Temná prísaha 9

Nero s Kathrine sa celou cestou nerozprávali. Akoby zázrakom našli uprostred roviny malý otvor, ktorý viedol do priestrannej, teplej jaskyne. Vchod sa tak stáčal, že čoskoro boli v úplnej tme a len podľa hmatu vedeli, že sa ocitli na bezpečnom mieste. Spodok jaskyne v jednom rohu pokrýval mäkký mach a vedľa neho zo zeme vyvierala zurčiaca voda. Kathrine do nej váhavo ponorila ruku a zistila, že je príjemne teplá. Nevytvárala žiadne jazierko, ale koryto bolo dosť široké, aby sa doň vošli a na dno nedosiahla. 

Vystrela sa. „Nero? Kde si?“ V tme opäť nič nevidela.

„Idem k tebe.“ Riadil sa jej hlasom a čoskoro nahmatal jej tvár. „Čo je to za vodu?“

„Podzemná. Teplá a neustále prúdi,“ informovala ho.

„Hm, to znie zaujímavo,“ zapriadol.

Očervenela. Rozhostilo sa medzi nimi ticho, prerušované len ich trhaným dychom. Nero sa nikam neponáhľal. Prešiel dlaňou jej ramene až k dlani a čakal na jej reakciu.

Kathrine sa pomaly uvoľňovala. Sú v teple a bezpečí a na ničom inom nezáleží. „Kúpeľ?“ navrhla mu tichučko.

V tme nevidela, ako sa tvári, ale čosi sa v jeho pohyboch zmenilo. Prehnala to?

„To by nám prospelo.“

Vydýchla si. Rozopla si kabát a začala sa vyzliekať. Nepočula však nič z Nerovej strany. „Ty sa nepridáš?“

„Bude lepšie, ak sa vykúpeme oddelene,“ zachrčal, pretože si práve predstavoval, ako sa vyzlieka. Ešte nevidel jej telo v celej svojej kráse a o to mučivejšie bolo pomyslenie na ňu. „Mohol by som urobiť niečo, čo by sa ti nepáčilo,“ vysvetlil.

Oblizla si suché pery. „Tak to urob,“ pokúšala ho takmer nečujne.

Nero ju v tme nahmatal a pobozkal ju do vlasov. „Už som ti povedal, že to neurobím v nejakej prašivej jaskyni, kde na teba ani nevidím.“

Takmer vzlykla. Myslela si, že pred rokmi uráža necitlivého tyrana a nakoniec zistí... že Nero má chrbtovú kosť. Na rozdiel od nej. Dlaňou našla miesto, kde mu bilo srdce. Škoda, že nie pre ňu. „Ako ti teda poďakujem?“

Naklonil sa k nej. „Je veľa spôsobov,“ zašepkal jej zvodne do ucha. „Ale teray chcem, aby si sa uvoľnila. Daj si kúpeľ.“

Omámene ho poslúchla. Klesla do teplej vody a od pôžitku zastonala. Svaly sa jej ako na povel uvoľnili a pokožka spievala. Počula Nera za sebou, ako skúma terén jaskyne. O chvíľu bude pri nej. Budú zase spolu. Srdce sa jej radosťou rozbúchalo. Ponorila sa celá do vody, umyla si tvár a opláchla vlasy. Potom pomaly opustila kúpeľ a oznámila Nerovi, že ju môže vystriedať.

Veľkráľ sa vyzliekol a blažene vkĺzol do vody. Karen sedela na kamenistom brehu kúsok od neho a čakala. Nemala si čo obliecť, ak si nechcela zamočiť šaty. Je úplne nahá. V momente bol tvrdý ako skala. Vnímal jej tiché pohyby, keď sa lenivo posadila za neho a jej pery pristáli na jeho krku. zaklonil hlavu. „Čo to robíš?“ opýtal sa s úsmevom.

„Hm...“ bola jej jediná odpoveď. „Len aby si nezabudol, že ťa čakám tu hore.“ A odtiahla sa.

