Temná prísaha 10

Andreas, alebo po novom Drew, piaty a neoficiálny veľkráľ, sa po dvojhodinovom dohadovaní s vlkolakmi zo San Marína unavene oprel o stoličku v konferenčnej miestnosti hotela v Rimini. Z tých blchonosičov ho bolela hlava. Jediné, na čom sa dohodli bolo, že sa dohodnú. „Mizerné čivavy,“ zamrmlal si. „Mal by som im zaplatiť kastráciu a tupírovanie uší.“

Pozbieral papiere, počítač a mobil a vybral sa do izby. Pri troche šťastia sa ešte dnes odhlási a zajtra je vo Verone. Aj keď ani to ho v poslednom čase nelákalo. Bratstvo už nie je ako predtým. Nero si niekde behá, Justin pomaly prichádza na to, že mu celé roky klamali, Dario sa utápa v nenávisti a Alec... toho nevidel už pekných pár týždňov. Naposledy odlietal do Kapského mesta, ale určite je už na druhej strane sveta.

Vošiel do svojej izby a na jeho veľké prekvapenie tam čakal samotný Dareios – Dario. Sedel v kresle ako kráľ, ktorým je, hnedé vlasy sa mu leskli v posledných lúčoch zapadajúceho slnka, modrozelené oči okolo seba rozsievali chlad. Takýto je od roku 1655 po tom fiasku s jeho takzvanou láskou. S bratmi sa baví len príležitostne, nemá žiadne vzťahy a pár upírov ho prezýva Ľadový kráľ. Keď tak naňho hľadel, asi majú pravdu. Toho chlapa by sa občas zľakol aj on. O to divnejšie bolo, že za ním prišiel. „Dario, vitaj v Rimini,“ privítal ho, keď si odložil veci. „Čo ťa sem privádza?“

„Len som šiel okolo,“ vysvetlil hlbokým, ľadovým hlasom bez jedinej emócie. „Justin mi volal do Neapola, aby som ťa vyzdvihol a urýchlene dopravil do Verony.“

„Justin? Čo sa stalo?“

Dario mal v tvári aspoň kúsok strachu. „Nero je stále preč, nehlási sa a navyše sme zaznamenali zvýšenú aktivitu lovcov.“

To neznelo dobre. „Nejaké správy?“

Pokrútil hlavou. „Nechceme robiť rozruch, keďže Nero je sám a svoj pohyb chcel utajiť. Musíme ho nájsť.“

„Dobre, máš tu helikoptéru?“ Začal sa urýchlene baliť.

„Je neďaleko mesta. Pol hodina cesty.“

„Prever zdroje a zmobilizuj všetkých špiónov v teréne. Povolaj agentov. Desať až dvanásť.“ Oblečenie hádzal do kufra ako šesťročné dieťa.

„Už sa stalo, čakajú na rozkazy. Siedmi strážia palác vo Verone. Alec je v Moskve a pátra po Kathrine, možno sú niekde spolu s Nerom.“

„V takom prípade je len jeden nažive.“ Zapol kufor, zbalil elektroniku a aj s bratom vyšiel z izby. Medzi plecom a uchom si pridržiaval mobil. „Lydia, tu Drew.“ Chvíľu počúval. „Áno, ja viem, že máš voľno, ale potrebujem tvoju pomoc. Preplatím ti to.“ Zagúľal očami. „Dobre, kúpim ti nový Mercedes, len ma už počúvaj!“ Privolal výťah. „Vyhlasujem pátranie po Nerovi a chcem všetky záznamy o pátraní po Kathrine. Ty sa hlás vo Verone.“ Ďalšia spŕška nadávok. „Nie, nepovažujem ťa za jojo. Hlboko si vážim tvoju pomoc nášmu kráľovstvu. Áno, ten Mercedes bude nepriestrelný. Tak prídeš? Fajn, maj sa.“ Nastúpil. Čím to je, že celý dvor zvláda komandovať šéfka ich ochranky?

Odhlásil sa z hotela a nasadol do prenajatého auta. Šoféroval Dario a neprehodil s ním ani slovo. O päť minút už volal Justin.

