Temné prebudenie 13

Cari sedela v kuchyni, keď sa vrátil. Bola nervózna a chúlila sa na stoličke. Pred sebou mala polovicu objednanej pizze, ktorú mu nechala.

Premeral si ju a nozdry mu naplnil pach strachu. „Stalo sa niečo?“

Zdvihla pohľad. „Nie.“

Posadil sa. V krátkom bielom župane vyzerala neuveriteľne krehko. „Tak prečo z teba ide strach?“ Nepriateľsky pozrel na pizzu. Bál sa zahryznúť.

„Pokojne, nič som neurobila.“ Zjedla jednu olivu, aby ho presvedčila. „Ale za ten fén zaplatíš.“

Uškrnul sa a pustil sa do jedla. „Neviem, o čom hovoríš.“

„Vážne? Takže si sa dnes nevkradol ku mne a nedal si mi do fénu múku?“ Prepálila ho pohľadom.

Jeho pohľad hovoril za všetko. Stále však nevedel prečo z nej ide strach, aj keď sa s ním háda. Snáď ju neznervózňuje to kŕmenie? „Carolina? Čo ti je?“

Uhla pohľadom. „Nič. Len čakám, kedy sa naješ a budem môcť ísť spať.“ A tým jedlom nemyslela pizzu.

Aha. Takže to jej vadí. Nuž, s kŕmením nič nenarobí. Vytiahol zo saka poskladaný papier a hodil ho pred ňu.

„Čo je to?“

Dojedol a odložil prázdnu krabicu. „My dvaja máme problém, Carolina, a to vážny. Chcem ho vyriešiť. Toto,“ ukázal na papier, „je zmluva.“

„Zmluva? Aká zmluva?“ Prečítala si pár riadkov, ale sotva im rozumela.

„Vcelku jednoduchá. Nerozumieme si. A nikdy nebudeme. Ale či sa nám to páči alebo nie, sme spútaní. Nevidím dôvod, prečo by sme sa mali niečoho zdržať. Nikdy nebudeš môcť mať iného partnera. Ja tiež nie.“

Ach nie, však tým nemyslí... „A?“ opýtala sa veliteľským tónom.

„A sme dvaja dospelí ľudia, ktorých telá majú svoje potreby.“ Oprel sa o stoličku. „Navrhujem ti dohodu, že posteľ vyhlásime za neutrálnu zónu. Žiadne hádky, žiadne šarvátky. Potrebujem krv a sex. Oboje sa spája s tebou a už som zistil, že si vcelku vnímavá v tomto smere.“ Pri svojom prejave ani brvou nemihol. „Dohodnime sa, Carolina.“

„A na čom, preboha?“ Vyschlo jej v krku.

„Nemusíme byť kamaráti, aby sme spolu mohli spať. Proste oddelíme náš sexuálny život od toho zvyšku. Som si istý, že aj ty to chceš. Skôr či neskôr by k tomu došlo.“

Nemohla uveriť svojim ušiam. „Ty mi dávaš zmluvu o tom, že spolu budeme spávať?“

„Áno. Vlastne je to mierová dohoda. Nechcem od teba nič iné, Carolina. A aj pre teba to bude výhodné. Nebudeš viac nervózna z uhryznutí a ja sa postarám, aby to bolo také príjemné, aké to len môže byť.“ Teraz už jeho pohľad trochu znežnel. Nechcel, aby si myslela, že ju berie ako nejakú kurvu. „Len pár hodín potešenia pre oboch. Tá zmluva ochráni teba aj mňa.“

Sánku mala až kdesi pri zemskom jadre. „Počúvaj, neprehnal si to trochu s Päťdesiatimi odtieňmi sivej?“

Naklonil hlavu na stranu. „Ako?“

Vstala a hodila zmluvu do koša. „Kamal, keď už tak otvorene hovoríme o sexe,“ už len pri tom slove sa začervenala, „napadlo ti proste si to so mnou vydiskutovať?“ Ešte si nebola istá, čo cíti, ale rozhodne s ňou niečo lomcovalo.

„A to by ti stačilo?“

„Áno!“ Rozhodila rukami. „Ja viem, že nebudeme ako kráska a zviera a že by sme sa mali dohodnúť, aby to bolo čo najpríjemnejšie. Tiež som si domyslela, že nebudeš držať celibát.“ Len čo to dopovedala, zavial od nej strach. Začala sa popred neho prechádzať. „Ale nepotrebuješ kus papiera, aby si ma mal,“ dokončila šeptom.

