Temná prísaha 13

Justin po pristátí na Islande informoval kráľovskú rodinu o svojom príchode a ubytoval sa v ich hrade na pobreží. Niekoľko hodín ich vypočúval ohľadom Kathrine, potom sa porozprával s ich najbližšími pobočníkmi a keď zistil, že Kathrine sa tu vďaka ich bezpečnostnému systému za žiadnych okolností nemohla objaviť, zavrel sa v pridelenej izbe. Zavolal Drewovi, ktorý inkognito pátral v Británii, aby mu podal správu, a zo slušnosti sa opýtal aj na Daria.

Keď skončil, konečne vytočil číslo, ktoré potreboval. „Ahoj, to som ja. Ako to ide?“

„Ako asi, ty inteligent? Za prácu v teréne a ohrozenie života si žiadam príplatok,“ odpovedal mu pobúrený hlas.

Veľkráľ sa usmial. „Podarilo sa ti všetko naskenovať?“

„Dalo by sa to tak povedať. Justin, si si istý, že zradiť vlastných bratov je dobrý nápad? Vieš, je tu tá vec s pádom kráľovstva a podobne, niežeby ma do toho niečo bolo.“

Upír sa napriek ponurej nálade usmial. Jeho asistent, čo aký otravný býva, ho nejako vždy rozveselil. Vážne sa pohrával s myšlienkou, že ho premení na nemŕtveho. „Rob, za čo ťa platím a mojich bratov nerieš. Oni si s tým začali, ja len vraciam úder.“

„Áno, stelesnené odpustenie. Potrebuješ ženskú, ktorá ti bude liezť na nervy rovnako, ako ty mne. Tá by ťa naučila správať sa.“

Zagúľal očami. „Nie, vďaka. Som na to primladý.“

Jeho asistent si len pobavene odfrkol. „Nuž, možno slečna Engberg pohne tvojou morálkou. Čoskoro pricestuje.“

Spokojne sa usmial. Jeho plán vychádza dokonale. „Nie aby si jej povedal pravdu,“ varoval ho.

„Iste, to by vyznelo úplne normálne. Viete, doktorka, môj šéf je osemtisícročný upír, ktorý trpí komplexom menejcennosti, pretože je upírsky veľkráľ a nevie si poradiť s drobnou tabuľkou. Pomôžete mu, aby mohol spôsobiť pád kráľovstva upírov? Do hodiny by si po mňa prišli z psychiatrie.“

„Prestaň toľko filozofovať o páde kráľovstva.“ Zatiahol závesy.

„Ale to presne robíš, Justin. Podkopávaš moc vlastných bratov.“

„Vyložili ma na opustenom ostrove,“ argumentoval. „Vieš čo to je, desať rokov sa rozprávať s opicou, ktorá nikdy nepočúva ani na svoje meno?“

Asistent sa zasmial. „Nerob z toho vedu, bola to len dlhšia dovolenka. A mám ti pripomínať, že Thutmose – mimochodom, chúďa opica – umrel v pokročilom veku v tvojom byte, kam si si ho zobral?“

„Detaily, detaily. Postaraj sa o tú ženskú a nech je diskrétna. Nechcem, aby sa moji bratia dozvedeli, čo plánujem, jasné?“

„Nie som amatér, Justin. Ale ten príplatok chcem, aby si vedel.“

„Máš ho mať.“

„To teda áno. Musím už ísť. Maj sa, šéfe. Čakám ťa vo Verone.“

„Len čo to bude možné, priletím späť. Dovidenia.“ Zložil a chvíľu sa prechádzal po izbe. Čoskoro. Čoskoro dostane to, po čom toľké storočia pátra. Bez vedomia jeho bratov. Ak padne kráľovstvo, nebude to jeho vina. On si len berie späť, čo je jeho...

Kathrine zobudil sladký pocit Nerových pier na jej krku. Neotvorila oči, len sa usmiala a dovolila mu s ňou robiť, čo chce. Dôverovala mu.

