Temný vzdor 13

Mina porazene sedela na pohovke a prepaľovali ju dva zvedavé pohľady. Bola schúlená do klbka s kolenami pri hrudi a objímala sa rukami.

„Takže vy nie ste ľudia?“ vzdychla.

Krútili hlavami.

„Ani jeden z vás?“ Je vôbec niekto, koho pozná, normálny? Za predpokladu, že vyšinutý a nekompletný spadá do kategórie normálny?

Opäť krútenie hlavami.

„Perfektné.“

Brian si trel spánky. „Ako je to teda s tým únosom?“

Čelom sa oprela o vlastné kolená. „Je niektorý z vás upír?“ Túto otázku by pred pár dňami ešte nikomu nepoložila.

Brian na ňu vyceril zúbky. „Uniesol ťa upír, Mina?“ prešiel k tykaniu.

„Uniesol ma Justin.“

Brian zbledol. „Snáď nie veľkráľ?“

Prikývla.

Utrúsil pol tucta škaredých nadávok a začal sa prechádzať po miestnosti. „To je zlé, zlé.“

Trey sa potajme usmial. „Asi by si nemal pár dní vychádzať z domu.“

„Čo keby som sa na pár dní zahrabal pod zem? Sakra, prečo práve on? Ako si sa vôbec zaplietla s veľkráľmi? Si len človek!“

„Vďaka za pripomienku,“ odvrkla. „Prečo som asi ušla? Justin ma dovliekol z Verony až sem a priviedol nás až k vlkolakom. Vlkolakom!“

„Je to lepšie a lepšie,“ zhodnotil Brian.

Trey nad ním mávol rukou. „Jeho si nevšímaj, je medzinárodne hľadaný v upírskych kruhoch.“

Z Mininho hrdla sa vydral hysterický smiech. Namiesto strachu jej to už pripadalo vtipné. „To nič, nás práve naháňa najvyšší dvor.“

„Prosím?!“

Nevydržala to a povedala im celú pravdu – o tabuľke, jeho bratoch, novej ére, šifre a Laniných slovách o jej umieraní. Na konci sa jej od zúfalstva leskli oči a strácala nádej.

Brian prestal s prechádzaním a zatiahol závesy. V miestnosti sa automaticky rozsvietilo. „Tak nová éra,“ zopakoval.

Trey si stisol koreň nosa. Nová éra neznie dobre ani pre nich – vzhľadom na ich plány. Keď za ním Brian prišiel s prosbou o pomoc, váhal. Nemajú nič spoločné, ale toto ich možno spojí. Musí mu povedať pravdu. A nepochyboval, že čoskoro ho poctí návštevou Justin a jedna malá otravná upírka, ktorá mu metaforicky pije krv už pár rokov.

„Mina, to, čo ti teraz poviem, nikdy nesmie opustiť tieto štyri steny. Je mi jedno, čo si vymyslíš, ale tu ide o viac, než o upírske hašterenie. Môžeme ti dôverovať, že napriek svojej náklonnosti k Justinovi nič neprezradíš?“ zaprisahával ju.

Jasné, že nie. Bude totiž mŕtva. A sama vie, že s mŕtvymi sa ťažko rozpráva. „Pokojne hovorte, moje dni sú už zrátané,“ zamrmlala.

„Tak dobre.“ Vzdychol. „Ja som démon. Jeden z tých silnejších. A v zozname nepriateľov som asi v prvej desiatke. Oficiálne som vrah, maniak a mučím nevinných. A roky proti mne bojuje mocná armáda upírov. Teraz... teraz si tu ty, stredobod sveta ich kráľa. Čo z teba robí v podstate rukojemníka – neuraz sa.“

Zahryzla si do pery. „Mienite ma tu držať proti mojej vôli?“ Čo ak vážne urobila zle, že ušla a to priamo sem?

Démon sa pokúsil o úsmev. „Nie, len chceme, aby si nás vypočula.“

Prikývla.

„Brian tak trochu uniesol inú osobu, potom tu máme vydieranie, vlastizradu a mierne manipulovanie vyššími silami. Zatiaľ to zvládaš?“

Premerala si upíra v bielom oblečení a tie zločiny celkom sedeli k jeho výzoru. „Takže vy dvaja ste zločinci. Nepriatelia upírov. A Justin vypení, ak zistí, že som tu,“ zhrnula svoju situáciu.