To ho prekvapilo. „A čo teda potrebujem?“ Ak od neho chce peniaze, zmieri sa s tým. To predsa chceli všetky.

Ibaže keď sa k nemu otočila a ich pohľady sa stretli, videl priveľa nevinnosti. „Nič.“ Objala sa rukami. „Nepotrebuješ nič, Kamal.“

Nič? Nikdy nemal veci len tak zadarmo. Žiadna žena s ním nešla do postele bez vyhliadok na výhody. „To sa so mnou vyspíš len tak? Po tom, čo si si celé roky tak strážila svoje panenstvo?“

Už aj Carolina začínala chápať, že Kamal si okolo srdca vybudoval pevné bariéry. Podišla k nemu. Chcela mu ukázať, že to ide aj bez pravidiel. „Nevyspím sa s tebou len tak.“

„Tak teda?“ Je možné tie ženské pochopiť?

Carolina sa k nemu sklonila. „Stačí mi len tvoje slovo, Kamal. Neutrálna zóna. Bez hnevu, bez pomsty. A...“ Nedokončila, lebo z nej zase bol cítiť strach. Veľa strachu.

Chvíľu pozoroval jej krásnu tvár. Tvár bez botoxu a iných zákrokov. Tvár, ktorá ukazovala každú emóciu. „A?“

Preglgla. Modré oči uprela na zem.

Kamal jej jemne nadvihol tvár. Tie oči zbožňoval. Čo sa to s ním deje? „A? Dokonči.“

Navlhčila si suché pery. „Úcta,“ vyšlo z nej. „Nechcem byť na úrovni nejakej nafukovacej panny.“

Pomaly sa usmial. Ach, keby len vedela, čo s ňou chce robiť. Nafukovaciu pannu by to nadobro zničilo. A úcta? Čo tým myslela? „Myslíš, že by som na teba nebral ohľad?“ hádal.

Váhavo prikývla. Skrúcalo jej žalúdok. Bála sa len jedného. Že preňho bude len kus nábytku, ktorý uspokojí jeho potreby.

Kamal zaklonil hlavu a privrel oči. Nežne si ju stiahol do lona a pohodlne ju tam usadil. Keď sa na ňu opäť pozrel, v šedých očiach mal zvláštnu istotu. „A postačí ti len moje slovo, že v posteli by som ťa nikdy neponížil? Že v nej nájdeš rovnaké potešenie ako ja?“ Pochyboval, že by odpovedala...

„Áno,“ povedala skôr, než dokončil myšlienku. „Postačí.“

Neveriacky pootvoril pery. Prečo by mu mala veriť? On by neveril. Čo v nej vyvoláva toľkú dôveru? Alebo je to bežné? To až tak otupel?

„Len ty a ja, Kamal. V posteli s nami nebude naše presvedčenie, predsudky a nenávisť,“ zdôraznila. „Iba porozumenie.“ Takmer nedýchala, keď čakala, ako zareaguje. Vysmeje ju za jej nádeje? Ale aj ona má predsa nejaké práva. Keď nič iné, vie, že Kamal je kdesi hlboko dobrý a čestný. Iný muž na jeho mieste by s ňou takto nezaobchádzal. Múka vo féne za priotrávené jedlo? Môže byť rada, že nemá monokel. Keby len z neho mohla tú nehu dostať von aj pri iných príležitostiach.

Zažmurkal. Tie slová ho... nedokázal ten pocit popísať. Akoby ho znovu navštívil anjel a dal mu dar cítiť... niečo. A to niečo sa mu páčilo. Bude to pri Caroline cítiť vždy? „Máš moje slovo,“ povedal vážne, opantaný jej vôňou.

Usmiala sa tak nádherne, že to nevydržal a pobozkal jej plné pery. Nebol to násilný bozk ako predtým, ale zvodný, jemný dotyk pier.

Caroline poskočilo srdce. Nevysmial ju. Neponížil ju, ani nezmietol jej túžby zo stola. A ten bozk, ten by roztopil aj arktický ľadovec. Dovolil jej jazykom naraziť na tesáky. Zachvela sa vzrušením.

Kamala tiež nakazila jej radosť a tak aj s ňou v náručí vstal a niesol ju na poschodie. Bol hladný. A nielen po krvi.