Jeho horúci jazyk skúmal citlivé body na jej krku, túžiac sa do nej zahryznúť – doslova. A čoskoro to aj urobí. Nežne z nej stiahol prikrývku a osušku, v ktorej bola zabalená, a veľkou dlaňou jej prešiel po stehne. Natočila sa k nemu.

„Dobré ránko,“ zašepkal zmyselne.

„To teda je.“ Rozlepila viečka a pobozkala ho. Aj ona rukami objavovala jeho telo a neušlo jej, aký je tvrdý. Stavila sa, že by svojou erekciou prebúral aj stenu.

Nero sa prevalil nad ňu a ruky jej držal nad hlavou. Páčilo sa mu mať ju bezmocnú. Len čo na to bude čas, kúpi jej putá. Páni, nikdy si neuvedomil túto potrebu. Uškrnul sa. Dnes bude Karen jeho. Celá. Už len z tej myšlienky by dokázal vyvrcholiť.

Vzal do úst jednu bradavku a ona sa okamžite prehla do oblúku. Rozkošné. Sal ten tmavý púčik, potom naň fúkol a jemne doň zahryzol. Miestnosťou sa rozliala vôňa Kareninho vzrušenia. Odmenil ju rýchlym bozkom, potom sa vrátil k druhej bradavke. Aj tú poctil svojou pozornosťou.

„Nero,“ zastonala Kathrine s rukami v jeho vlasoch. Celé telo jej horelo. Mala pocit, že sa jej prehrieva aj mozog.

„Pomaličky, Karen,“ zasmial sa. „Všetko má svoj čas.“ Jazykom preskúmal oba ňadrá a mieril nižšie a nižšie.

Vraj čas! Ešte minútu a asi začne horieť! Vykríkla, keď jeho ruka pristála na jej stehne a mierila vnútornou stranou nahor. Prosím, len sa ma dotkni. Dotkni sa ma, inak zhorím! Zaklonila hlavu. Nerov prst prešiel po jej vlhkom otvore a ona sebou trhla, aby unikla tej intenzívnej rozkoši.

„Hm, zlé dievča,“ pokarhal ju Nero s divokým zábleskom v očiach. „Takto mi unikať.“

Och, keby len vedel...

Pevne zovrel jej stehná a roztiahol ich do strán. Mal nádherný výhľad na jej vlhké ženstvo. „To ťa nikto neučil, že svojmu kráľovi nemáš odporovať?“ doberal si ju.

„Ja neposlúcham nikoho,“ štekla a jej slová sa zmenili na ston, keď na sebe pocítila jeho drsný jazyk. Toľko k neposlušnosti. Pohybovala sa pod ním ako had, nevediac, či chce viac, alebo aby prestal. Bola vzrušená a neuveriteľne citlivá.

Nero krúžil jazykom okolo Kareninho klitorisu, dráždil ju až na hranicu únosnosti. Nesmierne ho bavilo takto ju týrať. Cítil, ako sa pod ním uvoľňuje a jej tela sa zmocňuje iné, sladké napätie. Keď hrozilo, že vyvrcholí, odtiahol sa.

„Nieeee!“ vzlykla. Uprela naňho prosebné šedé oči. Leskli sa vzrušením a sotva rozoznal jej dúhovky. Bola stelesnením zmyselnosti.

Naklonil sa nad ňu. „Si moja, Karen. Len moja.“

Nadvihla sa, aby dosiahla na jeho pery. Ich jazyky sa stretli v súboji. „Tvoja,“ zopakovala. „Len tvoja.“ A tak to aj navždy zostane.

Nero pri tých slovách ponoril jeden prst do jej horúcej vlhkosti. Karen privrela oči a klesla na vankúš. Bola na pokraji. Pridal druhý prst a začal nimi pohybovať v pravidelnom rytme. Pokúsila sa skrútiť do klbka, no včas jej zachytil ruky a zase jej ich vystrel nad hlavu. Neujde tomu, k čomu nevyhnutne smerujú. Zrýchľoval tempo a ona hádzala hlavou zo strany na stranu.