Nero sa ponoril, vyžmýkal si vodu z vlasov a vyšiel na breh, hľadajúc miesto pokryté machom.

Kathrine sedela na mäkkej zeleni a len čo sa jeho teplá dlaň dotkla jej líca, zastonala. Vzápätí boli jeho pery na jej, ich jazyky súperili v zmyselnej bitke. Pritiahol si ju do lona, čím ju prinútil rozkročiť sa nad ním. Stále sedeli, ale tentoraz v dráždivej polohe. Nerov stuhnutý úd tlačil Kathrine na stehne.

„Nero,“ zastonala vzrušene.

„Áno, maličká, ja,“ zašepkal, keď sa prisal na jej krk. Tesákmi ju škrabal presne tak, ako to mala rada. Nechty mu zaryla do chrbta. Nero putoval perami nižšie, až k stvrdnutým bradavkám. Jednu vsal do úst, druhú stisol medzi prstami. Kathrine sa prehla ako luk. Nechcela zostať nečinná, tak začala skúmať jeho pokožku. Pohladila mocné plecia, širokú hruď a svaly na bruchu. Dostala sa až k jeho vztýčenej mužnosti, ktorú hneď uchopila.

Nero zasyčal. Kým ona dráždivo hladila celú dĺžku jeho penisu, on jej nemilosrdne mučil bradavky a vyžíval sa v jej stonoch. Keď mal pocit, že je čas pokračovať, opäť zaútočil na jej pery a prstami sa jej dotkol stredu jej rozhorúčeného tela. Našiel ju vlhkú a horúcu ako lávu. Zľahka jej prechádzal po citlivej pokožke a občas nenápadne pohladil zväzok nervov prosiaci o pozornosť.

Kathrine pomaly prechádzala po celej dĺžke Nerovho penisu. Bol taký pevný. Akoby držala v ruke oceľ. Nežnými prstami prehmatala každý centimeter, kým nestonal rovnako vzrušene ako ona. Jeho prsty robili podobné zázraky v jej vnútri.

Ich stony sa zmenili na zmyselnú symfóniu. Kathrine strácala posledné zvyšky zdravého rozumu. V jednej chvíli boli Nerove pery na jej krku, v ďalšej sali bolestne napnuté bradavky.

Ani nevedela ako sa ocitla na chrbte a jeho mocné telo ju prikrylo. Horúco ju pobozkal. Bral si ju ústami, podmaňoval si jej bojujúci jazyk. Po viac, ako dvadsiatich rokoch vzdoru a bolestivého boja ju nakoniec ovládol nenávidený upír. A ona sa tomu ešte aj tešila! Svaly sa jej odovzdane uvoľnili. Na žalúdok jej zaútočili motýle. Ach, nechať sa ním takto ovládnuť bolo to najkrajšie, čo zažila. Dôverovala mu, vedela, že jej telu neublíži. Nie ako ostatní.

Zavzdychala, keď jeho dlaň pohladila zraniteľnú časť jej bruška. Potrebovala sa ho dotknúť. Objala ho a vychutnávala si hru svalov na jeho chrbte.

Nero spoznal, kedy sa uvoľnila a dvoma prstami jemne vkĺzol do jej vnútra. Privítala ho horúca vlhkosť. Karen sa prehla ako luk, čím sa ich telá len viac treli.

„Kiež by som ťa mohol vidieť,“ zašepkal chrapľavo. „Kiež by som videl tvoje túžbou zastreté oči a červené líca. A tvoju pokožku. Ach, áno, dokonalú ako satén, bielu ako sneh.“

„Nero...“ Už len z jeho slov bola na pokraji orgazmu. Chcela, aby bol v nej. Celý. „Prosím...“ Zovrela v ruke jeho penis a dúfala, že pochopil, o čo žiada. Vo svojej nevinnosti to totiž nedokázala vysloviť.