„Z Liverpoolu neodišiel, aspoň nie lietadlom, ani vlakom,“ hlásil. „A Kathrine akoby sa prepadla pod čiernu zem. Posledné záznamy sú pol roka staré, údajne vtedy letela z Antalye do Reykjavíku.“

„Pochybujem, že sú tieto informácie správne,“ uvažoval Drew. „Islandskí panovníci majú svoju krajinu pevne pod kontrolou, jej príchod by si všimli. Musela odísť inam, hľadajte!“

„Nemáme jedinú stopu a Evie sa neozýva.“

„Tak preveríme Liverpool,“ rozhodol. „Tam mal namierené a snáď niečo nájdeme. Rezervuj nám letenky.“

„Nič v zlom, Drew, ale Liverpool je plný lovcov a Salvator Anglický by sa o našom príchode určite dozvedel. Nerove cesty musíme udržať v tajnosti a to nám zväzuje ruky.“

Drew udrel do palubnej dosky. „Sakra, čo teraz?“

„Ja by som navrhoval rozdeliť sa. Alec zostane v Moskve, jeden z nás si vezme Island, ďalší Turecko a posledný sa nenápadne dopraví do Británie. Autom cez Channel Tunnel.“

To znelo rozumne. Aspoň pokryjú väčšiu oblasť. „Ty choď na Island,“ navrhol. „Dario,“ otočil sa k bratovi, „chceš ísť do Turecka, alebo Británie?“

Odfrkol si. „Autom na ostrovy? Nie, vďaka. Beriem Turecko.“

„Dobre, ja idem do Liverpoolu. Zbaľ mi zbrane, doklady a základnú výbavu,“ prikázal bratovi do telefónu. „Vezmem si BMW.“

„Ako myslíš. Zostaneme v kontakte.“ Zložil.

Justin, sediac v ich sídle vo Verone, si pretrel oči a rýchlo do seba nalial sáčok krvi. Do miestnosti ladným krokom vošla Abigail. Smutne sa usmial. Ach, ich milovaná Abby. Bola ako duch. Bez života. Bez radosti. V rukách zvierala skicár s čierno-bielymi kresbami. Biele šaty obopínali jej krehké telo a dávali najavo, aká je v skutočnosti mladá. Narodila sa krátko po tom, ako ich otec odišiel do boja proti vlkolakom a nikdy sa nevrátil. Ich mama nežialila – bola príliš stará a unavená životom. Svoje deti však milovala a jej láska im veľmi chýbala. Hlavne Abby.

„Miláčik, nastali nejaké komplikácie,“ povedal jej nežne, ako malému dieťaťu.

Abby naňho uprela svoje prázdne, šedé oči, a čakala čo povie ďalej.

„Musíme odísť a na chvíľu tu zostaneš sama. Zvládneš to?“

„Iste,“ odvetila neprítomne. „Dávajte si pozor.“ Usadila sa pred krb, pritiahla si kolená k hrudi a len tak civela do plameňov.

Justin si vzdychol a nechal ju samu. Vydal rozkazy na prípravu vybavenia, poslal sluhov natankovať a v tichu svojej izby vytočil ďalšie číslo...

„Ahoj, to som ja. Máš už na ňu kontakt? Nie, to jej nepovedz. Mám iný plán. Áno, presne tak. Zaplatím akúkoľvek sumu. Hovor s ňou v mene inštitútu. Chcem ju mať vo Verone čím skôr.“ Zložil. Bol netrpezlivý, ale precízny. Ak bratia odhalia, o čo sa pokúša... Striasol sa. Naposledy skončil sám na opustenom ostrove. A tým sám, myslel úplne sám. Keď sa z neho dostal, ďalších päť rokov sa bavil tým, že preťahoval každú ženu, na ktorú narazil.

Pätnásť rokov v ťahu. Takú chybu už viac neurobí. Jeho bratia ešte uvidia, čoho je schopný. Čoskoro...

Kým Justin spriadal nebezpečné plány, Alexandros, alias Alec, sedel v Moskve pred počítačom a usilovne pracoval so špeciálnym programom na rozpoznávanie tvárí. Jeho ruskí druhovia mu ochotne pomáhali. Samotný kráľ sedel pred dvoma obrazovkami a programoval. Vasily je magor do modernej techniky. Udržiava svoje kráľovstvo na najvyššej technickej úrovni a vlastní desiatky firiem na výskum a výrobu elektroniky a špionážnej techniky. Ak niekto nájde Kathrine, tak on.