Carolina sa spamätala z bozku a odrazu z nej zase išiel strach. Spomalil. „Čo ťa trápi?“

Zahryzla si do pery. „Kamal, ja... mohol by si dnes ne... ja nie som... nie som pripravená na...“ habkala, celá červená.

Pochopil. Zovrel ju pevnejšie a pokračoval v chôdzi. „Dnes nemusíš prísť o panenstvo, Carolina.“ Však sú aj zábavnejšie spôsoby.

„Skutočne?“ Jej úľavu cítil v nozdrách. Nepáčilo sa mu, že sa ho bojí.

„Iste. Máme čas. Veľa času.“ Žmurkol na ňu a rozkopol dvere do voľnej izby. Tie sa za ním hneď automaticky zavreli.

Škúlila do tmy. „Toto je tvoja spálňa?“ opýtala sa.

„Nie, vybral som si tú na konci chodby. Toto je proste neutrálna,“ to slovo zdôraznil, „voľná izba.“ Položil ju na kráľovskú posteľ s baldachýnom a umeleckým záhlavím. Bola mäkká ako obláčik a červené povlečenie vytváralo dokonalú atmosféru.

Kamal si ľahol vedľa nej a zažal lampy vedľa postele. Zaplavilo ich mäkké svetlo. Znovu ju pobozkal, že sotva dýchala, potom vstal. Zaprotestovala.

„Päť minút,“ povedal a zmizol v kúpeľni, kde si dal rýchlu sprchu. Potom sa vrátil, úplne nahý.

Ach, ten upír je ako vytesaný z kameňa. Carolina slintala už len pri pohľade na svaly a, bohovia pomáhajte jej, tehličky na jeho bruchu.

Zvodne sa usmial a vliezol k nej do postele, kde stále omámene ležala. Niečo na jej tele ho fascinovalo a nebol si istý čo. Rozhodne mu však z toho penis stál v pozore.

Carolina sa však bála a tento druh strachu ho nevzrušoval. Musí ho z nej nejako vyhnať, inak nikdy sex mať nebudú a jeho penis vybuchne od prebytku krvi a iných tekutín.

„Takže čo keby sme sa zahrali?“ navrhol jej s úsmevom, ktorý nebol predstieraný.

„Z-zahrali?“ zopakovala neisto.

„Uhm.“ Perami jej prešiel po krku. „Dáš mi desať minút, počas ktorých si budem môcť robiť čo chcem.“

Zhrozila sa.

„Nie, počkaj. Desať minút. A bez protestu, Carolina.“ Pobozkal ju. „A potom dostaneš desať minút ty.“

To už znelo zaujímavejšie. „Desať minút? Čo chcem?“ Bude sa konečne môcť dotýkať toho tela a on jej na to nič nepovie? Och, to by stálo aj za dva dni bičovania!

Prikývol a začal sa babrať s opaskom župana. „Ale ak sa ma pokúsiš zastaviť, dostanem ďalších desať minút.“

Váhavo zadržala dych. Potom jej ale rozviazal župan a položil horúcu dlaň na bruško. Ako na povel sa jej mozog vypol. Prikývla.

Kamal sa víťazoslávne usmial. Na toto telo mal chuť celé dni a teraz ho konečne bude mať! Zbavil ju župana a celú minútu obdivoval jej božské krivky. Nemala prsia veľkosti melónov, ani pás, ktorý by obišiel prstami, ale ten zjav nevinnosti ho dostal. Toto je dokonalosť. Bez úprav. Prečo vôbec obľuboval tie bábky? Nevedel si spomenúť.

Prstami obkrúžil tmavé bradavky, ktoré už stáli v pozore a prosili o pozornosť. Rád im ju doprial. Pobozkal ju na citlivú pokožku pod prsiami a postupoval dookola, všade len nie tam, kde to potrebovala.

Carolina zastonala. Celé telo jej brnelo a tak nejako kapitulovalo pod jeho dotykmi. Čoskoro si s perami nevystačil a do hry zapojil ruky. Hladil ju na stehnách a postupoval vyššie.

„Kamal!“ zalapala po dychu, keď konečne vsal jednu bradavku do úst a druhú stisol medzi prstami.

„Áno, Cari, mám prestať?“ doberal si ju.

Prestať? Nie, len to nie! „Pokračuj, prosím,“ zavzdychala.

