Temné prebudenie 15

Nedokázala ísť do práce. Neustále myslela na Kamalove opilecké reči a slová jeho priateľov. Ten chlap potrebuje psychiatra, to je jasné. Ale pochybovala, že je na tomto svete sila, ktorá by ho k nemu dostala.

Zatiahla mu závesy a na nočný stolík mu položila pohár vody. Po dlhšom uvažovaní mu k posteli dala aj kôš na vracanie.

Kamal sa z opileckého bezvedomia prebral relatívne skoro. Bolo mu hrozne, ale patril k tým pár šťastlivcom, ktorým síce je zle, ale žalúdok im to ustojí.

Zastonal a otvoril oči. Koľko toho vypil? Päť litrov? Upíri majú posunuté hranice reakcie na akékoľvek omamné látky. Ale možno to vážne prehnal. Ako sa sem vôbec dostal? Naposledy si spomínal na bar a veľa, veľa pohárov Absinthu, Whisky a niečoho, čoho názov si nepamätal. Bože, ešte aj myslenie bolelo.

Akoby sa necítil dosť mizerne, vo dverách sa zjavila Carolina a mračila sa naňho. Čierne vlasy mala spletené v cope a na sebe zásteru.

„Je ti na vracanie?“ opýtala sa sucho.

„Nie, ja nevraciam.“

„Dobre.“ Odhodlane vošla a niečo mu robila nad hlavou. Bol príliš omámený, aby si všimol, že ho spútava. Kde našla tie putá?

„Čo to stváraš?“ Trhol nimi, ale záhlavie bolo pevné a on slabý.

Dokončila pripútavanie a odstúpila. „Uisťujem sa, že ma budeš aspoň raz počúvať.“ Zložila si zásteru a podoprela mu hlavu ďalším vankúšom. „Tušíš, čo si včera stváral?“

„Nezabil som ťa, takže všetko vrámci noriem,“ odsekol. „Ako si sa dostala k putám?“

„Toto ťa trápi? Vážne? Po včerajšku?“

Pokúsil sa preglgnúť, ale v ústach mal sucho. Zabite ma niekto, prosím. „Tak ma zasväť, čo som robil?“

Posadila sa na posteľ k jeho boku. „Nuž, ožral si sa ako doga, to asi vieš.“

Prikývol.

„Potom ťa sem priviezli traja upíri vrátane Salvatora, aby si si nesadol za volant.“

Sakra, on chcel šoférovať? Nabudúce pôjde do baru taxíkom. „To je všetko?“

Prižmúrila oči. „Nie. Potom si si chcel kúpiť svojich priateľov a trval si na tom, že každý má svoju cenu.“

V hrôze ustrnul. „A Salvator bol prítomný?“

„Áno, bol.“

Zaklonil hlavu. „Nechaj ma hádať. Vyhodil ma z kráľovstva.“

Zafučala. „Nie, Kamal, neurobil to. Bol smutný z tvojho správania, ale nič iné. To totiž priatelia robia. Odpúšťajú si svoje chyby. Nie je to ich vina, že si taký necitlivý blbec, ktorý než aby si k sebe niekoho pustil, každého odoženie. Aj tých, ktorí od neho nič nechcú.“

„Prestaň mi tu dávať lekcie sentimentu.“

Vrazila mu, čo spôsobilo, že mu mozog išiel vyskočiť z hlavy. Zasyčal.

„Neviem, kto ti kedy dal pocítiť, že nemáš nárok na obyčajnú ľudskú blízkosť, ale si somár, keď tomu stále veríš.“

„Neopováž sa so mnou takto...“

„Ale budem!“ kričala nahlas a vstala. „Pretože ostatní upíri ťa majú dokonca príliš radi, aby ti to povedali. To si si nevšimol? Myslíš, že niekto, komu na tebe nezáleží, by sa namáhal s týmto všetkým? Správaš sa k nim ako prvotriedny kretén, ku každému. Tvoj kráľ urobil všetko pre to, aby si mal čo najpohodlnejší život, keď už musíš žiť so mnou. Conora a Damiana trápilo len to, že si sám a odmietaš žiť naplno. Hej, neodvracaj pohľad, lebo dostaneš ďalšiu facku!“ Otočila jeho hlavu k sebe.

Kamal tie slová nechcel prijať. Zneli príliš dobre. Salvatorovi je dobrý len na to, aby zastavil Ekrema.

