Temná prísaha 17

Aj keď lovci porušujú dohodu, ktorú s upírmi uzavreli a zabíjajú ich, upíri si z nich neberú príklad. Nero dvoch strážcov omráčil elektrickým paralyzérom. Chvíľu sa s nimi bil, ale nakoniec sa mu to podarilo.

Vo vysielačke to zašumelo. „Stihli vyvolať poplach! Musíme si pohnúť!“

Kathrine pribehla k nemu a on jej hodil malý ovládač. „Čo je to?“

„Ovládanie k autodeštrukcii. Použi to, keď budeš musieť. Ja zostanem tu a zadržím lovcov, keď prídu.“

Zarazila sa. „Nero... si sám. Ich sú desiatky.“

Odtiahol stráže a odzbrojil ich. „Len urob čím skôr svoju prácu a ja sa o seba postarám. Budeme v kontakte.“

S nevôľou rozrazila bránu a vbehla do areálu.

Priamo pred ňou bola prekážková dráha s rozstrieľanými terčami, ktorú obišla. Za ňou stála jednoduchá biela budova obklopená stromami. Našla jediné dvere chránené skenerom na odtlačky prstov. Zavrčala.

Povedala niekoľko tichých slov v prastarom jazyku Severanov a dvere sa rozpadli na prach. Zoslabla.

Len čo vstúpila, spustil sa poplach a siréna jej trhala ušné bubienky. Vošla do prvej chodby a nazrela do všetkých dverí. To isté urobila v piatich ďalších chodbách a nič nenašla.

Predpokladala, že budú v podzemí, ibaže budova žiadne podzemie nemala. A tak šla hore. Tam to už bolo zložitejšie, ako bludisko.

Našla kancelárie, pracovne, aj ubytovacie jednotky, ale žiadnych upírov.

Celá zúfalá, že to tak dlho trvá, rozrazila zavreté dvere na konci chodby. Hurá! Dostala sa do centrály bezpečnostnej služby. Boli tam desiatky monitorov, kam sa prenášal obraz z kamier v celom areáli.

Rýchlo si všetko prezrela a snažila sa prísť na to, v akom sú poradí. Naspodku spoznala chodbu, ktorou vošla. Vyššie zase ubikácie.

Dobre, je to podľa poschodí, usúdila. Prezerala si jednotlivé monitory, kým na jednom nenašla, čo potrebovala – prázdnu miestnosť s dvoma spútanými upírmi pri stene. Nehýbali sa a nevedela, či sú vôbec pri vedomí. Ruky mali spútané nad hlavou a nohy zase okovami pripevnené k zemi.

Vyrátala si poschodie a uháňala tým smerom. „Nero, už viem kde sú, som na ceste k nim!“ oznámila mu do vysielačky.

„To je dobre, pretože o chvíľu sa k nám pridajú aj naši kamaráti. Po ceste prichádzajú autá,“ oznámil jej neradostne.

„Nero, buď opatrný,“ prosila ho a utekala rýchlejšie.

„O mňa sa neboj.“

Prebehla do opačného krídla budovy, zadným schodiskom hore a tam našla sedem dverí. Šesť ich nebolo zamknutých a tak bolo ľahké uhádnuť, kde sú zajatci.

Samozrejme, ďalší skener. Bola nútená zase použiť svoju moc a tentoraz už oslabenie cítila. Z diaľky začula streľbu a hlasy.

Dvere sa rozpadli a ten zvuk prebral upírov z malátnosti. Pozreli na ňu a obočie im takmer vyletelo z tváre.

„Kathrine?“ povedal Justin neveriacky.

Pribehla k nim a hľadala kľúče k okovám. „Áno, osobne.“

„Čo tu robíš?“ opýtal sa Drew.

Našla zväzok kľúčov a za zvuku streľby a kriku im začala odomykať okovy. „Zachraňujem vaše korunované zadky!“ Len čo boli voľní, hodila im sáčky s krvou, aby nabrali silu.

Rýchlo ich vycucli a vzali si podávané pištole a dýky.

