v ich svadobný deň.

Evie sa s ním stretla pred štyrmi rokmi, keď kazila prácu istých anjelov v Moskve. Nero jej pomohol a ona sľúbila, že sa poobzerá po Kathrine.

„V pracovni, cestu poznáš,“ mávol rukou k schodisku vedúcemu do jeho izieb. Staroveké sídlo používali veľkráli už mnoho storočí, ale nikdy ho nezmodernizovali, tak ako ostatné svoje hrady. Evie sa cítila ako v stredoveku. Cestou narazila na dve slúžky a troch upírskych šľachticov žijúcich vo Verone.

Bez zaklopania vošla do Nerovej pracovne a chvíľu lapala po dychu. Ten upír je nemožný! Všetky okná mal zastreté, naposledy sa tu zrejme vetralo keď Napoleon tiahol na Rusko a na nábytok sadal prach. Uprostred tejto hrobky sedel vysoký tmavovlasý upír, skrčený nad mahagónovým stolom uprostred miestnosti a čosi usilovne študoval. Keď vošla, pomaly vzhliadol a modré oči mu zaiskrili.

„Vitaj, Evie,“ pozdravil ju a vstal, aby ju privítal. Čierne vlasy mu padli do čela a rukou si ich uhladil. Mohutná postava v tmavom oblečení pôsobila desivo aj na ňu.

„Rada ťa vidím, Nero,“ objala ho. „Ako sa máš?“

Mykol plecami. „Ako vždy. Kde sú tvoje krídla?“ pozrel na jej chrbát.

„Stala som sa jedným z najvyšších anjelov v nebi,“ vysvetlila znovu. „Vlastne práve preto som tu.“

Nadvihol obočie. „Čo majú kuriatka a ich hierarchia spoločné so mnou?“

„Kuriatka nič, nie som tu v ich mene. Prišla som ti niečo povedať.“

„Tak sa posaď,“ vyzval ju a sadol si späť za stôl, oproti Evie. „Dáš si niečo?“

Pokrútila hlavou. „Nie, nezdržím sa dlho.“

„V tom prípade hovor.“

Evie sa nadýchla a starostlivo volila slová. „Vieš, dostala som nové schopnosti. Vidím veci, ktoré sú iným skryté. Cítim osudy druhých a poviem ti, nie je to pravda, že anjeli neznášajú upírov. Vlastne pre nich majú špeciálne oddelenie, len o tom nikomu nehovoria. Ja stojím aj nad týmto oddelením.“

„To je zaujímavé...“

„Áno, je,“ prisvedčila. „Dovolila som si trochu si prezrieť osudy teba aj bratov a Abigail.“

Nero sa vystrel a hltal každé jej slovo.

„Nečakaj, že to všetko poviem,“ uzemnila ho vzápätí. „Nesmiem, inak by som zmenila veľa osudov. Ale niekoľko vecí by si mal vedieť. Sľúbila som ti, že sa pokúsim vypátrať Kathrine. Už viem, ako sa jej podarilo tak dlho unikať.“

Nero jej priam visel na perách. „Kde je?!“ vykríkol.

„Upokoj sa. V pravom rade nezabúdaj na svoj sľub, že jej neublížiš.“

„Isteže jej neublížim. Také zadosťučinenie jej neposkytnem!“ ohradil sa.

„Výborne,“ spokojne sa usmiala. „Takže veci sa majú takto: Kathrine sa podarilo unikať vďaka tomu, že ovláda mágiu jej ľudu. Tajne ju ako malá študovala, hoci to mala zakázané, a vďaka nej za sebou vedela zahladiť stopy a oslepiť všetky objektívy, ktoré by ju vedeli zachytiť. Ani najmodernejšie kamery a vyhľadávacie zariadenia by ju nenašli.“

