středa 18. prosince 2019

Temné prebudenie 24








Keď sa zobudila, pri jej posteli stála podivne mladá doktorka v bielom plášti s vlasmi farby medi a hrdze a čítala jej kartu.
Cari sa nadvihla, aby dala najavo, že je hore.
Lekárka sa usmiala a odložila záznam. „Dobré ráno, slečna Bloomová. Ako sa cítite?“ Posadila sa na posteľ.
„Už mi bolo lepšie,“ priznala.
„Pochopiteľne. Vaše oblečenie bolo zničené, máte komu zavolať, aby vám priniesol nové?“

Tak za prvé, nemá ani mobil a za druhé... Kamalovi ani upírom volať nebude, na rodičov je nahnevaná a Rose nemôže nič prezradiť. A keď naposledy hľadala pomoc u Winter, dopadlo to zle. „Vlastne nemám,“ pripustila a ľahla si pohodlnejšie.
Lekárka si zahryzla do pery. „Slečna Bloomová, niečo by som vám mala povedať. Nie som vaša doktorka, ani na tomto oddelení nepracujem. Volám sa Jordana, som pediatrička.“
„A čo tu teda robíte?“
Jordana si uhladila rozpustené vlasy. „Viem, kto ste. Poznám Salvatora a upírov. Neviem, či vám o mne hovorili, ale som vlčica z miestneho klanu vlkolakov.“
Cari sa strhla a posadila sa. Chvíľu videla čierne a biele bodky.
„Nie, prosím, nepanikárte. Nie som tu... na ich príkaz. Dozvedela som sa, čo sa včera stalo. Chcela som sa pozrieť, či ste v poriadku.“
„Som, ako vidíte. Môžete ísť. S vaším svetom nechcem mať nič spoločné.“
„Chápem. Preto som tu. Kamal už zistil, kde ste a je na ceste sem. Ak ho nechcete vidieť... návštevné hodiny začnú o deviatej. Máte asi hodinu.“
Zamračila sa. „Prečo mi pomáhate?“
Jordana mykla plecami. „Lebo viem, aké to je byť vrhnutá tam, kam nechcete. Mám tu náhradné šaty, snáď vám padnú. Máte sa odtiaľto ako dostať? Auto, peniaze?“
Cari si Jordanu zamyslene premerala. Vážne jej pomáha? „Mám,“ odpovedala nakoniec. „Pomôžte mi, prosím.“
Jordana sa usmiala. „Dobre. Nikomu nepoviem, že som vám pomohla, ale budú vedieť, že ste tu boli. Hneď sa vrátim.“ O pár minút sa vynorila aj s jednoduchými džínsami a bielym tričkom, čistým spodným prádlom a dokonca aj ponožkami. Carolinine čižmy boli pri posteli.
S lekárkinou pomocou sa obliekla, upravila v kúpeľni a nový doktor jej dal inštrukcie, kedy zložiť obväzy a ako si čistiť rany, aby sa nezapálili.
Nakoniec ju Jordana vyprevadila von. Poprchávalo. „Ďakujem za pomoc, Jordana.“
Vlčica sa usmiala. „Stačí Danny.“
„V tom prípade ja som Cari.“ Podali si ruky. „Cením si tvoju pomoc a to oblečenie ti vrátim alebo preplatím.“
„Nebuď smiešna, to je maličkosť. Teraz už choď, čoskoro prídu.“ Jemne ju objala, aby jej neublížila. „Ak by sa ti rany zapálili, môžeš mi kedykoľvek zavolať.“ Podala jej kartu so svojím číslom. „Kamal bude sliediť.“
Tým si nebola taká istá. Je predsa slobodný, určite obnoví svoj hárem a na ňu zabudne. Prečo len tá predstava tak bolí? „Ešte raz ďakujem. Raz sa ti odvďačím.“
Rozlúčili sa a Cari chcela ísť k autu, ale potom sa spamätala. Je Kamalovo. Vybrala si z neho veci, kľúče nechala v zapaľovaní a odišla.
Nevládala prejsť až k metru, preto šla autobusom, aj keď si nebola istá kde. Svoj byt dávno predala – všetky svoje veci mala v novom dome.