„Lovci práve prišli, Nero sa ich pokúša zadržať. Agenti dorazia čoskoro,“ informovala ich o situácii a s odistenou pištoľou v ruke zamierila von.

„Počkaj, ty si tu s Nerom?“ neveril vlastným ušiam Justin.

Kathrine zahla za roh a uskočila pred náhlou paľbou. „Fajn, už sú v budove.“ Odložila ovládač autodeštrukcie do vrecka. „Vydržte!“ Ako v akčnom filme sa hodila na zem a niekoľkokrát vystrelila. Vďaka upírskemu zraku a presnosti mierila na nohy a ruky. Nechcela ich zabiť, aj keď by si to zaslúžili. „Môžeme ísť.“

Bratia v šoku civeli na dievčatko, ktoré pred pár rokmi videli pred oltárom. Držali sa spolu a pred každým rohom zastali, aby nevošli do paľby.

„Za hlavnou bránou smerom na západ je auto, tam sa máme stretnúť s Nerom,“ povedala im pre prípad, že by skončila v bezvedomí.

„Máš ich?“ ozvalo sa vo vysielačke.

„Áno, ale cestu von si musíme prestrieľať,“ odpovedala mu. „Si celý?“

„Bolo ich priveľa, musel som sa stiahnuť. Agenti tu budú do piatich minút.“

„Kde si teraz?“

„Na východ od budovy je pod oknami malá čistinka. Nikto sa sem nenamáhal. Dokázala by si bratov dostať až sem?“

Zastonala. Sú na opačnom konci budovy! „Pokúsim sa.“ Naznačila im, aby sa otočili a šli po dlhej chodbe.

Neboli ani v polovici, keď pribehla desiatka lovcov v maskáčoch a chystali sa strieľať. Keďže sa nemali kam ukryť, bratia sa do nich pustili zblízka a Kathrine po nich hádzala nože. Boj bol náročný a všetci utrpeli zranenia, ktoré ich oslabili. Najmä ona už nevládala.

„Poďme!“ Drew ju vzal za lakeť a ťahal ju od lovcov skuvíňajúcich bolesťou.

„Kamže, kam, drahá Kathrine?“ zasmial sa pred nimi pobavený hlas.

Zastali. „Ray,“ povedali jednohlasne.

Menovaný lovec na nich mieril samopalom a usmieval sa od ucha k uchu. „To je ale milé, že si prišla na návštevu. Páči sa ti tu?“

Nahmatala vrecko s ovládačom. „Nechaj nás odísť. Nikdy si si nemal dovoľovať na veľkráľov.“

„Ach, to som ani nechcel.“ Kývol lovcom, ktorí ich obkľúčili zozadu. „Už sú to roky, čo pátram po tebe, Kathrine. Viem, ako nenávidíš svojho manžela. Pomôž mi a spoločne ho zrazíme z trónu. Nikdy viac sa ho nebudeš musieť báť.“

Zažmurkala. „Preskočilo ti? Až taká šialená, aby som sa pridala k zberbe ako si ty, ešte nie som.“

Mykol plecami. „Ako chceš. Berte ju!“

Lovci sa na nich vrhli. Bratia sa bránili a Kathrine postrčili za seba, aby ju mohli brániť. Napriek tomu prehrávali.

„Dosť!“ vykríkla a zdvihla nad hlavu ovládač.

Boj ustal.

Kathrine námahou dychčala. „Prestaňte, inak to tu vyletí do povetria!“

Tentoraz sa Ray už netváril tak sebaisto. Odhadoval, či je toho naozaj schopná. „Pusti tú vec, Kathrine. Zabila by si aj seba.“

„Lepšia alternatíva ako byť tvojím väzňom.“ Položila prst na veľké červené tlačítko. „Povedz lovcom, aby ustúpili. Ihneď!“

Tri sekundy nad tým uvažoval, potom im kývol, aby poslúchli. Útočníci spravili niekoľko krokov dozadu.

„Uhni nám z cesty!“ rozkazovala ďalej. Ruka sa jej triasla.

„Nie. Pustím len ich, ale ty zostaneš,“ vyjednával.

