Temné prebudenie 22

Kamal pohládzal spiacu Carolinu po vlasoch a vychutnával si pocit, ako mu leží na hrudi. Neodolal spokojnému úsmevu. Počas dňa ju poriadne unavil. Sotva sa dokázala zdvihnúť, aby sa navečerali a potom zaspala ako mŕtva.

Sám sa čudoval, že odrazu mu stačí jediná žena. Doteraz žiadna nezvládla jeho neukojiteľné libido. Carolina vyzerala, že ak by sa pri tom nemusela namáhať, dala by si ešte dve kolá.

O to viac si ju cenil. Obdivoval ju. Zvládala ho na toľkých úrovniach – jeho správanie, jeho zvyky, názory, sex. A pri tom dokázala žiť aj vlastný život, tešiť sa svojim záujmom.

Ju si vedel predstaviť po svojom boku. Pochyboval, že by ho niekedy unavila. Už teraz si dokázal predstaviť, že bude často spávať na gauči, ale nech sa prepadne, ak sa neteší na uzmierovanie.

Som blázon. Koho normálneho vzrušuje pomyslenie na hádky so ženou? Nuž čo, on aj tak normálny nikdy nebol. A ani o Caroline sa to povedať nedalo.

Cez okno začali presvitať prvé slnečné lúče a zaliali ich telá slabou žiarou. Cari sa pomrvila a rozkošne zastonala.

Ich pokojné ráno prerušilo zazvonenie Kamalovho mobilu. Najradšej by ho spláchol do záchoda.

„Čo je?“ zavrčal. Chvíľu počúval a na konci len smutne vzdychol. „Daj mi hodinu.“

„Kto to bol?“ zívla Cari ospalo a zaborila nos medzi jeho krk a rameno. Jej teplý dych ho hladil na pokožke.

„Conor,“ odpovedal jej ospalo. „Musím ísť do práce, máme nejaké naliehavé záležitosti.“

„Aj tu máš jednu naliehavú záležitosť,“ ukázala na seba.

Pobozkal ju na čelo. „A buď si istá, že sa postarám aj o ňu.“

Zamrmlala ako mačiatko a nesúhlasne ho pozorovala, keď zmizol v kúpeľni. O pár minút už bol oholený, nahodený v nenávidenom obleku a naposledy ju pred odchodom pobozkal.

„Prídem čo najskôr,“ sľúbil jej.

Zvodne si prešla rukami po odhalenom tele. „Budem čakať.“

Zastonal. „Ženská, ty ma privedieš do hrobu.“

Cari ešte chvíľu leňošila, ale zaspať sa jej nepodarilo. Vstala a rozhodovala sa medzi dvomi nepríjemnými alternatívami – ísť do práce alebo ísť navštíviť rodičov. Ani do jedného sa jej nechcelo. Od samého zúfalstva zavolala sestre.

Rose jej to zdvihla po dlhšom čakaní. „A-áno?“ povedala trochu zadychčane.

„Ahoj Rose. Nezobudila som ťa?“

Čosi zapraskalo. „Nie, vôbec nie.“ Ktosi zastonal. „Prakticky som...“ úder kovu o kov, „ani nespala.“

Cari predpokladala, že sestra sa nachádza v tlačiarni vydavateľstva, pretože tie zvuky nevedela zaradiť. „Pohádala som sa s rodičmi. Poriadne,“ posťažovala sa.

Rose vzdychla. „A... ja ti mám pomôcť?“ Znela, akoby utekala. Potom akoby sa rozrazili dvere.

„No, si jediná, s ktorou je rozumná reč. Urobila som chybu, áno, ale oni urobili ešte väčšiu a mne vyčítajú, že som si šla za svojím snom,“ vyliala si dušu.

Rose si vzdychla a Cari by prisahala, že niekoho udrela do tváre. „Ísť si za svojimi snami je dôležité,“ povedala prvú vec, ktorá jej napadla. „Ak ich neľutuješ,“ rozbíjanie okna, „je všetko v poriadku.“ Rose zvýskla. „Ty prasa, ešte raz ma chytíš za zadok a zlomím ti aj druhú ruku!“

„Prosím?“

„To nebolo tebe. Mám tu trochu naponáhlo.“ Vydala zvuk ako pri náročnom skoku. „Takže o čo ide? Nehlásila si sa pravidelne, keď si bola preč?“

„Vlastne som tajne vyštudovala archeológiu a moje vykopávky v Egypte nedopadli dobre. A prichytili ma uprostred obednej rýchlovky s niekým, koho pri mne ani nechceli vidieť.“

„Čo?“ Rose znela zaskočene. „Ty si... ani neviem, kde začať!“

„Ja viem, ja viem.“ Zamračila sa. „Rose? Počujem za tebou streľbu?“

„É... nie? To je... telka. Počkaj chvíľu.“ Rose musela prikryť mikrofón, pretože Cari počula len tlmené dunenie. Čo to jej malá sestra stvára? „Už som späť. Takže ty si nikdy neštudovala symboliku? Robila si vlastné vykopávky? V tvojom veku?“

„Som dobrá,“ ohradila sa. „Vedela som, že nebudú nadšení, keď to zistia, ale nemôžu mi diktovať, čo mám robiť. Som dospelá.“

„To rozhodne si. Presne to im povedz a oficiálne im predstav... kohokoľvek, s kým chodíš. Naši rodičia sú staromódni, potrebujú mať veci podľa akejsi zastaralej etikety. Určite očakávali, že zostaneme pannami do manželstva.“

V Carinom prípade to bolo približne tak. „Rose, čo robíš? Znieš, akoby si bežala maratón.“

V pozadí sa rozozvučali sirény. „O-ó. Musím ísť. Potom sa porozprávame.“ Rose zložila a nechala Cari ešte zmätenejšiu.

„Ja sa im za vlastný život ospravedlňovať nebudem,“ zašomrala si popod nos a napriek nepekným skúsenostiam sa rozhodla ísť do múzea. Zostávali jej posledné artefakty, potom bude mať voľno a môže sa pustiť do papierovačiek v skutočnej práci.

Múzeum už bolo strážené Salvatorovými agentmi a na parkovisku zazrela Isobelino auto. Upírka s dokonalou precíznosťou pracovala na stredovekom náboženskom obraze a po prvý raz nevyzerala, že ju to baví.

„Nepáči sa ti obraz?“ opýtala sa Cari, keď sa pozdravili.

Isobel si vzdychla a odložila tenký štetec, aby ho nahradila niečím podobným špáradlu. „Nerada opravujem náboženské výjavy.“

„Prečo?“

Vycerila na ňu zuby. „Hovorí ti niečo inkvizícia?“

Zasmiala sa. „To bolo dávno.“

„Pre upírov nie. Ich spomienky sú čerstvé a navyše nie som fanúšik náboženstva.“ Zamračila sa na obraz.

„Upíri nie sú veriaci?“

„Keď sú považovaní za diablov? Sotva. Ľudia, ktorí nás lovia, sú tajne riadení náboženskými fanatikmi a máme podozrenie, že aj vysokými cirkevnými hodnostármi. Vo svojich ovečkách vyvolávajú strach ale vlastne nadprirodzeným závidia. Večný život a tak. Tiež vedia, že nadprirodzené bytosti by ich kedykoľvek porazili. A tak ich chcú zo závisti a strachu zabiť.“

Cari nebola nováčik v spore viery s faktami. Je archeologička, patrí to k jej práci. „Takže upíri neveria v Boha?“ Posadila sa za svoju stoličku, ale čelom k Isobel. Vedela, že Kamal pochádza z Egypta a občas používal mená ich bohov, ale nevzýval ich. Len namiesto „pri všetkých svätých!“ používal napríklad „pri Anubisovi!“.

„Nie v toho z Biblie, to určite nie.“ Isobel robila nenápadné ťahy.

„Tak v nejakého iného? Teda... niečo pre nich musí existovať, nie? Nejaká vyššia sila mimo anjelov.“

„Nepovedala som, že neexistuje. Sú starí, väčšina zažila viacej vĺn rôznych náboženstiev. Ale myslím, že u nich je to skôr o filozofii než o viere v nejakú bytosť.“ Opatrne riedidlom zotrela kus farby.

„A o akú filozofiu ide?“

Isobel sa uškrnula. „Pripravuješ sa na upírsku existenciu? Bojíš sa, že budeš zatratená?“

Zružovela. Nie často si dovolila myslieť na to, ale áno, bála sa, že príde o... dušu?

Upírka sa zasmiala. „Carolina, život v nás nie je určený živočíšnym druhom. Ukázala by som ti tonu ľudí – a väčšina z nich sedí na vysokých miestach – ktorá už svoju dušu a život ako taký stratila.“

„Pijete krv. Esenciu života. Najcennejšiu tekutinu na svete.“

„Vidíš? Niekto by povedal, že to najcennejšie je ropa. Ty si za to najcennejšie označila niečo, čoho sú tu miliardy litrov. Preliala by si krv? Nie. A to z nás robí živé bytosti. Len naše zámery.“

„Takže kým budem konať dobro, môžem sa považovať za živú?“

Isobel sa vystrela. „Istý nemenovaný pápež dal v mene dobra vyvraždiť milióny nevinných. Ide skôr o zámery ako o činy.“

Pretrela si oči. „Som zmätená.“

Upírka sa nad ňou zľutovala a posadila sa na stôl medzi artefakty. „Carolina, nebudem ti hovoriť, ktorý boh je pravý, aby si sa naňho obrátila, keď sa zmeníš na upírku. Ty sama si bohyňou svojho života a len ty rozhodneš, aký bude. Môžeš si vybrať cestu skazy, zloby, nenávisti a zabíjania, ale nakoniec to budeš len ty, kto utrpí a bude sa báť vlastného tieňa. Alebo budeš vždy veriť v ten kúsok dobra v ľuďoch a problémy zmeníš na výzvy.“

„Čo ak tá voľba nie je na mne?“ bála sa.

„Keď už nebude na tebe, vtedy prestaneš žiť. Staneš sa bábkou iných. Rozumieš mi?“

Zamyslela sa. „Asi áno.“

Isobel prižmúrila oči. „Vieš, koľkí sa už pokúšali ovládať iných? A ako dopadli?“

Cari mala pocit, že tentoraz Isobel vôbec nehovorí o jej existenčnom probléme, ale o celosvetovom fenoméne. Preglgla. „Niektorí sa zapísali do dejín ako veľkí hrdinovia.“

Odfrkla si. „Pesimistka.“ Vrátila sa k obrazu. „Kto chce byť ovládaný, bude, na tom nikto nič nezmení. Ale to už je iná téma. Proste sa neboj, že o niečo prídeš, keď ťa Kamal premení na upírku. Ty si ty.“

Trochu ju to upokojilo. Nemala záujem hľadať si boha, aby mohla prosiť o vlastnú dušu. Rada skúmala iné viery ale keby sa mala na každú dať, preskočilo by jej.

Salvator zaklopal na Kamalove dvere a nazrel dnu, či ho pri niečom neruší.

Upír práve skladal telefón a podpísal poslednú zmluvu. „Áno?“

„Máš čas?“

„Chcel som sa čím skôr vrátiť domov,“ priznal.

„Ja viem. Ale o niečom sa musíme vážne porozprávať. Príď dnes ku mne do paláca, o piatej, dobre?“

Kamal naňho vyceril tesáky. „Budem mať niekedy voľno?“

Salvator uhol pohľadom. „Po dnešnom rozhovore ho možno budeš potrebovať.“

Vystrel sa. „Prečo?“

„Tu nie. Dokonči, čo musíš a choď do paláca. Bude tam Oliver alebo Zoe, ostatných som poveril hľadaním tabuľky. Podajú ti nové informácie.“

To zastieranie sa mu nepáčilo. „Fajn,“ odvrkol, mysľou stále pri Caroline.

O niekoľko hodín dal voľno svojej sekretárke a viezol sa do sídla. Zavolal Caroline.

„Áno, miláčik?“

Zahrialo ho pri srdci. Tá prezývka z nej vyletela tak prirodzene, akoby ju používala od začiatku. „Cari, mrzí ma to, ale Salvator so mnou chce niečo prebrať. Idem do paláca, prídem až večer.“

Smutne zastonala. „Kedy budeme môcť mať nerušený týždeň, ktorý strávime v posteli? Sami?“

„Čoskoro, sľubujem. Kúpime si putá, jedlé krémy a sexy spodné prádlo.“

Vyprskla do smiechu. „Ty si kúpiš sexy spodné prádlo?“

„No dobre, tak to bude len pre teba. Ale ostatné vyskúšame spoločne.“

„Hmmm, teším sa na tie putá.“

„Ako inak, diablica. Uvidíme sa doma.“

„Dobre. A povedz Salvatorovi, nech si trhne nohou. Keď on nemá sex, neznamená to, že ho nemôže mať zvyšok jeho kráľovstva.“

„Áno, to by mohlo zabrať. Najbližší rok so mnou ani neprehovorí.“

„Ale mali by sme čas pre seba. Hnevá ma, že nás stále niečo otravuje,“ priznala. „Ani sme sa nestihli spoznať a...“

„Ja viem, Cari. Ale všetko napravíme. Z nášho domu urobíme domov.“

„To znie krásne. Budem sa tešiť.“

„Ja sa teším už teraz.“

„Jazdi opatrne,“ rozlúčila sa.

„Aj ty.“

Keď zaparkoval pred sídlom, slnko začalo zapadať a kým mu Zoe ukázala nové výsledky pátrania, bola už úplná tma.

Spoločne čakali na Salvatora, zatiaľ čo Oliver niekoľkokrát odbehol a pribehol, aby do počítača zaznamenal nové údaje.

Zoe hodila Kamalovi nealkoholické pivo a sama pomaly cucala krv z pohára.

„Netušíš, čo mi chce Salvator povedať?“ vyzvedal, usadený v kresle.

V očiach sa jej mihlo poznanie. „Tuším, ale oficiálne to nemám vedieť.“

Uškrnul sa. „Oči a uši všade, čo?“

„Som najlepšia, musím mať chorobu z povolania,“ bránila sa tajomne.

„Aby si raz nevidela a nepočula, čo nechceš,“ podpichol ju.

Vyplazila naňho jazyk a vyložila si nohy na stolík pred nimi. Kamal kútikom oka zazrel, ako na ne Oliver obdivne hľadí. A ako si musel napraviť nohavice.

„Ver mi, niektoré veci, ktorých som bola svedkom...“ striasla sa. „Musí mať každý upír nejakú úchylku?“

„Ja žiadnu nemám,“ ohradil sa.

Nadvihla obočie. „Kamal, mal si hárem!“

„Mal. Už nemám.“ Potom sa zamyslel. „Aké úchylky majú ostatní?“

Zaiskrilo sa jej v očiach. „Tak napríklad Oliver má neskonalý fetiš pre moje pozadie,“ povedala bez toho, aby naňho pozrela.

Upír zavrčal, ale nič nepoprel. „Možno by si ho nemala vystavovať v tých obtiahnutých nohaviciach,“ zamrmlal, než odišiel.

Kamal bojoval s úsmevom.

Zoe mu za chrbtom ukázala, kde ho má. „A to je ešte jeden z tých normálnejších,“ pokračovala.

„Áno?“ Lomcovala ním zvedavosť. „Hovor, hovor a preháňaj.“

Veselo si cucla z B pozitív. „Kto by ťa zaujímal?“

„Hocikto. Napríklad Conor. Je predsa ženatý.“ Nevedel si predstaviť, že by to úzkoprsý upír robil inak ako na misionára so zhasnutými svetlami.

„To mu nebráni v prasačinkách. Nechcem nič prezrádzať, ale povedzme, že s Isobel doma majú miestnosť vybavenú ako vypočúvaciu celu s nie práve vypočúvacími... nástrojmi.“

Vyprskol do smiechu. „To nie! Conor?“

Prikývla. „Náš Conor.“

Potom mu napadla nebezpečná myšlienka. „A Salvator? Pre čo mal slabosť, než skončil s Erin?“

Zoe si zahryzla do pery. „Nie som si istá, či by som mala niečo prezrádzať na vlastného kráľa.“

„Ale no tak, budem mlčať ako hrob. Povedz mi to,“ prosil s očami opusteného šteniatka.

Zoe sa chichotala. „No, náš kráľ mal divoké chúťky. Vo všeobecnosti sa rád hral.“

„Hral? Ako hral?“

„Na kráľa a úbohú slúžtičku. Pacienta a sestričku. Väzniteľa a väzňa.“ Zase sa striasla. „A raz šiel do lesa, kde sa jeho milenka obliekla za Červenú čiapočku a...“

„Dobre, dobre, viem si predstaviť,“ zastavil ju.

„Ty si sa pýtal. A už ťa niekedy napadlo otvoriť sklad za mučiarňou v podzemí?“

„Mučiareň nepoužívame už storočia. Ani som nevedel, že nejakú máme.“

„Ó áno, máme. Salvator ju udržiava v dobrom stave. Stavím sa, že raz tam odtiahne Erin.“

Takmer sa zadrhol pivom. „Náš Salvator je sadista?“

„To nie, preboha! V živote som ho nevidela ublížiť žene. Skôr rád budí strach. Je preňho ako afrodiziakum.“

Už zase sa bavil. Tak jeho kráľ fičí na vydesených obetiach. Erin preňho musí byť najhorším pokušením.

„Je tu niečo na smiech?“ prerušil ich hromový hlas ich kráľa.

Okamžite zmĺkli.

„Áno, Zoe mi hovorila o svojej práci,“ vynašiel sa Kamal. „Tak čo si so mnou chcel?“

Salvator sa zachmúril. „Poďme k Aislin, budeme potrebovať jej výklad.“ A hneď tam zamieril.

Kamal vstal a váhavo pozrel na Zoe. „Bude mi po jeho správe mizerne?“

Uprela naňho svetlozelené oči a uhladila si medené kučierky. „Možno stratíš istotu, ktorú si doteraz mal,“ povedala pokojne a dopila krv. „Choď. Je lepšie to vedieť.“

Neisto kráčal za svojím kráľom, kým sa za ním nezabuchli dvere ordinácie a Aislin sa neobjavila aj s nejakými papiermi.

Salvator sa postavil pred neho s neutrálnym výrazom. „Kamal, chcel som si to ešte pár dní nechať pre seba, ale... robil by som to len z čistej závisti a to nemôžem. Je na tebe, ako s tou informáciou naložíš.“

Prikývol.

Salvator si vzal od Aislin zložku. „Tu sú tvoje a Carolinine snímky krvi. Zdá sa, že už viac nie ste spútaní panenským hryznutím.“

Cari sa už balila, keď jej zazvonil mobil. Vyhrabala ho z kabelky cestou k autu. „Áno?“

„Dobrý večer, doktorka,“ ohlásila sa Sophie. „Mám pre vás horúce novinky.“

„Sem s nimi.“ Prepla si mobil na sluchátko a vyštartovala.

„Konečne som vystopovala posledný kus tabuľky. Aspoň podľa fotografie by to mal byť ten chýbajúci. Je tu, v Londýne. Dostal sa sem ako pozostatok akéhosi mŕtveho zberateľa asi pred sto rokmi. Nikto ho nevedel zaradiť a tak ho žiadne múzeum nevystavilo. Tá vec hnije v sklade za Londýnom.“

Cari takmer vyšla zo svojho pruhu. „Máš adresu?“

„Áno, aj číslo umiestnenia. Ale je tu jeden problém.“

„Aký?“

„Do toho skladu si dnes vyžiadali prístup dve osoby. Budú tam sotva o hodinu, keď príde strážca s kľúčom.“

Zbledla. To bude určite Brian a Ekrem. Ak ju získajú, strhne sa už len boj o armádu. Ale ak by ju dostali oni s Kamalom, navždy by mali pokoj, pretože Ekrem by moc nezískal. A tým ani Brian.