„No, zhruba tak. Ale Mina, si človek.“ Nežne jej pozrel do tváre. „Ničím si sa neprevinila a my nemáme dôvod ubližovať ti.“

A to jej hovorí hľadaný zločinec a vrah? „Ale odísť mi nedovolíte,“ tipla si. Mozog jej už pracoval na spôsobe, ako sa vykradnúť oknom.

„My len chceme, aby si chvíľu ostala. Vieme... vieme ti pomôcť. Ale musíme sa poradiť a ty musíš súhlasiť. Neurobíme nič bez tvojho dovolenia a vedomia,“ uistil ju.

„Výmenou za čo?“ prskla. Mala po krk manipulácie, vydierania a rozdielnych záujmov.

Brian sa postavil vedľa Treya. „Keď dôjde k boju, budeme ťa môcť použiť ako rukojemníka,“ povedal jednoducho. „Aby sme sa dostali preč. Bez krviprelievania.“

Takmer spadla z pohovky. „Vy chcete, aby som dobrovoľne bola obeťou?“

Pozreli na seba. „Áno,“ odpovedali jednohlasne.

A to mala Justina za nenormálneho. Obava o vlastný život jej však bola prednejšia. „A skutočne mi pomôžete? Bez ďalších podrazov?“

Brian radšej neprezradil, že to bude chcieť obrovskú obeť. Musia si všetko premyslieť. „Bez podrazov.“ Nezamlčí jej pravdu. Len jej ju ešte nepovie. „Teraz si odpočiň. O všetko sa postaráme.“ Dotkol sa jej pleca a zašomral zopár slov.

Mine zaklipkali viečka a klesla na pohovku. Zaspala tvrdým, bezsenným spánkom. Brian ju nadvihol a uložil pohodlnejšie. Potom ju prikryl bielou dekou a pozrel na Treya. „Odtikáva nám čas.“

„Ja viem. Ale musíme sa pozhovárať. Hneď.“ Zamieril do kuchyne a zvedavý upír ho nasledoval.

Evie si prekrížila ruky na hrudi a vyčítavo pozrela na Carys. Všetci pocítili zmenu spôsobenú Mininým útekom. Lukas sa hodil do kresla. „No, toto sme nečakali.“

Carys rozrušene zdvihla pohľad od zeme. Červené oči jej žiarili starosťami. „Ja som dala Brianovi kontakt na Carolinu Bloomovú,“ priznala. „On pôjde do Egypta.“

Evie na ňu zavrčala. „S tým sme už dávno rátali. Drake už na prípade pracuje.“

Červenooký anjel sa napol ako struna. „Prečo? O čo mu ide?“

Jedného z najvyšších anjelov nemala práve v láske. Využívala jeho neschopnosť zaregistrovať ju a často konala proti nemu. Evie s Lukasom by zasiahli, ale vedeli, že ak nezmenia súčasnosť, budúcnosť bude mrazivá.

„Bude lepšie, ak sa tomu vyhneš. Chce... priviesť do boja staré sily,“ naznačila Evie.

„Prečo by niečo také stupídne robil?“

Lukas nadvihol obočie. „Prepáč, nechcela si urobiť to isté?“

Zagúľala očami. „V tom je rozdiel, ja som šialená.“

Nepreli sa s ňou. Carys je v mnohom šialená. Ale bez jej bezhlavých rozhodnutí by nemali veľkú šancu.

„Myslím, že v hrozbe naschádzajúcej vojny chce zjednotiť väčšinu síl.“

„Ale tá vojna...“

„My vieme,“ skočila jej do reči Evie. „Ale on má dve slepé miesta, Carys,“ pripomenula jej rázne. „Nevie, čo sa môže a nemôže stať. Nevie, že opraty máš v rukách ty a nie on.“

A oni mu to rozhodne nepovedia. Natoľko si svoje životy ešte vážia.

„Prepáčte, ale to počká,“ prerušil ich Lukas. „Čo urobíme s Minou a Justinom? To necháme Briana, aby...“

„Presne to urobíme,“ rozhodla Carys. „Ale Justin ju musí chytiť.“

„S tým nebude problém. Vlci sú jej už na stope. Vlastne by sme ich mali trochu spomaliť,“ odhadovala Evie. „Inak prídu priskoro. Spolu s Elowen. Tá je zase rozhodnutá zabiť Treya. Má tá ženská niekedy dovolenku?“

„O ňu sa nebojte, jej osud poznám dobre,“ uškrnula sa Carys. „Dostaňte Minu z domu spôsobom, aby Brian a Trey prežili. Je to možné?“

Pozreli do blízkej budúcnosti a začali snovať sieť nenápadných zásahov...