Kamal ešte pár minút trápil jej bradavky, kým vôňa jej vlhkosti nebola dostatočne silná, potom jej jemne odtiahol nohy od seba a kochal sa pohľadom na jej ružový stred. Leskla sa vlhkosťou a pulzovala v nej krv. Tú krv čoskoro dostane.

Prstom prešiel po jej pohlaví, aby zistil, nakoľko je citlivá. Carolina priam zdvihla boky z postele. Och, toto si užije! Tá malá dračica ešte bude prosiť, aby prestal. A poslúchne ju? Nie.

Cari sa musela chytiť záhlavia, aby nespadla z postele. Bola na pokraji vyvrcholenia a to sa jej ani poriadne nedotkol. S rozpakmi sledovala vlnenie svojho zradného tela.

Kamal sa bavil tým, že jej prstami prechádzal po najcitlivejšom mieste a  občas, akoby mimochodom, prešiel aj po klitorise.

„Páči sa ti to, Cari?“ opýtal sa chrapľavo a ponoril do nej jeden prst.

Prehla sa ako luk a vyšiel z nej len ston namiesto súvislej odpovede. Prečo sa s ním len nevyspala už v tú prvú noc? O toľko prišla...

Kamal to bral ako áno a kým robil zázraky medzi jej nohami, našiel jej pery a ohnivo ju bozkával.

Keď si už myslela, že to nevydrží a umrie tam na mieste, odtiahol sa a viac sa jej ani nedotkol.

„Hej, čo to...“ protestovala.

„Mojich desať minút ubehlo,“ oznámil jej veselo a ľahol si vedľa nej.

Desať minút? Prečo len nesúhlasila s polhodinou? Alebo týždňom? Impulzívne si chcela siahnuť medzi nohy a dokončiť, čo začal, ale Kamal jej ruku zastavil. „Nie nie nie, dračica. Nikdy nie bez môjho súhlasu. Toto,“ dlaňou jej prikryl vzrušenú jaskynku, „je odteraz moje.“

Ako, ako ju, do horúcich pekiel, môžu vzrušiť také chrapúnske, majetnícke slová? A namiesto toho, aby sa hádala, len prikývne? To je tak úbohé.

Spomenula si, že aj ona má svojich desať minút a to jej vylepšilo náladu. „Som na rade.“ Postrčila ho na vankúš a kľakla si vedľa neho.

Kamal sa spokojne natiahol v celej svojej dĺžke, s rukami za hlavou. V pohľade mal tichú výzvu.

Cari fascinovala jeho tmavšia pokožka. A ako sa tak pozerala, nie, nie je to opálenie. Prstom mu prešla po mocnej hrudi. Toto ešte nikdy nerobila. Jej predošlé skúsenosti sotva zahŕňali pár bozkov a pokusy o intímnejšie dotyky.

Teraz mala dokonalý exemplár sama pre seba. A tiež mala plán, ako ho mučiť. Pobozkala ho a jemne mu zahryzla do krku. Zasmiala sa, keď sebou trhol.

Rukou mu putovala nižšie a nižšie. Jeho svaly sa jej pod ňou napínali. Potom našla pevný dôkaz jeho túžby a zľahka ho pohladila. Nebola taká hlúpa, aby nevedela, čo sa s tým robí, ale stále je to ona, kto nemá žiadne skúsenosti.

Kamal nevyzeral, že by niečo robila zle. Oči mal privreté a občas z neho vyšiel ston. Bolo... príjemné mať ho takto pri sebe, bez jeho večných príkazov. Táto blízkosť jej vždy chýbala.

Presunula sa k jeho penisu a oči mala ako dve loptičky, keď sa ešte viac zväčšil. Toto sa do nej má dostať? Určite ju roztrhne napoly!

„Carolina, zahrávaš sa s ohňom,“ povedal, keď ho svojimi neskúsenými dotykmi doháňala do šialenstva.

Usmiala sa. „Dlhujem tvojmu kamarátovi ospravedlnenie za svoj necitlivý čin,“ povedala tým najnaivnejším hláskom, aký dokázala vykúzliť. Pohladila ho po celej dĺžke, užívajúc si jeho reakciu. Potom sa sklonila a pobozkala ho na špičku.

