Temné prebudenie 18

Aislin im ošetrila rany, obviazala Caroline zápästie jednej a predlaktie druhej ruky a keďže jej nemohla dať lieky proti bolesti, pichla jej len slabú injekciu na lokálne znecitlivenie.

Salvator ich nepustil do domu, kým nebude bezpečný, a dal im pripraviť izbu u seba v sídle.

Carolina bola na smrť vyčerpaná hlavne bolesťou a zaspala ešte skôr, než Aislin pustila Kamala z ordinácie.

Keď sa prebudila, bol už večer. Kamala našla ležať vedľa seba. Pozorovala ho v spánku. Tvár mal uvoľnenú, bez tej večnej kamennej masky cynizmu. Na spánku sa mu tvorila modrina, ale ranu už takmer vôbec nebolo vidieť.

Akoby vycítil jej pohľad, otvoril oči a bez pohnutia čakal, čo urobí. Jej rany sa nehojili tak rýchlo ako uňho.

Skĺzla zo svojho vankúša na ten jeho, až sa ich dych miešal. „Čo ti Ekrem urobil?“

No, aj takto sa dá začať rozhovor. „Nič, len ma vypočúval. Porezal ma dýkou vždy, keď sa mu moja odpoveď nepáčila.“

„Odpoveď na čo?“

Uvedomil si, že jej nikdy nepovedal o tabuľkách. „Keď sme Ekrema pochovali, vzali sme mu väčšinu jeho moci. Vložili sme ju do tabuľky, ktorú sme rozdelili a ona časom zmizla. Existujú tri jej časti, pokiaľ viem, a Ekrem ich hľadá, aby prečítal kúzlo odzadu a vrátila sa mu všetka sila.“

„Mne sa zdalo, že jej má až-až.“

Povzdychol si. „Ver mi, je to nič oproti tomu, čo mal kedysi.“

„Počkaj chvíľu, tabuľky vravíš?“ Posadila sa a zažala nočné lampy. „Jednu z nich našli moji rodičia, však? A ďalšia bola predaná na čiernom trhu.“

„Odkiaľ to vieš?“

Váhavo priznala, že poverila svoju asistentku ich hľadaním.

„Áno, to sú ony. Pokúšam sa nájsť aspoň jednu, aby som zaistil, že sa mu moc nikdy nevráti. Potrebuje všetky časti, aby to fungovalo.“

„A Ekrem si myslí, že ich máš ty? Preto nás napadol?“

„Áno.“

Klesla späť na vankúš. „Musíme nájsť tú poslednú.“

„Pracuje na tom tucet upírov.“

Nebola si istá, či tucet upírov tromfne všetečnú Sophie. Ale s tým zatiaľ nič neurobia. „Si bledý, nechceš krv?“ ponúkla mu.

Pohladil ju po odhalenom krku, ale odmietol. „Už som sa napil pred bojom. Potrebuješ sa zotaviť.“ Dotkol sa jej ramena a prešiel jej cez lakeť až k ľavému zápästiu. „Bolí to?“

Jeho dotyk v nej ako vždy vyvolal búrku zmyselnosti. „Nie tak veľmi.“

Pobozkal ju do dlane. „Už to nikdy nerob, počuješ? A áno, je to rozkaz. Nechcem ťa viac vidieť zranenú.“ Myslel to vážne. Jeho názor na ženy nezahŕňal násilie na nich, alebo ich využitie ako živého štítu.

