Temný vzdor 18

Mina sa prebrala, keď bolo slnko vysoko na oblohe a auto stálo na odľahlej ceste. Obzrela sa. Justin sa opieral o kapotu, pozeral na horské pásmo pred nimi a popíjal krv.

Než si všimol, že je hore, pichla si elixír z prsteňa a vyšla do horúčavy. Takmer z nej odpadla. „Mizerné slnko,“ posťažovala sa.

Justin sa k nej otočil a usmial sa. „Moja reč.“ Prezliekol sa do bieleho trička a trojštvrťových nohavíc.

Mina si hneď vyzliekla kabátik a nakoniec šla dolu aj košeľa. Justinovi zažiarili oči. „Ach, budem mať striptíz uprostred cesty?“

Vyplazila naňho jazyk a vybrala z vaku tielko. „Snívaj, upírik.“ Aj džínsy vymenila za krátke nohavice. Justin jej bez zábran hľadel na dlhé nohy. „Hej, mŕtvolka, oči mám o niečo vyššie,“ doberala si ho.

Vyceril zuby. „Mám na teba chuť a nie len jedným spôsobom.“ Prešiel k nej a oprel ju o kapotu.

Mina zvodne vypla prsia. „Áno?“ Jednou nohou sa mu zahákla okolo bokov. „A koľkými?“

Zatlačil ju dozadu, kým nebola vystretá na rozhorúčenej kapote. „Nie som si istý, či je také vysoké číslo vôbec pomenované.“ Prstom obkrúžil odhalený pupok a zamieril k lemu hriešne krátkych nohavíc.

Prehla sa, pretože ju to šteklilo. Páčila sa jej jeho neviazanosť. Takto uprostred ničoho sa nemusí mať na pozore kvôli jeho postaveniu. „Tak mi to skús vymenovať,“ nabádala ho.

Naklonil sa nad ňu, jeho zelené oči boli v jasnom slnku krásne zvýraznené. „Najprv by som chcel ochutnať tvoju sladkú krv,“ zašepkal jej do ucha a zahryzol do lalôčika, až zvýskla. Potom ju pobozkal na tepnu na krku a to stačilo, aby úplne zvlhla. „Áno, aj tam by som ťa chcel ochutnať,“ pokračoval, keď sa nadýchol.

Odovzdane roztvorila nohy, aby mohol preniknúť dlaňou až pod nohavičky. Ako predpokladal, bola vlhká a pripravená. Ponoril do nej jeden prst, potom druhý. Vydala neurčitý zvuk a nemo prosila o bozk. Rád jej vyhovel.

Po pomyslení, že by ju už takto nikdy nevidel, mala táto chvíľa preňho cenu zlata. Ten výraz v jej očiach a spôsob, akým zaklonila hlavu... Zbiehali sa mu slinky. Pohyboval prstami dnu a von, chcel vidieť jej extázu.

Orgazmus prišiel tak rýchlo, že sa Mina ani nestihla pripraviť. Všetky svaly sa jej napli a ona chcela vykríknuť, ibaže jej hlasivky nespolupracovali. V žalúdku pocítila zvláštne chvenie, keď ju Justin pobozkal a šepkal jej nezmysly, kým sa nevrátila z výšin.

„Vieš, že krčíš nos, keď vyvrcholíš? Vyzeráš ako nahnevané šteniatko.“

Plesla ho po ruke. „Nevyzerám!“ bránila sa.

„Ale vyzeráš,“ tvrdil s úsmevom.

Urazene našpúlila pery, aj keď skryť úsmev nad tým prirovnaním bolo ťažké.

Naraz sa zasmiali a Justin jej pomohol posadiť sa. Zovrel ju v náručí. „Ďakujem, že si ma tam nenechala,“ povedal úprimne.

„Sme v tom spolu, spomínaš?“ Ukázala na svoju ruku. Pohla sa proti jeho tvrdému penisu a v očiach jej zaiskrilo. „A teraz chce aj nahnevané šteniatko svoju maškrtu.“ Zoskočila z kapoty.