Justin ju pevne chytil za plece a postavil sa k nej. „Kathrine ide s nami,“ vyhlásil.

Ray vyvrátil oči k stropu. „Ale, no tak. Veď ju neznášate!“

Neodpovedal. „Z tejto budovy odídeme všetci, Ray, s tebou ja vyjednávať nebudem. Okamžite nám uhni z cesty!“

Lovec otvoril ústa, ale v jeho vysielačke to zachrapčalo. „Pane, prišli im posily!“

Streľba a krik začali nanovo.

Drew sa pokojne rozkročil. „Prehral si, Ray. Dobre vieš, že proti našim agentom si bezmocný. Zachráň si ten svoj bezcenný život a nechaj nás odísť.“

Ray asi dospel do štádia šialenstva, pretože bez varovania na nich namieril samopal a začal strieľať. Kathrine sa do tela zarylo niekoľko guliek, čo v kombinácii s jej slabosťou nebolo dobré. V panike stlačila gombík. Budovou otriasol výbuch.

Lovci spanikárili a ušli. Ray na ňu neveriacky pozrel a aj on vzal nohy na plecia.

Drew drsne postavil Kathrine na nohy. „Rýchlo, je to reťazová reakcia!“ kričal jej do ucha cez dunenie.

Výbuchy začali na východnej strane a postupovali k nim. Náhlili sa chodbou najrýchlejšie ako vedeli. Všade to smrdelo dymom. Výbuchy sa k nim neľútostne približovali a budova sa rúcala.

Z posledných síl dobehli do prázdnej miestnosti s oknami otočenými k čistinke, ktorú spomínal Nero.

Justin vytrhol najväčšie okno z pántov a pozrel dolu. „Tri poschodia,“ oznámil im medzi dvoma výbuchmi.

To nebude problém, upíri sú odolní.

„Nero už čaká.“

To už problém bude. Kathrine sa zastavilo srdce. Uvažovala, či by nebolo lepšie zostať vnútri.

Drew vyskočil na rímsu a ladne dopadol na všetky štyri na trávnik pod oknami. Nero mu pomohol vstať a odtiahol ho, aby urobil miesto pre Justina, ktorý už tiež letel vzduchom.

Traja upíri sa postavili vedľa seba a čakali na ňu. Vybuchla ďalšia časť budovy. Kathrine stojac na rímse zaváhala.

„No tak skáč, Kathrine!“ kričal Justin. „Rýchlo!“

„Kathrine, poď!“ pridal sa Drew.

Nero nemo zopakoval jej meno a pozrel na ňu. Nezmohol sa na slovo, pretože v tej chvíli všetko pochopil. Po celý ten čas mal svoju manželku pod nosom! Zmeravel a čakal.

„Kathrine, už je to pri tebe!“ kričal Justin ustráchane. „Poď!“

S plačom sa prinútila k pohybu, aj keď Nerov pohľad bol stokrát horší ako výbuchy za ňou. Skočila však o celú jednu sekundu neskôr ako mala a výbuch ju zasiahol.

Pravá noha ju neuveriteľne zabolela a ona pri páde vykríkla. Letela o niečo ďalej kvôli tlakovej vlne a bratia stihli odbehnúť.

Kathrine padla na brucho a sily ju opúšťali. Chcela sa postaviť, ale zistila, že nemôže. S hrôzou si uvedomila prečo – od kolena nadol jej odtrhlo ľavú nohu! Nedokázala ani kričať bolesťou. Potrvá celé mesiace, kým zase dorastie!

„Kathrine!“ Drew bol pri nej prvý a kľakol si do kaluže jej vlastnej krvi. „Kathrine, to bude v poriadku.“

Nie, nebude. Prišiel Nero. Krásnu tvár mal skrivenú zúrivosťou. „Kathrine?! Takže Kathrine?!“ kričal na plné hrdlo.

Pokúsila sa odplaziť od jeho hnevu. Zaborila prsty do zeme a kúsok sa odtiahla ako taký červ. Po tvári jej stekali slzy.