Cari sa nevzdávala. „A mohol si mať aj mňa,“ pokračovala. „Myslíš, že od teba niečo potrebujem? Nie, mne by bolo úplne jedno aj keby si bol ten posledný z posledných, ak by si sa ku mne správal len o niečo lepšie. Prečo som podľa teba prišla sem a nevykašľala sa na to debilné puto? Hm? Nebolo to kvôli novému úžasnému svetu upírov, ani kvôli vyhliadke na tvoje úžasné bankové konto. Neušla som od teba len kvôli tomu, že nechcem, aby kvôli mne vyhasol život. Tvoj život. To je celé tajomstvo, vieš? A keby som mohla, dám ti všetku svoju krv, všetko, aby si netrpel. Pretože to my, normálni, robíme.“ Odopla mu putá a bez ďalších slov odkráčala.

Kamal ešte dlho nehybne ležal na posteli a pokúšal sa nájsť dôvod, prečo by jej slová nemali byť pravdivé a on sa mohol vrátiť k svojmu prázdnemu životu cynika.

Ani po niekoľkých hodinách ten dôvod nenašiel a po prvý raz za mnoho rokov si pomyslel, že možno neviedol práve idylický život. Starovek je predsa dávno preč. Jeho rodina tiež. Čo ak vtedy len žil v zlej spoločnosti? To ona ho naučila týmto hodnotám. Nemal ich rád, ale osvojil si ich. Musel, ak chcel prežiť. A keď sa vzdal svojich majetkov, zostal sám. A predierať sa životom pre upíra v starovekom Egypte nebola práve prechádzka ružovým sadom.

Prekonal bolesť hlavy a vstal. Chvíľu sa s ním točil celý svet, ale na druhý pokus trafil do sprchy a studená voda mu pomohla spamätať sa.

V kuchyni Carolina práve z rúry vyťahovala ovocný koláč. Len čo ho uvidela, bez slova ukázala na stôl, kde ho čakala horúca káva. Opatrne k nej pričuchol.

„Nie, nič som s ňou neurobila.“ Odpila si. „Vidíš? Pomôže proti bolesti hlavy.“

Vďačne ju vypil. Stále nevedel, čo jej povedať, lebo ospravedlňovanie nepatrí k jeho silným stránkam a stále na ňu bol naštvaný za ten mobil.

„Idem do paláca za Salvatorom,“ povedal po chvíli.

Carolina sa potajme usmiala. Vedela, že nie je stratený prípad. „Odveziem ťa. V tomto stave by si nemal šoférovať a aj tak musím ísť za Aislin.“

Kamal našiel dom takmer prázdny. Sluha mu oznámil, že páni sú v posilňovni na tradičnom tréningu a zatiaľ čo Carolina zamierila na ošetrovňu, on postával pred dvojkrídlovými dverami.

Urob to, Kamal. Aspoň to im dlhuješ za svoje správanie. S veľkým sebazaprením zatlačil do dverí a vošiel do Salvatorovej posilňovne v suteréne.

Vo veľkej miestnosti boli desiatky upírov. Niektorí dvíhali ťažké činky, iní trénovali boj na podložkách. Conor, oblečený len v teplákoch, sa mlátil s rovnako odhaleným Nikiasom, vedľa Will trénoval súboj s mečmi proti Annie.

Salvator visel dolu hlavou na rebrinách a zdvíhal sa nahor.

Oliver bežal na páse a občas nenápadne mrkol Zoe na zadok, keď sa nepozerala.

 Bokom na lavičkách sedela Isobel, Annie a Erin a slintali nad toľkými svalnatými telami naraz.

Upíri jeden po druhom spozorovali Kamala a prestali so začatými činnosťami.

„Kamal, je ti dobre?“ Salvator zoskočil z rebrín a prešiel k nemu. „V noci si bol poriadne rozbitý.“

„Ja viem. Carolina mi povedala... čo som stváral.“ Nadýchol sa. „A... potom ma pripútala o posteľ a nakričala na mňa.“

Vyprskli do smiechu. Aj jemu to začalo pripadať vtipné. Kedy sa len dostal pod papuču?

„Prišiel som sa poďakovať,“ povedal na ich veľké prekvapenie. „Že ste ma nepustili za volant a dostali domov. Cením si to. Veľmi.“ Akoby mu zo srdca spadla hora, keď to vyslovil.