„Čo to...“ Nedokončil. Mina si pred neho kľakla a vyslobodila mu penis z vrstvy látok. Zvodne si oblizla pery a mrkla naňho v ostrých lúčoch slnka.

„Cítim sa ako pornohviezda, že to robím na verejnosti,“ priznala, než oblizla špičku a on sa oprel o auto, aby sa na mieste nezložil. Táto ženská by mala byť zakázaná všetkými svetovými zákonmi. Dôvod? Spôsobuje smrteľné stavy.

„Len pokračuj, zlé dievča,“ pobádal ju. „Do porna si pridobrá.“ Zaklonil hlavu. Jej ústa ho kúsok po kúsku skúmali. A keď pridala ruky, mal čo robiť, aby neomdlel.

Mina zastonala nad jeho chuťou a nedokázala si predstaviť, ako sa do nej vošiel. Obkrúžila jazykom špičku a potom postupovala ďalej. Chvíľu zápasila s vlastným svalstvom, potom sa uvoľnila a pohltila ho takmer celého.

Justin zaboril prsty do jej vlasov a naznačil jej, ako sa má pohybovať. Poddala sa jeho vedeniu, dráždila ho jazykom a občas neškodne zahryzla.

Skučal a prehýbal sa. Mina robila zázraky a po pár minútach sa dostal do posledného štádia. Pustil ju. „Mina, o chvíľu sa neudržím,“ varoval ju.

Vsala ho ešte naliehavejšie.

Zavrčal ako zviera. „Mala by si sa odtiahnuť, ak nechceš... ach, sakra!“

Zakrúžila jazykom okolo špičky. Nič viac nebolo potreba a o chvíľu už pocítila chuť jeho vyvrcholenia na jazyku.

Justin klesol na kolená, plný desivých emócií. Dlho ju objímal a Mina sa cítila spokojná a chránená ako nikdy predtým.

Usmiali sa na seba a preplietli si prsty na rukách.

„Je čas ísť,“ vzdychol si Justin smutne a pomohol jej vstať.

Vrátili sa do auta a vydali sa ďalej na sever. Justin neustále držal Minu za ruku a ona si užívala túto nenápadnú pozornosť.

Čoskoro začali stúpať a terén sa neustále zhoršoval. Nepoškodené auto poškriabali kamene, konáre a tŕnisté kríky.

„Obávam sa, že ďalej musíme ísť pešo,“ povedal Justin, keď im zdochol motor.

Mina bola rada. Ešte minúta v tejto plechovke a povracala by sa.

„Ale mali by sme sa zbaviť auta.“ Naštartoval a pomaly ho nasmeroval ku kamennému zrázu. Zastal len pár metrov pred ním.

Mina pozrela na hory okolo nich. „Nestratíme sa?“

Pokrútil hlavou a vyberal veci z auta. „Viem presne, kde sme.“ Poukladal výbavu na skalu a k vakom pripevnil stan, deky, a hádzal do nich jedlo a vodu.

„Kedy si stihol nakúpiť toto?“ prekvapila sa.

„Keď si spala. Nechcel som ťa budiť.“ Keď bol hotový, podal jej menší z vakov. „Pripravená?“

„Nuž, viac asi nebudem. Čo s autom?“

Justin zaradil rýchlosť, pritlačil spojku kameňom a potlačil auto dolu z útesu. Padlo s hlasným rachotom a oni sa naklonili, aby zhodnotili škody. Roklina bola hlboká.

„Snáď nás tak rýchlo nenájdu,“ dúfal Justin. „Toto sú preteky.“

Ako inak. Mina si stiahla vlasy do gumičky a pozrela na hlboký les pred nimi. Hemžilo sa to tam všetkým možným a keby bola človek, vážne by sa bála. Teraz sa spoliehala, že všetky tie exotické chrobáky a iná zverina nezabijú upíra.

Ruka v ruke vošli do lesa a začali stúpať vyššie a vyššie.