Pokrútil hlavou a dráždivo ju pobozkal na krk. Zároveň rozpohyboval svoje prsty. Vnikal nimi dnu, zakrúžil, von, pohladil klitoris. A Kathrine sa krútila, prosila, volala jeho meno. Vyvrcholila v búrlivom, sladkom kŕči. Lapala po dychu, ale Nero neprestal. Využil to, že je citlivá, a vzal si ju jazykom. Kmital ním po jej ženskosti, kým neprišiel druhý orgazmus a aj ten predlžoval, ako sa len dalo. Karen chutila opojne, ako najsladší nektár. Zapamätal si, že si ju takto ešte vychutná. Neskôr. Teraz potreboval úľavu on, inak mu asi exploduje jeho najobľúbenejšia časť tela.

Vyznačil si bozkami cestičku cez jej bruško, hruď, krk až k jej ústam a nechal ju okúsiť vlastné vzrušenie. Zavrčala ako šelma. Prevalila ho na chrbát a prstami masírovala jeho stvrdnutý úd.

„Ach, Karen,“ zalapal po dychu. Pohyboval sa spolu s jej rukou, hľadajúc uvoľnenie.

Kathrine bola rada, že sú v úplnej tme, inak by nemala odvahu na to, čo sa chystala urobiť. Sklonila sa a na špičku penisu vtisla ľahký, nevinný bozk.

Nero explodoval. Dotyk jej pier prekonal jeho výdrž. Keď si predstavil tie nevinné ružové ústa, ako sa placho dotýkajú rozboľavenej pokožky... Rozkoš, ktorú pocítil, nemal k čomu prirovnať. Bolo to ako nebo a peklo zároveň. Krv sa mu zmenila v tekutý oheň.

Kathrine ho hladila ešte chvíľu po tom, čo jej na ruke pristáli horúce kvapky jeho vyvrcholenia, a užívala si pocit spokojnosti.

Dokázala potešiť veľkráľa. V úplnej tme a bez toho, aby sa poznali, zažila najkrajšiu chvíľu svojho života. Ako omámená sa schúlila po jeho boku, ich rozpálené telá sa o seba obtreli. Nero ju hneď uzamkol do svojho mocného objatia a nežne jej bozkával spánky.

Kathrine po celý čas, čo boli v jaskyni, prežívala ako v omámení. S Nerom chvíľu spali, chvíľu len tak ležali a chvíľu objavovali svoje telá. Neustále sa jeden druhého dotýkali, uisťovali sa, že sú tu, jeden pri druhom. Každý vrchol, ktorý zažili, bol ako malý zázrak, koniec sveta a jeho zrod v jednom. Nerove bozky ju nútili zabudnúť na celý svet, na jej minulosť a neradostnú budúcnosť. Dotýkal sa jej tela s nehou, akú nepoznala, a s vášňou, ktorá ju spaľovala zaživa. A ona mu všetko dovolila. Dovolila mu skúmať jej jemnú pokožku, chvela sa vždy, keď našiel jej citlivé miesto a smiala sa, keď ju šteklil. Ani ona mu nezostala nič dlžná. Perami mu prechádzala po mocnom tele, vnímala vlnenie pevných svalov, šepkala mu nezrozumiteľné slová.

Nero zaboril prsty do jej jemných vlasov. Karen sa lenivo plazila hore, kým nenašla jeho pery a neochutnala ich. Uvoľnene naňho klesla.

„Čo urobíš, keď sa odtiaľto dostaneme?“ opýtala sa tichučko a prstom mu kreslila na hrudi neurčité znaky.

„Keď budeme preč?“ zamyslel sa. „Hmm...“ Položil dlane na jej chrbát a masíroval namáhané svaly. Zamrnčala spokojnosťou. „Tak najprv sa postarám, aby sme sa obaja najedli. A keď budeš mať svoje bruško naplnené,“ zahryzol jej do ušného lalôčika, „ťa konečne vezmem do postele.“

Striasla sa a zavzdychala. Áno. Nie. Nemôže. Ale tak veľmi po ňom túži...

„Rozrušil som ťa?“

Pritisla sa k nemu bližšie. Ak teraz povie áno, stiahne sa a nebude ju nútiť. „Nie,“ vyriekla. „Nemôžem sa dočkať.“

Víťazne našiel jej pery a privlastnil si ich. „Neoľutuješ,“ šepol a pomrvil sa, aby obaja ležali pohodlnejšie. Kathrine sa mu schúlila v náručí a vzápätí zaspala sladkým spánkom.

