Temný vzdor - Epilóg

O niekoľko mesiacov neskôr, Verona

Mina nervózne stála pred dvojkrídlovými dverami vedúcimi do trónnej siene a triasla sa ako osika.

Abigail jej upravila krásne smaragdové šaty a skontrolovala sponu na dlhom šarlátovom plášti. „Dýchaj. Všetko dobre dopadne,“ upokojovala ju princezná.

Mina mala ruky ako ľad. „Ale čo ak ma neprijmú? Sú tam všetci šľachtici. Ako im môžem vládnuť ja? A taká mladá?“ habkala.

„Kathrine je od teba mladšia,“ pripomenula jej. „A tvoj nástup na trón si šľachtici vyžiadali sami. Vystri sa, je to tvoj deň!“

Mina sa nadýchla, ale nervozita ju neopustila. Bála sa, že to nevyjde. Že nebude dosť dobrá. Justinovi bratia jej nikdy nenaznačili, že je menejcenná, a správali sa k nej ako k skutočnej kráľovnej.

Len čo sa s Justinom presťahovali do paláca, chovali si ju ako v bavlnke. Nemala ani len dovolené urobiť si raňajky. Justin z nej navyše urobil spoločníčku v inštitúte a tak sa mohla venovať tomu, čomu chcela.

Riadila vykopávky a klasifikovala nálezy. Občas však stále robila preklady, keď si iní nevedeli poradiť. A väčšinu času aj tak trávila s Justinom v posteli.

Pri tej myšlienke sa zasnene usmiala. Justin bol nezastaviteľný. Ak ju nebral na výlety na miesta, ktoré vždy túžila navštíviť, celé hodiny ju držal zavretú v izbe. Občas aj priviazanú k posteli, ale to je už iný príbeh.

Mina dokonca našla spoločnú reč s Kathrine, čo ju prekvapilo. Mladá kráľovná jej pomáhala zabývať sa a prezradila jej, že byť v paláci v menšine jej už išlo na nervy. Takto mohli chodiť spolu s Abby na nákupy a keď ich princezná nesprevádzala, vymieňali si veselé poznatky z partnerského života. Kathrine ju dokonca prinútila použiť na Justina krajčírsky meter – len tak, zo zvedavosti.

Z myšlienok ju vytrhol zvuk slávnostných tónov a otváranie dverí.

Abby ustúpila a prešmykla sa do sály.

Mina nahlas preglgla a prosila nebesia, aby to vyšlo. Odolala pokušeniu uhladiť si jednoduchý účes. Predné pramene mahagónových vlasov mala spletené dozadu. Krk jej zdobil rubínový šperk, ktorého cenu pre svoje duševné zdravie ani poznať nechcela, a to ani nepomyslela na zladené náušnice.

Stála na začiatku červeného koberca, po bokoch lemovaného stojacimi šľachticmi z radov upírov a kvôli mieru aj vlkolakov. Lana sa dojato usmievala a Nikolai na ňu povzbudivo žmurkol.

V dave spoznala Salvatorovu spokojnú tvár. Bola tam aj Erin, Isobel a Conor.

Na opačnej strane, pri konci koberca, stálo na širokom podstavci šesť trónov a jeden, ten po Justinovej pravici, prázdny.

Dario, Alec, Drew, Justin, Nero a vedľa neho Kathrine dôstojne sedeli na svojich trónoch s korunami na hlavách a vyzerali skutočne kráľovsky. Vládcovia každou bunkou svojho tela. Ich oblečenie bolo kombináciou moderných šiat a stredovekých odevov.

Mina sa prinútila k pohybu a pomalou chôdzou prechádzala uličkou medzi šľachticmi. Stálo ju všetky sily nesklopiť pohľad.

Justin sa na ňu zo svojho trónu povzbudivo usmial a hltal ju pohľadom.

Sakra, mala som si aspoň obliecť podprsenku, nadávala v duchu.

Prešla až ku schodom vedúcim k trónom a tam zastala.

Veľkráli a veľkráľovná vstali. Justin kývol Abby, ktorá priniesla červený vankúš s kráľovskou korunou.

Zišiel k nej a Mina si kľakla na prvý schod a sklonila hlavu.

„Vilhelmina, týmto ťa korunujem za najvyššiu kráľovnú rasy upírov,“ povedal slávnostne. „Vládni spravodlivo a cti si svojich poddaných, tak ako si oni budú ctiť teba.“ Uložil masívnu korunu na jej hlavu. Mina privrela oči, lebo sa s ňou točila celá miestnosť. Stalo sa to. Skutočne ju korunovali! „Vstaň, veľkráľovná Mina!“

Kolená sa jej triasli, ale podarilo sa jej to zakryť. Pozrela na Justina stojaceho o schod vyššie a on ju pobozkal na čelo a pomohol jej vstať. Žiaril šťastím.

Zostúpil nižšie a prišiel čas, aby sa otočila k svojim novým poddaným ako Justinova nová kráľovná.

Urobila to s tlčúcim srdcom. Pomaly sa otáčala, aby sa jej nepokrčil plášť, a držiac ho za ruku nadvihla bradu. Koruna na jej hlave sa zaleskla.

Šľachtici ju niekoľko sekúnd obdivovali, potom na jej veľké prekvapenie do jedného pokľakli a sklonili hlavy.

Malá delegácia vlkolakov, ktorí to v povinnostiach nemali, si priložila ruky na srdce a aj oni postojačky sklonili hlavy.

Vydýchla si. Prijali ju. A teraz čakajú len na jej pokyn.

„Vstaňte,“ poprosila ich.

Poslúchli ju a naraz zvolali: „Nech žije kráľovná!“

Justin sa k nim pridal. „Nech žije kráľovná!“

Aj zvyšok jeho rodiny vykríkol. „Nech žije kráľovná!“

Opäť sa spustili slávnostné tóny a sieň zaplavili strieborné konfety.

Mina so slzami v očiach stisla Justinovu ruku a on ju pobozkal.

Dav zajasal.

„Vpred do novej éry, moja kráľovná,“ zašepkal láskyplne.

„Po tvojom boku aj na kraj sveta, kráľ môj,“ odpovedala.

Vystúpili po schodoch a Mina si so všetkou dôstojnosťou sadla na trón.

Po prvý raz mala pocit, že nech ich čaká čokoľvek, dopadne to dobre. Justin sa pomeril s bratmi a ako predpovedalo proroctvo, bratské puto povstalo z popola. A bude to pokračovať. Musí. Kvôli mieru.

Veselo zamávala svojim poddaným a uvoľnila sa na svojom tróne. Konečne má domov. A rodinu. Trochu nemŕtvu, trochu nenormálnu, ale rodinu.

A nevymenila by ju za nič na svete.