„Nie, prestaň! Nemôžem... nemôžem...“

Ha, na to by sa pozrel. Palcom pritlačil na tvrdý bod rozkoše, ktorému nevenoval predtým dosť pozornosti a Karen takmer vyletela z postele.

Preliala sa ňou vlna intenzívnej slasti a jej výkriky stlmili len Nerove ústa. Jeho prsty sa nezastavili a predlžovali jej orgazmus.

Po nekonečných minútach sa uvoľnila a pozrela mu do očí. Bolo v nich toľko vášne... A predsa jej neublížil. Nevzal si ju násilím, pripravoval ju trpezlivo a nežne.

Nero jej pohladil zružovené líce. Prstom naposledy skontroloval, či je dostatočne vlhká. Keď zastonala, vedel, že prišiel čas. Dotkli sa čelami. „Kiež by som ti neublížil...“

Záujem v jeho hlase ju rozcítil. „To je v poriadku, Nero.“ Usmiala sa. „Urob to.“ Dych sa jej ešte viac zrýchlil.

Upír vzal do rúk svoj kamenný penis a nasmeroval ho do jej vlhkého stredu. Statočne čakala. Prenikol pár centimetrov dovnútra a musel prestať. Bola tak horúca, tak tesná... a on príliš veľký. Prvý raz to ľutoval.

Pohol sa o ďalších pár centimetrov, až narazil na pevnú blanu. Pobozkal ju na krk. „Drahá Karen, odpusť mi.“ A ponoril sa do nej až po koreň.

Kathrine vykríkla bolesťou a šokom. Vďaka jeho predošlej starostlivosti bola vcelku uvoľnená a  krátky osteň bolesti rýchlo pominul. Avšak ten neznámy pocit votrelca v jej vnútri bol neočakávaný. Nero sa v nej nehýbal, doprial jej čas na prispôsobenie. Teraz si jasne uvedomovala jeho dĺžku aj hrúbku a mala pocit, že ju roztrhne.

Nero jej nežne zahryzol do krku tak, aby nepoškodil kožu. Potom si bozkami našiel cestu až k jej perám a zotrel jej dve slané slzy. „Si v poriadku?“

Zahryzla si do opuchnutej pery. „Ja... nie som si istá. Je to tak...“ Nevedela to vysvetliť slovami. Pohla sa pod ním v nádeji, že silný pocit poľaví, ale len to zhoršila. Opäť ju oblizovali plamene rozkoše. A bolo to ešte horšie než predtým.

„Karen,“ zastonal.

„Nero,“ odpovedala rovnako vášnivo.

Upír sa pomaly vytiahol a znova prirazil. Jej vlhké vnútro ho v sebe búrlivo prijalo. Jej zuby sa zaleskli v jasnom svetle. Zdvihla k nemu panvu a v tej chvíli boli definitívne stratení. Zakliesnili sa do seba a pohybovali sa v jednom, starodávnom rytme. Ich dlane sa spojili na vankúši a preplietli si prsty. Ich tempo sa zvyšovalo. Kathrinine bradavky sa treli o pevnú hradbu jeho hrude a ten pocit bol na pokraji znesiteľnosti. Zahryzla mu do pery, až sa pustila krv. Ich vzrušenie len vzrástlo. Nero jej tiež zahryzol do jemnej pery a konečne ochutnal jej krv. Sladká, jemná, lahodná. Presne ako Karen. Zvíjala sa pod ním a nezmyselne prosila, aby prestal, aby pokračoval.

Prirazil ešte silnejšie. Karen mu vykríkla do úst. Nedokázala zastaviť tú smršť pocitov, ktoré ju premohli. Zavrela oči. Prišiel ďalší pevný pohyb a ona sa prepadla do priepasti rozkoše. Jej vnútro sa stiahlo a nebyť Nerovej pevnej váhy, prehla by sa v sladkom kŕči. Kŕči, ktorý neprestával. Nero prirážal ďalej, ani len nespomalil. Bral si všetko, čo mu dávala, a jeden orgazmus sa prehupol do druhého a tretieho krátko po sebe. Kathrine zabudla aj na vlastné meno.

Nero, sekundu pred absolútnou blaženosťou, prikázal svojim bunkám, aby Karen neoplodnili, keďže neočakával, že ona na to myslela, a vybuchol. Dopadol na jej mäkké telo stále sa otriasajúce v nekonečnej slasti a vylial sa do nej.

Chvíľu takto zostali, nehybní, nasýtení. Potom si uvedomil, že jej musí svojou váhou ubližovať a prevalil sa na chrbát. Poddajnú Karen vzal so sebou a jej hlava sa uložila na jeho hruď. Dýchala rýchlo a plytko, viečka mala privreté.

Nero jej odhrnul svetlé vlasy z tváre. Triasla sa po celom tele a túlila sa k nemu ako uzimené mačiatko. Všetky jeho ochraniteľské a majetnícke zmysly ožili. Moja. Len moja.

Kathrine prosila všetky božstvá, aby sa táto chvíľa nikdy neskončila. Jediná chvíľa pokoja a mieru v jej živote. Toľko vecí ľutovala... A cena za ne je vysoká. Musí sa vzdať Nera. Musí mu dopriať slobodný život bez jej problémov. A jej prítomnosti.

Len pár dní, prisahala si, keď zaspávala nad jeho tlčúcim srdcom. A potom odídem...

Nikdy ju nenechám odísť, pomyslel si Nero. Urobí čokoľvek, ale nedovolí, aby sa ich cesty rozdelili. Karen je preňho ako stvorená. Je úprimná, láskyplná, a jej reakcie sú plné vášne a emócií. Jej telo ho prijalo bez akýchkoľvek problémov, uvoľnila sa pri ňom. To znamená, že mu dôveruje až za bežné hranice. Inak by neprežili to, čo prežili. Ani jedna z jeho početných a hlavne skúsených mileniek sa mu tak nevryla do pamäte ako ona. Ani jediná.

Ale o Karen chcel vedieť všetko. Úplne všetko. Aké mala detstvo? Kto jej tak veľmi ublížil, že uteká? Chcel ju chrániť pred celým svetom. Aj keby si tým celý svet znepriatelil.

Objal ju a prikryl ich prepletené telá. Blažene sa usmial. Ešte s ňou neskončil. Nie, nie. Vlastne len začali...

Kathrine trápil ďalší hrozný sen. Hádzala sebou zo strany na stranu, nechcela vidieť, čo kedysi zažila, čo musela priznať. A ako pri tom bola ponížená...

V tú noc sa vkradla cez okno do bratovej izby. Mikkel ešte nespal a prekvapil sa, že ju vidí.

„Kathrine, čo tu robíš?“ zašepkal.

„Musíš to spraviť, Mikkel,“ prosila ho. Bola len v nočnej košeli a tenkom župane a cupitala z nohy na nohu, aby sa zahriala. „Ja už nič nezmôžem.“

Mikkel cez ňu prehodil teplú deku a nepatrným pohybom odhalil jej rameno. Oči mu zahoreli zlosťou. Jemne prešiel prstom po modrine na pleci. Pocítil zaschnutú krv. „Čo ti urobili tentoraz, sestrička?“

Zahalila sa. „Na mne už nezáleží. Prosím, nedovoľ, aby toto všetko bolo zbytočné.“

Jej brat si prešiel rukou po tvári. „Nemôžem. Už len kvôli tebe nie.“

Zatriasla ním. „Mikkel, so mnou to už lepšie nebude. Viem, že ma to ešte viac poníži, ale stojí to za to. Prosím, len myšlienka na teba ma ešte udržuje v nádeji.“

Zúfalo sa posadil na posteľ. „Kathrine... najvyšší dvor...“

Skočila mu do reči. „Najvyšší dvor sa do toho nesmie zapliesť. Mohol by to len zhoršiť a ty to vieš. Naše záležitosti neprekročia hranice Nórska. Sľúb mi to.“

