Temné prebudenie 12

Kamal bol ráno ešte stále plný zúrivosti a hlavne v ňom pretrvával šok nad Carolininým činom. Ona sa odvážila... ona sa normálne odvážila ísť proti nemu. Možno pred ním utekala, ale jej vzrušenie v momente, keď ju chytil, bolo neklamné. Tá ženská je neskrotná a nebojácna.

Mal obrovskú chuť pomstiť sa jej za predošlý večer. Normálne by ju priviazal o posteľ a mučil veľmi špecifickým spôsobom zahŕňajúcim odopieranie orgazmu tak deň-dva, ale ona je iná. A tak k nej aj bude mať iný prístup.

Potichu, ako to len upír vie, vošiel do jej izby, kde pokojne spala. Dvere do kúpeľne mala otvorené. Na vešiaku už mala pripravenú osušku, pri umývadle fén a v sprche šampón, kondicionér a niečo, čo sám nepoznal. Uškrnul sa. Požičal si fén a v pokoji tichej kuchyne ho rozobral.

Krátko pred ôsmou na seba hodil drahý oblek kvôli sérii jednaní v novej práci a odišiel.

Cari lenivo vstala, otvorila okno a zhlboka sa nadýchla. Vďaka svojej práci mala obdobia, kedy doslova leňošila, než príde ďalšia fuška, no aby jej nestopli plat, párkrát do týždňa pracovala pre Britské múzeum. Už pred dvomi týždňami ju požiadali o pomoc pri klasifikácii artefaktov z Údolia kráľov. Mala by tam konečne zájsť.

Osprchovala sa a zabalená v osuške si prečesala vlasy, aby rýchlejšie uschli. Zapla fén a... odrazu bola obklopená niečim bielym. Naplnilo jej to nozdry a rozkašľala sa. „Čo do pekla...“ Zotrela si z očí tú zmes. „Múka!“ zrevala. A pokrývala ju takmer od hlavy po päty! „Ten bastard!“

Musela sa znova osprchovať a hodinu si vyčesávať múku z vlasov. Celý ten čas sa triasla od zlosti. Kamal! Ako mohol urobiť tak prízemnú a trápnu vec?

„Debil nenormálny!“ prskala, kráčajúc po schodoch do múzea. „Za toto zaplatí.“ Rozrazila dvere pre zamestnancov a vydesila dvoch mužov v plášťoch. Rýchlo jej uhli z cesty.

Ohlásila svoj príchod na administratíve a keď dostala menovku, šla tradične do šatne po plášť a rukavice.

 „Slečna Greyová, vitajte,“ pozdravila ju postaršia profesorka z univerzity.

„Zdravím, pani Cooperová.“ Usmiala sa, aj keď falošne. Nemôže si svoj hnev vylievať na žene, bez ktorej by nikdy neprešla vysokou. „Ako sa máte?“ Objala ju.

„Výborne, a vy?“

Mizerne. Naprd. Hrozne. „Aj ja,“ prinútila sa povedať.

„To som rada. Chýba mi študentka ako vy.“ Pohladila ju po opálenom líci. „Vykopávky v Egypte?“

„Všímavá ako vždy, profesorka.“ Len ona rozozná, čo robila, len podľa sfarbenia pokožky. „Tiež pracujete s artefaktmi?“

„Práve som skončila. Majú veľa noviniek z Egypta, to je pre vás hotový raj.“

Zasmiala sa. „Áno, to je.“

„Nuž, rada som vás videla. Veľa šťastia, slečna Greyová.“ Rozlúčila sa a zmizla v šatni.

Cari sa trochu uvoľnila a vošla dvojkrídlovými dverami do veľkej miestnosti pre pozvaných expertov.

V kútiku pre archeológov už mala vo vitrínach pripravené artefakty určené na klasifikáciu. A nebolo ich málo.

„Zdravím,“ pozdravila ženu v plášti v kútiku pre reštaurovanie.

„Dobrý deň,“ odzdravila ju a narovnala sa z nepohodlného skláňania nad obrazom.

Cari zastala a zovrela ruky v päsť. „Isobel Wallisová,“ povedala chladne, keď mladú ženu spoznala. Hnev sa okamžite vrátil, znásobený.

Isobel si zložila ochranné okuliare a ustúpila o krok. „Ehm, doktorka Greyová.“

„Volám sa Carolina Bloomová a vy to dobre viete.“ Prešla na lodičkách k jej stolu a oprela sa oň. „Poslali ste mi zlé preklady.“

Isobel zovrela pery.

„Koľko vám Kamal zaplatil, hm?“ Zúfalo sa potrebovala na niekom vyventilovať.

