Temná prísaha - Prológ

Udialo sa pred piatimi rokmi...

Kathrine slimačím tempom kráčala k oltáru. Bohaté biele šaty ju ťažili a zložitý účes jej spôsoboval bolesť hlavy. To všetko však zanikalo v porovnaní s tým, na čo sa musela pozerať – svojho budúceho manžela a jeho rodinu. Veľkráľa upírov, štyroch jeho bratov a jednu sestru. 

 

Jej rodina sa spokojne uškŕňala. Rodičia sa práve zbavili bremena a sestry konkurencie. Len jej brat mal v očiach vpísanú obavu. Súcitil s ňou a za to mu bola vďačná. Ich rodičia ani nevedeli, že jej odstránením sa nezbavia najväčšieho problému. Nórske kráľovstvo malo patriť jej, ako najstaršej dedičke kráľovského páru. Tí ju však vyšachovali tým, že ju prinútili vydať sa za veľkráľa. Tým stratila všetky svoje privilégiá. Veľmi dobre vedeli, že keby raz dostala korunu, jej krajinu by čakalo veľa reforiem. To nemohli pripustiť. Chceli si zanechať svoj stredoveký spôsob vlády. Nikdy nepochopila, koľko intríg a klamstiev použili, aby ju vydali práve za veľkráľa. Pokiaľ vedela, on aj jeho bratia majú okolo osem až deväť tisíc rokov a ešte ich nikto neuhnal do manželstva. Ona, hoci je upírka, má len devätnásť rokov, prakticky ešte dieťa. Mladšia od nej je už iba Abigail, ich sedemnásťročná sestra.

Zastavila sa pri svojej rodine, tá ju podľa zvykov objala. Všetci to urobili s jasným odporom, až na brata. Ten ju pevne zovrel a do ucha jej zašepkal „Tvoje plány nezapadnú prachom, sestrička.“

Usmiala sa naňho. On zdedí korunu a len čo ju dostane, urobí presne to, čo chcela aj ona. To však ich rodičia nevedeli. Sprisahanecky žmurkol a vzdialil sa. Kathrine pokračovala v ceste a srdce jej bilo až v krku. Desila sa svojho budúceho manžela. Bol nesmierne starý, videl veci, o ktorých ona ani len nepočula. Zažil a prežil kráľov, ríše, štáty... Bojoval za svojich aj proti svojim, viedol vojny, plánoval prevraty... Bol pri tom, keď sa uzavrel mier medzi nimi a lovcami, upokojil situáciu medzi upírmi a vlkolakmi, jednal s anjelmi a odohnal démonov.

Preglgla pri pohľade naňho. Mal dva metre, divoké čierne vlasy siahajúce mu po plecia a jeho mocnú postavu nezakrylo ani obradné rúcho. Hľadel na ňu hlbokými modrými očami, v ktorých nevidela ani štipku súcitu alebo nehy. Uhla pohľadom. Nie, nepodriadi sa! Rozhodla sa už dávno a nikto ju nezastaví! Jej rodičia ju dali strážiť kým sa nevydá a zmarili až štyri plány o jej útek. Bola zúfalá. Potom prišla pomoc od niekoho, od koho by to nikdy nečakala... Bola zachránená! Plán už bol pripravený, len ho zrealizovať. Usilovne sa snažila. Pod rozšírenou sukňou mala viac než len pančušky. Vyhrnuté po kolená tam mala džínsy a okolo pása zase sveter. To však nebolo všetko. Dala si záležať, aby poriadne skreslila aj svoj vzhľad. Niekoľko mesiacov pred svadbou si svoje jemné zlaté vlasy prefarbila načierno a ofinu vždy nosila vyčesanú tak, aby nik nevedel, že tam je. Šaty jej zase vylepšili postavu, ktorá bola prirodzene žensky zaoblená. Úzkym korzetom sa zoštíhlila a ukryla svoje prsia, takže vyzerala ako dievčatko. Dokonca si dala priniesť upravené topánky na vysokom podpätku s platformou, aby vyzerala vyššia. Mejkapom dosiahla, že bledá pokožka nabrala tmavší odtieň a na pery si dala silný červený rúž, aby vyzerali ženskejšie. Nik ju nepodozrieval, veď sa len namaľovala na vlastnú svadbu.

Dorazila až k oltáru. Trhane sa nadýchla a premerala si veľkráľov. Nehľadeli na ňu veľmi prívetivo a tragédiou poznačená Abigail sa krčila v kúte miestnosti a so záujmom ju sledovala. Kathrine natiahla svoje trasúce sa ruky k upírovi, ktorý sa čoskoro stane jej manželom a pozrela na oddávajúceho.

„Kathrine Nórska a veľkráľ Raganhar...“ začal a navždy odrezal upírku od jej kráľovstva...

Nespomínala si, ako mohla prežiť celý obrad, ale odrazu sa ocitla na oslave, ktorú usporiadali jej rodičia. Tí trvali na tom, aby sa obrad konal v Nórsku, čím si chceli potvrdiť svoju moc a spriaznenosť s najvyšším kráľovským dvorom. Vzťahy medzi nimi nikdy neboli veľmi dobré. Naivne si mysleli, že svadbou ich dcéry s veľkráľom sa niečo zmení. Podľa tvrdých výrazov v tvárach prastarých upírov vedela, že ich len viac znenávideli, lebo uhnali jedného z nich do manželstva. O to viac sa bála, ako by s ňou zaobchádzali. Kútikom oka pozrela na svojho manžela po jej boku. Sedeli na konci dlhého stola, ktorý sa prehýbal pod množstvom jedla. Okolo neho sedeli takmer všetci európski králi a kráľovné a niekoľko ďalších vysokopostavených upírov, ostatní veľkráli a Abigail.