Bola to náročná túra. Slnko pálilo a smerom nahor stupne vôbec neubúdali. Zo začiatku išli po vychodenom chodníčku, potom sa museli predierať cez hotovú džungľu. Justin šiel napred s mačetou v ruke a vyzeral ako skúsený cestovateľ. Mina vrieskala pri čomkoľvek čo sa pohlo v jej blízkosti a Justin ju musel často utišovať.

Keď sa zvečerievalo, boleli ju všetky svaly. Kráčali po skalnatom teréne. Omylom stúpila na vlhký mach a pošmykla sa. Justim bol okamžite pri nej a zachránil ju pred škaredým pádom.

„Ďakujem,“ vydýchla.

Postavil ju na pevnejšiu zem. „Ďalej nepôjdeme. Vyspíme sa a budeme pokračovať ráno.“

Jej telo pri tých slovách kričalo na protest. „To mám spať v tejto džungli?“

„Máme stan a podľa vlhkosti na skalách tu je minimálne malé jazierko alebo potok.“

Vidina vody ju zlákala. „Dobre.“

O pár metrov vyššie skutočne narazili na malé jazierko s prameňom. Voda sa ďalej hadila v kaskádach nižšie a nižšie. Okolo nej bola rovná, stabilná skala s menším previsom, ktorý ich ochráni.

Zhodili veci, rozložili stan a zapálili oheň. Nocou sa ozývalo trilkovanie hmyzu. Justin stiahol ďalší balík krvi a aj Mine sa zažiadalo. Nenápadne si jeden vzala a ospravedlnila sa, že si musí vybaviť súkromné záležitosti.

Ukrytá za stromami vypila radšej dva balíky, aby bola sýta dlhšie. Keď sa vrátila, Justin pripravil fľaše vody a nejaké jedlo.

Posadila sa vedľa neho k ohňu a potichu zjedli večeru. Mina apaticky hľadela do plameňov. Nedokázala nad ničím premýšľať. Vlastne ani nebolo nad čím premýšľať. Budúcnosť? Sotva vedela, čo bude zajtra. A potom? Kam pôjde? Nemôže sa vrátiť do práce a k svojmu starému životu. Je predsa nesmrteľná.

Pocítila, ako na nej zasychá slaný pot a pokožka ju svrbela. „Myslíš, že sa môžem vykúpať v tom jazierku?“ opýtala sa Justina.

„Iste. Tu pri prameni nič nebude.“

S úľavou sa vyzliekla a pristúpila k tmavému jazierku. Voda bola svieža a chladivá.

Justin za ňou zastonal.

Otočila sa a zvodne sa usmiala. „Deje sa niečo, Veličenstvo?“ Vstúpila do vody a naskočila jej husia koža. „Chceli by ste sa pridať?“ Natiahla k nemu ruku ako siréna.

Ako v mrákotách zo seba zhodil oblečenie a spolovice tvrdý skočil do vody vedľa nej. Zvýskla, keď ju stiahol do ľadovej tekutiny, no chlad rýchlo zahnalo teplo jeho tela.

„Tuším som ti niečo sľúbil,“ spomenul si a hladil ju rukami po chrbte.

Objala ho nohami okolo pása. „A čo také?“ Bozkávala ho na čeľusť.

„Že pobozkám každý kúsoček tohto rozkošného tela. A ako veľký kráľ všetkého musím svoje slovo dodržať.“

Sklopila pohľad. „Ach Veličenstvo, ako by vám vaša verná poddaná mohla niečo odmietnuť?“ zanôtila sladkým hláskom, z ktorého bol aj v chladnej vode tvrdý ako kamene okolo nich.

Ešte chvíľu sa bláznili vo vode, potom ju jemne položil na ešte rozhorúčený kameň na brehu a splnil svoj sľub. Bozkával ju celú večnosť, nachádzal miesta, o ktorých citlivosti ani netušila, a premenil ju na prosiacu kôpku nervov.