„Pozrite, slečna Gr... teda Bloomová, ja viem, že ste nahnevaná, ale ja som...“

„Čo? Musela? A čo takto mi jednoducho povedať pravdu?“ Prižmúrila oči. „Ak ste ma už chceli zmiasť, mali ste jednoducho odmietnuť a nie klamať mi.“

Isobel porazene zvesila plecia. „Máme pravidlo, že ľudia sa o našich záležitostiach nesmú dozvedieť,“ priznala a odhalila tesáky. „Ja som len chcela ochrániť svojich najbližších.“

No úžasné. Upírka. „Tak to sa vám podarilo,“ prskla. „Teraz som pripútaná k nadržanej pijavici, ktorá mi robí zo života peklo.“ Ustúpila. Nechcela riskovať, že poškodí vzácnu maľbu na stole.

„Ja viem. Môj manžel... bol v Egypte, keď sa všetko zomlelo.“ Zložila si rukavice a súcitne sa usmiala. „Mrzí ma to.“

„Váš manžel?“

„Conor. Salvatorova pravá ruka. Má s Brianom veľa nevybavených účtov. A ja tiež.“ Zavrela nádobu s riedidlom. „Aj ja som preňho pracovala. Využil ma. Kamal vám nepovedal o Izabelle?“

Spomenula si. „Počkať, to ste vy? Tá s jej telom?“

Pousmiala sa. „Áno, teší ma. Volaj ma Isobel.“

Plesla sa po čele. „Porazí ma.“ Poškrabala sa na hlave a na plášť dopadlo pár čiastočiek múky.

„Ehm, máš problémy s lupinami?“ opýtala sa Isobel o niečo veselšie.

Zazrela na ňu. „Nie, len so zmagoreným upírom, ktorý pokladá za vtipné, že mi dá do fénu múku.“

Isobel vyprskla do smiechu. „Nie, to by Kamal neurobil.“

Cari prešla do svojho kútika. „Ale urobil.“

Blonďatá upírka k nej pricupitala a posadila sa na stôl. „Kamal? Náš Kamal?“

„Máte ich snáď viac?“

„Nie, ale ten chlap... to nie je jeho štýl.“

Radšej to nerozoberala a začala skúmať drobný šperk z Egypta.

Isobel si ju prezerala rovnako, ako predtým Erin. „Vieš, Carolina, môžem ťa tak volať?“ Ani nečakala na odpoveď a pokračovala. „Kamal je pre kráľovstvo nespútaný živel. Aj Salvator má problém udržať ho na uzde.“

Odfrkla si. „Nečudujem sa mu.“

„Možno ty by si mohla,“ prekvapila ju svojím vyhlásením.

Cari pustila šperk a pozrela na upírku. „Pardón?“

„Hej, pouvažuj nad tým. Si presný opak jeho preferencií a nezľakla si sa ho. To, čo Kamal potrebuje, je konečne niekto, komu na ňom bude záležať.“

Cari pichlo pri srdci nad pomyslením, že na ňom nikomu nezáleží. Preto je taký nepríjemný? „Pokiaľ viem, donedávna mal hárem.“

„A ak by si sa ho opýtala, nespomenul by si na meno ani jednej z jeho mileniek.“

Vrátila sa ku šperku, dala ho pod silnú lupu a robila si poznámky. „Ak mi to hovoríš, znamená to, že vám na ňom musí záležať. Vidím, čo všetko preňho ostatní robia.“

„Ale on to nevidí.“

„To nie je môj problém.“

Isobel smutne pokrútila hlavou. S týmto prístupom budú obaja nešťastní. „Ešte sa uvidíme, Carolina.“ Rozlúčila sa s ňou a nechala ju osamote.

Cari smutne odložila šperk aj s poznámkou k nemu a vzala do ruky krehkú nádobu. „Rose, po prvý raz ti závidím,“ zamrmlala.

Rose, nevediac o sestrinej zlej situácii, v tej chvíli kráčala len niekoľko poschodí nad ňou do kancelárie kurátora. Bez zaklopania vošla.

Starý muž sa na ňu láskavo usmial. „Vitaj, Rose. Ako bolo v Bielorusku?“

Mávla rukou. „Poznáte to. Vlámanie, polícia, naháňačka a rýchly útek. Celkom príjemne.“ Hodila sa do kresla pred jeho stolom. „Ale pár rokov by som sa tam nevracala.“

„Blahoželám. Koľká krajina to je? Piata? Šiesta?“

„Deviata. Som dobrá.“ Sebavedome sa usmiala.