Dojato sa usmiala. „Prepáč mi tie slová zo včerajška. Nemyslela som to tak.“

Objal ju a pobozkal na spánok. „Ale myslela. A mala si pravdu. Ja som nikdy poriadne nežil, ale ty áno.“

Odfrkla si. „Myslíš? Dvadsaťšesťročná panna, ktorá ani vlastným rodičom neprizná, že išla v ich šľapajach?“

„Aspoň si so svojím životom niečo robila. Keď som ťa uvidel, závidel som ti život, ktorý z teba vyžaruje.“ Pozrel jej do očí. „Chcem, aby to tak bolo naďalej.“

„Aj bude. Len... len sa potrebujem so všetkým zmieriť.“

„Nie. To nestačí. My nedopadneme ako Salvator s Erin. Nechcem mať z teba bezduché telo bez života. Myslel som si, že chcem, ale mýlil som sa.“

„Áno? A čo tak náhle zmenilo tvoj názor?“

Kamal sa pohrával s prameňom jej čiernych vlasov. „Ty. Bolo úžasné, ako si počúvala, keď som ti hovoril o svojej minulosti a všetko chápala. Ako si sa postavila Ekremovi. Ako si riskovala, tvoje slová, svoj krásny zadoček, aby si ma zachránila, aj keď si vedela, že sú v presile. To... to som nezažil, odkedy som sa vzdal svojich privilégií.“

Carolina konečne pochopila. „Tak preto si sa správal ako úplný debil? Lebo vtedy dávno sa na teba každý vykašľal, keď si im už nebol dosť dobrý?“

Privrel oči, aby unikol tým pravdivým slovám. „Bol som dobrý ako veliteľ armády. Bol som dobrý ako čarodejník, keď som odstránil Ekrema. Bol som dobrá partia pre ženy, kým som mal postavenie a majetky. O pár rokov som bol dobrý ako ten najposlednejší otrok, ktorý pracoval celý deň za kúsok jedla.“

Carolina veľmi dobre vedela, ako na tom boli otroci v starovekom Egypte. A Kamal obetoval všetko, aby zachránil iných, nie seba. Po tom všetkom je asi lepšie prestať veriť iným a spoliehať sa na seba. Menej to bolí.

Nemotorne ho objala zranenou rukou. „Tie časy sú dávno preč. Ja nechcem armádneho veliteľa ani otroka.“

„Oboje som ja.“

Pokrútila hlavou. „Nie. Si ten, ktorý myslel na moje dobro, aj keď bol sám zranený. Ten, ktorý ma chránil pred Ekremom. To ostatné je len maska, aby si prežil v spoločnosti. A tá tu s nami nie je, však?“

Môže mať pravdu? Kamal sa vždy obával, že dopadne ako jeho brat, že zradí svoje vlastné zásady pre zlo. No podľa toho, ako sa správal ku Caroline, sa tak už stalo. To ona ho vrátila späť do života. Namiesto odpovede ju drsne pobozkal a doprial jej len krátke chvíle na nádychy.

Carolina ako vždy podľahla sladkej zmyselnosti, ktorá sa okolo neho vznášala, a zastonala. Vydriapala sa naňho, ako vtedy, keď ju naháňal po dome, a zacítila, že je už zase v plnej pohotovosti. Bolo ešte vzrušujúcejšie, že nemohla používať ruky a bola v jeho moci. Pokožka jej priam horela.

Kamal prerušil bozk, aby jej úprimne pozrel do očí. „Budeš mať deti, Carolina,“ vyhlásil prekvapivo. „Asi budem nanič otec a ty ma môžeš nenávidieť, ale túto radosť života ti nevezmem.“ Ešte pred týždňom by o niečom takom ani nechyroval. Predstava detí sa mu videla odpudivá, ale teraz by urobil všetko pre to, aby nejaké držal v náručí. S krásnymi modrými očkami po Caroline.

Hriešne sa usmiala. Pri týchto slovách vedela, že pre nich ešte nádej existuje. Zahryzla mu do pery. „Tak to by sme sa konečne mali zbaviť toho otravného panenstva, nemyslíš?“ Obtrela sa oňho na najcitlivejšom mieste. Po tom strašnom zážitku s Ekremom potrebovala cítiť jeho blízkosť, ako je to len v prípade muža a ženy možné.

Ustrnul. „Si si istá?“ Už pochopil, že pre ňu to znamená veľa.

Prikývla. Bola si viac než istá. Hádať sa stále môžu aj budú, to sa asi nikdy nezmení. Ale vášeň nezmizne a vďaka nej budú pri sebe stáť. „Prosím. Už to nevydržím.“ Celé jej vnútro pulzovalo bolesťou, ktorú utíši len on.

