Temné puto 4

Súčasnosť, Londýn, Salvatorovo sídlo, dve hodiny ráno...

Erin si trela stuhnutý krk po včerajšom kŕmení a druhou rukou do seba pchala čipsy. V kuchyni bola sama, lebo služobníctvo spalo a upíri sa zavreli v izbách alebo mali hliadky.

Zbožňovala to ticho. Potrebovala ho. Odkedy prišla, palác bol vždy plný a víril v ňom život. Presne ako na kráľovskom dvore. Chvíle, keď sa so Salvatorom rozprávala medzi štyrmi očami by dokázala spočítať na prstoch jednej  ruky.

Neustála prítomnosť upírov ich oboch chránila pred... intimitou. Hrozbou, že si budú čeliť tvárou v tvár. Dodávala im akúsi oficiálnosť a neutralitu.

Zapila čipsy kolou a už videla Aislin, ako ju bude hrešiť za extrémne nezdravú stravu. Upíri majú totiž zvláštnu úchylku jesť zdravo, čo je paradoxné, keďže na nich ľudské jedy takmer nepôsobia. Lekárka jej to vysvetlila tým, že majú zvýšenú citlivosť na chute a tak napríklad jedlo z fastfoodu im chutí asi ako rozžuté antibiotiká zmiešané s pomletou umelohmotnou fľašou.

Napriek tomu dorazila svoj žalúdok nanukom z mrazničky. Zahladila za sebou stopy a nenápadne cupitala vo svojom kockovanom pyžamku späť do izby.

Na chodbách bola neuveriteľná zima, až jej odmŕzali prsty na nohách. Aj keď Salvator sídlo modernizoval, k podlahovému kúreniu ešte nedospel. Isteže nie, keď on nemôže ani len prechladnúť, zatiaľ čo ona si musí dávať pozor nielen na jedlo, ale aj na oblečenie a denný režim, aby bola vždy zdravá a pri sile na jeho večné nasávanie.

Niekedy vážne nevedela, čo ju drží pri živote. Srdce sa jej dávno rozpadlo na prach spolu s nádejou, že Salvator v nej niekedy prestane vidieť dievčatko, ktoré vychoval a možno ju bude vnímať ako ženu. Ibaže to sa nestane. Dal jej to najavo mnohokrát. Z toľkých bezradostných rokov jej zostal len tupý pocit v hrudi a to večné vzrušenie bublajúce jej pod kožou, ktoré nikdy nebude uhasené.

Zívla a zatlačila tieto myšlienky do úzadia. Sebaľútosťou nič nevyrieši, len dostane depku. Uhladila si strapaté ohnivé kučery a potlačila sériu zívnutí.

Stúpila na chladný schod a mávla rukou, aby sa zapol senzor na svetlo. Až na to, že svetlo sa nikdy nezaplo.

Namiesto toho domom otriasol mocný výbuch, ktorý zdemoloval celé krídlo.

Salvator v tej chvíli sedel v knižnici na prízemí a pokúšal sa unaviť čítaním Pýchy a predsudku. V poslednom čase sa mu nezaspávalo ľahko. Z časti za to mohla aj tá večná erekcia a to hlavne po kŕmení, keď sa mohol dotýkať Erin, ale čoraz častejšie ho desil zvuk tikajúcich hodín. Tik-tak.

Veľkráli dali jasne najavo, že mu ubiehajú posledné mesiace kraľovania. Pokiaľ teda niečo neurobí s Erin. Už sa nemohol vyhovárať na jej mladosť. Bol obeťou.

Kopol do seba pohárik Vodky a odhodil knihu na stôl. Než však s dunením dopadla na drevo, zaľahlo mu v ušiach od výbuchu.

Steny okolo neho sa zatriasli a na hlavu mu padla omietka. Okamžite sa skrčil a odskočil medzi dvere. Domom sa niesla tlaková vlna spolu s dymom a ohňom.

Vyvalil oči. Nad ním to praskalo a škrípalo, akoby palác bojoval o stabilitu. Potom ticho.

„Poplach!“ vykríkol a uháňal hore medzi trosky. Výbuch nastal vo východnom krídle.

Zvonku sa prihrnuli stráže na čele so Zoe a z izieb vychádzali ozbrojení upíri.

„Bola to bomba?“

„Granát?“

„Útok?“

„Nepriatelia?“

Ich hlasy sa Salvatorovi miešali v hlave a on len prepočítaval, koľkí sú v bezpečí. Do rozpustených svetlých vlasov po plecia mu padali kusy omietky.

Východné krídlo bolo jedno z najstarších a preto v ňom bývali len Conor, ktorý bol ale teraz u seba doma, potom Zoe, ale ona mala stráž a...