V absolútnom nedostatku možností vystúpila pred hotelom v Kingstone a chcela si objednať izbu, ale mala podozrenie, že upíri by jej vystopovali kreditku.
Použila teda pracovný účet z inštitútu, ktorý určite nesledujú a s pocitom úľavy sa hodila na posteľ v útulnej izbe.
Dva dni v podstate prespala len s prestávkami na návštevu kúpeľne a jedlo. Rany sa našťastie nezapálili a na tretí deň sa jej vrátila sila.
Vybavila si nový mobil s novým číslom, ktoré rozoslala všetkým známym okrem tých, s ktorými nechcela mať nič spoločné, a nahlásila ho aj zamestnávateľom a inštitútu.
Vedela, že sa nemôže skrývať naveky ale nemala odvahu čeliť rodičom. Tiež sa neustále týrala myšlienkami na Kamala. Hľadá ju? Alebo už na ňu zabudol? Je ešte vôbec v Londýne?
Odpoveď dostala o pár hodín neskôr, keď jej podráždená Sophie volala, že ju v práci zháňal „ten debil s pekným pozadím“, jej rodičia a pár ľudí, ktorých ani nepoznala.
Tvrdohlavá Cari jej prikázala, aby ich odpálkovala a zostávala vo svojom hoteli.
Deň na to sa konečne ozvala Rose a chcela ju vidieť. Dostala presné inštrukcie, ako sa nenápadne dostať do hotela, aby ju nikto nevidel a jej sestra to zvládla s obdivuhodnou ľahkosťou.
„Tak ako to je s tým štúdiom?“ vyzvedala hneď po príchode, sediac v kresle pred posteľou.
Cari jej povedala ako oklamala rodičov a vyštudovala archeológiu, no vynechala všetko o upíroch. Vysvetlila jej, že vykopávky dopadli zle a jej milenec sa zmenil na sebeckú sviňu.
Rose so záujmom počúvala. Ani raz ju neprerušila a v mysli sa jej krútili kolieska. Takže jej sestra si zariadila život po svojom. Cítila sa o niečo menej vinná. Tiež nemala čisté svedomie.
S jej problémom ohľadom Kamala jej pomôcť nemohla – veď sama si ešte žiadneho chlapa neudržala.
„Lina, ja viem, že naši rodičia urobili chybu, ale ty sa na nich hneváš len z princípu, však?“
Cari uhla pohľadom. „Stále sú tým najdrahším, čo na svete mám, spolu s tebou. Dali nám všetko, nemôžem ich nenávidieť za jednu chybu. Na svete sú oveľa horší rodičia.“
„Tak prečo si s nimi nepohovoríš?“
Pretože je zbabelá. Prešla si rukou po tvári. „Čo ak ma prestanú mať radi za to, čo som urobila?“ šepla takmer nečujne.
Rose sa zasmiala a prešla k sestre, aby ju pevne objala. „Lina, sú to rodičia, neprestanú ťa mať radi. Majú to zapísané v génoch. Pochopia, že si dospelá a môžu ti dať rady, ale určite sa ich láska nestratí len preto, že si sa rozhodla inak ako oni.“ Aspoň to si hovorila aj ona, odkedy pred svojou rodinou začala tajiť vlastné problémy.
Cari smrkla a položila si líce na Rosino plece. Zamračila sa. „Rose, čo to cítim?“
Nevinne sa usmiala. „Ale nič. Mala som vykĺbené rameno, toto mám na spevnenie,“ ukázala jej čierne spevňovacie zariadenie.
„Aha.“ Zotrela si dve neposlušné slzy. „Prepáč. Stále sa len sťažujem.“
„To je v poriadku, Lina. Každý má svoje pády. Ale ja viem, čo spoľahlivo zaberie.“ Spokojne sa zazubila. „Poď, obleč sa.“
„Rose, kam ideme?“ vyzvedala, keď ju sestra ťahala von z hotela.
„Tam, kde sa všetky problémy stratia. Do obchodu s čokoládou.“
Ach, ako ju len dobre poznala. Obe sa napchali sladkými dobrotami, kým im nebolo špatne a potom to dorazili silnou kávou.
