Temná prísaha 12

Carys zhodou náhodných okolností, ktoré určite nemali nič spoločné s jej nebezpečnými a občas zákernými plánmi, sedela v lietadle z Moskvy do Osla a s prižmúrenými očami pozorovala Aleca.

Veľkráľ znudene sedel v prvej triede a čítal časopis o zbraniach. Zvláštne, že ho nezatkli za podozrenie z terorizmu. Sebavedomé vystupovanie jasne naznačovalo, že je niekto. A keď flirtoval s letuškou, bolo jasné, že je skúsený vo viacerých oblastiach.

Kedysi sa s ním na tom bavila – niežeby to vedel. Nepozná ju. Len ona pozná jeho. A teraz pozná aj jeho budúcnosť. Ach, ako sa tomu len bude brániť. Do posledného dychu, kým mu to myseľ dovolí. Ešte šťastie, že občas rozhoduje aj srdce a telo. Inak by boli všetci prekliati.

Jediné, čo ju trápi je, čo urobí jeho brat Justin. Ani jeden z bratov to nevie, ale už dlhé roky koná za ich chrbtami. Vždy bol považovaný za čiernu ovcu rodiny a ak sa bratstvo rozpadne, tak kvôli nemu. Bola by ho zastavila, keby od jeho činov nezávisel osud ostatných. Veľkráli zúfalo potrebujú svoje náprotivky – silné ženy, ktoré skrotia neskrotiteľných. A tie ženy by tiež mali byť pod kontrolou niekoho silného.

Uvedomila si, že nemôže Nerovi brániť odhaliť pravdu o Kathrininých činoch. Ona patrí na dvor, na najvyšší trón vedľa neho.

Sklopila plecia. Už zabúda, aké je to konať dobro. Pomsta ju ovládla. Nie, to nesmie dovoliť! Urobí správnu vec a s následkami si poradí inokedy. Láska by nemala ničomu ustupovať – pomste, hnevu, nenávisti a ani strachu.

Vzdychla a poslala Alecovi do mozgu nápad, ako všetko bezbolestne vyriešiť s Mikkelom, Kathrininým bratom. Či vnútorný hlas poslúchne, je na ňom.

Carys odišla na toaletu a odmiestnila sa.

Nočné ticho narúšal len pravidelný šuchot látky nohavíc a mäkké kroky lovcov. Stáli v pravidelných rozostupoch a aby sa zahriali, chodili sem a tam. V rukách mali samopaly a na stehnách upevnené dýky. Múr, ktorý strážili, mal dva metre a navrchu ho chránil ostnatý drôt.

Kathrine s Nerom ležali na bruchu vo vysokej tráve a pozorovali nepriateľov.

„Dobre,“ zašepkal Nero po takmer hodine zízania. „Na každých sto metrov je jeden lovec. Ak spustia poplach, do piatich minút sa prihrnú desiati, neskôr ďalší.“

„Niečo pozitívnejšie nemáš?“ sykla.

„My musíme urobiť jediné – nenápadne dvoch, až troch odlákať, napiť sa ich krvi a zobrať im granát ukrytý vo vrecku kabáta,“ vysvetľoval jej taktiku ako nejakému vojakovi.

„Nemôžeme okolo nich jednoducho prekĺznuť?“ navrhla alternatívu.

„Nevieme, kde je východ a ten bude dobre strážený,“ odbil ju. „Ak sa napijeme, malo by to vydržať pre prípad, že spustia streľbu. Granát odistíme pri stene a východ si jednoducho urobíme,“ vysvetľoval.

Nie, ten plán sa jej nepáčil. „Nero, hneď sa za nami pustia! Ja ešte nemám plnú silu upírov,“ hádala sa.

„Keď sa napiješ, zvládneš to. Náš beh je rýchlejší a podľa všetkého, les pokračuje aj za múrom. Tam sa im stratíme a nájdeme nejaké mesto na úkryt.“ Odplazil sa medzi stromy a Kathrine ho nemotorne nasledovala.

„Nero!“ sykla, keď boli bezpečne ukrytí. Oprašovala sa, aj keď mala pocit, že dnes sa ešte zašpiní. „Ja nie som trénovaný vojak a spustím ti tu plač, ak sa mi zlomí čo i len necht. Ten plán je príliš riskantný a pre mňa neuskutočniteľný.“

Starší upír sa k nej otočil a šibalsky sa usmial. Ten úsmev by ju dokázal na mieste roztopiť. „Ty máš len dve úlohy – napiť sa a utekať, keď ti dám znamenie,“ upresnil svoje zámery.