Salvator nedokázal skryť prekvapenie. „Ehm, niet za čo. Sme tu pre teba, Kamal. Tak ako si tu ty pre nás. Vieš to, však?“

„Myslím, že teraz už áno.“ Podal mu ruku. „A... asi by som vám mal povedať, že ma pred niekoľkými dňami navštívil anjel z vyšších oddelení.“

Všetok pohyb v momente ustal. Upíri a anjeli, to nie je dobrá kombinácia.

Salvator zbledol. „A čo chcel?“

Kamal si unavene stisol koreň nosa a pustil sa do rozprávania.

Carolina si prešla bežnou kontrolou u Aislin a Salvator ich presvedčil, aby zostali na večeru. Ohromila ju rodinná atmosféra v sídle. Žilo v ňom mnoho upírov, hádali sa, podpichovali a urážali a pri tom všetkom sa dobre bavili.

Kamal jej predstavil členov Salvatorovej ochranky Zoe, Olivera, Jasona a Javiera, ktorých ešte nepoznala.

Vo veľkej jedálni sa popri jedle pýtali Caroliny na jej život a prácu. Viacerí jej vyjadrili svoje uznanie nad Kamalovým novým zvonením, z čoho už nebol namrzený, dokonca sa usmial.

Carolina občas spozorovala nežné dotyky medzi Annie a Damianom a Isobel a Conorom a bodol ju osteň žiarlivosti. Pochybovala, že by sa niečoho podobného dočkala od Kamala.

Zachytila Erinin chápavý pohľad. Aj ona po tom túžila. A dlhšie než Carolina.

Odišli až neskoro večer, po tom, čo si chlapi dali niekoľko tréningových súbojov, zopár zápasov v stolnom futbale a podaktorí aj pohárik alkoholu. Kamal vďačne odmietol, ešte sa nespamätal z poslednej kocoviny.

Cari nebola naivná, aby dúfala, že zabudne na dnešné kŕmenie. Ale pri pomyslení naň jej prišlo zle. Ak má zažiť ďalšie psychické ponižovanie, dlho to nevydrží.

Skrúšene sa došuchtala do sprchy a uvoľnila sa pod prúdom horúcej vody. Nepovedal jej ani slovo, aby sa pripravila, ani jej nerozkázal, čo má robiť. Každú chvíľu čakala, že na ňu zareve príkaz a ona bude musieť poslúchnuť, lebo ako povedala, nechce mať na svedomí jeho život. Je od nej závislý a ani za nič by mu neželala smrť. Pomalé a bolestivé mučenie možno, ale smrť nie.

Dvere na kúpeľni sa znenazdajky otvorili a ona ustrnula. Ani sa nepohla, keď odtiahol posuvný panel sprchového kúta. Zabodla doňho svoje modré oči.

Kamal mal na sebe len voľné nohavice a vlasy mu ešte nevyschli po krátkej sprche. Nepovedal nič, len zmierlivo žmurkol a natiahol k nej ruku. Nemal slov, ktoré by jej povedal a bol si istý, že prvé, čo povie, ju urazí. A aj keď mal veľké výhrady k jej správaniu, niečo ho nútilo hlboko si ju za dnešok vážiť.

Carolina pochopila nevyslovenú požiadavku a jej telo samo od seba ožilo. Prijala jeho podávanú ruku a dovolila mu pomôcť jej von zo sprchy.

Jemne ju odzadu zabalil do uteráka a uzamkol vo svojom objatí. Keď zaklonila hlavu, odpočívala mu na pleci. Cítila sa v bezpečí. Chránená.

Kamal jej prešiel mäkkou látkou po tele, potom ju vzal do náručia a odniesol do ich izby mieru. Len čo sa v nej ocitli, vášnivo ju pobozkal a uložil na posteľ. Milo ho prekvapilo, že sama siahla po jeho nohaviciach a pomohla mu zbaviť sa ich. Sotva ju pohladil na správnych miestach a bola vlhká a vzrušená.

Už len to, že sa jej dotýkal, robilo niečo s jej vnútrom. Tentoraz to nebol ten skľučujúci pocit, ale eufória nových rozmerov. Časť strachu, že urobí niečo, čo mu nedovolila, vyprchala.

Kamal ju netrápil úbohých desať minút ako predtým. Hladil ju a bozkával celú večnosť a ani raz jej nedovolil vyvrcholiť. Keď si už povedala, že toho má dosť, zaprela sa do jeho hrude a prevalila ho na chrbát.