„Nepáči sa mi, že ťa zneužijem. Budem rovnaký ako oni.“

Prisadla si k nemu a vzala jeho dlane do svojich. „Nebudeš, Mikkel. O to ide. Nikdy nebudeš a táto hrôza skončí.“ Oprela sa oňho. „Mám ťa rada, braček, a dôverujem ti. Viem že u teba budú moje tajomstvá v bezpečí.“

Jej brat privrel oči v kapitulácii. Vytiahol spod postele počítač a otvoril zaheslovaný súbor. Keď sa spustilo video, Kathrine privrela oči a rozplakala sa.

„Karen! Karen, zobuď sa, je to len sen!“ prenikol do jej vedomia vľúdny, hlboký hlas, ktorý zlý sen okamžite zahnal. Kiež by to dokázal urobiť aj s hanbou a ponížením, ktoré cítila. Uvedomila si, že vzlyká a trasie sa.

„Nero,“ vzlykla mu do hrude a snažila sa v ňom stratiť, zavŕtať sa pod jeho pokožku a naveky zmiznúť z tohto sveta.

Nežne ju hladil pozdĺž chrbtice. „Pokojne, miláčik, bol to len sen. Si tu so mnou a ja ťa ochránim pred všetkým,“ tíšil ju. Pobozkal ju na obe uslzené viečka, spánky, nos, a nakoniec na pery.

Kathrine v jeho objatí ako vždy našla pokoj a útechu. Objala ho a kúpala sa v jeho teple, v jeho sile. Potrebovala ho viac než krv, ktorá ju udržiavala pri živote. Viac než vzduch, ktorý dýchala. A pritom je práve tento muž jej prekliatím, jej skazou.

„Karen.“ Prinútil ju pozrieť mu do očí. „Musíš mi to povedať,“ naliehal. „Máš v sebe hlbokú ranu.“

Neuhla pohľadom. „Mala som už veľa rán, Nero. Chceš počuť pravdu? Ony nebolia. Bolí len pomyslenie, ako som k nim prišla. Že som sa nevedela brániť. Že som sa nemohla brániť.“

Nadvihol ju, aby ležala na ňom a on mal úplný prístup k jej telu. „Už viem, že ťa nezneužívali. Minimálne nie sexuálne. Čo ti teda urobili?“

Pokrútila hlavou. Nepochopil by to. Navyše by mu musela povedať, že je jeho stratená manželka a na to nebola pripravená. „Už je to za mnou, Nero. A postarám sa o to, aby sa to nikdy nezopakovalo.“ Aj keby sa mala postaviť jemu, jeho bratom, aj celému kráľovstvu upírov.

Vo výcvikovom tábore lovcov sa Ray prechádzal od steny k stene v hlavnej budove a predýchaval porážku.

„Nebola to ona,“ uzavrel celý prípad jeho šéf, bývalý stredoveký duchovný, ktorý momentálne velil všetkým lovcom, ktorí nezložili zbrane. „Kathrine Nórska ovláda mocnú mágiu, bola by ju použila.“

Ray o tom nebol presvedčený. Vyše roka hľadali stratenú veľkráľovnú a počas naháňačky v tábore ju chceli prinútiť použiť jej moc, aby sa uistili, že ju stále ovláda. Ak by sa to potvrdilo, mohla by ich o nej veľa naučiť a oni by  boli silnejší. „Bola slabá a zranená. A stále je mladá, možno jednoducho nemala dosť energie. Alebo to neurobila kvôli Nerovi.“ Stále si nebol istý, či ju jej manžel vôbec spoznal.

„Čo chceš urobiť? Ísť zase po nej? Tá sa už nenechá chytiť.“

„Nemám v pláne ju zase naháňať cez pol sveta.“ Konečne si sadol. „Ona za nami príde sama. Len na to potrebujem dostatočne dobrú páku.“

„Napríklad?“

Ray sa uškrnul a plán si nechal pre seba.