„Erin!“ vykríkol a preklínal sa, že adrenalín blokuje ich mentálne spojenie. Nie je mŕtva, to vedel. Inak by umrel aj on. Ale kde je? Je zranená?

Predieral sa sutinami a ignoroval varovné pokriky svojich poddaných. Štveral sa po napadaných kusoch steny a snažil sa v zhluku pachov zachytiť ten jej.

„Erin! Erin!“ kričal.

Potom ju zazrel. Kúsok od spadnutého schodiska ležalo jej telo. V momente bol pri nej.

„Erin, počuješ ma?“ Nežne ju pohladil po líci. Schodisko ju našťastie zachránilo pred tlakovou vlnou ako aj kusmi sutín.

Erin zastonala a otvorila zelené oči. „S-salvator?“

S výdychom ju zdvihol do náručia. Tak ako ona, aj on mal len úbor na spanie – staré vyťahané nohavice.

„Mám Erin!“ zakričal, aby mu pomohli.

Erin mala zaľahnuté v ušiach a nedokázala zostať dlho pri vedomí. Všetko videla zahmlene. Odkväcla mu na rukách.

Conora zobudil telefonát uprostred noci. Spolu s Isobel sebou trhli a hneď spanikárili, keď im Zoe v krátkosti všetko vysvetlila.

O hodinu už Conor vydával rozkazy na zničenom mieste v paláci. Isobel s Annie poslal vytvoriť magický štít, ktorý zabráni smrteľníkom uvidieť, že sa niečo deje a povolal všetkých agentov z Londýna.

Salvatora aj s Erin okamžite odpratal mimo dohľad, do svojho auta. Mal dilemu, či zaistiť ich bezpečnosť alebo riskovať ďalší útok priamo tu.

„Conor!“ zakričala Zoe. „Aislin! Je zranená!“

Takmer všetci upíri sa rozbehli za hlasom agentky.

Zoe kľačala na trávniku pod zničeným krídlom a na kolenách mala Aislininu krvácajúcu hlavu. Ľudská doktorka bola v bezvedomí a príliš bledá.

„Musíme ju dostať do nemocnice,“ rozhodol Conor. „Nemáme prostriedky na jej uzdravenie.“

Zoe so slzami v očiach prikývla. Bála sa ňou čo i len pohnúť, aká bola krehká.

„Ja sa o to postarám,“ ponúkol sa Javier a nežne ju vzal do náručia. Aislin mu až pričasto zachraňovala kožu.

„Buď opatrný a zostaň pri nej,“ prikázal mu.

Upír ju naložil do auta a pomaly odišiel, aby jej neublížil.

Oliver sa celý zaprášený vynoril zo zničeného paláca. „Našiel som zvyšky detonačného zariadenia. Niekto sem nainštaloval bombu.“

To neveštilo nič dobré. Ak sa niekto odvážil takto zaútočiť na jedného z najvplyvnejších kráľov na svete, majú nebezpečného nepriateľa.

Otočil sa k Jasmine. „Zaleť po tety a stiahni ich ku mne do domu. Využite všetky čary, aby ste ho zabezpečili.“

Bosorka prikývla, vybrala z auta metlu a odletela do temnoty.

Conor na pleciach pocítil váhu, o ktorú nikdy nestál. Ako Salvatorov prvý muž má povinnosť nahradiť ho v prípade potreby. A ak nebude mať potomkov, prebrať jeho trón.

„Nemáme na výber. Oliver, zavolaj Jordane, aby ochránila vlkov a prišla ku mne domov. Všetky ohrozené bytosti chcem mať pod jednou strechou.“

Oliver ho poslúchol a už vytáčal Jordanino číslo. Pri Conorovi zostal Will ako šéf kráľovej ochranky a Jason, jeho podriadený. Obaja boli napätí a neodvážili sa radiť Conorovi.

„Will, nevieme kto proti nám stojí. Ale ten niekto nám chcel zabiť kráľa.“ Privrel oči a keď ich otvoril, bolo v nich odhodlanie. „Vyhlás, že Salvator Anglický aj s Erin Montgomeryovou umreli a ja preberám trón. Vyhlasujem trojmesačný smútok a mocenské vákuum.“

Erin sa prebrala až v aute smerujúcom preč z Londýna.

„Nedovolím ti obetovať sa, Conor. Je to šialenstvo,“ kričal Salvator.

„Je to najjednoduchšie riešenie. Neohrozím tvoj život.“

„Ja som kráľ, Conor. Zakazujem ti to.“

„Oficiálne si mŕtvy a o tri mesiace preberiem trón ja. Takže sklapni a prispôsob sa.“

„Isobel dohovor mu!“

„Prepáč, ale súhlasím s Conorom. Nedopustíme, aby sa vám niečo stalo.“

Erin zastonala a dala najavo svoju prítomnosť. „O čo tu ide? A kde sme?“ Za oknami bola stále tma.

