Temný vzdor 17

Radili sa dlho do noci. Kathrine im nemusela zopakovať Minine slová, keďže všetko počuli a problémom sa stali Minine vedomosti o upíroch. Nemohli ju nechať behať po svete s toľkými informáciami.

„Nemáme na výber,“ ospravedlňoval ich rozhodnutie Nero. „Nezaslúži si tvrdý prístup a takto nikomu neublížime.“

Kathrine si hrýzla peru. „Si si istý? Teda, je to poriadny zásah. Vymazať toľko spomienok... bude zmätená.“

„Povieme jej, že utrpela zranenie a bola obeťou únosu,“ plánoval Dario. „Nebude sa vypytovať. Zaplatíme jej univerzite a tá jej ponúkne novú zmluvu. A dievča bude šťastné až do smrti a časom úplne zabudne na tú malú epizódku.“

„Myslíte, že to Justin nechá len tak? Že ju nevyhľadá?“ napadlo Alecovi.

„Ak vie, čo je preňho dobré, tak nie,“ zavrčal Drew. „Dáme ho pod zámok.“

Dario sa odrazu napol, keď niečo začul. Tiché zalapanie po dychu. Zamračene vyšiel z miestnosti a keď sa vrátil, ťahal dnu brániacu sa Minu.

„Pusti ma ty pijavica!“ kričala. „Nemáte právo! Nemôžete rozhodovať o jeho živote! Je to váš brat, pre všetko na svete!“ Oblieval ju strach, že by si naňho nikdy viac nespomenula. Nie, to by nezvládla. Aj keď s ním nezostane, chce mať aspoň krátke spomienky. Nesmú jej ich vziať ako nejaký tovar!

„Ty sa nemáš do našich záležitostí čo pliesť!“ Sotil ju do rohu. „Vravel som vám, že ju zmanipuloval. Je na jeho strane.“ Pohŕdavo si ju premeral.

Mina sa striasla pod tým chladným pohľadom. „Som na jeho strane, lebo on robí správnu vec! Vy neviete, čo vás čaká, ak sa to nedozvie! Nová éra nemusí znamenať nutne zlo.“

„Človek ako ty tomu neporozumie,“ odfrkol si.

Varila sa v nej krv. „Človek ako ja aspoň vidí, akých chýb sa dopúšťate!“ okríkla ich. „Zabraňujete pokroku, podkopávate si vlastné zákony a pravidlá! V strachu pred niečím novým radšej strkáte hlavu do piesku! Ste skrátka starí, zosušení dedkovia topiaci sa vo vlastnej sebaľútosti nad tým, čo sa vám všetkým stalo!“ Od námahy fučala. Musí to zo seba dostať. „Áno, Justin mi všetko povedal.“ Otočila sa k Dariovi. „Zradila ťa milenka? No a čo? Myslíš, že si jediný? Ľutuješ sa ako najväčší chudák, ale do pekla, máš osem tisíc rokov, to sa stáva!“

Upír vyzeral byť omráčený. Oči mal ako dve loptičky a neveriacky na ňu pozeral.

Mina neskončila. „A ty!“ Ukázala na Aleca. „Nechceš sa pozerať ako sa bratstvo rozpadá a tak hráš sólo hry. To ti nenapadlo, že máš tiež podiel na rozpade?!“ Triasla sa zlosťou. „A Drew, keď ťa nebaví pozerať sa na nich, prestaň zo seba robiť úbožiaka a udeľ im lekciu tým, že odídeš! Nech sa sami naučia, čo je to rodina, a prestaň im robiť pestúnku! To už nemáš ani gule odísť a žiť vlastný život?“

Drewovi dokonca klesla sánka. Alec nekontrolovateľne žmurkal a Kathrine mala v tvári tiché uznanie. Konečne im to niekto vmietol do očí.

„Dosť, toto nemienim počúvať,“ rozhodol Dario a pristúpil k nej. „Mňa nebude poučovať nejaký úbohý človek!“ Schytil ju za plece.

„Nie, nemažte mi pamäť!“ vykríkla a pokúsila sa mu vytrhnúť.

„Buď rada, že urobím len to.“ Priložil jej dlaň na čelo.

Mine sa podlomili nohy od hrôzy. „Nie, to nemôžete!“ Zachvátila ju panika. „Prestaň!“

Dario do nej vpustil mágiu, ktorú používajú na vymazanie pamäte obetiam, a to jej spôsobilo závrat. Zapotácala sa.

Nie, Justin! Prosím, nechcem zabudnúť! „Justin,“ vzlykla a zviezla sa na zem v bezvedomí.

Justin po nekonečných hodinách nudy začul dupot pevných krokov.

Pred jeho celou sa zjavil Alec s večne cynickým výrazom. „Ahoj, braček,“ povedal pokojne.