Trey sa opieral o pult v strede kuchyne a pozeral na Briana usadeného na barovej stoličke oproti. „Počul si už o Juliusovi z Pergamonu?“ začal otázkou.

Brian pátral v spomienkach, ale to meno mu nič nehovorilo. „Mal by som?“

„Je to démon asi v tvojom veku. Hovorí sa, že má obrovskú moc a v jeho žilách koluje krv väčšiny nesmrteľných rás. Svoj brloh má v paralelnej subrealite tak ako ja,“ vysvetlil mu. „Zhromažďuje okolo seba všetky možné bytosti, ktorým nevyhovuje terajší systém moci nás, nadprirodzených.“

„Zvláštne, nič o ňom neviem. Prečo mi to hovoríš?“

„Pretože si ma prišiel požiadať o pomoc v získavaní tých magických kníh. A preto, lebo sme obaja v nemilosti. Ak prichádza nová éra, musíš vedieť, čo robíš.“ Nalial si pohár vody a Brianovi podal fľašu Vodky.

„Ja viem, čo robím,“ ohradil sa.

„Áno? Tak prečo chceš tie knihy? Aby si zaviedol nový systém? Aby si sa stal kráľom všetkého? Aby si vládol neobmedzene?“ vymenovával ironicky.

Brian uhol pohľadom. „V tých knihách je odpoveď na vyriešenie všetkých problémov. Je podľa teba spravodlivé, že na nás anjeli hľadia ako na spodinu? Že kvôli ľuďom vymreli bosorky a džinovia a valkýry sa zo strachu zamkli vo Valhalle? Že po tebe ide Elowen ako po prašivom psovi nehodnom ani kráčať po tejto zemi?“

Spravodlivé nie, ale nerobil z toho škandál. „Spravodlivosť je veľmi relatívny pojem, Brian. Ale dobre, je to tvoja cesta. O Juliusovi ti hovorím z jediného dôvodu – už storočia zhromažďuje dary, ktoré anjeli dávajú ľuďom. Zatiaľ ich nepoužil, ale má ich neuveriteľné množstvo. Kradne ich.“

„A čo z toho má?“

„Všetko. S tými schopnosťami je preňho svet len loptička, s ktorou sa bude hrať. A teraz pozornosť upriamuje na knihy. Vie, akú majú moc a ty si preňho nepriateľom číslo jeden.“

Dobre, to ho už zaujalo. „Julius ide po knihách?“

Trey prikývol. „Ty si bol kráľom, Brian. Julius sa narodil ako otrok a bol kruto mučený, týraný a zneužívaný. Neznáša všetko živé a chce sa pomstiť svetu.“

Brian si odpil z Vodky. „A tá nová éra podľa teba znamená, že dosiahne, čo chce?“

„Tá nová éra znamená boje, o akých sme ani nechyrovali a ja sa k tebe pridám len za vhodných okolností. Mina ti dala súradnice. Potrebuješ množstvo mocných spojencov. V tom ti pomôcť môžem.“

Upírovi začínali dochádzať súvislosti. Rukou si prešiel po tvári a dal si ďalší hlt alkoholu. „Mám na výber?“

Démon mykol plecami. „Je to tvoje rozhodnutie. Len som chcel, aby si poznal pravdu, než vyvedieš nejakú hlúposť. Svet nie je čierno-biely.“

„Niet cesty späť, hm?“ Otočil sa a pozrel na spiacu ženu vo vedľajšej miestnosti. „Čo s ňou urobíme?“

„Mina je dobrý človek,“ zastal sa jej Trey. „Nechcem, aby umrela.“

„Je zapletená s Justinom.“

„Na tom nezáleží. Jej smrťou by sme veci len zhoršili. Upírske tróny nesmú padnúť. Justin dokončí svoju úlohu a vráti sa na trón. Chaos si nemôžeme dovoliť.“

S tým súhlasil aj Brian. Upírske tróny sú to jediné, čo udržuje poriadok. Potrebujú vodcov. Aj keď tí vodcovia na jeho hlavu vypísali odmenu. Odložil fľašu Vodky a zhlboka sa nadýchol. „Získam toľko moci, koľko budem môcť. Začnem v Egypte. Pochytám strážcov kníh a budem pátrať po ďalších zdrojoch moci.“

Treyovi sa blyslo v očiach. „V tom prípade rátaj s mojou podporou.“

Muži si podali ruky a spečatili tým svoju tajnú dohodu.