„Kde je teraz?“

Vzdychla si. „V Británii. Konkrétne v Liverpoole. Žije tam asi tri mesiace, ale Salvator ani nikto iný o tom nevie. Mágia, ktorú používa, ju varuje, keď sa k nej chce priblížiť nejaký upír, anjel, vlkolak, alebo démon. Vie, aké máš konexie a nechce riskovať.“

„Dá sa jej kúzlo nejako obísť?“

Prikývla. „Na teba ani tvojich bratov nepôsobí, lebo ste mocnejší. Toho jediného sa bojí a spolieha sa na to, že by ste sa osobne nenamáhali.“

„Kde presne býva? Máš adresu?“

„Bohužiaľ, chráni sa pridobre. Jediné, čo viem je, že je v Liverpoole. Budeš ju musieť pohľadať sám.“

„To aj urobím. Ešte dnes odlietam!“ rozhodol.

„Hm... Nero?“ Evie sa nervózne pomrvila.

„Áno?“

„Ešte jedna vec... Mal by si vedieť... že prichádza vojna.“

Nič horšie mu povedať nemohla. Takmer spadol zo stoličky. „Vojna?“ zopakoval priškrtene. Zažil priveľa vojen, aby ho to nechalo chladným. Len vojna medzi nimi a vlkolakmi si vyžiadala obrovské obete a tá proti lovcom... nechcel ani len pomyslieť.

„Áno, vojna,“ prisvedčila Evie.

„Aká vojna?“

„Veľká. Postavia sa v nej proti sebe ľudia, upíri, démoni, anjeli, aj vlkolaci. Svet sa o vás dozvie, o všetkých. Povstanú sily také hrozné, že sa o nich nehovorí ani v knihách. Už teraz sú na svete.“

Veľkráľ zaklonil hlavou a zafučal. „Prečo mi to hovoríš?“

Anjel vstal a prešiel k oknu. „Nemala by som.“ Odtiahla závesy a dnu preniklo denné svetlo. „Ale... vždy existuje malá bočná cestička.“ Pozrela do záhrady, kde pod veľkým dubom sedela čiernovlasá upírka a usilovne kreslila uhlíkom na biely papier.

„Takže to nie je isté?“

„Nič nie je isté, Raganhar,“ oslovila ho celým menom. „Niekedy stačí malý čin, aby odvrátil všetky hrôzy. A niekedy budúcnosť neovplyvníme my, čo ako by sme sa snažili.“

„Prečo vojna začne?“

Evie si povzdychla. „Možností je veľa. Všetky sa však sústreďujú sem, na kráľovský dvor. Dávaj si pozor, aké rozhodnutia urobíš, Nero. Môžu viesť ku katastrofe.“

„Prestaň hovoriť v hádankách!“ okríkol ju. „Vojna nebude! Nesmie byť!“

„V tom s tebou súhlasím. Dám ti teda dve rady: za prvé, nezabíjaj nepriateľov. Za druhé...“ pozrela na kresliacu postavu. Nero k nej pristúpil a smutne sledoval Abigail pod oknom. Bola ako duch, už šesť rokov. Nevedel, čo si počať.

„Je taká...“ nedokončil, ale vedel, že Evie ho chápe.

„Ona rozhodne,“ vyslovila krutý ortieľ.

„Prosím?“ zaspätkoval a prepálil anjela divým pohľadom.

„Ako som povedala. Abigail rozhodne. Bude sa musieť postaviť svojej minulosti a svojim démonom. To je všetko, čo viem.“

Nero zbledol. Nie, len nie jeho sestrička!

Evie sa povzbudivo usmiala. „Je ešte veľa vecí, ktoré sa musia stať. Nemusíš sa báť. Tvojou úlohou je nájsť svoju manželku. Čaká ťa s ňou veľa zaujímavých dobrodružstiev. Mojimi slovami sa netráp, ja ti poviem, kedy príde čas. Dovtedy dovidenia.“ Pohladila ho po líci a odmiestnila sa.