„Čo ste urobili s Minou?“ štekol namiesto pozdravu. „Dobre vieš, že nemáte právo...“

Alec nadvihol dlaň, aby ho umlčal. „Mina je v najlepšom poriadku. Zajtra sa vracia domov a na teba si ani len nespomenie.“

„Čo tým myslíš?“ Nie, určite neurobili to, čo si myslí, že urobili! Ani jeho bratia nie sú takí krutí.

Alec nadvihol jeden kútik pier. „Dario jej práve vymazal pamäť.“

Justinovi zabudlo biť srdce. Jeho Mina... Vôbec nebude vedieť, že ho stretla. To pomyslenie neznesiteľne zabolelo. Odstúpil od mreží a predýchaval ten pocit v hrudi, akoby sa mu lámalo srdce a rúcal svet. „Bastardi,“ povedal, ale jeho hlas znel slabo, vzdialene. „Bolo to nevinné dievča s dobrým srdcom a čistou mysľou. Nesiahate jej ani po členky.“

Alec ľahostajne pokrčil plecami. „Je to len človek. Príde, odíde. Nemal si ju zmanipulovať.“

On ju nezmanipuloval. To jej sa podarilo zmeniť ho. Vidieť svet naplno. Krajší. Užíval si jej nespútanosť a ironické poznámky. A teraz je to všetko preč. Nadobro. Mina sa vráti do svojej nudnej práce a možno nikdy nepríde na to, čo ju skutočne napĺňa. Dobrodružstvo. Činy. Nie to hlúpe čumenie do kníh a spisov. „Nenávidím vás.“ Každé slovo patrične zdôraznil. „Nikdy viac vás nechcem vidieť. Dúfam, že zhoríte v pekle.“

Ani to Aleca nijak nevzrušilo. „Ty si ten, ktorý je v cele. Nemal si konať za našimi chrbtami. To proroctvo nesmieš poznať.“

Obmedzenosť jeho bratov ho už neudivovala. Pochopil, čo Mina videla. Ako ich vnímala. Sú na trónoch pridlho. Nikoho medzi seba nevpustia. „Váš strach vás nakoniec zabije. Pamätaj na moje slová.“

Ďalšie myknutie plecami. „Sám si za to môžeš, Justin. Uži si pobyt v cele.“ A rovnako pokojne aj odišiel.

Justin sa odvrátil od kamery a stalo sa niečo, v čo už ani neveril. Po líci mu stiekla slza za jedinú ženu, ktorá sa prepracovala až k jeho srdcu.

„Mina,“ zašepkal jej meno ako tichú prosbu. Potom sa zviezol na pričňu a opustili ho všetky sily spolu s nádejou a šťastím.

Nero odniesol Minu do izby a uložil ju na posteľ. Potom odišiel s pocitom úľavy. Ráno sa prebudí a oni jej narozprávajú nejakú rozprávku.

Avšak asi tristo sekúnd po jeho odchode Mina opatrne otvorila jedno oko. Skontrolovala tmavú izbu, potom otvorila aj to druhé. V skutočnosti odpadla asi tak na tri sekundy. A... nemala pocit, že si na niečo nespomína. Každá spomienka na Justina bola jasná, tak ako aj na posledné dni a upírov, vlkolakov a anjelov. Nič nechýbalo.

Posadila sa a chytila sa za hlavu. Ako je to možné? Nefungovalo to? Možno za to môže jej premena. To kúzlo je predsa určené na ľudí a ona už človekom nie je.

Mala chuť zasmiať sa. Jasné! Nevedia, že je upírka. Jej myseľ vyhrala nad silou mágie! Najradšej by vykríkla radosťou, ale uvedomila si, že toto je jej jediná šanca na útek. Myslia si, že už nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo.

Čo najtichšie vstala, vyzula sa a prešla k váze s plošticou. S herkulovským úsilím ju vzala a zavrela do kúpeľne.

Len čo mala voľnú ruku, prehľadala skrine a zásuvky. Našla v nich náhradné oblečenie a hygienické potreby. Zredukovala ich na nevyhnutné minimum a uložila ich na posteľ.

Odvážila sa vyjsť na chodbu. Bola prázdna a tmavá. To je dobre. Systematicky prezrela najbližšie miestnosti. Z jednej sa vykľul sklad bielizne. Aj odtiaľ ukradla pár vecí. Nakoniec našla dva menšie vaky, do ktorých všetko napchala. Zatiaľ nezačula žiadne hlasy a netušila, či niekto spí. Justin jej rozprával, že starší upíri spánok veľmi neobľubujú a ona nechcela nič nechať na náhodu.

Našla kuchyňu a chladničku s balíkmi krvi. Konečne niečo užitočné! Vzala všetky, ktoré uvidela, a rovnomerne ich rozdelila do oboch vakov. Medzitým dva vypila. To jej dodalo silu a jej zmysly sa prebrali.