Ku koncu už nevedela, kde sa nachádza, a každý jeho dotyk bol na jej citlivej pokožke ako rana bičom.

„Justin, prosím...“

„Ešte som neskončil, zlé dievča.“ Pretočil ju na brucho a venoval sa jej napätým svalom na chrbte. Prstami ich uvoľnil a perami potrápil. Mina sa pod ním pohybovala ako ryba na suchu. Prstami ju pravidelne dráždil medzi stehnami a na prsiach jej určite urobil niekoľko cucflekov.

„Ja už nemôžem,“ fňukala. Z očí jej už tiekli slzy a srdce mala zovreté v neklamnom pocite, ktorý sa bála pomenovať. Nikomu inému by toto nedovolila. Bola úplne bezmocná, všetka sila zostala len v jeho rukách. Dôverovala mu, že jej neublíži.

Pretočil ju na bok a nadvihol jej jednu nohu, aby do nej mohol preniknúť. Mina vyvrcholila okamžite. Stiahla sa okolo neho, akoby ho nikdy viac nechcela pustiť, a stonala ako ranené zviera.

Upokojujúco ju hladil po celom tele, šepkal jej slová v starých jazykoch a zubami ju škrabkal na divoko pulzujúcej krčnej tepne.

Len čo sa jej ako-tak vrátili zmysly, prišla ďalšia špirála v podobe jeho slov: „Teraz ťa uhryznem, Mina.“

Opäť sa v nej rozpohyboval a zároveň ponoril zuby do jej jemnej kože. Skríkla nad prívalom endorfínov a začal v nej rásť ďalší orgazmus.

Justin zastonal nad jej neopakovateľnou chuťou a pil pomaly, aby si nevzal veľa. Mina v jeho náručí ochabla, nedokázala sa viac hýbať. Posledný orgazmus jej vzal dych aj časť vedomia.

Justin urobil ešte niekoľko výpadov, potom stuhol a vyvrcholil aj on.

Ležali tam celú večnosť, lapali po dychu, tešili sa z prítomnosti toho druhého. Justin držal Minu v pevnom objatí, chrániac ju pred všetkým, čo by mohlo prísť.

Keď skala vychladla, vstal a vzal ju do náručia. Mina sa k nemu dôverne privinula. Schúlili sa k sebe v stane pod hrubými dekami a Mina ihneď zaspala.

Justin, neveľký fanúšik spánku, ju s úsmevom pozoroval. Už nebola taká bledá, nadobudla zdravší odtieň. Líca jej krásne zružoveli. Bol rád, že ju vytiahol z toho nudného kolotoča jej života. Ona medzi ľudí nepatrí. Bol pevne rozhodnutý nájsť spôsob, ako zostane po jeho boku a jeho bratia do toho nezasiahnu.

Mohol by sa predsa vzdať koruny. Napríklad v Abbyn prospech. Dobre, to nie je najšťastnejšie riešenie, ale určite by sa niečo našlo.

A on by žil s Minou na nejakom peknom mieste a často by cestovali. Mohla by sa naďalej venovať svojej práci, ibaže tentoraz pre upírov. Každé ráno by sa budil po jej boku – áno, začal by spávať. Mali by zopár roztomilých detičiek so závislosťou na adrenalíne. Možno by pristúpil aj na psa, aby sa mali s kým hrať, keď budú oni pracovať na ich súrodencoch.

Usmial sa. Bola to krásna predstava. Za osemtisíc rokov túto túžbu po vlastnej rodine nepocítil. Deti videl ako niečo vzdialené, niečo, čo v jeho živote nemá miesto. O manželke premýšľal len v rámci politických výhod pre kráľovstvo. Manželstvo z rozumu.

Závidel Nerovi, že on sa do svojej manželky mohol zaľúbiť. Kathrine sa stala stredobodom jeho sveta a on vyzeral... silnejší, keď stála pri ňom. Tú silu Justin nechápal. Doteraz. Dnes jej porozumel. Nechcel by byť bez Miny – jej drzých poznámok a protirečenia. Tak nejako vylepšila jeho život.