Šokovaný veľkráľ niekoľko minút nepohnute stál pred oknom a sledoval Abigail, kým si spomenul na svoju manželku. Musí ju nájsť skôr, než zase unikne! Tentoraz sa nezastaví!

Veľká Británia, Liverpool, o dva dni neskôr...

Kathrine vyšla z nemocnice s niekoľkými sáčkami krvi v kabelke. Uľahčene si vydýchla. Nejedla už tri dni a nevedela sa dočkať, kedy sa konečne nakŕmi. Odkedy ušla od manžela, jej stravovanie je nepravidelné. Aby získala krv, musela používať náročné kúzlo na personál nemocníc, aby jej vydali sáčky a zahladili stopy po tom, že im nejaký upír odoberá zásoby. O to viac bola vyčerpaná. Pritiahla si golier kabáta bližšie k telu a zamierila k svojmu bytu. Nemala auto, pretože pri frekvencii jej sťahovania by ho musela meniť vždy, keď príde na nové miesto.

Chladný vietor jej rozvieval zlatisté vlasy a bral jej dych. Anglicko koncom septembra nebol najlepší nápad, pomyslela si. Na zimu bude radšej jazdiť južnejšie.

Ani túto myšlienku poriadne nerozvinula, keď jej zazvonil mobil. S nadávkami ho vylovila z preplnenej kabelky a srdce jej zamrelo, keď uvidela číslo volajúceho, ktoré vždy znamenalo veľa problémov. Roztrasene zdvihla.

„Áno?“ ozvala sa po anglicky, ako vždy.

„Kathrine?“ začula Abigailin melodický hlások podfarbený silným prízvukom.

„Abigail, ahoj,“ pozdravila ju a radšej prešla do nemčiny, rodného jazyka mladšej upírky.

„Kde si?“ opýtala sa jej.

„Hm... práve sa zdržujem v Spojenom kráľovstve, prečo?“ prezradila jej. Abigail jej po celé roky pomáhala unikať pred prenasledovateľmi a vždy ju varovala, keď odhalili, kde sa ukrývala.

„V Liverpoole?“ skríkla vystrašene.

Kathrine jej tón stačil. Zastala a zhlboka dýchala. „Nie, to nie je pravda!“ Našiel ju! Inak by princezná neriskovala telefonát.

„Počúvaj ma, teraz je to iné!“ vysvetľovala jej Abigail náhlivo. „Neviem, ako sa to dozvedel, ale už predvčerom odletel do Liverpoolu osobne! Uteč!“

„Si si istá? Nie je možné, aby ma vypátral!“

„Má spojenca medzi anjelmi! Kathrine, už vie, že prejde cez tvoju mágiu! Prepáč, že som ti nezavolala skôr, ale dozvedela som sa to len pred chvíľou!“

„Dobre, dobre,“ Kathrine si pošúchala spánky. „Koľko pomocníkov si zobral?“

„To je v tom, nikoho! Odišiel sám a neoficiálne, ani Salvator o tom nevie! Nech už zistil čokoľvek, je si istý, že ťa dostane!“

Staršej upírke stiahlo hrdlo. Čo vie on a ona nie? Nepokojne sa obzrela. „Vravíš dva dni?“

„Dva dni,“ zopakovala. „Máš sa čím brániť?“

„Nie som ozbrojená, Abigail. Nerátala som s tým, že príde osobne,“ vzdychla skľúčene.

„Tak rýchlo na letisko a preč z krajiny! Na čo čakáš?“

„Máš pravdu. Ďakujem za varovanie, nikdy ti to nezabudnem.“

„Nemáš za čo, kedykoľvek. Hlavne odíď!“ A zložila.

Kathrine prešla zimnica. Prišiel. Našiel chybu v jej obrane. Bála sa, že jej sloboda sa blíži ku koncu.

Zašla do úzkej uličky a rýchlo si doplnila energiu tromi dávkami životodarnej tekutiny. Doma si už asi neposedí nad časopisom a šálkou teplej krvi.