Oči sa jej strachom rozšírili. „Nie, nedovolím ti to!“

„Karen,“ vzal jej tvár do dlaní a pobozkal ju na čelo. „Som vojak a dosť starý, aby som odhadol svoje sily. Chcem, aby si bola v bezpečí.“

Natiahla ruky a aj ona vzala jeho tvár do svojich drobných ručičiek. „A ja nechcem, aby sa ti niečo kvôli mne stalo. Prosím, Nero, nerob to.“

„Nemáme inú možnosť a ty to vieš. Čoskoro nás nájdu,“ argumentoval.

Vydala zvuk podobný zafňukaniu a zaborila nos do jeho hrude. „Prosím, buď opatrný.“

Prehrabol jej vlasy. „Keby som nebol, nedožijem sa tak vysokého veku,“ zavtipkoval.

Nesmiala sa. Príliš sa oňho bála.

Nero nechcel strácať čas. Prikázal jej, aby sa ukryla za strom a stúpil na spadnutý suchý konár, aby prilákal pozornosť lovcov.

Traja z nich ihneď spozorneli a kývli ďalším. Odistili samopaly a organizovane postupovali k miestu, kde sa dvaja upíri ukrývali. Kathrine bilo srdce až niekde v krku a čudovala sa, že ho lovci nepočujú.

Len čo ozbrojení muži vstúpili medzi stromy, Nero ich zozadu prepadol a dvaja padli na zem bez jediného náznaku boja. Ďalšieho spracovala Kathrine, keď mu pridusila kyslík a on omdlel. Ďalší ju ale udrel po hlave a ako vykríkla, vysielačkou už hlásil poplach. Nero sa mu zahryzol do krku a vpustil mu do krvi toľko endorfínov, aby ani nevedel, ako sa volá. Nenapil sa, ale sotil ho na zem ku Kathrine, aby sa napila ona. Prisunula sa k nemu a hladne sa prisala.

Nero spacifikoval posledného a tiež sa pustil do kŕmenia. Obaja pili čo najrýchlejšie a nedbali na vychutnávanie si jedla. Keď svojim obetiam vzali pol litra, presunuli sa k nasledujúcim a vzali si ďalší polliter.

Po dvoch minútach už boli nasýtení a zotierali si krv z kútikov úst. Z diaľky sa k nim blížili lovci. Nero prehľadal ich obete, vzal dva granáty a jeden samopal.

Prvý z granátov odistil a hodil svojou nadľudskou silou až k múru. Tam čoskoro v ohromujúcom hluku a svetle vybuchol a narušil jeho pevnosť. Nero vzápätí hodil druhý a ten ho definitívne roztrhol. Cesta von bola na svete.

„Bež!“ prikázal jej Nero, keď okolo nich začali lietať prvé guľky.

Kathrine ho poslúchla, aby nemal ešte viac problémov a nezastavila sa, ani keď sa jej do kože zarylo niekoľko guliek. Iba vzlykla a pokračovala k múru. Vďaka prísunu krvi dokázala preskočiť napadané kamene a ostrý drôt ako srnka.

Dopadla na obe nohy a prikrčila sa. Streľba sa teraz sústredila na Nera, ktorý ju opätoval. O pár sekúnd pristál pri nej a v ruke zvieral ďalší granát. Kedy ho zohnal?

„Choď ďalej, aby ťa výbuch nezasiahol!“ kričal, aby prehlušil paľbu.

Otočil sa, odistil granát a hodil ho medzi lovcov, ktorí ich prenasledovali. Tí sa zhrozili a len čo uvideli, čo má v pláne, rozbehli sa opačným smerom.

Kathrine sa ukryla za spadnutý strom práve včas, aby ju nezasiahla tlaková vlna. Nero to šťastie nemal. Odhodilo ho kúsok pred ňu ako nejakú handrovú bábiku. Pribehla k nemu.

„Nero!“ zatriasla ním. „Prosím, však si v poriadku?“

Upír zachrčal, rozkašľal sa a uprel na ňu svoje hlboké modré oči. Vydýchla si. „Musíme ísť.“ Vstal, pomohol jej na nohy a držiac ju za ruku sa pustil do behu rovnakým lesom, akým sa predierali predtým.

Kathrine, posilnená krvou, sa dokázala vyrovnať jeho tempu, aj keď časť z nej už spotrebovala na regeneráciu rán po guľkách. Tie prestali krvácať, ale potrvá dlhšie, kým sa úplne zahoja.

Nezastavili sa ani keď vyšlo slnko – mali dosť krvi, aby ich telá boli chránené.