„Zajtra budem mať o päť kíl naviac,“ sťažovala sa Cari, keď kráčali po ulici k metru. „A je to len tvoja vina.“
„Mám sa ísť kvôli tomu vyspovedať? Prekonaj sa, sestrička, potrebovala si to.“
O tom sa nehádala. Nakoniec sa rozlúčili, Rose šla domov a Cari do hotela. Výlet so sestrou jej pripomenul, že sa musí pozbierať. Stále nemá byt a nemôže navždy žiť takto.
Najprv však potrebovala vedieť, ako je na tom s upírmi. Našla dosť odvahy, aby zašla do nemocnice, kde pracovali Erin a Jordana, aby zistila, či ju vôbec niekto ešte hľadá.
Danny ju zbadala na chodbách a hneď ju pozvala do svojej ordinácie, odkiaľ práve vyšiel posledný pacient, štvorročný chlapček s osýpkami.
„Konečne si sa ukázala, Aislin a Erin ťa zháňajú už celé dni.“ Zavolala Erin, aby k nej okamžite prišla.
„Mňa? Prečo?“ A prečo to nie je Kamal, kto ju hľadá? Tak rýchlo sa cez ňu preniesol? Ona kvôli tomu bastardovi plakala každú noc až kým nezaspala.
„Tvoja krv vykazuje isté anomálie. Aislin to zistila až deň po tvojom odchode.“
„Anomálie? Umieram?“
„Nie, naopak,“ povedala Erin od dverí. Rozbehla sa ku Cari a mocne ju objala. „Tak som sa bála, prečo si utiekla? Celé kráľovstvo je hore nohami.“
„Kvôli mne?“
„A čo si čakala?“ Pozrela jej do tváre. „Kamal je na pokraji nervového zrútenia, Aislin ho prefackala, áno, prefackala, za jeho nezodpovednosť voči tebe. Ešte aj Salvator vypenil, lebo si sa stratila.“
Prekvapene žmurkala. „Kvôli mne?“ zopakovala.
„Áno. Kamal takmer prizabil Draka, keď mu nechcel povedať, kde si. Ten anjel sa len uistil, že je tabuľka v bezpečí a povedal, že nemôže zasahovať do našich osudov.“
Nevedela si predstaviť, že by ona, bezcenný človek, spôsobila taký chaos medzi nesmrteľnými. „Prečo?“
Erin zavrela dvere a oprela sa o ne. „Prečo? Prečo?! Vy dvaja s Kamalom ste si vybudovali niečo, čo sme ja a Salvator nedokázali nájsť za viac ako desať rokov!“
„Veď sa tešil ako malý, že sa ma zbavil!“
„To že je debil nemení situáciu! Cari, ty si nakopala zadok Brianovi a Ekremovi len mrknutím oka a zasadila Kamalovmu egu ranu ako ešte nikto.“ Posadila sa na Jordanin stôl. „Prečo si odišla?“
Carolina sa objala rukami. „Postavila som sa tým bastardom a prvé, čo Kamal urobil bolo, že na mňa nakričal a všetko mi vytkol. Bol nadšený, že naše puto je preč. Prečo by som mala medzi vami zostávať?“
Erin ľútosťou skrivila pery. „Ja viem, že to nedopadlo dobre, ale upíri sa ti chceli aspoň odvďačiť.“
„Nič mi nedlhujú,“ prskla. „Sme vyrovnaní.“
Jordana si odkašľala, aby upútala Erininu pozornosť a tá slabo prikývla. Doktorka začala upratovať ordináciu.
„Cari, ja viem, že je to ťažké pochopiť, ale upíri niekedy nevedia, ako sa správať voči ženám a ľuďom. Myslela som si, že si sa to pri Kamalovi už naučila.“
„Naučila, ale na rozdiel od teba, ja sebou nenechám zametať a nebudem sa tešiť z omrviniek pozornosti, ktoré by mi Kamal dal,“ povedala bezcitne.
