Temné prebudenie 21

Aislin pracovala aj hlboko v noci, odmietala nechať Cari umrieť. Sedela nad mikroskopmi a na stenu sa jej premietali dve vzorky.

Unavene si pretrela oči a zaklonila hlavu. Cariina krv bola otrávená, to je fakt. Ale nešlo len o to. V krvi mala mágiu, jedy, zvyšky endorfínov a niekde medzi tým je aj stopa jej spojenia s Kamalom. Cez všetok ten bordel sotva videla. Nešlo už o ľudskú krv.

„Prečo som ja hlúpa šla na medicínu?“ preklínala sa. Odložila preparáty chorej krvi a porovnala ju so zdravou, ktorú jej vzala dávnejšie. Chýbalo v nej veľa vecí vrátane mágie.

Premietla si vzorku na stenu. Ani táto krv nebola perfektne čistá. Boli v nej rôzne vírusy a zárodky, ale neaktívne. Na dospelého človeka bežné.

Potom pozrela na krv, keď Cari začala čarovať. Prižmúrila oči. Zvláštne, kde sú nečistoty? Aislin v tých vzorkách videla priveľké rozdiely. „Ak mágia vyhnala vírusy tak, ako vampirizmus uzdravuje... prečo Kamalova mágia neporazila jedy?“ rozprávala sa sama so sebou.

Odložila ďalší preparát a na nové sklíčko kvapla Kamalovu krv. Tá bola úplne odlišná. Zdravá, plná mágie a... pristúpila bližšie. „Čo to má znamenať?“ Zväčšila záber, ale nič sa nezmenilo. „Toto predsa nemôže byť Kamalova krv.“ Pre istotu ju preskúmala aj pod mikroskopom. Absolútne šokovaná sa odtiahla. „Nemožné.“ Celú minútu tupo civela na vzorku. Musí to oznámiť Salvatorovi. Vytlačila si vzorky a s kopou papierov v ruke mu búšila na dvere.

„Dobre, dobre, horí snáď?“ mrmlal rozospato. Oči mal opuchnuté a svetlé vlasy ako po zásahu bleskom. Kedysi sa s Erin stavili, či si ich žehlí, ale ani jedna ešte nikdy nenašla odpoveď. Teraz na to nemohla myslieť.

„Musím ti niečo ukázať. Je to naliehavé.“

Kráľ upírov túžobne pozrel na svoju veľkú posteľ. „Poďme do pracovne.“ Zavrel dvere a viedol ju do ďalšej miestnosti.

V osvetlenej pracovni sa posadil do kresla. „O čo ide?“

„Spomínaš si ešte na moju malú lekciu z biológie a chémie? Ohľadom upírskej krvi?“

Prikývol.

Vzdychla. „Salvator, veľmi nerada ti toto ukazujem kvôli tebe a Erin, ale... pozri sa.“ položila pred neho papiere. „Toto je Kamalova krv a toto Carolinina.“

Salvator okamžite postrehol to, čo aj ona. Tvár mu zbledla. Posvietil si stolnou lampou. „Aké je časové rozpätie medzi vzorkami?“

„Viac než mesiac.“ Prstom poklepkala po Kamalovej vzorke. „Je to riešenie pre Cari bez medicínskeho zásahu. Reakcia nenastala len preto, lebo je človek. Ale Kamal nie je.“

Salvator sa s bolesťou v tvári oprel o kreslo. Stisol si koreň nosa. „A ako mi vysvetlíš tú krv?“

Aislin bolo skutočne ľúto jeho sklamania. Preglgla. „On nie je ako ty. Nenarodil sa ako upír. Nemá ani démonskú zmiešanú krv. Ty, na druhej strane máš...“

„Modrú krv,“ dokončil za ňu. Odstrčil papiere. „Hneď ráno musíme Carolinu zbaviť toho jedu.“

„A... a čo tá druhá vec? Kamal netuší...“

Salvator normálne cvakol zubami. „To má ešte čas. Kamal sa sám musí rozhodnúť, čo chce.“

Mladá doktorka sa nervózne pomrvila. „Si si istý, že tu nejde o... túžbu po spoluúčasti?“

Namiesto odpovede do seba uprostred noci kopol dva poháriky rumu, tajne ukrytého pod stolom.

Aislin si vzala papiere. „Vieš, Salvator, nemám právo do tohto niečo hovoriť. Ale na najvyššom dvore sa to upokojuje a čoskoro ti vyprší ultimátum.“ Zamierila k dverám, ale ešte sa otočila. „A videla som tvoje výsledky. Prichádzaš o silu. Keď nič iné, mal by si Erin aspoň povedať pravdu. Už nie je dieťa, nemusíš ju chrániť. Uvedomuješ si to?“

Zovrel pery a naznačil jej, aby odišla. Skutočne by ocenil, keby mu celé kráľovstvo nepripomínalo, že musí z Erin urobiť svoju kráľovnú alebo odstúpiť z trónu. Tikanie hodín v rohu jeho dileme vôbec nepomohlo.

Ráno sa Carolina cítila o niečo lepšie. Bola slabá, ale nič ju nebolelo a prihlásil sa hlad, čo považovala za dobré znamenie.

Kamal ju napriek tomu nespustil z očí. Doprial jej len dve minúty v kúpeľni a sprchu si dali spoločnú. Zostali v nej dlhšie, než bolo nutné. Kamal ju nedokázal pustiť, neustále hladil jej zblednutú pokožku, ktorú ešte prednedávnom krášlilo opálenie. Šepkal jej slová, ktoré by nikdy nevyslovil.

Nakoniec sa od seba odtrhli a zamierili na raňajky. Carolina si povedala, že tak či tak bude mŕtva a nemusí si strážiť váhu. Zjedla lievance, čokoládové koláčiky, po nich si dala miešané vajcia so slaninou a všetko to dorazila pohárom mlieka a džúsu.

Ešte aj Kamal mal sánku na zemi. „Chceš ten jed zo seba dostať cez žalúdok?“

Mykla plecami. „Po celý život som jedla zdravo, pred smrťou mi to môže byť jedno.“

Kamal to tak nevidel. Upíri obvykle nedbali na zdravú stravu, pretože ich telá zvládnu ľudské toxíny. Ale ani oni nezvládali väčšinu ovocia, ktoré už nechutilo ako ovocie ale ako chemická továreň. Aj mäso museli mať zo špeciálnych fariem a mlieku sa vyhýbali hlavne tí, ktorí strávili nejaký čas na východe a vedeli, že dospelému telu viac škodí ako prospieva.

On sám nevnímal, čo je. Nechutilo mu.

Keď dojedli, Aislin ich cez intercom zavolala do ordinácie, kde už čakali Salvator s Erin. Erin sa práve dozvedela novinky a mala podobný výraz ako v noci Salvator. Potlačila ho.

Kamal vysadil Cari na stôl, ale Aislin sa ani nepohla, aby jej spravila testy.

„Kamal, dlho som porovnávala vašu krv a asi som našla spôsob ako Carolinu zachrániť,“ povedala im radostnú správu.

„Ako?“ opýtal sa nadšene a pozrel na Cari. Konečne v nej videl aspoň kúsok nádeje.

Odkašľala si. „Keď prvý raz nadobudla tvoju silu, mágia v nej zabila ľudské baktérie a vírusy. Ale tá mágia je neporovnateľne slabšia, lebo ona je človek. Tak ma napadlo, že ak na ňu vyšleš plnú silu vlastnej energie, malo by to stačiť na to, aby sa jej telo zbavilo toxínov.“

„A nemôže jej to ublížiť? Keď je človek?“

Pokrútila hlavou. „Nezostane v nej. Predstav si to ako prietok rieky po daždi. Chvíľu sa zdvihne hladina, ale potom veľká voda opadne. Cari to maximálne vyčerpá. Už som spojila vašu krv na sklíčku a jedy z tej časti zmizli. Podľa mňa to zaberie.“

Kamal počul, ako sa Cariino srdce nadšením rozbúchalo. Objal ju. „Tak na čo čakáme?“

Carolina si ľahla a s miernym strachom čakala, čo sa bude diať. Kamal jej neustále pozeral do očí a priložil dlane na jej čelo. „Bude to bolieť?“ opýtala sa s detskou naivitou.