Mina mala ďalšiu vidinu. Odohrávala sa kdesi, kde nikdy nebola, na mieste, kde bolo postavených šesť trónov. Sála bola ešte väčšia než tá u vlkolakov. Podopierali ju hrubé dórske stĺpy a zo stropu viseli ozdobné lustre.

Všade bol chaos. Lustre padali na zem, dopadali na mŕtve, skrvavené telá mužov a žien. Stĺpy sa prelamovali, zdvihol sa prach a tróny padali zo svojich vyvýšených stupienkov.

Vzduch bol plný výkrikov. Nad mŕtvymi telami bojovali dve skupiny a jedna z nich – upíri – prehrávali.

Justin odkopol svojho nepriateľa a silno krvácal z ramena. Jeho brat Alec ustupoval a v očiach mal slzy.

„Kde sú Nero s Drewom?!“ kričal na brata Justin.

„Mŕtvi! Tí bastardi ich zabili!“ Alec mal v hlase veľké množstvo bolesti.

Justinovi tiež po líci stiekla slza. „Je to vaša vina! Nechali ste ju umrieť! To proroctvo nás mohlo varovať! Obetovali ste Minin život zbytočne!“

„Mrzí ma to, Justin,“ ospravedlňoval sa Alec. „Trpel si jej stratou zbytočne.“ Hodil dýku do najbližšieho útočníka. „Všetci sme trpeli zbytočne.“

V tej chvíli ich odzadu prebodli dvaja nepriatelia a obaja upíri padli k zemi. Dopadlo na nich slnečné svetlo a zhoreli na popol. Votrelci oslavovali víťazstvo.

Mina sa prebudila s hlasným krikom.

„Mina, čo je?“ Brian k nej pribehol a posadil sa na stolík pred ňu. „Čo si videla?“

Celá bledá mu povedala o strašnom výjave a smrti bratov. Na konci už plakala. „Brian, to nesmieme dopustiť.“

„Nedopustíme.“ Stiahol z nej deku a počkal, kým si uhladila svoje jemné kučery. „Vravíš, že v tej vidine si bola mŕtva?“

„Vyzerá to tak.“

„Dobre, teraz sa upokoj. Vidiny možno zmeniť. Niekedy stačí jediný malý zásah.“ Vzal jej ruky do svojich, aby mal jej plnú pozornosť.

„Brian, oni umreli. Všetci... umreli.“

Jej ľudské rozrušenie ho prinútilo usmiať sa. Kedy on naposledy prejavil emócie? Nespomínal si. „Neumrú. Teraz už vieme, že to proroctvo to môže zvrátiť a ty musíš pomôcť Justinovi. A počas toho neumrieť.“ Vážne jej pozrel do očí. „Justin si po teba čoskoro príde.“

„Prečo tu teda zostávate?“

Pohladil jej dlane. „Kvôli tebe. Chceme ťa zachrániť a Justinove postavenie mu nedovolí urobiť to.“

„Ale čo?“ Bála sa, že to bude niečo definitívne a konečné, čo naveky zmení jej život. Mala zlé tušenie, že domov sa už nikdy nevráti.

Brian jej pomohol vstať. „Poď, dáš si večeru a ja ti poviem, ako sa veci majú.“ Odviedol ju do kuchyne a vybral z rúry teplú pizzu.

„Vy dvaja ste piekli?“ vyhŕklo z nej.

Brian nadvihol jeden kútik pier. „Vlastne je to polotovar,“ priznal, keď si odhryzla a jej žalúdok spokojne zapriadol. Nalial jej pomarančový džús a posadil sa oproti nej. Zakričal na Treya a ten sa zjavil o pár minút neskôr.

„Volal som synom. Varujú nás, keď bude zle.“ Usmial sa na Minu.

„Nevedela som, že máš synov.“ Zamračila sa. „Poslal si deti, aby...“

Obaja naraz vyprskli do smiechu.