Salvator si nebadane vydýchol. „Niekto mi dal bombu do paláca. Spomínaš si na niečo?“

Prešla si rukou po čele. „Vracala som sa do izby. Potom výbuch a...“ Privrela oči. „Sú nejaké... obete?“

Isobel sa k nej z predného sedadla otočila. „Nikto neumrel, nemusíš sa báť.“

Vydýchla si. „Kam nás veziete?“

Salvator si odfrkol. „Tento inteligent nás vyhlásil za mŕtvych a prebral môj trón. Chce nás odpratať mimo Londýna, kým nenájde toho atentátnika.“

Erin nadvihla obočie. Ich dvoch? Samých? Mimo Londýna? A Salvator nemá kraľovať? Prebrala sa v správnej realite? „To je vážne blbosť, Conor.“

Zavrčal na ňu. „Zaveziem vás do svojho domu v Aylesbury. Tam budete, kým to nevyriešime. A bodka!“

„Do toho, ktorý ti podpálil Brian? Tam bude teda príjemne...“

„Je zrekonštruovaný,“ uistila ju Isobel. „Hlavne nevychádzajte von, áno? Budeme vás pravidelne kontrolovať. Zabezpečili sme dodávky jedla a oblečenia. Bude to len na chvíľu.“

Iste, na chvíľu. Kysnúť niekde so Salvatorom a osamote – aj minúta bude večnosťou.

„Conor, okamžite obráť auto a vezmi ma do paláca! Musím...“

„Musíš sa predovšetkým udržať nažive,“ skočil mu do reči a dupol na plyn. „Aspoň najbližších pár mesiacov.“

Erin s Isobel na seba pozreli. „Čo?“

Salvator nenápadne pokrútil hlavou. Conor vedel o ultimáte od veľkráľov, ale za každú cenu pred ním Erin chránil.

„To je jedno,“ zamrmlal Conor a zabočil.

Erin stiahlo hrdlo. Je to ako zlá nočná mora. Prežila cielený útok a teraz ju zavrú do jedného domu s bytosťou, ktorá jej permanentne ubližuje a berie ju za svoje dieťa, pričom ona by ho niekedy najradšej znásilnila.

„Neexistuje... iné riešenie?“ Na Salvatora radšej ani nepozrela. „Keby sme sa obrátili na najvyšší dvor?“

Conor na to už myslel, ale nechcel veľkráľom pripomínať Salvatorov prípad tým, že by u nich jeho aj s Erin ubytoval. „To by nedopadlo dobre.“

Ani toto nedopadne dobre! chcelo sa jej kričať. Zahryzla si do pery. V tomto nemá hlas. Je len obeť. Nástroj. Salvatorova slabina, o ktorú musí byť postarané.

O pár minút zastali na príjazdovej ceste pri zrekonštruovanom domčeku s novou plochou strechou a moderným výzorom.

Conor ich vytiahol z auta nehľadiac na ich chatrné oblečenie a postrčil ich k dverám. Odomkol a zažal svetlo. „Nikto by nás tu nemal vidieť.“ Vybral z kufra dva batohy a hodil im ich.

Erin so Salvatorom sa tvárili ako dvaja väzni pred celou.

„Máte tam nevystopovateľné mobily a pár nutných vecí. Pokúste sa... nezabiť.“ A s tými slovami nastúpil a so škrípaním pneumatík vypadol.

Len tak.

Bez rozlúčky.

S debilným varovaním.

Erin nepriateľsky pozrela na Salvatora. „Mizerný útočník, ani bombu poriadne nenastavil,“ zašomrala a zmizla v dome.

Isobel nenápadne pozorovala dvojicu, kým nezmizli za zákrutou. „Si si istý, že to bol dobrý nápad? Prečo sme s nimi nenechali aspoň Zoe?“

Conor jej stisol ruku. „Potrebujeme všetky sily v Londýne. Nikto by nečakal, že ich ukryjeme tak blízko a úplne samých. Môj dom nebude v podozrení.“

Krútila hlavou. „Čo si im pribalil do tých batohov?“

Conor sa šibalsky uškrnul. „Kamasutru.“

Na Erin doľahla celá situácia až keď klesla na posteľ v prvej voľnej izbe, na ktorú natrafila. Salvator sa zavrel hneď oproti.

Anjeli na nebesiach, niekto zaútočil na palác! Takmer so Salvatorom umreli! Takmer umrela ako panna!

Pretočila sa na bok a trela si jeden spánok. Schúlená do klbka sa roztriasla. Kto by bol taký blázon, že sa odvážil zaútočiť na Salvatora Anglického? Veď je to samovražda.