Kathrine sa sotva dotkla jedla, žalúdok jej zvierala nervozita. Čo jej urobia, ak sa jej to nepodarí?

Hodiny odbili polnoc. Prišiel čas. Nadýchla sa, ako jej to len korzet dovolil, a ospravedlnila sa, že potrebuje ísť na toaletu.

Oslava sa konala v jednej z modernejších budov neďaleko Osla a jej rodičia neočakávali, že sa o niečo pokúsi počas a po svadbe. Práve na to spoliehala. Keby tu ostala, čakalo by ju horšie peklo. O dve hodiny, keď by už boli najedení a unavení, by prišiel čas na spánok a tým aj spoločnú noc ženícha a nevesty. Prišlo jej zle, keď si spomenula, akú izbu pre nich pripravili. Bola v nej. Dominovala jej obrovská posteľ s nebesami posypaná lupeňmi ruží, okolo nej rozostavali sviečky a ráno sa mala slávnostne vyvesiť plachta s krvavou škvrnou. Áno, jej dvor je naozaj zaostalý. Takéto veci sa už predsa dávno nepraktikujú.

Vstúpila do miestnosti pre dámy a uistila sa, že je prázdna, až na jednu osobu. Abigail.

Drobná upírka na ňu už čakala.

Kathrine nevedela, ako sa k nej správať. Nie je to ani rok, čo prežila niečo strašné a ešte sa nespamätala. Vlastne ani poriadne nevedela, čo sa stalo. Podľa všetkého bola princezná aj so svojou matkou na návšteve jedného z ich letných sídel, keď ho prepadli lovci upírov. Jej matku priamo pred ňou zabili a ju znásilnili. Potom hrad podpálili a ju priviazali, aby nemohla ujsť. Zachránili ju v poslednej chvíli jej bratia.

Odvtedy sa uzavrela do seba a bála sa každého, okrem bratov. Najnovšie si však zrejme obľúbila aj ju, keďže jej pomáha s útekom. Zrejme preto, lebo chápala, aké je to byť vydaná na milosť a nemilosť iného muža, ktorý je silnejší ako ona a mohol by jej ublížiť. Nepáčilo sa jej, že k svadbe bola dvojica prinútená.

„Pripravená?“ opýtala sa a pomáhala jej dostať sa zo šiat.

Kathrine prikývla. „Ďakujem za pomoc. Nikdy ti to nezabudnem.“ Zhodila bielu látku a korzet a zhrnula nohavice. Sandále vymenila za tenisky, ktoré jej priniesla v kabelke Abigail. Odpásala si sveter a obliekla si ho namiesto vrchnej časti šiat. Zložitý účes si rozpustila a čierne vlasy jej spadli na lopatky. Znechutene si z hlavy strhla korunu, ktorú jej dali po obrade. Oficiálne je veľkráľovnou. Odfrkla si.

„Ešte raz ďakujem,“ pozrela na chradnúcu Abigail. „Mala by si už ísť, aby si sa nedostala do podozrenia.“

„Veľa šťastia, Kathrine,“ zaželala jej upírka a odišla.

Kathrine sa pozrela do zrkadla a zmyla si mejkap. Hneď sa cítila lepšie. Šedé oči dokonale ladili s jej bledou pokožkou a po čase aj so zlatými vlasmi, keď sa zbaví farby.

 Uškrnula sa. Nechá po sebe aspoň jeden odkaz, čo si myslí o celej tejto udalosti. Vzala korunu a položila ju na nádržku záchodovej misy v jednej z kabínok. Svadobné šaty ledabolo pohodila na zem a niekoľkokrát sa po nich prešla. Nenechá si rozkazovať! Možno ju vychovali na prísnom dvore, ale žije v dvadsiatom prvom storočí a nenechá sebou manipulovať!

Otvorila malé okienko a vyhupla sa naň. Chvíľu jej trvalo dostať sa cezeň, ale zvládla to. Šla nohami napred, takže nespadla, keď sa dostala na vonkajšiu rímsu. Pozrela pod seba. Oslava sa konala na druhom poschodí, ale to nebude problém. Upíri sú odolní. Zhlboka sa nadýchla a skočila.

Tvrdo narazila na trávnik, no inak bola celá. Spokojne pozrela hore. Je voľná! Šťastne sa usmiala.

Ešte v ten deň dorazila na letisko, kde už mala rezervovaný let do Záhrebu. Abigail sa postarala.

Pol roka strávila v Chorvátsku a dávala sa dohromady. Zbavila sa farby na vlasoch, ostrihala ich nakrátko, aby jej siahali len pár centimetrov pod líca a dbala na to, aby jej nepodrástla ofina. Celkom sa jej nový vzhľad páčil. Pripravená na nový život opustila Chorvátsko a začala cestovať, aby ju nikdy nenašli...

Ráno po svadbe sa Raganhar pozeral na prázdnu spálňu a v očiach mu blčal hnev. Zatínal čeľuste. Tá malá hlupaňa ho verejne ponížila a podkopala moc najvyšších kráľov. Najradšej by ju roztrhol.

„Nero?“ objavil sa za ním jeho brat Alec.

Upír sa k nemu otočil s ľadovým pokojom a krutosťou vpísanou v tvári. „Máme prácu,“ povedal chladne. „Vyhláste pátranie po mojej žene!“ a potichu dodal. „Však ona zaplatí za túto urážku!“