Upíri sa zasmiali. „Použijem kúzlo, ktorým sme liečili bolesti. Zaberá na celé telo.“

„D-dobre.“ Uhladila si čierne vlnky. „Poďme na to.“

Kamal povzbudivo mrkol a okolo nich zažiarila modrá farba. Necítila nič, len zvláštne napätie, akoby mala v žilách viac krvi než je vhodné. Tento pocit pretrvával pár minút, potom sa Kamal odtiahol a mágia pohasla.

„No? Mala by som niečo cítiť?“

Aislin vzala ihlu a odobrala jej krv. „O pár minút budem mať výsledky.“ A zmizla v labáku.

Kamal pomohol Caroline posadiť sa a preplietol im prsty. Toto gesto neušlo dvom zvyšným upírom. Erin žiarlivo uhla pohľadom a zaškrípala zubami. Je nefér, že ona trpí so Salvatorom vyše jednej dekády a Kamal, so všetkými jeho chybami a názormi, si získal Cari tak rýchlo.

Salvator si zachoval kamennú tvár. Musel si pripomínať, že ich situácia bola iná. Keď sa Kamal a Cari stretli, obaja boli dospelí.

On nemusel bojovať s pocitom, že je pedofil, keď túžil po šestnásťročnom dievčatku, zatiaľ čo jeho vlastný vek má už štyri cifry.

Odkašľal si. „My vás tu necháme. Budeme v obývačke.“ Odtiahol Erin von. Kráčali bok po boku.

Erin naňho obviňujúco pozrela. „Prečo si im nepovedal aj tamto?“

„Poviem. Ale teraz si vytvorili niečo veľmi krehké, čo ešte nechcem narušiť.“

„Láska založená na nutnosti neexistuje, Salvator,“ prskla.

Upír sa k nej s bolesťou v očiach otočil.

Erin si uvedomila, čo povedala a privrela oči. „Keby Carolina mala na výber... nikdy by si s Kamalom nezačala, to musíš pripustiť.“

„Tak ako ty so mnou,“ dodal potichu, akoby to malo zmenšiť dopad ich situácie.

Nemusela odpovedať, aby poznal pravdu. A bola príliš hrdá, aby mu povedala, že on už jej srdce má a to odo dňa, keď si po ňu prišiel po tom, čo ju rodičia vyhodili na ulicu.

Salvator sa bez slova pohol a hodil sa do kresla v obývačke. Erin by mu najradšej vyliezla do lona a uhasila tú žiadostivosť, ktorá ich oboch trápi už viac ako desať rokov. Namiesto toho si naliala studenú vodu a tvárila sa, že je všetko v najlepšom poriadku.

Kamal sa nikdy nebál tak ako v tejto chvíli. Každý jeden sval v tele mal napnutý, k pravidelnému dýchaniu sa musel nútiť a takmer Cari rozdrvil ruku, ako ju stláčal.

„Kamal?“ Pootočila jeho tvár k sebe. „Čokoľvek nám Aislin povie... nemôžeš sa za to obviňovať.“

„To nejde. Mojou vinou ťa Brian otrávil. Máme chrániť ľudí pred našimi problémami a ja som zlyhal.“

Vzala mu tvár do dlaní. Modré oči jej pretekali úprimnosťou. „Nezlyhal. Aj ja som urobila pár hlúpostí. Možno je to osud. Ak aj umriem, posledné týždne za to rozhodne stáli.“ Skazene sa usmiala.

Pristúpil k nej bližšie a kúpal sa v teple jej poddajného tela. „Bol to krásny koniec života. Som rád, že som ťa v ňom stretol, len ma mrzí, že na tak krátko.“

Srdce jej poskočilo. Zamotala si prsty do jeho vlasov a pritiahla si ho k perám. Chcela mu to povedať, vážne chcela. Tie slová už mala na jazyku. Ľúbim ťa. Ale nedokázala ich vysloviť. Namiesto toho ho pobozkala.

Kamal si v tej chvíli pripustil, že všetko to utrpenie v jeho živote stálo za posledné týždne s Carolinou. Ak toto má byť koniec, nie je najhorší. Už-už otváral ústa, aby jej povedal znepokojujúci fakt, že sa do nej zaľúbil, ale dvere labáku sa rozleteli a Aislin k nim doslova prihopkala. „Podarilo sa! Jed je preč!“

„Skutočne?“ Cari zoskočila z lôžka a mladú doktorku objala. Potom sa vrhla Kamalovi do náručia.

„Ďakujeme, Aislin,“ povedal cez radostný smiech.

„Rado sa stalo. Ja som vlastne nič neurobila.“ Napriek tomu sa tešila zo svojho triumfu. „Choďte to osláviť.“

Obaja ešte raz objali krehkú ženu a pobozkali ju na líca. Mierne očervenela.

Spoločne zašli za ostatnými, aby im to oznámili a potom už Kamal ťahal Cari do auta, aby splnili Aislininu radu a patrične to oslávili.

Brian zdvihol pohľad od ukradnutých zápisov z múzea a pozrel na svoj mobil. Keď uvidel volajúceho, hneď zdvihol. „Novinky?“

„S tým jedom ti to nevyšlo,“ povedal mu volajúci na druhom konci. „Kamal ju vyliečil.“

Zanadával. „Mal som to tušiť. Jeho sila je priveľká.“

„To je. Ale ty si vedel presne, aká silná. Inak by si ho neprinútil uhryznúť ju, však?“ vytkol mu jeho špeh.

Uškrnul sa. „Aj na to prišli?“

„Zatiaľ nie, Salvator to tají. Žiarli.“

Mykol plecami. „Ak očakávaš, že spasím aj jeho, mýliš sa.“

„Raz to aj tak urobíš. Obaja vieme, že nie si taký, za akého ťa majú, Brian.“

Odkašľal si. „Neviem, o čom hovoríš.“

„Nedal by si jej ten jed, keby si nepoznal minimálne dva spôsoby, ako by sa z toho dostala. Pokúšaš šťastie, Brian.“

„Naznačuješ, že mäknem?“

Smiech. „Naznačujem, že ja vidím, čo robíš. Premenil si Isobel Wallisovú, aby mohla byť s Conorom. Mohol si zabiť aj Annie, ale ty si si odo mňa namiesto toho vypýtal svadobnú fotku. A nemysli si, že neviem o veľkráľovnej Mine. Začína mi vŕtať v hlave, prečo práve ja pre teba musím špehovať priamo Salvatorovi pod nosom.“

Nebránil sa dohadom. „Nie? Zamysli sa.“

„Takže tu som z nejakého dôvodu,“ znelo to urazene.

„A ty presne vieš z akého. Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše. Mám dosť tvojho utrpenia a nočných môr.“

„To sa ťa netýka.“

„Máš pravdu, mňa nie. Uži si to tam, budem ťa ešte potrebovať. Oznám mi akýkoľvek pokrok, ktorý urobia v hľadaní tabuľky.“

„Spoľahni sa. Ale dávaj si pozor na svoj zadok, Kamal je poriadne vytočený.“

„Čudoval by som sa, keby nebol.“ Zložil a s výdychom zaklonil hlavu. Mal neblahé tušenie, že k tomu najhoršiemu ešte nedošlo.