„Nuž, prosba dámy sa neodmieta,“ povedal a prevalil ju na chrbát. Koketne sa zachichotala. Pomohol jej zbaviť sa oblečenia a svoje zo seba doslova strhol. Toto si vychutná.

Carolina sa ponaťahovala ako spokojná mačka a čakala, čo urobí. Ona toho veľa nezvládne so zranenými rukami.

Kamal sa presunul nad ňu a užíval si dotyk jej jemného tela. Výnimočne ho netlačili partnerkine rebrá a nedusil sa silikónmi. Príjemná zmena. Pobozkal ju na krk a škrabol ju zubami, nie však dosť na to, aby preťal pokožku. Už zistil, aká je na tomto mieste citlivá.

Ich nevinné hry z predošlých dní boli nič v porovnaní s tortúrou, ktorej ju Kamal podrobil. Dal si záležať, aby bola pripravená. Dlho predlho jej sal bradavky, jazykom ochutnal pokožku jej pŕs, dostal ju takmer na vrchol bez toho, aby sa jej dotkol nižšie.

Potom jeho prsty zamierili nižšie. Carolina vykríkla. „Kamal, prisahám, ak niečo neurobíš, na mieste ťa znásilním!“

Vyprskol do smiechu. Ešte nikdy sa počas sexu nesmial. Pobozkal Carolinu na plné pery a špičkou do nej prenikol.

Zalapala po dychu. Kamal počkal, kým sa spamätá, potom prenikol ďalej. Narazil na prekážku. Musel jej pozrieť do očí a to bola jeho skaza. Uvidel toľkú zraniteľnosť, že by sa v nej utopil. Ona sa bojí. V tej chvíli zraniteľnosti mala strach.

Vzdychol a nežne ju uhryzol na bradu. Potom si bozkami našiel cestičku až ku kútiku jej úst. „Bude to v poriadku,“ uistil ju a nenávidel sa, že jej spôsobí bolesť.

Objala ho. „Ja viem,“ povedala odvážne.

Tá dôvera v ňom niečo zlomila. So zastonaním pohol bokmi a ukončil jej nevinnosť.

Carolina vykríkla bolesťou a šokom, že sa do nej vôbec zmestil. Nevedela sa však rozhodnúť, ako má vnímať pocit, ktorú ju ovládol. Kamal jej v tom pomohol keď sa pohol, aby zistil, či má bolesti. Vzduch naplnila vôňa krvi, ale namiesto uboleného Au z nej vyšlo túžobné zastonanie.

Víťazne sa zasmial a od tej chvíle bol k nezastaveniu. Pohyboval sa mučivo pomaly, aby si privykla. Vyskúšal niekoľko uhlov, pri ktorých priadla spokojnosťou.

Našli spoločný rytmus a stúpali stále vyššie a vyššie. Normálne by Kamal predlžoval celý akt na hodiny, kým by obaja neodpadávali vyčerpaním, ale na to bude čas neskôr. Teraz bytostne potreboval cítiť Carolinino vyvrcholenie, dôkaz, že je s ním, že prežíva to isté.

„Kamal,“ zavyla vysokým hláskom. Jej boky akoby žili vlastným životom. Nedokázala sa ovládať a podozrievala ho, že mu presne o to ide. Ani na chvíľu nespomalil, aby ju nechal vydýchnuť.

„Nebráň sa, Cari,“ šepkal jej do ucha. „Vzdaj ten boj. Ty ho nechceš vyhrať.“ Už zase zmenil uhol.

„Zabije ma to,“ mrmlala nesúvisle. Bola na pokraji niečoho obrovského, čo nezažila nikdy predtým. A to sa obávala, že Kamal ani nie je vo forme.

„Buď si istá, že nie.“ Pobozkal ju sekundu pred tým, než sa všetko to napätie prevalilo a zovrela ho vo svojom vnútri. To spôsobilo aj jeho stratu kontroly a vyvrcholil krátko po nej.