Kamal v tom momente takmer vyvrcholil. Mal stovky skúsených žien a teraz sa sotva ovláda pri jednej nevinnej, nepríjemnej panne, ktorá mu robí zo života peklo. Čo sa to s ním deje?

Cari ochutnala malú kvapku, ktorá sa objavila, keď sa ho dotkla a tá chuť ju vzrušila ešte viac. Takmer to bolelo, ako chcela dosiahnuť orgazmus. Ale ešte viac chcela pokoriť tohto sebavedomého upíra.

So šibalským úsmevom si ho vzala do úst, pokiaľ len zvládla, čo nebola ani tretina jeho dĺžky. Ako to v tých videách môžu pornoherečky zvládnuť?

Už len ten čin tak šokoval Kamala, že zalapal po dychu a zamotal si ruky do jej hodvábnych vlasov. Zaklonil hlavu, keď pocítil vírenie jej jazyka. Toto dlho nevydrží!

Jeho reakcia ju potešila. Nie je až taká neschopná! Chvíľu ho takto mučila, no čoskoro našla nový spôsob. Pustila ho a jazykom mu prešla po celej dĺžke.

„Carolina!“ vykríkol jej meno na pokraji extázy.

„Áno? Vynahradila som tvojmu kamarátovi svoje predošlé správanie?“ Lenivo sa plazila hore k nemu a cestou perami ochutnávala jeho pokožku.

Zhodil ju zo seba a prevalil sa nad ňu. „Áno, obaja ti odpúšťame,“ zašepkal a zajal jej pery v bozku.

Zasmiala sa.

Kamal jej podložil hlavu vankúšom a odhrnul jej vlasy z krku. „Pripravená?“

Prikývla.

Zablúdil prstami do jej teplej vlhkosti a dostal ju až na pokraj. Prekvapila ho tým, že zovrela jeho penis a začala mu rukami prechádzať po celej jeho dĺžke. Obaja sa roztriasli.

„Carolina... neprestávaj,“ prosil ju s vycerenými zubami.

„Tak to už urob!“ vykríkla.

Nepotreboval dvakrát povzbudzovať. Zahryzol sa do jej krehkého krku a zrýchlil pohyb svojich prstov. Okamžite dosiahla orgazmus a jej reakcia aj jeho dostala cez okraj.

Carolina nevládala ani kričať, len so zatvorenými očami vnímala nekončiacu vlnu sladkej bolesti, ktorá jej zaplavila telo a napínala všetky svaly. Kamalovo uhryznutie bolo poslednou kvapkou. Než aby to prešlo, ešte viac stupňoval jej rozkoš a jeden orgazmus sa premenil na druhý. Na bruško jej dopadol horúci prúd jeho vlastného uvoľnenia.

Po nekonečnej chvíli sa nasýtený odtiahol a zavrel drobné ranky. Fascinovane pozrel Caroline do privretých očí. Dýchala rovnako rýchlo ako on. Pohľad mu opätovala a tie jej modré hĺbky akoby sa mu zaryli do žalúdka. Nežne ju pobozkal. Jej pery boli úplne poddajné, dávali mu všetko, čo chcel.

Carolina by si dokázala zvyknúť na túto nehu. Užívala si jeho váhu na svojom tele a všimla si, že aj v takomto stave sa podopiera na lakti, aby jej neublížil. Tak prečo sa inokedy správa ako úplné prasa?

Z myšlienok ju vytrhla jeho náhla neprítomnosť. Vstal a zamieril do kúpeľne. Na jej prekvapenie sa vrátil aj s mokrým uterákom, ktorým jej zotrel pozostatok svojho vyvrcholenia z pokožky.

Keď sa vrátil, privinul si ju k sebe a ona sa mu uvelebila na hrudi.

Dlhú chvíľu nevraveli nič, len sa spamätávali. Cari si nikdy nemyslela, že to môže dopadnúť takto. Nielenže akceptoval jej podmienky, v posteli bol ohľaduplný a bral do úvahy aj jej potreby. Ale môžu takto žiť? Ako na bojovom poli, pričom posteľ bude znamenať prímerie? Asi to čoskoro zistia.