Nielenže za ním v prvej línii stoja veľkráli ale aj niekoľko extrémne mocných anjelov, bosorky, vlkolaci a určite by zohnal aj pár démonov.

Striaslo ju. Existuje niekto ešte mocnejší? To bola desivá myšlienka.

Prišla však este desivejšia. Čo mám so Salvatorom robiť v tomto krpatom dome? Pozabíjajú sa. Normálny rozhovor dlhší než päť minút neviedli... ani si nespomínala.

Zastonala. Vedela, čo sa v tejto budove stalo, keď sem Conor zavrel Isobel. Pochybovala, že sa história zopakuje. Krv síce potečie ale z iného dôvodu.

Nenápadne mrkla na dvere, vstala a zamkla ich. Len tak pre istotu.

Zoe vytiahla z doktora všetko o Aislininom stave a potom oznámila, že si pri nej vezme prvú hliadku, pričom ju neskôr vystrieda Javier.

Chúďa malé malo otras mozgu, prasknuté rebrá a modriny kam len oko dohliadlo. Zničene ju pozorovala cez okienko ako leží medzi nepriateľsky pípajúcimi prístrojmi. Udržiavali ju v umelom spánku.

Zložila sa do kresla v prázdnej čakárni a keď poslala Willovi správu o jej stave, vytočila Brianovo číslo.

„Zoe?“ odpovedal po niekoľkých zazvoneniach.

„Brian, ak si to bol ty, prisahám že upírom poviem o tvojich plánoch a nechám sa zavrieť za špionáž!“ oborila sa naňho.

„Prosím?“

Unavene sa hlavou oprela o stenu za ňou. „Nemáš nič spoločné s tým výbuchom?“

„Akým výbuchom?“ znel ustarane.

„Salvatorov palác buchol. Celé krídlo je zdemolované.“

Brian sa prudko nadýchol. „Sú nejaké obete?“

„Takže si to nebol ty?“

Vzdychol. „Zoe, som v Bolívii už tri týždne. Tak hovor, čo sa tam zomlelo?“

Jeho stúpenkyňa mu dopodrobna porozprávala o náhlom poplachu a Conorovom pláne vyhlásiť Salvatora s Erin za mŕtvych.

Ku koncu už cítila Brianovu nervozitu a strach. „To sa mi vôbec nepáči. Kto by to mohol byť?“

Preglgla. „Poznám len jedného démona mocnejšieho než Salvator a jeho spojenci.“

Zavrčal. „Ale prečo teraz? Prečo vôbec? Salvator o ňom sotva vie, nepletie sa mu do cesty. O Erin ani nehovoriac.“

„Mňa sa nepýtaj.“

Brian sa na druhej strane prechádzal sem a tam. „Ak prišiel jeden útok, príde aj druhý,“ prorokoval. „A bude horší.“

„Pokiaľ mu ide o Salvatora. Teraz je mŕtvy, spomínaš si?“

„Mŕtvy nebude navždy. Po čase sa musí vrátiť na trón.“

„Bola by som radšej, keby si za tou bombu stál ty,“ zamrmlala.

Brian sa sucho zasmial. „Niečo sa tu deje, Zoe. Niečo zlé a ak nezistíme čo, je možné že Julius získa ešte väčšiu moc.“

To nebola pekná predstava. Ten démon má moci viac než dosť. „Čo mám robiť?“

Upír na druhej strane premýšľal. „Kým nenájdeš dôkaz, že to bol on, upíri budú v nevýhode.“

„A ako to mám urobiť?“

„Zatiaľ ich núť k činom. Možno niečo vypátrate. Ja sa zbalím a priletím len čo budem môcť.“

Ajaj. Brian v Británii. V poslednom čase jeho príchody nedopadli dobre. „Si si istý, že je to múdre?“

„Nie. Upíri to nesmú zistiť, ale je možné, že medzi Salvatorom a Juliusom budem stáť len ja.“ V hlase mu bolo počuť bolesť a neuveriteľnú samotu. Zoe ho ľutovala.

„Tak dobre. Pokúsim sa nasmerovať ich správnym smerom. A ty si dávaj pozor. Teraz budú ešte dôslednejší než naposledy.“

Opäť suchý smiech. „Si moja špiónka v jednom z najsilnejších kráľovstiev a ja si mám dávať pozor?“

Zagúľala očami. „Brian, vojna visí na vlásku.“

„Nemusíš mi to pripomínať. Buď opatrná, áno?“

„Mimochodom, čo robíš v Bolívii?“

„No čo asi? Stopujem dvoch strážcov kníh. Zmizli v džungli, pankharti.“

Usmiala sa. „Dovidenia, Brian.“ A zložila.