Nero k nej bez jedinej emócie súcitu podišiel a nohou ju obrátil na chrbát ako nejakú zdochlinu na lúke. To bola posledná rana do jej zničeného srdca. „Nič nechápeš... Nero,“ podarilo sa jej precediť cez zuby.

„Až tak ma nenávidíš, že sa odo mňa plazíš preč?! Hm?! Pred pár týždňami som mal iný pocit!“

Vzlykla. „Nič... nič...“ Načahovala sa po nej temnota. „... nechápeš.“ Len čo to vyslovila, upadla do blaženého bezvedomia.

Nero sa od toho obrazu musel odvrátiť. Nedokázal sa pozerať na ženu, do ktorej sa slepo zamiloval a ktorá ho zároveň tak zradila, ako sa kúpe vo vlastnej krvi.

Za ním padla aj posledná línia budovy. Lovcov jedného po druhom chytali ich agenti a uspávali ich, aby sa nebránili. Bolo po všetkom.

„Nero, potrebuje pomoc!“ povedal Justin, ktorý kľačal po jej boku spolu s Drewom.

„Správne. Nechceme predsa, aby moja milovaná manželka umrela, keď som ju konečne našiel,“ odvetil sucho a odišiel od nich. Cestou poprosil zdravotníka, aby sa o ňu postaral.

Justin strhol Kathrine z chrbta batoh a našiel v ňom ďalšie dva balíky krvi. Drew jej otvoril ústa a do krku jej naliali vzácnu tekutinu, aby neumrela. Jej mladosť všetko zhoršovala. Regenerácia nie je taká rýchla. Kým im by noha dorástla do mesiaca, jej bude rásť minimálne tri mesiace. Stále nemohli uveriť jej odvahe.

Prišli zdravotníci a ako-tak zastavili krvácanie. Bratia im pomohli naložiť ju na nosidlá a odniesť do dodávky.

„Vezmite ju do Verony,“ prikázal im Drew. „Zavolajte Dariovi, nech pripraví našich lekárov a ošetrovňu. A tiež ho varujte, že veziete Kathrine.“

„Áno, Vaše Veličenstvo.“ Zdravotník zavrel dvere a poklepal po dodávke, aby vyrazila.

„Nero by sa k nej nemal približovať,“ zamrmlal potichu Drew, keď auto zmizlo z dohľadu. Okolo nich pobehovali agenti s lovcami a nahnevaného brata nikde nevideli.

„Nevyzeral, že to má v pláne,“ podotkol Justin. „Páni, ten je ale vytočený.“

„Niet divu. Ale nechápem to... prišiel sem predsa s ňou. Vo vysielačke neznel nahnevane. Prečo sa tváril, akoby ju videl po prvý raz?“

Justin mykol plecami. „Pýtať sa ho na to nebudem, pretože aj ja by som prišiel o nejakú končatinu.“ Zastavil jedného z agentov. „Prineste mi nejaký mobil,“ poprosil ho.

Drew nadvihol obočie.

„Aby sme to oznámili Alecovi,“ vysvetlil.

„Čo, že sa stalo?“ Alec vstal z postele v hoteli v Osle, kde práve s Lydiou preberal postup. Z tváre mu zmizla všetka farba a zapol hlasný odposluch.

„Je to tak, Alec,“ vzdychol Justin unavene. „Zachránila nás a prišla o nohu. Len pred chvíľou ju odviezli do Verony a my tu ešte čakáme, kým všetkých zbalia.“ Jeho brat znel ustráchane, akoby vážne mal obavy.

Alec si prešiel rukou po tvári a vymenil si s Lydiou ostražitý pohľad. „Kým bude v bezvedomí, Nero sa na nej nevyzúri. Natoľko ho poznám.“

„Vieme, že nie, ale čo teraz? Kathrine sa dostala do veľmi nepríjemnej situácie. Buď budeme milí a stratíme časť reputácie, alebo Kathrine potrestáme a... Alec, ona je taká maličká a... krehká!“

„Upokojte Nera, aby sa krotil, aspoň kým jej nedorastie noha. Dovtedy ju berme ako... pacienta. Koniec-koncov, zachránila vás.“

„Ale čo potom? Tri mesiace sa o ňu budeme starať a potom sa k nej začneme chovať ako k ťažkému zločincovi? Nezabúdaj, že korunovala toaletu.“

Alec si medzi prstami zovrel koreň nosa. „O chvíľu sa vrátim a všetko vyriešime,“ sľúbil. „Len... potrebujem ešte trochu času.“

„Času na čo?“

„To je teraz jedno, Justin. Postarajte sa o Kathrine a ja sa postarám o ostatné.“

„Dobre. Veľa šťastia, nech už robíš čokoľvek.“

„Ďakujem, aj vám. Maj sa.“ Zložil a pozrel na Lydiu. „No, to nám veľa vecí urýchlilo, čo?“

Abby vybehla z paláca, len čo začula príchod dodávky. Dario jej už všetko povedal a ona sa triasla strachom o Kathrine.

Bezmocne sledovala, ako ju na nosítkach prevážajú na ošetrovňu a do úst jej zavádzajú hadičku s krvou. Chýbala jej jedna noha.

Vykríkla.

„Abby, choď do izby!“ Dario jej zabránil vo výhľade vlastným telom a jemne ju objal. „Nero, Justin a Drew tu budú o pár hodín.“

„Zachránia Kathrine?“ opýtala sa.

„Všetko sa napraví, sestrička, ale teraz tu bude veľký rozruch. Vráť sa do izby.“ Pokúšal sa predísť ďalšiemu z jej panických záchvatov z prílišného množstva osôb v jej prítomnosti.

„Na to som sa nepýtala,“ odstrčila ho. „Dario, prosím, chcem ísť za ňou.“ Nasadila oči zbitého psa.

Tomu pohľadu neodolal ani taký cynik ako Dario. „Tak dobre,“ povzdychol si. „Choď na ošetrovňu, ale nevychádzaj odtiaľ, platí? Ja sa musím postarať o ostatné.“

Nadšene prikývla a už jej nebolo. Dovalila sa na ošetrovňu, kde práve dvaja upíri zastavili krvácanie v Kathrininej nohe.

„Princezná, čo tu robíte?“

Nasadila si plášť a rukavice. „Chcem pomôcť.“

„Tak prineste ďalšie sáčky s krvou a napichnite jej transfúziu,“ poprosil ju jeden z nich. „My sa musíme postarať o jej nohu.“

Na slovo poslúchla. Našla zásoby krvi, dva sáčky dala na stojan a pripojila k nim hadičku s ihlou. Tú jemne zaviedla do Kathrininej ruky. „Nemala by som spraviť na hadičke hrčku, aby prúd nebol taký silný?“

Upír pokrútil hlavou. „Potrebuje veľa krvi, toto jej neublíži,“ uistil ju. „Keď skončíte, nájdite nožnice a dajte jej dolu všetko oblečenie.“

Opatrne Kathrine vyzliekla krvavé tričko a s pomocou ošetrovateľov ju vyslobodili aj z nohavíc. Kathrine sa ani nepohla, bola v hlbokom bezvedomí.

Po niekoľkých hodinách ju umyli, prikryli a premiestnili na pohodlnejšie lôžko.

Abby pri nej smutne sedela a držala ju za ruku. „Ach, Kathrine, čo si to len urobila? Bojuj, dievča, bojuj! Tá najväčšia bitka ešte len príde.“

„Kde je?“ zreval ako na zavolanie Nero a o sekundu neskôr vpálil na ošetrovňu ako nazúrený grizly, ktorý v septembri namiesto vody vypil sud Redbullu. Jeho neľútostné modré oči pristáli na nevnímajúcej Kathrine a Abby sa okolo nej ochranne skrútila.

Nera zastavila len prítomnosť jeho sestry. Zaškrípal zubami. „Len čo bude mimo ohrozenia života, preneste ju do mojej izby!“ Prikázal.

„Nero, nie!“ bránila ju Abigail so slzami v očiach.

„To je moje posledné slovo!“ odvrkol a zmizol na chodbe.

Anjeli, pomáhajte, pomyslela si Abby.