„Nenechaj sa oklamať vekom, Mina,“ povedal jej veselo, keď si sadal za stôl. „Amaury a Bastien sú dospelí a ich vek vyjadrujeme trojmiestnou číslicou.“

„Koľko máš teda ty?“ zaujímala sa.

„Narodil som sa krátko pred vydaním Milánskeho ediktu,“ prezradil.

Takmer jej zabehla pizza. „To máš vyše tisícsedemsto rokov?“

„Dievča, cucal z teba krv osemtisícročný upír. Pri ňom som bábätko.“

Odfrkla si. „A ja som čo? Spermia?“

„No keď to porovnáš,“ začal Brian, ale Treyov štuchanec ho umlčal.

„My roky počítame inak, Mina. Vek pre nás stráca zmysel.“

Pre ňu práve nadobudol veľký zmysel, keď sa zrejme nedožije ani tridsiatky. „Ako myslíte.“ Dojedla pizzu a zapila ju džúsom. „Tak, čo urobíme?“

Brian sa oprel o stoličku. „Je len jedna cesta ako zabrániť tvojmu daru, aby ťa zabil.“

„A to je...“ napomáhala mu a tlak mala na hranici srdcovej príhody. Teraz to príde.

„Úplne jednoduché. Totiž musíš prestať žiť.“

Vyvalila oči. „Brian, pointou je, aby som neumrela. To ne je dôležitý prefix.“

Poklepkal prstami po stole. „Dar, ktorý máš, je určený pre nesmrteľných. Ak chceš žiť, musím ťa premeniť na upírku. Comprende?“

Vstala tak prudko, že stolička odletela ku stene. „Prosím?!“

„My upíri sme odolnejší a neporovnateľne silnejší. Ako upírku by ťa to nezabíjalo. Justin to vedel od začiatku,“ vysvetľoval trpezlivo.

Tak prečo ju nepremenil? „A on ma...“ Aha. Pochopila. Sklopila pohľad.

„On je veľkráľ, Mina,“ povedal Trey tie kruté slová. „Ak by ťa premenil, musel by to vysvetľovať. City? To je v jeho postavení neprijateľné. Nie si preňho...“

„Dosť dobrá,“ dokončila sucho. Do srdca sa jej zabodla bolesť z tej skutočnosti. „Tak prečo ma vlastne premieňať? Očividne nemám vysokú cenu.“

„Tak nehovor.“ Brian ju odviedol do obývačky, kde ju posadil do kresla. Kľakol si pred ňu. „Mina, viem, že to vyznie cynicky, ale musíš Justinovi pomôcť dostať sa k proroctvu. Kvôli nášmu svetu.“

Áno. Ako nástroj je dobrá. Oči sa jej naplnili slzami. „A čo môj život?“ Jej bezcenná, osamotená existencia?

„Žiť budeš,“ uistil ju Trey. „Až to všetko skončí a proroctvo bude odhalené...“

„Si môžem zbaliť svojich šesť sliviek a zmiznúť do pekla.“ Smrkla. „Ale tá druhá alternatíva je horšia. Nechcem, aby nová éra priniesla zabíjanie.“ Na to si Justina príliš cení. Je to dobrý muž a nemôže za to, že je veľkráľom a má zodpovednosť.

„Nuž, oficiálne budeš patriť pod Dánske upírske kráľovstvo,“ objasnil Brian. „Zákon hovorí, že kde si premenená, tam patríš.“

„Ja nikdy nikam patriť nebudem.“ Privrela oči, keď to ťažké rozhodnutie pochopila. Večnosť. Krv. Samota.

Trey si k nej kľakol tiež. „U mňa budeš mať vždy domov, človiečik. Tam ani moc upírov nesiaha.“ Podal jej nenápadný náhrdelník s drobným príveskom. „Keď prívesok zlomíš, ocitneš sa u mňa. Prosím. Vojnu už nechceme.“

Vzala si náhrdelník a zovrela ho v dlani. Nenápadne prikývla a pozrela na Briana. „Dobre. Urobím to. Premeň ma.“

Muži si vydýchli. Brian sa posadil na operadlo vedľa nej. „Ak... ak nechceš, aby sa to Justin dozvedel, môžem to zariadiť.“

Nechápavo naňho pozrela. „Nedozvedel čo? Že som nemŕtva? Myslím, že moje zuby mu dajú dostatočnú indíciu.“

„Ovládam pár trikov, ktorými to zamaskujeme. Možno by sa ti uľavilo, keby si myslel, že... vieš, že o sto rokov...“

Tu nebude. Po líci jej stiekla slza. „Ako?“

„Dokážem vyrobiť látku, ktorá v tebe potlačí vonkajšie znaky vampirizmu. Samozrejme, stále budeš potrebovať krv. Látku si musíš pravidelne aplikovať.“

„Môžem si to rozmyslieť až po... po premene?“ Už len pri tom slove jej vyschlo v ústach. Triasla sa na celom tele.

