Temné puto 2

Dva roky po uhryznutí, Londýn

Erin stála pred zrkadlom v hale a nanášala si lesk na pery. Hodnotila svoj výzor. Za tie dva roky sa v mnohom zmenila. Dospela. Možno až príliš skoro.

Keď ju Salvator k sebe priviedol, ani len netušila, koľko slobody nájde na tomto mieste. Dostala izbu, kde ju nikto nekontroloval, nebral jej čokoľvek, čo vyzeralo príliš honosne alebo pohodlne. Mohla jesť koľko chcela a kedy chcela. Žiadne hladovanie počas niekoľkých dní v týždni. A začala chodiť do bežnej, nie cirkevnej školy. Mohla sa maľovať a dokonca mala mobil a počítač s internetom.

Ak urobila niečo zlé, nikto ju neudrel. Nemusela celé hodiny kľačať na rôznych nepohodlných miestach a prosiť o odpustenie.

V tomto sa jej život zlepšil. Ibaže nie všetko bolo dokonalé...

Salvatora tiež netešilo, že sú spútaní a neustále hľadal spôsoby, ako sa puta zbaviť. Ale potreboval jesť a ona mu to nemohla upierať. Než sa začal kŕmiť, mal s ňou vážny rozhovor o tom, ako bude všetko prebiehať.

Najprv ju uistil, že od nej nikdy nebude požadovať sex, aj keď ani on ani ona nebudú môcť mať iných milencov.

Erin sa uľavilo, že s ním nemusí spávať. Bola primladá a vydesená. Veľmi.

Čo sa týka kŕmenia, vysvetlil jej samotný princíp. Odmietla endorfíny. Mala pocit, že tým príde o tú časť slobody, ktorú získala. Radšej prijala bolesť, aj keď ju to ničilo. Každé tri dni.

A potom tu boli jeho poddaní. Nenávideli ju. Každým dňom jej to dávali najavo, ale po šestnástich rokoch medzi ľuďmi ako sú jej rodičia sa naučila zvládať to. Jej strach sa rýchlo zmenil na obranu, ktorá sa prejavovala iróniou.

Ako prvého sa naučila zvládať toho otravného Conora a potom to šlo ľahko. Bola v menšine, čo sa týka pohlavia aj druhu. Salvator mal okolo seba viac mužov ako žien a ľudí takmer vôbec.

Pôvodne si myslela, že ide o diskrimináciu žien, ale jedného dňa jej vysvetlil, že ženy obvykle žijú s rodinami mimo Londýna, kde je to pokojnejšie. No a tie zvyšné majú vlastné byty a nebývajú v jeho paláci.

„Si krásna,“ povedala Aislin spoza jej chrbta. Dvanásťročné dievčatko sa stalo Erininou najbližšou priateľkou a dôverníčkou. Mala neobvyklý postreh a nič pred ňou nezostalo skryté.

Otočila sa pohladila ju po blond vláskoch. „Nie tak ako ty, maličká.“

Detsky si odfrkla. „Práve mi začína puberta, nemusíš mi klamať.“

Erin si kľakla pred ňu a nesúhlasne krútila hlavou. „Aislin, ak chceš zakryť tú vyrážku, nemusíš mi kradnúť mejkap.“ Zotrela jej tmavšiu škvrnu na čele a vybrala z kabelky krém a korektor.

Dievčatko očervenelo. Uprostred toľkých mužov, ktorí nemajú problémy s kožnými nedokonalosťami, sa jej ťažko žiadalo o niečo také jednoduché ako dámsku kozmetiku.

„Pozri, takto to bude lepšie.“ Naniesla jej na pokožku krém a vyrážku prekryla nenápadným korektorom. Podala jej ho. „Je tvoj. Ak chceš, budúci týždeň ťa vezmem ku kozmetičke.“

Aislin sa rozžiarila. „To by bolo skvelé. Ale... vlastne som za tebou prišla kvôli niečomu inému.“

„Iste, o čo ide?“ Pre to malé zlatíčko by šla aj do pekla.