„Však ťa za to kráľovsky platím.“ Otvoril spodnú zásuvku a vytiahol z nej hrubý zväzok papierov. „Mám pre teba prácu, Rose. Chcel by som otvoriť novú výstavu týchto predmetov.“ Podal jej ich.

Rose si ich prezrela a nadvihla obočie. „Takmer všetky sú kradnuté.“

Kurátor sa oprel lakťami o stôl. „Ja viem.“

Neveriacky pozrela na papiere. „To mi potrvá mesiace.“

„Ja mám čas.“

Zahryzla si do pery. „Ale do Bieloruska už nepôjdem. Majú tam povolený trest smrti.“

„Dvadsaťpäť percent k tvojmu platu a ak bude zbierka celá, dostaneš dvojnásobok.“

To už bola iná reč. „No čo, tak budem opatrnejšia.“ Vstala. „Účty na preplatenie som nechala u vašej sekretárky. Ešte niečo?“

„Veľa šťastia, dievča.“ Kurátor jej podal ruku. „Si moja zlatá baňa.“

Zazubila sa. „Podobne. Dovidenia.“ Opustila jeho kanceláriu a zadným vchodom zmizla z budovy.

Cari určila polovicu artefaktov. Zvyšok si nechala na ďalší deň a poslala ich kurátorovi na zaradenie do zbierok. Rozlúčila sa s kolegami a na zvyšok popoludnia sa zašila v nákupnom centre.

Nakúpila si oblečenie, aby uvoľnila trochu napätia a vypila štyri horúce čokolády. Nedokázala sa celkom zaradiť do kolobehu bežného dňa, keď musela neustále myslieť na Kamala a ich nový spoločný život. Z nejakého dôvodu jej stiahlo žalúdok. Poriadne. Čo bude o niekoľko rokov?

Cari sa smutne vzdala predstavy, v ktorej držala v náručí svoje dieťatko a radostne ho podávala jeho otcovi, ten by ju nežne pobozkal a s láskou by sa pozeral na to drobné klbko.

Namiesto toho bude mať chladného upíra, pre ktorého je len potravou. Ktorý na ňu pozerá zhora a ktorému nesiaha ani po členky.

Oči sa jej zaleskli slzami. Z náhleho popudu vytiahla mobil a vytočila nenávidené číslo.

„Cari?“ zaznel váhavý hlas.

Sediac v kaviarni uprela pohľad do neznáma a po líci jej stiekla slza. „Prečo si mi to urobil, Brian?“ fňukla.

Upír na druhej strane si vzdychol. „Takže si bola panna.“

„Vedel si to. Preto si ho prinútil napiť sa. Čo som ti urobila, Brian?“ Zotrela si slzu. „Nebyť mňa, žiadne vykopávky by neboli. Tak prečo si ma odsúdil na toto utrpenie?“

Chvíľu počula len jeho pravidelný dych. „Nie je to koniec sveta, Cari.“

„Nie, tvojho nie. Ty si zničil len môj život.“

„Naučíš sa s tým žiť,“ povedal chladne.

Najradšej by mu jednu vylepila. „Vieš, čo, Brian? Dúfam, že vo svojom otrasnom živote niekedy pochopíš, čo je to byť odsúdený na trápenie. Vlastne tebe sa to už stalo. Všetci ťa nenávidia a časom prídeš na to, že život pre moc plný nenávisti a bez lásky nie je život. Možno ti to raz doputuje aj do tvojho zamrznutého, otupeného srdca.“ Zložila.

Potichu sa vyplakala, psychicky sa pripravujúc na dnešnú stratu krvi. Normálne by sa šla vyplakať k rodičom, ale bola na nich tak vrcholne naštvaná, že by im asi povedala niečo veľmi škaredé a potom to ľutovala. Ani k Rose nemohla ísť, pretože jej nevinná sestra nevie nič o upíroch a nepochopila by ju.

A tak zostala sama a sama sa musí pobiť s novou situáciou. Vzchopila sa a vrátila sa domov. Ak sa to domovom vôbec dá nazývať.

Kamal ešte nebol doma, tak si stihla dať rýchlu sprchu. Fén už nepoužila. Zapla ho a hodinu ho nechala ísť, aby z neho dostala všetku tú múku. Potom si zavolala donášku pizze a s napätím čakala.

Kamal statočne bojoval s erekciou celý deň. Nedokázal sa jej zbaviť. Takto dlho bez sexu nebol celé roky. Navyše sa mu v hlave usadila spomienka na to, ako naháňal Carolinu a ako sa potom nad ním krútila, celá vzrušená a prístupná.