Bolo poludnie, keď konečne narazili na cestu a les začal rednúť. Kathrine si už necítila nohy, no odmietala sa sťažovať. Práve unikla z výcvikového tábora lovcov, pre všetko na svete! Sotva si to uvedomovala.

Nero ju neustále držal za ruku. Bol pokojnejší každým metrom, ktorý ich delil od toho hrozného miesta.

„Kam teraz?“ odvážila sa opýtať Kathrine.

Ako na zavolanie vtedy po ceste prichádzalo auto. Ich odvoz. Nero sa usmial, zastavil auto a pohral sa so šoférovou pamäťou. Potom nasadli a s úľavou si vydýchli. To najhoršie je za nimi.

Alec vystúpil na letisku Gardermoen v Osle, kde ho už čakal Mikkel s dvoma upírmi ako ochrankou. Mladý kráľ Nórska sa podobal svojej najstaršej sestre. Mal blond vlasy a modrošedé oči, len tvár zdedil po Vikingských predkoch. Bola hranatá, drsná a svojím spôsobom príťažlivá, no stále mladistvá. Mal len dvadsaťdva rokov. Výškou takmer dosahoval Aleca, na svalstve ešte pracoval.

Výraz panovníka bol však dokonalý. Mikkel si autoritu nemusel nijako vyžadovať, vyžaroval ju. Alec si ho vážil, pretože prelomil puritánstvo nórskych upírov a uvoľnil napäté vzťahy s inými krajinami. Panovník každou bunkou svojho tela.

Usmial sa na Aleca, opatrne, aby neodhalil zuby, a mierne sklonil hlavu. Poslal mužov, aby mu vzali veci a podal veľkráľovi ruku. „Alec, vitaj v Nórsku.“

„Rád ťa znovu vidím, Mikkel,“ aj Alec sa strnulo usmial. „Dúfam, že neprichádzam nevhod.“

Upíri zamierili k východu. „Nie, vôbec nie. Vlastne som si práve hovoril, kedy sa objaví jeden z vás, aby ma skontroloval.“

Veľkráľ sa zasmial. Obaja nastúpili do pripravenej limuzíny a ochranka sa posadila dopredu. Mikkel uzavrel prepážku, aby mali súkromie, pretože vytušil, že ide o niečo vážne.

„Tak povedz, čo sa deje?“

Alexandros si vystrel nohy. „Prišiel som si pohovoriť o Kathrine, tvojej sestre.“

Mikkel stuhol. „Našli ste ju?“ zašepkal s nádejou.

„Obávam sa, že nie. Stále však pátrame. Je neuveriteľne šikovná, využíva mágiu tak, aby ju nezachytila žiadna kamera.“

Mladší upír sa smutne usmial. „Ach, moja sestrička.“

„Bojíš sa o ňu?“ Alec pozorne sledoval jeho tvár. Bol dosť starý, aby rozoznal mimiku a vyčítal z nej viac, než zo slov.

Mikkel uhol pohľadom. Prvá chyba. „N-nie. Kathrine si vie poradiť, nie je hlúpa.“ Očividne klamal.

Takže on ju považuje za hlúpu! Prečo? Ako princezná dostala najlepšie vzdelanie vo všetkých oblastiach. Alebo nie? „Mikkel, budeme hovoriť na rovinu.“ Zvýšil hlas, aby v mladom upírovi vyvolal strach.

Kathrinin brat zbledol a uprel oči na svojho kráľa.

„Vasily mi povedal o jej zvláštnom správaní a kamerách vo vašom paláci. Čo si mi o nej nepovedal?“

Mikkelovi nebolo všetko jedno. Prinútil sa odvrátiť pohľad. „Neviem, o čom hovoríš. Kamery máme z bezpečnostných dôvodov. Čo to má spoločné s mojou sestrou?“

„Napríklad to, že bola neustále sledovaná? Prečo?“

„Nebola. Kathrine bola princezná, starali sme sa o ňu.“

Klamár! Alec vedel, že takto z neho nič nevytiahne. Nevadí. Preto mal plán B, ktorý mu napadol v lietadle.

Zistí, prečo Kathrine skutočne ušla a navždy ukončí toto naháňanie sa za niekým, o kom nikto nič nevie. Je Kathrine vypočítavá mrcha, alebo len obeť vlastnej rodiny?

Nerovi sa podarilo podľa tabúľ na ceste zistiť, že z Liverpoolu ich preniesli až do Škótska. Tábor lovcov bol len pár kilometrov od Edinburghu, kam ich zhypnotizovaný vodič vzal. Vymazali mu pamäť, keď ich vysadil pred prvým hotelom, na ktorý natrafili.