„Iste. Máš ešte nejaké otázky? Než... začneme?“

Áno, tak plus-mínus milión. Nepoložila ani jednu z nich. „Nie. Poďme na to!“

Brian obdivoval jej odvahu. „Keď ťa uhryznem, upadneš do bezvedomia. Ráno sa preberieš ako upírka. Budeme pri tebe.“

To bezvedomie ju lákalo. Aspoň chvíľa zabudnutia... „Hlavne... hlavne nech sa nikomu nič nestane.“ Nastavila krk.

Brian jej venoval posledný, úprimný pohľad, než sa naklonil a zahryzol sa jej do krku a vypustil jej do krvného obehu látky, ktoré ju premenia.

Mina v momente odpadla.

Trey sa uvoľnil a zaklonil hlavu. „Chcel by som mať polovicu jej odvahy.“

Brian jej oblizol rany a preniesol ju na pohovku, kde ju pohodlne uložil ako predtým. „A ja by som nechcel mať ani polovicu jej osudu.“

„Justin, toto by ťa mohlo zaujímať,“ povedal Nikolai, len čo vošiel do trónnej siene, nasledovaný svorkou verných. Medzi nimi kráčala mladá, na pohľad krehká žena v bojovom oblečení s mečmi skríženými za chrbtom. Dlhé blond vlasy mala zapletené do dvoch copov na pleciach a zopár prameňov jej padalo do zelených očí.

Kráčajúc medzi vlkolakmi vôbec nevyzerala vydesene a bradu mala tvrdohlavo zdvihnutú.

Justin prerušil rozhovor s niekoľkými vodcami svoriek a prešiel k príchodiacej skupinke. Tá sa rozostúpila, aby uvoľnila žene cestu.

„Môj pane,“ poklonila sa.

Podišiel k nej a dotkykom na pleci jej dal povolenie vstať. „Elowen.“

Upírka mu pozrela do očí. Je výnimočná aj medzi jeho ľudom. Už stáročia bojuje proti jednému z najhorších démonov a zmarila množstvo jeho plánov. Dokonca zachránila desiatky jeho obetí.

Okrem tradičných schopností upírov má aj niekoľko darov nižších bohov a anjelov, ktoré jej boli zverené do boja. Má svoju vlastnú malú armádu a od ich vlády má relatívnu autonómiu. Nepodlieha veľkráľom vo všetkých aspektoch, preto ju zrejme jeho bratia nezatiahli do tejto naháňačky.

„Našli sme ju v meste aj s bandou ozbrojencov,“ povedal Nikolai a prepustil poddaných.

„Si snáď na Treyovej stope?“ opýtal sa zvedavo.

Elowen zovrela pery. „Nie na stope. Plánujeme naňho útok. Už celé mesiace sa zdržuje v Kodani a my sme konečne vypátrali jeho brloh. Tuto vĺčkovia sa nám priplietli do cesty. Vraj hľadajú ženu zodpovedajúcu popisu jeho najnovšej návštevníčky,“ informovala ho.

Justin takmer spadol z nôh. „Mina je u Treya?“

„Nuž, prišla k nemu dobrovoľne a z odposluchu sme vyrozumeli, že mu narozprávala niečo o únose a prosila o pomoc. On ju vpustil dnu a k zvyšku sme sa nedostali.“ Zvedavo naňho pozrela. „Kto je táto Mina?“

Že kto? Tá najneskrotnejšia a najproblémovejšia žena na svete. Už sa nevedel dočkať, kedy jej dá na zadok. „Pozná veľa mojich tajomstiev. Nemôžem ju len tak nechať ísť.“

Elowen si zahryzla do líca. „Pane, v tom bude trochu problém. Pred pár dňami totiž Treya navštívil Brian. Bývalý kráľ Spojeného kráľovstva.