Po niekoľkominútovom hľadaní sa dostala do garáže s viacerými autami. Na stene viseli kľúče. Vybrala si strieborný Range Rover a hodila doň zásoby. Skontrolovala jeho vybavenie – benzín v poriadku, náhradné koleso na mieste, vzadu základné vybavenie na prežitie. To sa zíde. Vyhodila len navigáciu, aby ich nemohli vystopovať.

Oprášila si ruky a ovládlo ju vzrušené napätie. Až teraz sa ide hrať na zlé dievča.

Otvorila kapotu každého auta a pohrabala sa v motore. Vybrala lekárničky a štartovaciu súpravu a vrátila sa do domu.

A vraj sa mi elektrotechnické vzdelanie nikdy nezíde, cha! Skúsene zapájala káble a svorky na kovové kľučky. Nech sa upíri zabavia, keď ich budú chcieť prenasledovať!

Bratov nakoniec objavila v herni v podzemí na opačnom konci domu. Tam bola obzvlášť potichu.

Napojila zábradlie na 220, potom na schody vyliala niekoľko vedier vody. Do mláčky hodila ďalší kábel a všetko sa okamžite zelektrizovalo. Sladká fyzika!

Ako bonus objavila niekoľko chladných zbraní odložených na stole v jedálni a ukoristila ich.

Obula si ťažké šnurovacie topánky do horského terénu a spokojne skontrolovala svoju prácu.

Zbehla do podzemia, kde držali Justina a spomenula si na kameru. Zastala za rohom a hľadala elektrickú rozvodňu. Po chvíľkovom váhaní vyhodila poistky a žiarovka zhasla. Justin sa ocitol v tme.

„Hej, čo sa to deje?“ ozval sa.

„Pssst!“ zašepkala. „To som ja.“

Chvíľu bolo ticho. „Mina?“

Po štvornožky sa plazila k jeho cele. Keď nahmatala mreže, vstala. „Áno, ja. Snáď si si nemyslel, že ťa tu len tak nechám?“

Nadýchol sa. „Ale... oni mi povedali... mali ti predsa vymazať pamäť.“ Nahmatal jej teplú dlaň. „Si to naozaj ty?“

Voľnou rukou siahla medzi mreže a pritiahla ho k sebe. Našla jeho pery a pobozkala ho.

Justin zastonal. Od radosti sa mu takmer podlomili nohy. Mina je tu! Nezabudla naňho! Pohladil ju po líci. „Myslel som si, že som ťa stratil.“

Usmiala sa nad zúfalstvom v jeho hlase. „To by si sa musel snažiť viac.“

V tme sa uškrnul. „Ako sa ti to podarilo?“

„Dlhý príbeh. Teraz ťa odtiaľto musíme dostať.“ Vymanila sa z jeho zovretia.

„To pôjde ťažko. Cela je na elektrický zámok, musíš...“

„Miláčik, vyhodila som poistky,“ skočila mu do reči a našla otváranie. Ako predpokladala, zámka nereagovala. „Nemajú tu záložný systém.“ Vylomila ju a mreže sa otvorili.

Justin bol ohromený jej chytrosťou. Tá ženská práve prešla cez rozum najmocnejším upírom sveta. Vzal ju do náručia, nadvihol a ohnivo pobozkal.

Zvýskla.

„Len čo to bude možné, chystám sa vybozkávať každý kúsok tohto perfektného tela,“ sľúbil jej zmyselne. „Okrem iných vecí.“

Dievčensky sa zachichotala. „Keď si Vaše Veličenstvo želá...“

Bohovia, ešte aj z jej posmeškov dokáže mať erekciu! Raz si musia zahrať hru na všemocného kráľa a úbohú slúžtičku.

„Poďme!“ Vzal jej dlaň do svojej a vybehli hore.

„Všetko je pripravené,“ povedala mu. „Auto je v garáži a ukradla som im zásoby krvi.“

Ohromene na ňu pozrel. „Ty si sa narodila ako nesprávny živočíšny druh.“ Zamieril k autám.

Nasadli do Range Rovera a garáž sa automaticky otvorila. „Budú nás prenasledovať,“ odhadoval Justin, keď štartoval.

Uškrnula sa. „Asi ťažko.“ A ukázala na kopu vytiahnutých hadičiek a súčiastok z motorov na zadnom sedadle.

„Ty, dievča, si božská!“ Dal jej ďalší rýchly bozk a čo najtichšie vyštartoval cez príjazdovú cestu. Dom zmizol za nimi a na jeho obyvateľov ešte čaká mnoho prekvapení.