Aislin bola v tvári úplne červená. „V-vieš, Salvatorovi to nechcem povedať. Je to... trápne.“

Až vtedy Erin spozorovala, že je v bolestiach. Jednu ruku mala na bruchu a trochu sa prehýbala vpred. „Och! Salvator ťa na to nepripravil?“ Očakávala, že keď si ju upíri takto adoptovali, pokryli aj toto územie. Očividne nie.

„Asi ťažko,“ odpovedala so sklopeným pohľadom.

Erin ju súcitne pohladila po líci. „Kedy sa ti to stalo?“

„Dnes ráno. Dosť to bolí a vieš... škola...“

Erin sa len zasmiala. Kedy sa z nej stala matka? Chúďa Aislin vôbec nemá ženský vzor. „Vieš čo? Dnes tam zavolám a poviem, že si ochorela.“ Pohrabala sa v kabelke a vybrala pohotovostný hygienický balíček. „Zober si to. A žiadne lieky na bolesť.“

„Prečo?“ znela zničene.

„Veď vieš že ti nerobia dobre. Daj si teplý čaj, raňajky, doraz to čokoládou a svet bude krajší.“

„Ďakujem, Erin.“ Aislin ju vďačne objala a potom utekala do svojej izby.

Salvator to všetko pozoroval z jedálne. Nesmierne sa mu uľavilo, že to Erin vyriešila zaňho. Ako muž a hlavne upír celkom nemal jasno v ľudských procesoch.

„To bolo od teba pekné,“ povedal a vyšiel z tieňov.

Erin bojovala so znepokojivým pocitom v podbrušku, ktorý sa objavoval vždy, keď ho uvidela. Zovrelo jej žalúdok a trochu sa zapýrila. „O nič nešlo. Ale mohol by si služobníctvu pripísať na zoznam... no...“

„Stalo sa. Tak trochu som zabudol, že mi malá Aislin dospieva.“ Vzdychol a oprel sa o stenu.

Erin fascinovane pozorovala hru svalov na jeho ramenách. Bol taký mocný... Občas si predstavovala, ako ju berie do náručia a namiesto krutého ukryznutia ju bozkáva. Pokrútila hlavou. To sa nestane. Je veľmi mladá. On je nemŕtvy. „Ehm, pomohlo by, keby si tu mal pár upírok. A nie agentiek, ktoré ťa strážia.“

„Má predsa teba. Ste takmer ako sestry.“

Srdce jej kleslo až na zem. Sestry. On ju berie ako svoju ďalšiu dcéru popri Aislin. Sklopila pohľad. „Áno, sestry.“

Salvator ju pohladil po vlasoch a šiel si po svojom. Smutne sa oprela čelom o zrkadlo. Takto to bude vždy?

V ten večer Erin ležala vo svojej obrovskej posteli s nebesami a uvažovala o reakcii vlastného tela na Salvatora. Desilo ju, že ju vôbec môže priťahovať upír ako on. Kráľ. Vo svojej neskúsenej mysli si sotva vedela predstaviť, ako by to medzi nimi fungovalo.

Ale čo má robiť, keď sú spojení? Nikdy nepocíti dotyk iného milenca. Ani len bozk.

Impulzívne sa dotkla pier. Aké by to bolo, keby ju Salvator pobozkal? Určite by to vedel. Za svoj život predsa musel mať mnoho žien. A závidela každej jednej z nich.

Pomrvila sa pod teplými prikrývkami. Celé jej telo horelo spôsobom, aký nepoznala. Roztrasene sa ho dotkla na miestach, ktoré najviac potrebovali pohladenie a takmer vykríkla. Jej vzrušenie sa stupňovalo. Takže také to je?

Zvedavo pokračovala v objavovaní a telo jej zalievali slastné pocity. Niet divu, že to každý robí. Prečo jej to rodičia zakazovali, akoby robila niečo nečisté? Je zlé dať telu, čo potrebuje?

Zastonala, keď našla zvlášť citlivý bod a prehla sa. Blížila sa k niečomu dokonalému. Ku hviezdam. Ale čo ako sa snažila, nešlo to. Bolo to na dosah a predsa vzdialené. Napriek tomu svoju snahu nevzdávala.