Nežne ju pohladil po líci a ona sa aj v spánku natočila k jeho dlani.

Stiahlo mu hrdlo. Anjeli na nebi, čo by len dal za to, aby zostali spolu! Ak jej jasnozrivosť po prečítaní proroctva nezmizne, v momente ju premení. Jeho bratia sa môžu aj popučiť od jedu.

Privinul si ju na hruď a upadol do plytkého spánku.

Evie pozorne sledovala vývin situácie a rozhodla sa poradiť s Lukasom a Carys o ďalšom postupe. Sedeli v obývačke a popíjali čaj.

„Mali by sme poslať bratov jeho smerom,“ navrhol Lukas.

Ženy nadvihli obočie, ale nehádali sa s ním, kým to nevysvetlí.

„Nuž, potrebujú byť pod tlakom – všetci. Justin si možno uvedomil, čo chce, ale oni stále pôjdu proti jeho rozhodnutiam.“

„V tom máš pravdu,“ súhlasila Carys. „Hraničné situácie z nich dostanú to najpodstatnejšie.“

Evie zagúľala očami. „Vrhli sme sa na existencialistickú literatúru, Carys?“

Zazubila sa. „Niečím sa baviť musím.“ Preložila si nohu cez nohu. „Pozrite, tróny ešte stále nie sú stabilné. Musí dôjsť k stretu a musia padnúť obete. Inak to nepôjde.“

Evie zalomila rukami. „A nevytrpeli si už dosť? Ty chceš preliať ešte aj krv?“

„Ver mi, Evie, bude to malá obeta za návrat Justina na trón.“

Evie škrípala zubami. „Ale ona sa tam s ním nevráti.“

Mykla plecami. „To je menlivá budúcnosť.“

„Kladieš povinnosť pred lásku, Carys. Zase.“

Červenooký anjel vstal. „A čo odo mňa čakáš? Som dokonalým príkladom, že láska ničí!“ rozhodila rukami.

Lukas krútil hlavou. „To nie je pravda a ty to vieš. Tvoji rodičia si len neboli súdení.“

Uprene naňho pozrela. „Ale boli.“ Otočila sa k oknu, aby nevideli jej slzy. „Práveže boli.“

Evie k nej podišla a jemne jej stisla rameno. „Vidíš? Ak rozdelíš dva srdcia, bude z toho len zmätok.“

Ustrnula. „Sama vidíš, že inak to nejde. Justin sa vráti na trón, ale bude to Minina krv, ktorá potečie. Niekedy je cena za vykúpenie privysoká, ale musí byť zaplatená.“

Evie si vzdychla. „Dokončíme to, Carys. Je to aj v tvojom záujme.“

„Ja viem.“ Zotrela si slzy. „A čo Drake?“ zmenila tému na ich šéfa, anjela z najvyšších oddelení, ktorý bol kvôli veľkým udalostiam poslaný na Zem.

„Kontroluje Briana. Bojí sa, že prebudí prastaré sily priskoro.“

„O tom pochybujem.“ Smrkla. „Zasiahne Salvator a neskôr aj... oné prastaré sily.“

„Čo?!“ zvolali obaja anjeli naraz.

Nevinne nadvihla kútiky pier. „Ja som vám to nespomenula? Tá armáda... teda tie sily... nazvite si to ako chcete... sú tu. A... ako to povedať? Takže, Brian je sám, armáda chce to, čo chce on a on chce tú armádu. Je to zrozumiteľné?“

Podľa ich výrazov ani nie.

„Skrátka si počkajte. Toto nie je moja parketa. Drake však toho veľa nezmôže.“

Dosť zlé slová, vzhľadom na to, že sa jedná o sily, ktoré zmizli pred tisíckami rokov. Evie si s Lukasom vymenila zmučený pohľad a radšej sa viac nepýtali. Carys vie, čo robí. Asi jediná z nich. Hoci by vážne pomohlo, keby jej životným cieľom nebolo zabiť vlastného otca.