Ku koncu dňa bol už taký tvrdý, až sa bál, že mu odpadne penis. Ako to Salvator vydržal celú dekádu? Nie, on tak nedopadne. Carolina sa musí zmieriť s faktami.

Otvoril si nový súbor v počítači a začal písať. Vyrušila ho však jeho nová sekretárka. „Pane, máte tu hosťa, tvrdí, že je to naliehavé,“ povedala mu do telefónu.

„Tak ho pošlite.“

Na jeho prekvapenie neprišiel jeden z upírov, ale úplne neznámy muž. Bol vysoký asi ako on, možno vyšší, a mal na sebe neformálne vínovočervené tričko a džínsy. Pokožku mal mierne opálenú, ale oproti Kamalovi stále bledú. Čierne vlasy mu... wow, padali mu až k pásu a mal ich stiahnuté v gumičke.

„Vy ste Kamal? Pán z Abdžu a veliteľ vojenskej jednotky faraónovho vojska?“

Upír prižmúril kohlom ohraničené oči a vstal. „Takto ma nikto nenazval už celé tisícročia. Kto ste?“

Muž zavrel dvere, aby mali súkromie. „Volám sa Drake,“ podal mu ruku. „Som anjelom vyšších oddelení v nebi.“ Odstránil svoje maskovanie a razom sa jeho oblečenie zmenilo na šarlátový kabátec po zem a nohavice rovnakého odtieňa. Hnedé oči zmenili farbu na neprirodzenú šarlátovú.

Kamal ustrnul. Anjeli a upíri sa nemajú práve v láske a on nie je ozbrojený.

Drake sa zmenil do menej desivej predošlej podoby. „Neprišiel som začať žiadnu šarvátku. Moje... oddelenie je jedno z najvyšších.“

Kamal už poznal hierarchiu neba, reality anjelov. Bolo v ňom neuveriteľne veľa oddelení, každé určené na niečo iné – pomáhanie, chránenie, zabíjanie a ktovie, čo ešte. Oficiálne sa anjeli sústreďujú len na ľudí, ale už prenikajú informácie, že majú celé tajné oddelenia len pre magické bytosti. Asi to bude pravda.

„A čo vás vôbec privádza sem na zem?“

„Veľké zmeny. Smiem sa posadiť?“ ukázal na kreslo pred stolom.

„Iste.“ Kamal sa vrátil do svojej otočnej stoličky. „Prečo ste prišli za mnou pán... ehm...“

„Budeme si tykať, dobre?“ predišiel nezhodám.

„Fajn. Tak prečo si prišiel za mnou, Drake?“

Anjel sa pomrvil. „Ako som povedal, deje sa veľa veľkých vecí a je nutné, aby som na ne dohliadal. Povstávajú prastaré sily, dobré aj zlé. Už vieš, kam tým mierim?“

„Ekrem?“

„Správne. To ja som upozornil Winter na to, že jej možno pribudne nový zloduch v jej kryokomorách. Nie je dobré, aby sa ten chlap potuloval po svete.“

„S tým súhlasím. Ibaže som uviazol na mŕtvom bode.“

„Ja viem. Tiež som si vedomý faktu, že si teraz obmedzený putom s tou smrteľníčkou. Ale je veľmi dôležité zastaviť Ekrema, kým nebude pri plnej moci.“

Akoby nad tým sám neuvažoval. „Jeho moc je na tabuľkách a tie sa stratili. Čo zmôžem ja?“

„Kamal, si jediný, kto ho môže zastaviť. Posledný strážca tajomstva o jeho zverstvách. Ak získa moc, privolá si mocnú armádu a ani ja neviem, čo by urobil potom.“

Kamalovi prišlo nevoľno. Skutočne je posledný. Jediný, ktorý s ním bojoval a zvíťazil. Ale dostane ho do hrobu aj druhý raz? Je to vôbec nutné? „Čo ak tú moc nezíska? Je závislý od tabuliek. Nie sú tabuľky, nie je armáda, nie je moc.“

„To nám len kúpi viac času.“

„Ale za pokus to stojí.“

Drake si vzdychol. „Čokoľvek stojí za pokus. Pátram prakticky celé dni, ale bez teba som bezmocný. Pomôžeme si navzájom?“

Spojenectvo s jedným z najmocnejších anjelov? To je výhra v lotérii! „Budem rád.“ Podal mu ruku a Drake mu ju stisol. „Urobím všetko, čo bude v mojich silách.“

„Viem, že áno. Ale Kamal... viem, čo ťa k nemu viaže.“

Upír zbledol. „Neviaže ma k nemu nič,“ štekol.