Krátko pred prebudením ju začal trápiť sen. Poznala ho veľmi dobre, tak ako aj ostatné nočné mory.

Stála čelom k bielej stene svojej izby. Prudko dýchala a triasla sa zimou. Tri dni nejedla a v izbe sa nekúrilo, navyše boli otvorené okná. A teraz je dokonca od pása nahor nahá. Na koži mala zimomriavky. Vedela, čo príde. Trest. Ako vždy. Po troch dňoch o hlade, bez spánku a v chladnej miestnosti bude ešte viac oslabená.

Prvá rana prišla nečakane a bolestivo. Mykla sebou. Druhá rana. Tretia... desiata... po koži jej stekala vlastná krv. Nezadržala slzy.

„Budeš ešte neposlušná?“ pýta sa hlas za ňou.

Nemala silu odpovedať a tak prichádzali ďalšie a ďalšie rany bičom. Kathrine klesla na kolená a plakala ako malá. Tak strašne to bolí... „Prosím,“ podarilo sa jej vykoktať. „Len som... im chcela pomôcť.“

A ďalšia rana, nadávky a výčitky, ako sa opovážila. Nakoniec to už ani na kolenách nevydržala a padla tvárou na podlahu. Až vtedy rany ustali. Počula kroky a dúfala, že ju nechajú samú. Po piatich minútach však prišiel ďalší šok. Ktosi vošiel a na zbitý chrbát jej začali dopadať zrniečka soli...

„Prosím, už nie!“ vykríkla a posadila sa. Hneď si uvedomila, že nie je doma, ale v jaskyni, a vedľa nej je Nero.

„Karen, čo je?“ Ihneď ju objal a tíšil. Celá sa triasla. Fňukala a snažila sa zabudnúť sa strašnú spomienku. „Šššš, no tak.“ Hladil ju po vlasoch. „Bol to len sen. Nič viac.“

Pokrútila hlavou. Kiež by to bol len sen. Nie, toto bola pripomienka krutostí jej rodiny. Ešte aj teraz ju bolelo celé telo.

Mala vtedy len pätnásť rokov. Bola ešte dieťa. Rodičia ju prichytili, ako priniesla nejaké hračky a oblečenie sirotincu v Tonsbergu a tiež im poslala peniaze na účet. Nakričali na ňu, ako môže pomáhať takým podradným tvorom, spodine spoločnosti, ich jedlu. Ona, princezná Nórska. Potrestali ju horšie ako vraha.

„Nero.“ Nahmatala jeho tvár. On jej nikdy neublížil. Ako im mohla uveriť? Ako ho mohla tak zradiť? Keby tak mohla vrátiť čas...

„Som tu, Karen.“ Pre uistenie ju pobozkal. Hral sa s jej perami, kým ich nepootvorila a on nevkĺzol dnu. Okamžite sa uvoľnila. „Som pri tebe.“

Smrkla a nechala sa ním stiahnuť späť na zem. Objímal ju, tíšil a hladil, kým sa úplne neuvoľnila. Na nič sa nepýtal, hoci ho trápilo viacero otázok. A raz na ne dostane odpoveď. „Odpočiň si, máme ešte trochu času.“

Schúlila sa mu do náručia, posmrkávala a nakoniec nepokojne zaspala.

O dve hodiny neskôr ju Nero zobudil nežným bozkom na líci. Vzdychla. Pobozkal ju znova. „Nero,“ zastonala. „Nesúď ma, prosím.“

Zamračil sa. „Karen, vstávaj.“

Kathrine sa v momente prebudila. Ach, nie. Ona to povedala nahlas? „Už je čas?“

Naposledy ju pohladil po odhalenom ramene. Stále na jeho dotyky reagovala. „Áno, Karen, už je čas.“

Nešťastne si zahryzla do pery a začala pátrať po svojom oblečení.