Keďže sa nemohli rozprávať v miestnosti plnej upírov, písali si správy cez počítač.

Čo vlastne vieš o Kathrine? Mám na mysli osobné veci.

V

Alec sa divil nad takou otázkou a nadvihol obočie na kráľa sediaceho oproti nemu. Ten sa uškrnul a čakal na odpoveď.

Čo by som mal vedieť? Je to rozmaznané dieťatko zo šľachtického rodu, ktoré nepozná hranice.

A

Vasily sa nad odpoveďou zamračil a jeho modré oči potemneli. Váhal, čo ďalej napísať. Rusko obvykle mávalo dobré vzťahy so Škandináviou, aspoň tie politické.

S jej rodinou som často obchodoval. Kupovali si dosť zaujímavé hračky.

V

Väčšina upírov s tebou obchoduje. Musíme mať najmodernejšiu techniku. Prečo mi to hovoríš?

A

Ruský kráľ zaváhal. Nemal by to robiť.

Kupovali odo mňa sledovacie zariadenia a špionážnu techniku. Niektoré som im vyrábal na objednávku.

Keď som u nich bol na návšteve, zistil som, že si všetko dali inštalovať do súkromných komnát. Aj hosťovských.

V

To už Aleca plne zaujalo.

Čo sa mi snažíš povedať?

A

Počas jednej nočnej prehliadky som našiel centrálu. Sedem kamier snímalo Kathrine. Tri mala v izbe, dve v kúpeľni a keď bola tma, zapli sa termosnímače. Nemala žiadne súkromie.

V

Bola predsa princeznou. Čuduješ sa, že ju strážili?

A

Oni ju nestrážili, Alec. Zamykali ju. Prezrel som si záznamy. Niekoľko dní bola v izbe izolovaná. Keď som sa s ňou chcel o tom pozhovárať, utiekla mi a na druhý deň som ju videl úplne slabú. Jej rodičia sa nenápadne snažili spáliť zakrvavené oblečenie. A čo za magora dá kamery do kúpeľne vlastnej dcéry?

V

Veľkráľ sa napol. Vedel, že Nórsko bolo za vlády jej rodičov konzervatívne, ale stredoveké metódy sú dávno zakázané.

Prečo by potom utekala? Ak sa jej tam nepáčilo, musela vedieť, že u nás jej bude lepšie.

A

Vasily sa pohrával s uvoľneným prameňom blond vlasov, ktoré nosil stiahnuté v gumičke.

Na niečo zabúdate, Vaše Veličenstvo. Ona vás nepoznala. A úprimne, videli ste sa s bratmi v zrkadle, keď sa brali? Ešte aj ja som sa vás bál.

V

Akoby to nechcel povedať priamo, ale Alecovi začínalo dochádzať. Pomaly.

Snažíš sa mi naznačiť, že Kathrine nás nechcela uraziť?

A

Nič nenaznačujem. Len ti hovorím, že som ju poznal. To dievča by sa mohlo rovnať anjelom. Keď bola s rodinou u mňa na návšteve, bola celá v šoku, že má v izbe kvety a závesy. Možno by si mal najprv pátrať v jej minulosti, aby si pochopil prítomnosť.

V

Alec o jeho slovách uvažoval. Ani jeden z bratov Kathrine nepoznal. Nie osobne. Bola krásna a krehká, to áno. Tým všetkým ale maskovala svoju zákernosť. Alebo nie?

Čo navrhuješ?

A

Zájdi si na výlet do Nórska. Ja budem zatiaľ pátrať.

V

Vasily nikdy nehovoril do vetra. Ak mal pocit, že niekde je chyba, Alec mu veril. Možno je naozaj čas navštíviť Mikkela, jej brata a súčasného kráľa nórskych upírov. Vzdychol.

Rezervuješ mi letenku? Idem sa zbaliť.

A

Vasily sa usmial a odpísal:

Už sa stalo. Letí ti to o tri hodiny.

V

Veľkráľ na nič nečakal. Vypol počítač, zbalil sa, a svoj príchod sa rozhodol neoznámiť. Ak nórske kráľovstvo niečo tají, príde na to. A nech sa Mikkel trasie, ak ich celé tie roky vodil za nos.