„Som anjel, mňa neoklameš. Vidím ti až do mozgu. Pochybuješ, či raz tiež neskončíš ako on. Či sa nezblázniš a nezačneš zabíjať.“

Po prvý raz za mnoho dekád sa v Kamalovi ozval strach. Prevalcoval ho a vzal mu nádej. „A... budem? Si anjel, vidíš budúcnosť.“ Prisahal si, že ak sa raz zmení na vraha ako Ekrem, radšej sa zabije.

Drake sa tajomne usmial. „Napadlo ťa niekedy, že je to len na tebe? Ty sa môžeš rozhodnúť, či budeš zabíjať alebo nie, tak ako si sa predvčerom mohol rozhodnúť, či si od Caroliny vezmeš násilím to, čo si chcel. Nevzal si si. A vezmeš si to dnes?“

Záporne pokrútil hlavou.

„Vidíš? Robíš len to, čo chceš. A ty nechceš zabíjať. Takže odpoveď je len a len v tvojom vnútri. Nie v génoch, ani v krvi.“

S úctou pozrel na anjela. „Ďakujem,“ povedal dojato.

„Mne za vlastné rozhodnutia ďakovať nemusíš. Dovidenia, Kamal.“

„Dovidenia.“

Anjelova návšteva zanechala v Kamalovi pocit, ktorý už dlho nepoznal. Niečo podobné radosti zo života. Potom si ale spomenul na svoje povinnosti vyplývajúce z jeho slov.

Vrátil sa k stolu, dopísal zmluvu, vytlačil si pár kópií a náhlil sa do Willovej kancelárie o pár poschodí vyššie.

Ako prechádzal cez miestnosť pre jeho sekretárku, začul nazúrený ženský hlas.

„... nebudem robiť rozpočty pre ten sprostý závod ani keby si ma vyhodil! Znečisťuje vodu v oblasti a kázala som ti to prešetriť už pred mesiacom!“ A potom tresnutie po stole.

„Prepáč, ale kto je tu čí šéf?“ kričal Will rovnakým tónom.

„Och, nepoužívaj na mňa tento prístup, bezo mňa by si mal na krku daňový úrad aj políciu! Okamžite zmeň pravidlá v komplexe, inak ťa nahlásim životnému prostrediu!“

„Opováž sa a máš padáka!“

„Prosím. Som zvedavá, kto iný by robil toľko otrockej práce ako ja a udržiaval tvoju firmu ekonomicky čistú!“

Kamal sa oprel o zárubňu Willovej kancelárie. Šéf Salvatorovej ochranky stál opretý o stôl, pred ním na opačnej strane stála rozkošná žena v úzkej sukni a vysokých čižmách. Sýtočervené vlasy jej padali na plecia a boli skrotené hrubou látkovou čelenkou. Treba dodať, že to stvorenie bol človek. A kričal na poriadne mocného a poriadne starého a poriadne nasratého upíra.

Will jej chcel niečo odseknúť, ale uvidel Kamala a zaškrípal zubami. „Choď domov, Jasmine. Na dnes už pre teba nemám prácu,“ povedal jej mierne.

Takže Jasmine. Táto harpya že sa mu páči? Neposlušný človek? Má snáď Will nejakú úchylku?

 Zavrčala. „Odmietam s tými číslami niečo robiť, kým ty neurobíš niečo so životným prostredím,“ sykla a zvrtla sa na podpätku. Kamal hneď pochopil, čo Willa na nej zaujalo. Krásne, lákavé fialové oči.

Prešla okolo neho a začala sa baliť.

Kamal vošiel do kancelárie a Will sa posadil. Nespokojne začal čítať nejaké grafy, ktoré mu hodila na stôl.

„Kto to bol?“ nedalo Kamalovi neopýtať sa.

Will zdvihol pohľad. „To? To je taký vred v mojom zadku, ktorý mi už štyri roky ničí život!“ zakričal nahlas, aby to počula aj ona. Kamal po prvý raz videl upíra tak vytočeného. Blond vlasy mu takmer stáli dupkom.

Jasmine strčila hlavu do dverí. „Ten vred vykonáva prácu osobnej asistentky, sekretárky a ekonómky naraz. Tak si nájdi niekoho lepšieho, prosím!“

Will po nej chcel hodiť zošívačku, ale včas sa zastavil a Jasmine vypadla. Prehrabol si vlasy. „Raz z nej niečo dostanem.“

„Napríklad tamtú erekciu?“ Kamal ukázal na jav, ktorý mu napínal nohavice.

Will sa prisunul k stolu. „Tak čo chceš?“

Kamal mu povedal o návšteve anjela a vzniknutej situácii. Musia začať pátrať a na to potrebuje plne vycvičených agentov.