Zostali tak spojení celé minúty. Dýchali zrýchlene a pomaly sa vracali z výšin späť na zem. Kamal ju nežne pohládzal po trasúcom sa tele, akoby sa bál, že ten krásny prelud zmizne.

Carolina sa naňho energicky usmiala. Priložila mu dlaň na srdce v dievčenskej túžbe, aby jedného dňa bilo len pre ňu. Nemohla tušiť, že sa tak už stalo. „Vieš čo si myslím, Kamal?“ opýtala sa, keď si ľahol a privinul ju k sebe.

„Čo?“

Prstom mu na hrudi kreslila neurčité vzory. „Že vo svetle nových udalostí to medzi nami bude fungovať.“

Blažene vyceril zuby a s obnovenou energiou ju znova prevalil na chrbát. „Tak si poďme tvoju teóriu overiť v praxi, čo ty na to?“

Nohami mu zovrela boky. Aislin jej čosi hovorila o neprekonateľnom libide upírov. Asi mala pravdu. „Áno. Chce to veľa, veľa praxe.“

O tri dni neskôr sa vrátili do ich domu, ktorý sa konečne v ich mysliach začal meniť na domov. Salvator ho dal strážiť, plus im do okolia nainštaloval kamery aj so všemožnými senzormi.

Kamal urobil niečo, čo si nedovolil niekoľko storočí – odhodil cynizmus a dovolil si cítiť šťastie. S Carolinou sa stále hádal – to sa zrejme nikdy nezmení. Dokázali sa pohnevať aj nad takou banalitou, na akom kanáli budú pozerať správy. Avšak namiesto škaredých slov zo seba strhali oblečenie a správy im boli ukradnuté.

Kamal Carolinu prekvapil tým, že ju uprostred týždňa zobral na nákupy, kde si vybrali nové závesy, stolík do obývačky a komodu do haly. Spoločne si upravili dom podľa svojich predstáv. Počas víkendu zavesili nové, veselé obrazy plné farieb, ktoré Carolinu tak nadchli. Večer sa mu, samozrejme, patrične odvďačila za tento ústupok, keďže nemal rád priveľa farieb.

Z izby, ktorú vyhlásili za mierovú zónu, sa stala ich spálňa. Stále mali svoje izby, ale navštevovali ich čoraz menej. Každé ráno sa budili vedľa seba a Kamal si užíval pohľad na Carolinu v jeho košeli, keď robila raňajky. Dlho na nej nezostala.

Pomsta za Carolinin podraz s mobilom prišla veľmi skoro. Kamal sa prechádzal popri obchodoch a narazil na sexshop. S veselým úškrnom vošiel dnu.

Na ďalší deň už bol preč, keď vstala, ale všetko jej oblečenie zmizlo a ona musela ísť nutne do múzea. Na vešiaku nebolo nič iné, len latexový korzet s poznámkou, že prišli lupiči a ukradli len jej oblečenie.

Celá červená musela vo vyzývavom a nepohodlnom korzete prejsť mestom a až v múzeu si dala plášť, ktorý si nevyzliekla, kým neprišla domov. Kamal sa jej veselo opýtal, aký mala deň. Po dvojhodinovej hádke, počas ktorej zo seba po kúskoch strhávali kusy oblečenia (a chutnučký korzet), sa už veselo smiali v posteli.

To by však nebola Carolina, aby mu zostala niečo dlžná. O dva dni sa mu odvďačila podobným spôsobom – šla na nákupy a jeho obleky vymenila za rozkošné ružové saká aj s kravatami. A keďže nemal na výber, musel ísť do práce oblečený ako sladučký cukrík. Upíri nedokázali pracovať, ako sa na ňom celý deň smiali.

Za trest bola Carolina tri hodiny priviazaná o posteľ, vydaná napospas veľmi nahnevanému a veľmi, veľmi nadržanému upírovi, ktorý si potreboval vrátiť svoju stratenú mužnosť. A nech sa prepadne, ak ho celé to divadlo nebavilo.