Ako tam tak ležala, pokúšalo ju využiť toto prímerie, otestovať jeho hranice. „Kamal?“

„Hm?“

Zdvihla sa, aby mu videla do tváre. „Ako je to s tou mŕtvolou v Egypte?“

Ihneď sa zachmúril a posunul sa vyššie na vankúš. Pohla sa s ním a brala za dobré znamenie, že položil ruku na jej bok. „Čo ti o ňom povedal Brian?“

Podoprela sa na lakťoch. „Nič. Sotva som vedela, že tam niečo je.“

„Ten muž sa volá Ekrem,“ začal. „Tak ako ja žil v starovekom Egypte. Ja som bol pán z mesta Abdžu, to je...“

„Abydos, ja viem. Bol si šľachtic?“

Pousmial sa nad jej prekvapenou tvárou. „Nižší, áno. Mal som na starosti niekoľko vojenských oddielov.“

Fascinovane ho pozorovala a pokúšala sa predstaviť si ho v tej dobe. Bol rovnaký ako dnes? Alebo nosil parochňu a okázalé handry?

„Vtedy som ešte nebol upírom. Pôvodom pochádzam z rodiny egyptských mágov a zaklínačov. Vždy som bol na hranici oboch svetov. Mal som chrániť svet pred zneužitím mágie.“ Mimovoľne ju pohladil po odhalenom chrbte. Jeho pohľad sa zmenil na neprítomný a ubolený. „Ekrem... aj on bol mág. Z mocnej línie. Bol pánom mesta Nubt.“ Spýtavo na ňu pozrel.

Usmiala sa. „Dnešné Kom Ombo,“ povedala sebaisto.

Veselo jej cvrnkol do nosa. Páčilo sa mu, že je chytrá. Normálne sa so ženami nerozprával, lebo jednoducho mali prázdne hlavy. Carolina jeho výklad zvládala bez problémov. „Presne tak. Takže, žili sme relatívne blízko seba, ale on mal oveľa väčší vplyv aj armádu. Oficiálne velil aj mne a pánom okolitých miest. Boli sme jeho strážcovia.“

„Vazali?“

„Dajme tomu. Vtedajšie vzťahy boli komplikovanejšie, než v učebniciach. V hierarchii sme si boli rovní, ale on mal bohatstvo a ovládal mocnú mágiu. Bolo pre nás prirodzené podriadiť sa silnejšiemu a zo začiatku to bolo v poriadku. Ekrem bol prísny, ale spravodlivý pán. Teda na tú dobu. Udržiaval pokoj a musím dodať, že aj tí najposlednejší otroci mali vhodné podmienky.“

Čo mohlo znamenať maximálne to, že sa neupracovali k smrti. Nečakala, že by ich osvietilo a začali dodržiavať vtedy neexistujúce ľudské práva. „Platilo to aj u teba?“ vyletelo z nej, než sa stihla zastaviť.

Pochmúrne jej pozrel do očí. „Aj keď mi neuveríš, áno. Ale zázraky som nerobil. Čo si moji poddaní vydobyli snahou, to bolo ich.“

Opäť, na tú dobu veľkorysé. Ale stavila by svoju dušu na to, že mal hárem. Radšej sa neopýtala. „Čo sa stalo potom?“

Tvár mal ešte strnulejšiu. Spomienky mu asi boli nepríjemné. Ani nevedel, prečo jej to hovoril. Na túto minulosť nebol hrdý. Trápila ho dodnes. Mátali ho hrôzostrašné spomienky na jeho vlastné činy. Carolinina prítomnosť a jej zmierňujúci pohľad ho však zvláštne upokojovali. Možno ak jej povie pravdu, pochopí, prečo bol taký nepríjemný.

„Pokojne sme si nažívali, až kým k nám jedného dňa neprišla správa, že aj s celým vojskom z ničoho nič vytiahol na pánov Dendery a Théb. Len tak. Bez rozkazu a vysvetlenia. Vyrazili sme hneď, ako sme sa o tom dozvedeli, ale bolo neskoro.“

Z jeho stuhnutých svalov vycítila, že prichádza tá najhoršia časť. „Najprv sme dorazili do Dendery. To mesto bolo vypálené a topilo sa v krvi. Nikto neprežil jeho besnenie. Musel využiť veľa mágie, aby im zabrániť ukryť sa alebo ujsť. Proste jatky.“

Zbledla. Ona oslobodila toto zlo! „A Théby? Teda, hovoríme o Thébach v Egypte, áno?“

Prikývol. „Ponáhľali sme sa aj tam, ale už sme len videli jeho unikajúce vojsko v diaľke. Mieril na východ a naše vojská boli vyčerpané. Nedohonili by sme ho.“