Ako prvý si to všimol Dario. Hrali stolný futbal a keď pozrel na monitor, bola tam len tma. „Hej, čo sa stalo?“

Nero skontroloval pripojenie. „Musela sa vypáliť žiarovka. Idem to overiť.“ Vyšiel von a stúpil do mláčky vody. Než si to stihol uvedomiť, prešiel ním elektrický prúd stoviek voltov a odhodilo ho späť do herne.

„Nero!“ Alec k nemu pribehol a pomohol mu vstať. Elektrický prúd nie je pre upírov smrteľný, len nepríjemný.

Bratia v hrôze pozreli na elektrickú pascu na schodoch. Civeli na to dlhé minúty. Potom si všimli svorky na zábradlí. Z poschodia sa ozvali výkriky ostatných upírov, keď siahli po kľučkách.

„Povedzte mi, že to nespôsobila jedna dvadsaťsedemročná ženská,“ zašomral Drew.

O tri sekundy sa v intercome ozval poplach. „Tá žena aj s Justinom ušli! Opakujem, zajatci ušli!“

A štyria upírski veľkráli sa krčili uväznení v herni.

Mina Justinovi zopakovala, čo sa stalo, keď ju odviedli a ako napojila celý dom na elektrinu. Ku koncu sa smial tak uvoľnene, až mu tiekli slzy. Neustále ju držal za ruku.

„Mojich bratov trafí šľak,“ tešil sa. „Nikdy nepredýchajú, že ich dobehol človek. A tak mladý.“

Očervenela nad jeho pochvalou. Tešila sa, že ju nevidí ako oni. Pri nich mala pocit, že byť človekom je trestné. Niežeby ním bola, ale tu ide o princíp.

„Veľmi som sa bála, keď mi chceli vymazať pamäť,“ priznala so sklopeným pohľadom.

Justin jej stisol dlaň. Palcom ju jemne hladil. „Nezniesol som pomyslenie, že si na mňa nespomenieš.“

Potešene vzhliadla do jeho úprimnej tváre. „Naozaj?“ opýtala sa bez dychu.

„Samozrejme. Mina, tie dni strávené s tebou by som bez váhania vymenil za vlastný trón.“ Pustil jej ruku a prstom jej prešiel po pootvorených perách. Zastonala. „Nenechám ťa odísť.“

Zovrelo jej srdce. „Raz budeš musieť,“ šepla smutne.

„Nie.“ Nadvihol jej bradu, aby mu videla do očí. Ani nepozrel na cestu. Našťastie išli po rovine. „Je mi jedno, či padne hoci aj celý svet, odmietam znovu zažiť ten pocit, že ťa viac neuvidím.“

Vyhŕkli jej slzy do očí. Kiež by to bola pravda. Kiež by mohla zostať po jeho boku a zároveň nerozbiť kráľovstvo. Študovala však históriu a vedela, že je to nemožné. Majú len týchto pár dní a ona nepremrhá ani jeden.

Pobozkala ho na líce a ukázala na cestu, aby nehavarovali. Načiahla sa dozadu a podala mu balík krvi. Vďačne ho vypil.

„Vieš vôbec, kam ideme?“ napadlo jej.

„Približne. Pokúsim sa dostať čo najbližšie, ale budeme musieť ísť aj peši. Ak chceš, zdriemni si. Skôr než na poludnie tam nebudeme.“

„Si si istý, že to zvládneš?“

Prikývol a usmial sa na ňu. „Len spi. Potrebuješ to.“

Vlastne nie, keďže má silu z práve vypitej krvi, ale nechcela v ňom vzbudiť podozrenie a tak sklopila sedadlo a za zvuku motora zaspala.

Kým sa bratia dostali do garáže, vlasy im stáli dupkom a na telách sa im hojili popáleniny. Z oblečenia sa im parilo a nezúrene civeli na nepoužiteľné autá. Na kapotu jedného z nich Mina dokonca vyryla trojitú špirálu ako symbol večného života. Vysmievala sa im.

„Myslím, že ju nenávidím,“ zašomral Alec. „Ako sa jej to, do pekla, podarilo?“

Kathrine k nim prišla s veľkým úškrnom na tvári, v gumákoch a gumených rukaviciach. „Chlapci, chlapci, chlapci.“ Zacmukala. „Vyzeráte ako halloweenske strašidlá.“

Nero na ňu vyceril zuby, ale už sa naučila nebáť.

„Musíme opraviť autá a nájsť ich,“ vyhlásil Dario. „Vieme, že tá jaskyňa je niekde tu. Pooznačujeme vhodné miesta a všetky prezrieme. Nemáme na výber.“

„Zdržali nás na celé hodiny,“ sťažoval sa Nero.

„Ach, a to neviete ešte tú najlepšiu vec,“ dodala Kathrine. „Vzali si všetky zásoby krvi.“

Muži zastonali.

„Ja ju tak nenávidím,“ zopakoval Alec.