Salvator, ktorý ešte pred dvoma rokmi zásadne nespával, sa s trhnutím prebudil a ľahká prikrývka bola na jeho slabinách ako stan. Zaklonil hlavu. Dva roky už nezažil sladkosť vyvrcholenia. Dva roky ho mátali sny o dievčati, ktoré sa menilo na ženu a cítil sa kvôli tomu ako pedofil.

Prešiel si rukou po stvrdnutom úde a chcelo sa mu zrevať. Pozrel na hodinky. Moment, toto nie je ranná erekcia.

Svitlo mu. Erin. Ich prepojenie zasahovalo do viacerých oblastí. Ona cítila každú jeho bolesť, až kým sa to nenaučila čiastočne ovládať. Keďže ju chránil, ona väčšiu bolesť nezažila, takže nevedel, či to platí aj preňho. Ale zdá sa, že ich spája aj neznesiteľné vzrušenie. Čo to dievča vyvádza?

Natiahol si nohavice, ktoré takmer praskli v oblasti rozkroku, a vyšiel na chodbu. Prebehol popri niekoľkých dverách a bez zaklopania jej vbehol do izby. Bola tma, ale vôňa jej vzrušenia mu naplnila nozdry.

„Erin!“

Strhla sa a okamžite prestala. „Salvator, nevieš klopať?“ Posadila sa s prikrývkou okolo tela.

Zapol svetlo, aby ho videla. Aká len bola rozkošná. Ružové líca, pery červené od toho, ako si ich hrýzla, červená hriva strapatá.

„Nepôjde to,“ povedal jej narovinu.

„Č-čo?“ Chvíľu trvalo, kým sa jej zase prekrvil mozog. Jeho príchod ju vzrušil ešte viac. Stačí tak málo. Mohol by si k nej ľahnúť. Dotknúť sa jej. Ukázať jej tie hriešne veci, ktoré jej rodičia tak odsudzovali.

Zhlboka sa nadýchol. „Nedosiahneš vyvrcholenie. Nie bezo mňa.“

Takmer sa od hanby prepadla pod čiernu zem. „Ja neviem... o čom hovoríš.“ Pohľad jej klesol na vydutinu v jeho nohaviciach. Oči sa jej rozšírili.

„Neklam, Erin,“ povedal prísnejšie, než chcel. Ale možno je to tak lepšie. Je taká mladá! „Vyvolávaš vzrušenie aj u mňa. Ale naše puto nám nedovoľuje vyvrcholiť bez pomoci toho druhého.“

Ustrnula. „Skutočne?“

Prikývol. Bol polonahý a tvrdý ako skala – zlá kombinácia v jej spálni. „Choď spať.“

„Počkaj!“ vykríkla, než si uvedomila, akú hlúposť robí. Tak veľmi túžila poznať nepoznané... „Prečo... prečo si nemôžeme navzájom pomôcť?“

Áno, prečo? dodal jeho penis.

Zaškrípal zubami. „Lebo nie.“

Erin už za tie roky prišla o mnoho dôstojnosti. Stala sa niečím ako chovnou kravou, aby on mohol prežiť. Prečo jej nemôže dopriať aspoň trochu potešenia? „Sme spolu spútaní, taký je fakt! No tak, Salvator. Už ti dávam svoju krv. Prečo si nevezmeš aj toto a uspokojíš nás oboch?!“

Mrazivo si ju premeral a zabuchol za sebou dvere. „Pretože ani jeden z nás si to nevybral. Pretože ty si decko, ktoré len končí na strednej škole. Pretože si stále lovkyňa a človek.“ Sklonil sa, aby jej videl do odrazu uslzených očí. „Pretože mi upieraš vlastnú krv, až niekedy nemôžem vyjsť na slnko. Pretože nie si moja.“

Mĺkvo naňho hľadela a bojovala sama so sebou, aby nevzlykla. Po tvári jej stekali slané slzy. Vnútri cítila prázdnotu a akosi otupela. Salvator konečne ukázal svoju tvár. Chladnú, cynickú tvár. Odmietol ju tým najhorším spôsobom. Pretože nie si moja.

Tak čia je? Jej rodina ju vymazala zo svojho života. Salvator ju práve degradoval na skutočnú chovnú kravu, ktorá nemá nárok ani na uspokojenie základných potrieb.

Nie je nikoho. Je sirota, sama a bez opory, tak to je. Doteraz si myslela, že niekam patrí, ale hlboko sa mýlila. Jej krehká dievčenská sexualita bola v tú noc rozdupaná na prah, tak ako nádej na akýkoľvek milenecký dotyk. Lásku zavrhla už veľmi dávno.

„Vypadni!“ Viac zo seba dostať nedokázala. Rozbehla sa do kúpeľne a zabuchla sa tam. Pustila si ľadovú sprchu, ale Salvator ešte začul bolestivý vzlyk.

On sám chcel plakať. Vyšiel z jej izby a oprel sa o dvere. Pokazil to. Presviedčal sa, že urobil dobre. Erin je ešte dieťa. Stredoškoláčka. Ako by mohla zvládať jeho nenásytnosť? Keby sa len o kúsok menej ovládal, už by ležala pod ním a do rána by jej nedovolil zaspať.

„Kiež by si vedela, ako veľmi po tebe túžim,“ zašepkal do prázdna.

Je prekliaty. Chce lovkyňu. Mladučkú, nespútanú ľudskú ženu. A len včera dostal z najvyššieho dvora ultimátum.

Alebo bude z Erin jeho kráľovná, alebo z neho mŕtvola.

Nasledujúci deň prišla správa o nepokojoch v Bathe, ktoré musel ísť Salvator riešiť. To znamenalo kŕmenie.

Všetkých poslal preč zo sídla, aby nepočuli Erinin krik. Našiel ju ležať na gauči, pripravenú a roztrasenú. Nepovedala mu ani slovo.

Prinútil sa zamraziť svoje srdce a ľahol si k nej. Rýchlo sa zahryzol a nevnímal jej výkrik agónie. Potlačil nevoľnosť. Jej nedobrovoľne daná krv chutila odporne a bola minimálne výživná. To jej však nikdy neprezradil. Zaprisahal upírov, aby jej to nikdy neprezradili. Tak ako aj iné aspekty o vplyve krvi na upírov.

Po nekonečných sekundách sa odtiahol, oblizol ranky a vstal. Prišlo mu nevoľno, ale nemohol si dovoliť vyvracať jej krv. Aj tak je už oslabený. Zmizol na schodoch a nechal ju ubolenú chúliť sa v slzách v obývačke.

Zostala tak niekoľko hodín až do príchodu Conora. Prišiel Salvatorovi oznámiť, že je čas ísť.

„Conor?“ oslovila ho slabučko.

Otočil sa k nej a nadvihol obočie. „Zvládaš to?“

Posadila sa. Krútila sa jej hlava. „Áno. Mohla by som ťa o niečo poprosiť?“

Normálne by ju poslal do ohňov pekelných, ale jej hlas a mŕtvolná bledosť ho obmäkčili. „O čo ide?“

V tej chvíli to Erin pochopila. Uvedomila si tú hroznú pravdu svojho života, ktorú už nič nikdy nezmaže, ktorá sa jej bude smiať do tváre vžy, keď ju Salvator alebo niektorý z jeho upírov poníži. Ľúbi ho. Za tie dva roky jej dal niečo, čo ešte nikdy nemala a napriek jeho chladnému správaniu k nej bol stále milší a ústretovejší než jej rodina. Netrestal ju. Tak nejako sa stal jej súčasťou. Až do včera bol pre ňu hrdinom, ktorý ju zachránil pred úpadkom. A to nikdy nepominie.

„Dáš prosím na Savatora pozor? Aby sa mu nič nestalo?“

Tá požiadavka ho prekvapila. Prečo by jej záležalo na Salvatorovi? „Si opitá?“

Pokrútila hlavou a napriek závratu vstala. „Proste naňho dohliadni. Aby sa vrátil v poriadku.“ A odkrivkala do kuchyne, aby si dala pohár vody.

Conor nerozumel jej požiadavke a vŕtala mu v hlave ešte aj keď vošiel do Salvatorovej pracovne.

Kráľ si vzal batoh so zbraňami a prehodil si ho cez plece. „Deje sa niečo?“ opýtal sa, keď uvidel jeho výraz.

Conor váhal, či mu to povedať. „Vôbec nič,“ zamrmlal nakoniec. „Poďme.“