Pridala na najvyššiu povolenú rýchlosť. „Pošli mi adresu, Sophie. A ďakujem.“

„Niet za čo, doktorka. Držte sa.“ Zložila a ihneď jej poslala esemesku s adresou. Cari zamierila k Salvatorovi, nastavila adresu do navigácie a vytáčala Kamalovo číslo.

Ako naschvál sa vždy ozval len odkazovač. Dupla na plyn a uháňala k sídlu. Ak to nestihnú, stratia jedinú príležitosť ukončiť toto naháňanie sa za mocou a armádou.

Prifrčala na parkovisko, nechala bežať motor a vyletela z auta. V obývačke našla Zoe s Oliverom, ale Kamala nie.

„Kde je Kamal?“ dychčala.

Pozreli na ňu ako na ducha. „Prečo?“ opýtal sa Oliver.

„Musím s ním hovoriť! Ihneď!“

Upír ukázal smerom k ordinácii, odkiaľ počula tlmený rozhovor. Dobehla k dverám a chcela ich otvoriť, ale cez škáru začula slová „... my nie sme spútaní? Skutočne?“

Zastala a nedokázala sa pohnúť. Uvidela Kamala, ako radostne nadskočil a to ju zabolelo.

„Nie,“ potvrdila Aislin. „Puto sa zrušilo, keď si začal používať svoju mágiu.“

„Ako je to možné?“

„Nenarodil si sa ako upír a zdá sa, že krv mága, ktorým si, je silnejšia a doslova potlačila upíra v tebe. Tým prerušila spojenie medzi vami dvoma. To ma naviedlo k myšlienke vyliečiť ju tvojou silou.“ Podala mu papier. „Nebudem ťa nudiť biológiou, ale krv má v sebe určitú stopu, keď je niekto pripútaný. Napríklad Salvatorova a Erinina. Ale vaša je čistá, nemá tento element.“

Kamal sa usmieval ako dieťa na ihrisku. Carolina si zahryzla do pery. Myslela si, že je rád, že je s ňou spútaný, že sa cez to preniesol. Hovoril s ňou predsa o deťoch. O ich deťoch. Domove. Alebo to urobil len zo zúfalstva, že nič lepšie už aj tak nemôže mať? Lámalo sa jej pri tom srdce, až zabudla na naliehavú situáciu.

„Môžeš to skúsiť, tu je krv z chladničky,“ dala mu sáčok.

Kamal si ho vzal a pomaly sa napil. Počkal pár sekúnd. „Je to tak!“ vykríkol. Šťastne sa zasmial. „Salvator, ja som slobodný!“ Objal svojho kráľa a pritiahol k nim aj prekvapenú Aislin. „Som slobodný, slobodný!“ opakoval, zatiaľ čo Cari po lícach tiekli slzy zrady. „Už nie som závislý od Caroliny! Mám späť svoj život!“

To bol posledný klinec do rakvy mŕtvej lásky, ktorú cítila. Zvesila plecia a tichučko vzlykla. Rýchlo sa zvrtla a utekala preč.

„Cari, čo je?“ Zoe sa pred ňu v obavách postavila.

„Uhni, pijavica, už s vami nemusím mať nič spoločné!“ povedala bezcitne a obehla ju. Cez slzy poriadne nevidela, kadiaľ ide a na schodoch zakopla. Ani to ju však nezastavilo, nasadla do auta, kým si neuvedomila, že jej ho kúpil Kamal. Znenávidela ten stroj.

Tabuľka, pripomenul jej mozog, ktorý bol až doteraz v úzadí, aby mohlo rozhodovať srdce.

Áno, tabuľka. To bude jej vykúpenie. Napraví svoju dávnu chybu, keď neposlúchla Kamala a zabráni Ekremovi v získaní moci. Potom budú vyrovnaní a už nikdy sa viac nemusia vidieť. On bude mať svoj hárem a ona si bude kúsok po kúsku skladať svoje rozbité srdce.

S novou odvahou dupla na plyn, vďačná za automatickú prevodovku, a zamierila do skladu, kým nebude neskoro.