Erin zostala ako primrazená. Nemohla sa hádať, pretože Cari hovorila pravdu. Môže jej vyčítať, že chce plnohodnotný vzťah, zatiaľ čo ona nedokáže Salvatorovi naznačiť, že nechce byť v jeho očiach ako dieťa, ktoré vychoval?
„To bolo kruté,“ sykla Jordana so striekačkou v ruke.
„Asi rovnako kruté ako Kamalovo nadšenie, že je zase voľný. Obnovil už svoj hárem?“
Erin naprázdno preglgla. „Cari, sotva spí. S nikým sa nezhovára a neustále ťa hľadá. Ty k nemu... snáď nič necítiš?“
Či k nemu nič necíti? Celé dni žije s pocitom, že má v hrudi dieru. Ale nebude kvôli tomu zo seba robiť niečo, čo nie je. „Ach, Erin, ľúbim ho viac než je možné a to ma zabíja,“ povedala so slzami na krajíčku. „A strašne ma bolí, že vo mňa neveril. Že som preňho nebola dosť dobrá.“
„Nebola dosť dobrá? Bola si preňho viac než dobrá.“
„Tak prečo ma ponížil? Prečo sa tešil, že už ma nemá na krku?“ Po lícach sa jej kotúľali slzy. „Vždy keď som sa dostala do konfliktu s jeho nepriateľmi, myslela som len naňho, aby bol na mňa hrdý... a sklamala som.“ Priznať to nahlas ju bolelo o to viac. Vzlykla. „Rozprával mi o Annie a Isobel, ako riskovali všetko, aby zachránili svojich mužov. V nich videl hrdinky a ja som bola len... príťaž.“
Jordana počúvala s vyvalenými očami a injekčnou striekačkou v ruke. Prekvapene mrkla na Erin, ktorú tiež zaskočilo Cariino priznanie.
„Ehm, zverila si sa mu niekedy so svojimi pocitmi?“ šepla Erin.
„Ako by som mohla?“ Zotrela si slzy. „Už aj tak som pri ňom vyzerala ako uzlík nervov, úbohá napodobenina toho, na čo bol zvyknutý.“
Jordana k nej zozadu podišla. Bez varovania jej pichla injekciu do krku a keď sebou Cari trhla, hneď ju odhodila.
„Čo si mi to...“ Zapotácala sa. Potom odpadla a Danny ju len-len že zachytila a odtiahla na lôžko.
„Čo si jej to dala? Padla ako kameň.“
Vlčica zafučala. „Nevedela som, akú dávku jej telo zvládne. Dostala tú najvyššiu.“
„Ty si ale citlivá.“
Danny ju prikryla a tleskla dlaňami. „Som dospelá, môj manžel je kdesi na opačnom konci sveta a chcem sex!“ vybafla na ňu.
„Donedávna si mala panický strach z čo i len jediného dotyku, tvoj manžel odišiel práve preto a stále si panna.“ Erin otvorila dvere a pomohla Danny nasmerovať lôžko do výťahu.
„Nuž, časy sa menia. Georgy na mňa kašle a už ma nebaví naňho čakať.“
„Hovor mi niečo o čakaní. Georgy aspoň záujem o sex má.“
„Škoda len, že ten záujem má tisíce kilometrov odo mňa. Pochybujem, že mi je vôbec verný.“
Erin sa tvárila, že nevidela priateľkin zdrvený pohľad. Jordana mala za sebou ťažké časy a jej vládcovia Lana a Nikolai ju namiesto podpory prinútili k manželstvu s tunajším vodcom svorky.
„Tiež ti nič nebráni vrznúť si s prvým chlapom, ktorého stretneš.“
Vyšli na prízemie a zamierili k Erininmu autu. „Som naivná, keď chcem mať sex z lásky?“
„V dnešnom svete áno. Pomôž mi.“ Spoločne usadili malátnu Carolinu na zadné sedadlo a pripútali ju.
„Asi si kúpim vibrátor,“ uzavrela tému Danny.
„No to je vážne romantické. Budeš sa k nemu v noci túliť?“
Vlčica jej ukázala oplzlé gesto. „Odvez ju do sídla, ja zavolám Salvatorovi, nech vás očakáva.“
Rozlúčili sa a každá šla svojou cestou.


12 komentářů: