Temné puto 5

Carys si búchala hlavu o stenu. Je v koncoch. Prečo sem vôbec chodila? Čo si myslela že napraví? Svet bol v riti už dávno predtým.

„Problémy v raji?“

Prudko sa zvrtla, keď za sebou začula známy hlas. V jej luxusnom byte na Novom Zélande práve pristála Evie, anjel vyšších oddelení. Drobná černovláska si uhladila červené šaty a posadila sa na kuchynskú linku. Zo stojana si vzala jablko a s chuťou doň zahryzla. Aspoň niekto má chuť do jedla.

„Ani slovo, Evie,“ varovala ju unavene.

Anjel si povzdychol. „Si strapatá.“

Carys sa už dávno nad takou poznámkou nečervenela. „Som.“

Evie zoskočila z linky a stiahla jej z krku jemnú šatku. Pod ňou mala na krku jednoznačnú modrinu. Smutne privrela oči. Obeť Carys ju vždy vedela dojať aj znechutiť.

Carys len odvrátila pohľad. „Vždy uvidíš to isté, Evie. Nič sa nemení.“

Ale mení a Evie to vedela. Carys sa mení. Jej srdce sa mení. „Bolí ťa niečo?“ opýtala sa súcitne.

Áno, niečo ju bolelo. Ale na srdce ešte liek nie je. Nie na to zlomené. „Nič, čo by nespravil teplý kúpeľ.“ Aj keď už jeden  mala.

Evie zaťala zuby. „Salvatorovo sídlo vybuchlo.“

„Ja viem. Cítila som to.“

„A?“

Krútila hlavou. „Nie, neviem prečo to urobil.“

Smutne zvesila plecia. Sú veci, ktoré ani anjeli nevedia. Obzvlášť, čo sa týka Juliusa z Pergamonu – démona s neznámou minulosťou a silou ukradnutou od anjelov.

„Ale ja to zistím,“ dodala Carys rozhodne. „Len... potrebujem čas.“

„Časom láska nevyprchá, Carys,“ upozornila ju Evie. „Vždy keď sa k nemu vraciaš, len sa znásobí.“

Carys sčerveneli oči aj vlasy. „Neľúbim ho.“

Evie o tom vedela svoje. Dotkla sa miesta, kde jej bilo srdce. Carysin pôvod bol jedinečný, tak ako jej poslanie. „A si si istá, že on neľúbi teba?“

Erin sa zobudila nevyspatá a zničená. V hlave jej dunelo a pred očami mala hrôzy predošlej noci. Telo ju bolelo a na pokožke sa jej objavili modriny.

Omámene našla kúpeľňu a obliekla si veci, ktoré jej zbalili Conor a Isobel.

Zišla na prízemie a príjemne ju prekvapilo, že je chladnička plná. Vybrala slaninu a vajíčka a spravila si raňajky.

Umývala riad, keď zazneli kroky na schodoch a zjavil sa tiež nevyspatý Salvator. On modriny nemal. Aspoň nie tak veľmi viditeľné.

Bez slova si uvaril kávu a posadil sa k pultu. Oči mal neprítomné.

Túžila k nemu podísť a objať ho. Povedať mu, že všetko bude v poriadku. Chcela počuť to isté.

Ale to sa nestane. Múr medzi nimi je priveľký a príliš pevný. Zabolelo ju z toho srdce. Salvator ju síce odvrhol ako ženu, ale nemusel ju odvrhnúť aj ako priateľku. Obyčajné kamarátstvo a porozumenie by ich vzťah v mnohom uľahčilo.

Na druhej strane sa mu nečudovala. Musí sa priam báť dotknúť sa jej. Je chodiaca zbraň. Ako lovkyňa dostala neobvyklú výsadu, ktorá jej umožňovala privolať si na pomoc špeciálne predmety na zabíjanie upírov. Salvator to vie. Či ich videl, to nevedela. Mohla len hádať – a dúfať – že nie.

Salvator na ňu zazrel a odpil si z kávy.

Pochopila, že k žiadnemu rozhovoru nedôjde. Zamračila sa a zmizla v obývačke. O pár minút Salvator počul priam hysterický výkrik.

„Pre všetko sväté, tu nie je káblovka!“

Plesol sa po čele.

Erin bola celá červená v tvári. „Conor nás sem zavrel bez káblovky! Ešte mi povedz, že nejde internet a idem sa utopiť do záchodovej misy!“

Len tak zo zvedavosti si zapol nový, nevystopovateľný mobil. Nie, žiadny internet.

Erin niečo rozbila. Nechcel sa tam pozrieť. Nechcel vidieť, čo nikdy nebude jeho.

V tomto dome ho čaká peklo. Palác bol aspoň dosť veľký na to, aby sa v ňom míňali, ale tu je neustále obklopený jej vôňou a počuje jej pohyby.

Dopil horúcu kávu, vzal si z chladničky sendvič a keď ju zavrel, našiel na nej číslo na službu, ktorá im doručí potraviny. Doobjednal pár vecí, na ktoré Conor zabudol, a od nervozity zjedol všetko, čo mu prišlo pod ruku.

Toto budú dlhé týždne.

Večer sa obaja zišli v obývačke, aby si pozreli správy na jednom zo štyroch kanálov v televízii. Erin šlo poraziť, že neuvidí svoje obľúbené seriály a Salvator smútil nad stratou Discovery. Bol to jediný kanál, ktorý mu pomáhal v kritických chvíľach nadmernej nadržanosti. Spoľahlivo ho uspal.

Teraz obaja sedeli na opačných koncoch priestrannej pohovky, v rukách taniere s večerou, a snažili sa nedať najavo, ako im je nepríjemne.

Našťastie nikto nič nevedel o výbuchu na okraji Londýna. Salvatorovým poddaným sa podarilo všetko ututlať. Aspoň jedna dobrá správa.

Erin si od nervozity upražila kopu slaniny a chcela sa prejesť do bezvedomia. Radšej by strávila rok v akváriu s tarantulami a jedovatými škorpiónmi.

Po správach nasledoval akýsi nezaujímavý film, ktorý nevypli, aby sa náhodou nemuseli rozprávať. Áno. Až tak ďaleko dospeli.

O polnoci šli konečne s úľavou spať, opäť za trápneho ticha. Erin mala polhodinovú studenú sprchu, Salvator to natiahol na hodinu a aj tak nemohol spať na bruchu.

Bolo takmer ráno, keď Erin zobudil úder hromu. Trhla sebou a ospalo otvorila oči. Za oknami sa blýskalo a lialo ako z krhly.

Unavene sa prevalila na druhý bok. „Anjeli na nebesiach, prosím, nech do mňa udrie blesk,“ mrmlala, omámená spánkom.

Nestalo sa. Blesk neudrel, ale zaliala ju známa horúčava. Pozrela na hodinky. Päť ráno. Salvatorova krv už cestuje na juh.

Natiahla si prikrývku na hlavu. Vážne, čo jej bráni naklusať vedľa do izby, skočiť naňho a uhasiť tú páľavu?

Čo by len dala za vibrátor... ale nie, ona nemá ani ten luxus orgazmu. Nenávidela Salvatora. Chcela, aby trpel.

Škodoradostne sa usmiala. To pôjde zariadiť. Jemne prešla prstami po svojom rozhorúčenom tele. Okamžite zvlhla a dych sa jej zrýchlil.

Dlhé minúty sa hladila na citlivých  miestach, týrajúc sama seba, kým odvedľa nezačula zavrčanie a zúfalý výkrik.

Spokojne sa hodila na vankúš. Tak. Nech v tom nie je sama.

Ráno už v sebe mala slušnú dávku čierneho čaju, štyri miešané vajcia a dva plátky slaniny, keď sa do kuchyne vpotácal Salvator, strapatý a s kruhmi pod očami.

„Dobré ránko,“ zašvitorila.

„Ako komu,“ odsekol a nalial si chladný čaj. Potom sa nechápavo zahľadel na špinavý riad na kuchynskej linke. „Kde mám raňajky?“

Erin zagúľala očami. Skromná ale moderná malá kuchynka spolu s jednálňou v jednom sa rozhodne nevyrovnala kuchyni v paláci. Hlavne preto, že tu nebol kuchár, pomocníci ani služobníctvo.

„V chladničke, čakajú, až si ich urobíš,“ povedala ľahostajne.

Nechápavo na ňu pozrel. „Ja si mám urobiť raňajky?“

Pousmiala sa. „Áno, Vaše Veličenstvo. Vezmete si suroviny, príbor a panvicu a ono to pomaly pôjde.“

Jej irónia ho vrcholne vytáčala. „Prečo si ich nespravila aj mne?“ štekol.

„No pretože nie som tvoja slúžka.“ Vstala a šmarila riad do umývačky. „Budeš si musieť poradiť sám. Och, a ešte niečo. Tvoja izba sa tiež neuprace sama.“

Salvator vyzeral, že jej o chvíľu upraví fasádu. Našťastie sa ovládol. Nemôže si poškodiť svoj jediný zdroj jedla.

Erin odvážne zdvihla bradu. Rozhodne nebude Salvatorovi robiť chyžnú, upratovačku a ani kuchárku.

„Strašne, strašne mi lezieš na nervy,“ povedal jej priamo.

Erin sa nad tým nijak nevzrušovala. Už jej povedal horšie veci. „Som rada, že je to vzájomné. Idem sa prejsť von.“

„Preskočilo ti?“ okríkol ju namrzene.

Otočila sa k nemu. „Áno, ale prečo to vyťahuješ teraz?“

Zaťal päste. Raz ju zhrabne, spúta a ukáže jej, že pri kráľovi sa nepapuľuje. Vlastne by pre tie jej ústočká našiel omnoho lepšie využitie.

Zaškrípal zubami. Nie je jeho. Nenávidí ho. Nechce byť s ním. „Práve nás vyhlásili za mŕtvych po tom, čo mi  niekto zdemoloval palác.“

„No a?“

Rozhodil rukami. Zabije ju. Jednoducho ju zaškrtí. „No a?! Nemôžeš sa len tak prechádzať po vonku, čo ak ťa niekto uvidí? Celý magický svet už vie, že Salvator Anglický umrel aj s tebou. V momente by ťa spoznali.“

Mávla nad tým rukou. „Sme na okraji mesta, naokolo sú len stromy a snáď nečakáš, že tu budeme zavretí ako také škrečky?“

„Nikam nejdeš,“ vyhlásil.

Erin sa vystrela. Anjeli na nebesiach, prečo ju musí tak vytáčať? „Sleduj ma.“ Zvrtla sa a odkráčala chodbou k vstupným dverám a odtiaľ von, popred kuchynské okno. Tam mu ukázala veľavravný prst a zmizla v lese.

Salvator od zúrivosti rozdrvil šálku aj s čajom. Začínal obdivovať kultúry kde ženy nemali žiadne práva. Teraz už chápal prečo to všetkým vyhovuje.

Erin sa vrátila po troch hodinách, nezranená a vyventilovaná. Salvator sa zašil v posilňovni, kde sa s frustráciou vyrovnával po svojom. Na raňajky si zvládol upiecť len pizzu s polotovaru a to isté sa zopakovalo aj na obed.

Jeho nenávidená spoločníčka si opäť našla spôsob, ako ho mučiť. V kuchyni sa pustila do varenia a domom sa niesli lahodné vône pečeného kuraťa a smaženej zeleniny. Tá potvora si navyše upiekla aj koláč. To všetko si nechala pre seba a ani sa nepodelila.

Večer šiel spať hladný, ufrflaný a nadržaný. Toto nevydrží. Jeden z nich v tomto dome umrie a to čoskoro. A keď ju bude škrtiť, náramne si to užije!

Od toho dňa to šlo od desiatich k piatim. Salvator žil na mrazených polotovaroch a základných potravinách. Každý deň mlátil do boxovacieho vreca a predstavoval si na ňom Erininu tvár.

Aby sa jej aspoň trochu pomstil, pravidelne minul všetku teplú vodu, ktorej mali obmedzené množstvo, ako zistil, a ona sa musela uspokojiť s ľadovou sprchou.

Erin každý deň varila minimálne dve jedlá, ktoré okato jedla a ukladala do chladničky a nikdy mu nedala ani ochutnať.

Tvrdšie kalibre nasadili o pár dní. Salvator odpojil televíziu a oznámil jej, že ju zapojí až keď začne variť a upratovať.