Striasla sa. Už sa nečudovala, že ju nenávidel. „Čo ste urobili?“

Jej vypúlené oči ho dojali. Len ju by mohlo zaujímať niečo takéto. Už dávno sa naučil nespomínať svoju minulosť, lebo všetkým bol jeho ťažký boj ukradnutý. „Vzdali sme sa.“

„Čo?“

„Požiadali sme faraóna o prepustenie z jeho služieb. Prišli sme o všetky výsady, majetky a hodnosti.“

„Prečo by ste robili niečo také? Veď ste sa degradovali na úroveň otrokov.“

Áno, a nebolo to ľahké. „Mohli sme sa vydať za Ekremom na vlastnú päsť. S vojskom sa proti mágii nedalo. A asi by sme faraónovi nevysvetlili, prečo jeho cenné vojsko do jedného padlo,“ vysvetlil jej ich pohnútky. „Ale aj tak sme boli slabí. Vtedy sme sa nechali premeniť na upírov. Dodalo nám to potrebnú silu. Takto vyzbrojení sme po ňom začali pátrať.“

Z jeho hlasu išlo toľko zúfalstva, že ho impulzívne pobozkala na rameno. Prekvapene sa usmial. Objal ju aj druhou rukou a pritiahol si ju ešte bližšie k sebe. „Našli ste ho?“

„Uhm. Zamieril k Červenému moru. Objavili sme jeho tábor. Bol to krátky boj, jeho armádu sme nechali na pokoji. Chceli sme len jeho. Odtiahli sme ho od jeho verných. Najprv sme chceli len vysvetlenie, ale bránil sa a tak sme nemali na výber. Zabil by nás. Problémom bolo, že jeho sme zabiť nevedeli. Jeho mágia na to bola prisilná. Moje schopnosti ho dokázali len omráčiť. Spojili sme sily a, prosím, nezľakni sa, pochovali sme ho zaživa.“

Zhíkla.

„Nie tak, ako si myslíš. Mágia ho doslova uspala, nazvime to hibernáciou. Zavreli sme ho do zakliateho sarkofágu, aby sa nikdy neprebral a pochovali ho pod chrámom, ktorý si našla.“

„A Brian ho oživil,“ doplnila.

„Všetko má svoje výnimky. Ekrema mala oslobodiť len nevinná panenská krv. Mysleli sme si, že to je najmenej pravdepodobné, ale kto mohol tušiť, čo všetko sa bude dať zohnať v budúcnosti?“

Zahanbene zaborila tvár do vankúša. „Som hrozná osoba.“

„O tom sa hádať nebudem.“

Zdvihla pohľad. Kamal sa pobavene usmieval. „Brian hovoril niečo o jeho armáde,“ spomenula si.

„Áno, obávali sme sa, že ak niekedy povstane, jeho mágia mu dokáže vrátiť vojsko z minulosti. Ale isté to nie je.“

Zastonala a zase sa pokúsila udusiť vankúšom. Ako to mohla dopustiť? Kamal má plné právo správať sa k nej ako k červovi. On obetoval všetko, aby zastavil zlo a jej pred očami zamávali tučným balíkom peňazí a hneď začala kopať.

Kamal ju nežne nadvihol.

„Mal by si ma zavrieť do cely a dať mi len suchý chlieb a vodu,“ povedala smutne. „Nič iné si nezaslúžim.“

S vážnym výrazom sa posadil. „Nič nie je stratené, aj keď si urobila poriadnu hlúposť. Niekedy je lepšie počúvať iných, nemyslíš?“

Áno, teraz si to už myslí. „Vynahradím ti to,“ sľúbila mu.

Radšej odvrátil pohľad a začal sa obliekať. Nepotreboval jej sústrasť a ľútosť. Na to si mohol zaplatiť kohokoľvek. V jeho dobách sa všetko kupovalo. Aj súcit. Nemal pocit, že by sa niečo zmenilo. „Vynahraď mi to tým, že už necháš všetko na mňa.“ Hovoril pokojne, aj keď mal zase chuť na ňu kričať.

A zase sú pri tom istom. Znechutene zhrabla svoj župan a podľa zásad dohody o mieri v posteli radšej odišla. Neodpustila si však poslednú poznámku. „Napadlo ti už niekedy, že ti možno viem pomôcť?“ A tresla dverami.