Dovolil jej to a užíval si jej nevinné objavovanie jeho tela. Tiež si dala načas, kým sa konečne sústredila na tú časť, ktorá po pozornosti túžila najviac.

V mysli ho napadlo niekoľko nadávok, ale nevyslovil ani jednu. Tá malá potvora prirodzene vedela, ako ho dohnať až k bolestivej túžbe a potom sa odtiahnuť. Hravo ho uhryzla a začala sa posúvať vyššie po jeho tele. Občas neodolala a pobozkala ho na pevné brucho, hruď, krk.

Nakoniec skončili ako klbko rozhorúčených tiel a objavovali svoje pery. Kamal ju uložil na vankúš, ponoril do nej dva prsty a po dlhom mučení ju uhryzol.

Carolina sa otriasla úľavou a hladila ho po chrbte, kým pomaly pil jej sladkú krv. Nikdy nechcel prestať, len aby mohol naďalej cítiť jej objatie. Ale nič netrvá večne a musel prestať, aby jej nespôsobil ujmu. Zavrel ranky a pozoroval jej šibalskú tvár. Blažene sa usmievala a pery sa jej chveli. Pobozkal ju, aby ich upokojil.

Bez slov im to išlo ľahko. Stačili len činy a tie ukázali viac. Zostali v tesnom objatí, dych sa im upokojoval a srdcia nadobudli pokojnejší rytmus.

Kamal nikdy nepocítil tak mohutnú vlnu túžby mať ju pri sebe, vo svojom náručí, kde ju môže chrániť pred svetom. Ale nie pred sebou.

Do mysle sa mu vkradla myšlienka na Ekrema. Určite sa bude chcieť pomstiť. Jemu. Nikdy nesmie zistiť, ako mu záleží na Caroline. Určite by ju využil, len aby mu ublížil. A pomsta za tisícky rokov v sarkofágu asi nebude príjemná.

Nedostane ju, prisahal si. Aj keby som mal bojovať na smrť. Ju ochránim. Ibaže čo ich spojenie? To Erinino a Salvatorovo je také silné, že Erin občas cíti jeho bolesť. Stane sa to isté aj Caroline?

Pozrel na ňu a zistil, že zaspala, pokojne uvelebená na jeho hrudi. Páčilo sa mu to. Nežne ju objal a aj on sa poddal spánku.

Ráno sa zobudila sama a nedokázala zabrániť spokojnému úsmevu. Telo mala príjemne uvoľnené, aj keď na niektorých miestach sa cítila zvláštne. Nevadí.

Prešla do svojej izby, kde hodinky ukazovali pol ôsmej. Ach nie, dnes chcela ísť do múzea. Rýchlo sa upravila a s topánkami v rukách zletela dolu po schodoch.

Kamal už sedel za stolom a popíjal kávu. „Dobré ránko,“ pozdravil ju.

Poskakovala na jednej nohe, ako sa obúvala. „Aj tebe. Nemám čas, idem do práce.“ Naliala si kávu a rýchlo ju pila.

„Myslel som, že v inštitúte máš voľno.“ Prehrabala chladničku, kým nenašla čokoládový dezert. Na chrbte cítila jeho veselý pohľad.

„Um, pracujem pre múzeum,“ povedala s plnými ústami. „Ak nie som v teréne, klasifikujem artefakty.“ Zaškerila sa, lebo si obarila jazyk kávou.

„Hej, hej, spomaľ.“ Kamal si ju stiahol do lona. „Teraz pomaly zahryzni a poriadne to prežuj.“

Poslušne dojedla dezert. Pohodlne sa uvelebila na jeho kolenách.

Podal jej kávu. „Pomaly. Múzeum neujde a tie artefakty majú tisícky rokov, pár minút počkajú.“

Opatrne pila horkastú tekutinu. Kamal ju pozoroval so zvláštnou nehou v očiach. „Môžem už ísť?“ opýtala sa ironicky.

„Ešte nie.“ Pobozkal ju, kým neprišla o všetok vzduch v pľúcach. „Teraz môžeš ísť.“

„Ako poviete, pane,“ podpichla ho. Pozviechala sa na nohy a prekvapil ju hravým plesnutím po zadku. „Au, a to bolo za čo?“

„Nepoklonila si sa mi.“ Diabolsky sa uškrnul.

Carolina mala takú dobrú náladu, že ju to len rozosmialo. Sklonila sa, ale len aby ho pobozkala. „Zvykaj si.“ Vzala si kabelku a utekala do práce.