Hodenú rukavicu prijala. Uvarila lahodnú večeru o troch chodoch. Keď Salvator vyliezol z posilňovne a opýtal sa, kde je jeho porcia, ukázala na tmu za oknom. „Visí na strome za domom, asi desať metrov nad zemou,“ odvetila pokojne.

Neveriacky zamrkal. „Prosím?“

Sladko sa usmiala. „Visí na strome. Tri chody vrátane koláča. Tak šup-šup, nech ti nevychladne.“

Salvator bol pripravený ublížiť jej. Na večeru sa vykašľal, pretože toto víťazstvo jej odmietal dopriať.

Ich ďalšie súboje boli len slovné. Nadávali si do všetkých možných miest a telesných otvorov a ku koncu týždňa boli takí vystresovaní, že sa na seba nedokázali ani len pozrieť.

A nikto ich neprišiel zachrániť...

Brian sa ukrýval v tieňoch stromov za domom a pozoroval tichú stavbu. Bola hlboká noc, ale Salvator s Erin sa hádali dlhé hodiny. On jej povedal, že je neschopná a nie je v nej vôbec nič ženské, súcitné a ušľachtilé, a ona mu vmietla do tváre, že on tú ženu v nej zabil pred mnohými rokmi, keď jej dal najavo, že preňho nie je dosť dobrá. A že by sa radšej vyspala s opicou nakazenou ebolou než s ním.

Ich vzťah bol horší než si myslel. Očakával, že spolu aspoň vychádzajú, ale tí dvaja sa neznášali ako oheň a voda. Radšej sa hádali, než aby si čokoľvek vydiskutovali. Mal zlý pocit. Takto čoskoro veľkráli zasiahnu a Salvator príde o trón, možno aj o život.

Vzdychol a vkĺzol hlbšie do lesa. Tu chvíľu pobudne. Výnimočne sa rozhodol prísť sám, svojich stúpencov poslal strážiť jeho sídlo s dôležitými hosťami a zvyšní zbierali informácie.

Vyšplhal sa na vysoký strom, aby zavolal Zoe. Tá ho najprv zrušila a potom mu zavolala o dve minúty.

„Brian?“

„Niečo nové?“ vyzvedal.

„Conor jedná s najvyšším dvorom. Celý svet si myslí, že Salvator je mŕtvy. Je to deprimujúce.“

„A ten útok?“

„No, podarilo sa nám nájsť zvyšky bomby. Bola silno začarovaná, nič ľudské. Základ tvoril mierne zastaralý systém založený na pušnom prachu.“

„Dokázali ste identifikovať mágiu?“

„Pracujeme na tom. Stále si podozrivý, pretože podľa nich ovládaš veľa druhov mágie. Nemám im to ako vyvrátiť.“

Plesol sa po čele. „Stále nerozumiem, prečo to urobil takto. Sú jednoduchšie spôsoby, ako zabiť Salvatora. Alebo Erin, keď sme pri tom.“

Zoe znela unavene. „Myslím, že príde na to, že prežili,“ priznala.

„Tiež mám ten pocit. Ale dovtedy sa musia naučiť brániť.“

Odfrkla si. „Skôr sa budú pretekať, kto koho skôr obetuje. Je mi ich ľúto.“

To aj jemu. Uprel pohľad na sotva viditeľný mesiac. „Čo len mohol chcieť, Zoe? Urobil to zo strachu pred Salvatorovým vplyvom, alebo pre niečo iné?“

Zoe pár sekúnd váhala, či mu prezradiť svoje zistenia. Nemala žiadne dôkazy, boli to sotva špekulácie. „Brian, počúvaj... je tu jedna vec, ktorú som zistila. Neviem, či zapadá do nášho problému, ale je to znepokojivé.“

„Počúvam.“

„Aislin prednedávnom našla v Erininej krvi niečo neobvyklé. Podobné spiacemu vírusu. Na Salvatora to vplyv nemá, ale nikto nevie, o čo ide.“

To upútalo jeho pozornosť. „Čo by to mohlo znamenať?“

Zoe si na druhej strane hrýzla peru. „Brian, myslím si, že Erin nebola narodená ako človek.“