Kathrine zúfalo potrebovala krv, jedlo a sprchu. Po opadnutí všetkého stresu, sa jej vracali základné potreby. A stále nevedela, čo urobí s Nerom. Povie mu pravdu? Zaslúži si to, aj oveľa viac. Zaslúži si vhodnú manželku, ktorá bude verne stáť po jeho boku a vládnuť upírskemu impériu.

Ako tak uvažovala, Nero ju odtiahol na recepciu, kde niečo vybavoval, ale ona ho nepočúvala. Trápila ju úzkosť. Obavy. Vina. Áno, vina bola najhoršia. Zožierala ju zaživa.

Nero jej jemne položil dlaň na spodnú časť chrbta a postrčil ju k výťahom. „Jeden neverný boháč, ktorý tu trávi pracovnú cestu so svojou sekretárkou, nám práve zaplatil izbu,“ oznámil jej. „Len o tom ešte nevie.“

Prikývla. Vyviezli sa na siedme poschodie, kde Nero našiel správnu izbu, a vošli.

Bola malá a útulná, s mäkkou manželskou posteľou a pripojenou kúpeľňou. Kathrine sa usmiala. Páčilo sa jej to. Vždy nenávidela okázalosť kráľovských palácov. Ale tu, s Nerom... tu sa uvoľnila. Sú v bezpečí. A spolu. Únava ju takmer zrazila na kolená.

Nero na tom nebol o nič lepšie. Objal ju a zaboril nos do jej vlasov. „Choď do sprchy, ja dám priniesť jedlo a čisté šaty.“

Prikývla a zmizla v kúpeľni. Krvavé šaty zo seba doslova strhla, nikdy viac ich nechcela vidieť. Postavila sa pod teplý prúd vody. Zaschnutá krv jej nechcela zísť z pokožky a musela si ju šúchať, až kým nebola úplne ružová a citlivá.

Keďže nemala oblečenie, zabalila sa len do uteráka a mokré vlasy si rozstrapatila, aby skôr vyschli. Ich dĺžka sotva po plecia im to uľahčí.

Zhodnotila svoj výzor v zrkadle. Bola smrteľne bledá, po očami mala kruhy a na tele jazvy, ktoré sa pomaly hojili.

Ako ju môže Nero stále chcieť? Vyzerá ako nejaká žobráčka. Úbožiak z ulice, na ktorého by veľkráľ nemal ani mrhať pohľadom. O to viac ju dojímal jeho prístup. Nepozeral sa na obal, nechcel bábku. Nechcel otroka. Mala si to uvedomiť už dávno. Stačil by jediný rozhovor a predišli by toľkému trápeniu...

Na dvere zaznelo tiché klopanie. „Karen, si v poriadku?“

Kathrine, volám sa Kathrine! chcelo sa jej vykríknuť. Zahryzla si do pery. Ešte chvíľu... len pár dotykov, bozkov... a potom sa to dozvie.

Otvorila dvere. Za Nerom stála omámená žena, ktorá im priniesla jedlo na podnose. „Táto je pre teba, ja som už vysal chyžnú,“ povedal.

Pohľadom mu poďakovala a vymenili sa. Kathrine sa jemne zahryzla žene do krku a pila toľko, koľko mohla bez ublíženia obeti. Nechcela kvôli hladu zabíjať.

Keď skončila, poslala ju preč a pustila sa do prinesenej večere. Hltavo jedla, sotva vnímala, čo priniesli. Neprestala, kým jej nebolo špatne a vtedy si vydýchla. Telo mala v miernom tranze z toho, že je o ňu zase postarané.

Nero bol stále pod sprchou a rozhodla sa, že si do jeho návratu aspoň trochu odpočinie. Schúlila sa na posteli a viečka sa jej samé od seba zavreli.

Keď Nero vyšiel z kúpeľne s osuškou okolo bedier, pery sa mu rozšírili do veselého úsmevu. Karen zaspala ako bábätko, objímala vankúš a bolo na nej vidieť, ako veľmi potrebuje spánok.

Zhasol svetlo a prikryl ju, potom si ľahol k nej. nežne jej z rúk vytrhol vankúš a pritiahol si ju k sebe. Ešte aj v spánku sa k nemu pritisla, dôverne vydýchla a uložila sa mu do náruče.

Nero sa potichu zachechtal. Pobozkal ju do vlhkých vlasov a zavrel oči. Pri nej začínal mať rád spánok.